Karlička

Volám sa Hana Broulíková, vyštudovala som PF TUL v Liberci a pracujem ako učiteľka ZŠ takmer 20 rokov. Po narodení Karličky som začala pracovať aktívne pre mamičky rázštepových detí, v roku 2011 som založila OZ Za novým úsmevom, klientov a priateľov rázštepového centra Pri FNKV Praha. Moja rodina, práca a mamičky rázštepových detí tvoria celý môj svet.

Príbeh mojej dcéry Karličky sa začal písať ešte pred jej narodením, teda v roku 2008

V tom čase sme mali už dve odrastené báječné dcéry, ale s manželom sme mali lásky na rozdávanie, a tak sme sa rozhodli priviesť na svet ešte jedno Broulíča. Predchádzajúce tehotenstvá prebiehali ukážkovo a ani v tomto prípade som neočakávala, že to bude inak. Výsledky tripple testov dopadli hrozne, však často bývajú falošne pozitívne, no aj tak ma odber plodovej vody neminul. Neboli to príjemné dni čakania na výsledok. Hovorí sa, že ak sa neozvú do 14 dní, je to dobré a ak ani do troch týždňov, výsledok je v poriadku. Tiež aj bol. V 20. týždni tehotenstva som išla na ultrazvukové vyšetrenie a bola som si úplne istá, že dieťatko je zdravé. S lekárom sme vtipkovali na tému pohlavia môjho dieťatka, keď už doma dve dcéry mám. Aj pre laika bol obrázok na monitore jednoznačný.Tak dievčatko – super, to bude otecko „nadšený“. Všetky orgány v poriadku, srdiečko ako zvon. Len pri vyšetrení tváričky pán doktor rázom zvážnel a bol dlho ticho. Veľmi dlho. Bohužiaľ i v tomto prípade bol obrázok na monitore jednoznačný aj pre laika – tvárový rázštep.

Nebolo to pekné obdobie. Namiesto toho, aby som sa tešila na vytúžené dieťatko, mala som hrôzu z toho, ako bude moje dieťatko žiť. Spútaná predsudkami, obavami, protichodnými názormi lekárov a svojimi pocitmi, som veľa plakala. Nasledovala kopa vyšetrení, posledné z nich bolo vyšetrenie magnetickou rezonanciou, ktoré potvrdilo diagnózu celkového tvárového rázštepu, ktorý je so životom zlúčiteľný, avšak kompletný. Ani som sa nestihla radovať z toho, že plod je inak zdravý, nasledovalo konštatovanie, že na umelé prerušenie tehotenstva mám iba pár dní.

Bola som v piatom mesiaci, malá sa hýbala a ja som bola v šoku druhýkrát. Celkom logicky som nadobudla presvedčenie, že vada je naozaj vážna, predsa zabiť v podstate zdravé dieťa – to by mi nikto nedovolil ani neumožnil!! Slová mladej gynekologičky o tom, že priviesť na svet chudáčika s jazvami, ktoré budú aj tak vidieť, nie je so zdravými deťmi dobrý nápad, neboli vôbec optimistické, ale nemohla som reagovať inak, než tak, že sa dcérky nevzdám a jednoducho – postaráme sa o ňu aj s takým postihnutím. Odišli sme domov s lekárskou správou svojho nenarodeného dieťaťa, kde stálo: „ Matka bola informovaná o možnosti umelého prerušenia tehotenstva z dôvodu VVV plodu, praje si však v gravidite pokračovať.”

Január 2013

Vianoce sú síce za nami, ale vianočný stromček sme ešte nechali svietiť, aby sa z neho malá Karlička mohla ešte chvíľu tešiť. Táto malá štvorročná víla celkom zmenila náš svet, a to aj napriek tomu, že v porovnaní s inými deťmi je úplne obyčajná. Chodí do obyčajnej škôlky, prekonala obyčajné detské choroby. Pre nás je však jedinečná. Aká? Jedným slovom – zbožňovaná. Má nádhernú tvár, čokoládové oči a zlaté srdiečko. Je to úplne zdravé dieťa. Nie – zázrak sa nekonal. Naozaj sa v roku 2009 narodila so širokou celkovou rázštepovou vadou tváre, ktorá zasiahla jej pery, čeľusť aj podnebie.

Operáciu pery a nosa prekonala, keď mala tri dni a vďaka tomu je jazva na jej pere takmer neviditeľná. Podnebie jej zacelil pán doktor v desiatich mesiacoch a operácia čeľuste bude nasledovať neskôr. Strávili sme teda spolu niekoľko dní v nemocnici a niekoľkokrát do roka chodíme „na výlet“ do Prahy na kontrolu do Centra pre liečbu rázštepových vád pri FNKV Praha, kde sa lieči. Vrátila som sa naplno do zamestnania a Karlička išla do škôlky v necelých troch rokoch – prečo aj nie. Detský kolektív miluje a na nejakú zvláštnu starostlivosť o „postihnuté“ dieťa sme veľmi rýchlo zabudli.

Nezabudli sme však nikdy na to, že sme stáli iba maličký krôčik k tomu, aby tu s nami nebola. S pokorou a nevýslovným šťastím si užívame každej chvíľky, kedy ju môžeme objímať, hrať sa s ňou, počúvať jej milé výroky a nechať sa od nej učiť, čo je v živote dôležité. Moja malá zlatá Karlička…!

Stáva sa mi často, že keď sa ozvem v nejakej diskusii na tému „chudáci rázštepové deti“ a podelím sa o fotku malej Karličky, aby som demonštrovala, že naozaj žiadni chudáci to nie sú, ľudia mi veľakrát neveria, že práve ona je to rázštepové dievčatko narodené s ťažkou formou vady. Ale tak to je. Budúci rodičia sú naďalej vystavovaní rozhodovaniu o bytí či nebytí svojho dieťaťa, bez toho, aby tušili, že ich dieťa môže viesť úplne normálny život a že iba od nich záleží, aký kvalitný a láskyplný bude. Akoby to v prípade zdravých narodených detí bolo inak…

Ďakujem srdečne pánovi doktorovi Jiřímu Borskému a ďalším lekárom a zdravotníkom Centra pre liečbu rázštepových vád pri FNKV Praha za starostlivosť, ktorá môjmu dievčatku vrátila úsmev.

Hana Broulíková