Milé Ženské kruhy, ďakujem, čo robíte pre ženy, pre mamy.
Vždy ma hladí na srdci váš záujem a spolupatričnosť a hlboká podpora žien. K téme môjho cisárskeho rezu chcem s vami zdieľať svoju skúsenosť. Necítim sa na to zdieľať ju verejne, tak volím intímnejšiu formu.
Pri mojom krásnom prvom tehotenstve s dcérkou bolo všetko perfektné, až do príchodu do nemocnice, keďže mi doma praskla plodová voda. Keď ma lekár vyšetroval na lôžku, nevedela som sa uvoľniť. Povedal, že to bude so mnou ťažké. Opakoval, že som stiahnutá, že to bude problém, že ja nepustím dieťa von, že idem na cisársky. Pamätám si, že bol so mnou približne 10 minút, ponáhľal sa. Bolo 23:00 a ja som už mala kontrakcie. Pomedzi ne mi dal vypisovať papiere o zdratotných komplikáciách v rodine, o alergiách a o súhlase s cisárskym rezom (asi).
Všetko mohlo byť inak
Bol pri mne aj manžel. Ja som sa psychicky vnútorne zosypala. Bola som presvedčená, že nie som schopná porodiť dieťa. Manžel bol podporný, ale ja som už bola vnútorne zlomená. Bála som sa, že ublížim dieťaťu, keď mi lekár povedal, že ja ho ohrozujem.
Pri tom, ako som vypisovala tie papiere, tak sa vedľa mňa nahlas bavili dve pôrodné asistentky. Rozprávali sa, ako keby som tam ani nebola. ,,Prečo ju posiela na cisársky? Načo? Veď je v poriadku. Ona by to zvládla.“ Dodnes aj kvôli tomuto rozhovoru pôrodných asistentiek, ktoré boli z mojej skúsenosti vždy milé, viem, že to celé malo a mohlo byť inak. A je mi to veľmi ľúto.
Po cisárskom reze po prebratí z narkózy, asi okolo tretej ráno, mi doniesli dcérku na 10 minút ukázať a potom ju znova odniesli. Videla som ju na druhý deň, keď som sa z JISky presunula na oddelenie šestonedelia. Manžel mal dcérku po pôrode na holej hrudi asi pol hodinku vďaka tomu, že si to vyžiadal a sestričky to umožnili. Boli sme dohodnutí, že ak nie ja, tak pre malú tam bude práve on.
Rýchly odchod z nemocnice
Keď ma prepúšťali na štvrtý deň ráno, oznámili mi to na raňajkách. Keď som sa vrátila do izby, tak mi už sestra prezliekala posteľ a balila ju do igelitu. Zažívala som stres. Dcérka plakala, ja som bola v pyžame a vyzývali ma, aby som urýchlene opustila izbu. Milá spolubývajúca mi pomohla veci rýchlo prehodiť na jej stranu. Rýchlo som volala manželovi. Hoci pôvodne povedali, že nám to oznámia deň vopred, keď sa bude plánovať odchod.
Bola som rada, že ideme domov, i keď som nečakala takýto zhon a stres. Mala som 15 minút na vysťahovanie. Malá plakala, sestry jej dali cumlík. Keď manžel pribehol, išli sme domov. Doma mi tri týždne krvácala rana. Boli sme s tým na pohotovosti, aj na gynekológii. Ten lekár, ktorý mi robil cisársky rez, sa mi vysmial. Že to je normálne, že sa nemám báť a stresovať, že treba čistiť repíkom.
Jeho kolegyňa lekárka mi povedala, že mi vezme ster, že ona tam vidí zápal. Mala som volať o tri dni kvôli výsledkom. Ak by boli pozitívne, nasadia mi hneď antibiotiká. Výsledky však boli negatívne. Tak sme kúpili repík, gázové štvorčeky a sterilne sme sa snažili ošetrovať ranu. Môj manžel mi ochotne tri krát denne tú ranu v reze čistil, ale nepomáhalo. Tak sme išli opäť na gynekológiu.
V rane mi nechali niť
Tam ma už primár vyhrešil, že načo to čistím repíkom, že kto mi to radil. Keď som vravela, že kolega, už bol ticho. Dal ma ľahnúť, vzal peán a s asistenciou sestry mi z rezu vytiahol 10 cm dlhú „nylonovú“ niť, ktorú mi pri vyberaní stehov zabudli vybrať. Povedal, že som tam mala nevybratý steh a telo sa ho snažilo vypudiť ako cudzí element.
Povedala som mu, že sa mi na dvorcoch prsníkov robia mokvavé rany (to už bol zlatý stafilokok) a on mi povedal, že asi nedodržujem hygienu. Keď som mu povedala, že som atopik, povedal, že to bude teda tým a že som bola na cisárskom, že som nemala robiť problémy a neriešili by sme to. Ja som submisívna a tichá. Tým myslel, že som mala byť uvoľnená a nechať sa vyšetriť ako bolo treba. Nakoniec mi povedal, že mám pozitívny výter na stafilokoka. Sestra mi vtedy nepovedala správny výsledok, ľudsky sa chyba môže stať. Len som sa mohla hneď liečiť a nemuselo sa to rozšíriť z brucha na prsia a nemusela som kvôli problémom predčasne ukončiť dojčenie dcérky.
Spomienky na celý môj pôrod mi spôsobujú bolesť
Takže celé spomienky na môj pôrod sú bolestné. Odvtedy si neviem predstaviť opäť rodiť. Sme s manželom otvorení ďalšiemu dieťatku, ale moja psychika mi z tejto skúsenosti asi bráni otehotnieť. Je to jedna boľavá a ponižujúca spomienka.
Nemôžem sa zbaviť pocitu, že keby tam bola žena, trpezlivá lekárka, ktorá by bola podporná a neponáhľala sa, bola by nielen táto pôrodná spomienka, ale aj celá moja rodina dnes iná, a bolo by nás viac. A možno aj nie, ktovie. Ďakujem Vám za dočítanie až do konca. A ďakujem za podporu, preplakala som to celé, ako to píšem, a to je už ubehlo odvtedy osem rokov.
Katarína
