Domáci pôrod Tlačové správy

Diskriminačné body z novely zákona o matrikách vypustené

Napísala Ženské kruhy

Rada vlády odporúča ministerstvu zdravotníctva komplexne regulovať domáce pôrody

(Bratislava, 29. 4. 2013) – Novelu zákona o matrikách predloží ministerstvo vnútra (MV SR) na rokovanie vlády bez dvoch bodov, ktoré ako diskriminačné kritizovali mimovládne organizácie, a preto v medzirezortnom pripomienkovom konaní žiadali o ich vypustenie. Pripomienky MVO podporili aj poradné orgány vlády – Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a Výbor Rady pre rodovú rovnosť. Na svojom nedávnom zasadnutí 15. apríla Rada schválila uznesenie, v ktorom víta rozhodnutie MV SR vypustiť obe ustanovenia z návrhu novely.

Rada vlády súčasne odporučila ministerstvu zdravotníctva (MZ SR), aby komplexne a v súlade s medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi regulovalo právo žien na domáci pôrod, a to za aktívnej účasti všetkých zainteresovaných strán, vrátane odborníkov a odborníčok z praxe a občianskej verejnosti. Obom zainteresovaným ministerstvám (MV SR, MZ SR) taktiež odporučila, aby upravili spôsob zápisu detí narodených mimo zdravotníckeho zariadenia do matriky.

Problém, ktorý sa odkryl pri pôvodne navrhovanej legislatívnej úprave zápisu detí narodených mimo pôrodnice do matriky, je len vrchol ľadovca,“ hovorí Janka Debrecéniová, právnička spolupracujúca so združením Občan, demokracia a zodpovednosť (ODZ). Návrh novely MV SR vyžadoval, aby žena pri zápise doma narodeného dieťaťa do matriky predložila správu lekára o ukončení tehotenstva pôrodom. Nútila tak rodičky absolvovať gynekologickú prehliadku, aj keď by ju samy nechceli a nepotrebovali. V opačnom prípade by sa mohlo dieťa zapísať do matriky až po rozhodnutí súdu o určení materstva.

Vypustením príslušných dvoch bodov z návrhu novely sa síce toto diskriminačné riešenie neprijalo, no zďaleka to neznamená, že by s domácimi pôrodmi bolo všetko v poriadku. Naopak, na to, aby si rodiace ženy mohli slobodne, bez obáv a podľa vlastného uváženia vybrať, či budú rodiť doma alebo v pôrodnici, treba urobiť ešte veľmi veľa. Slovenská legislatíva aj povedomie odbornej verejnosti v tomto smere silne zaostávajú za mnohými demokratickými krajinami aj za medzinárodnými ľudskoprávnymi dohovormi, ktoré SR sama ratifikovala,“ dodáva Janka Debrecéniová.

Európsky súd pre ľudské práva v prípade Ternovszky proti Maďarsku potvrdil, že ženy majú právo zvoliť si pôrod doma ako rovnocennú možnosť k pôrodnici a štát má povinnosť im túto voľbu prakticky zabezpečiť. „Domáce pôrody na Slovensku však nie sú nijako regulované a hoci štát priznáva ženám právo zvoliť si domáci pôrod, odmieta túto voľbu aj reálne podporiť. Ženy nemôžu rodiť s odbornou pomocou, vyriešená nie je ani starostlivosť po pôrode či zápis do matriky. ,“ hovorí Zuzana Krišková z občianskeho združenia Ženské kruhy. „Švédsko, Nórsko, Dánsko, Rakúsko, Nemecko, Holandsko – v krajinách s vyspelým zdravotníctvom už stanovili náročné a presné štandardy pre pôrody mimo zdravotníckeho zariadenia. Domáce pôrody tak pre mnohé ženy žijúce v zahraničí predstavujú reálnu a legitímnu voľbu. Keď to ide v iných krajinách, niet dôvodu, prečo by sme to nemali zvládnuť aj na Slovensku,“ dodáva Krišková.

Aj Medzinárodná konfederácia pôrodných asistentiek (ICM) a Medzinárodná federácia pre gynekológiu a pôrodníctvo (FIGO) upozorňujú, že pôrody mimo zdravotníckych zariadení za účasti registrovanej pôrodnej asistentky sú pre nízkorizikové rodičky bezpečné a mnohé ženy ich uprednostňujú. Samozrejme, na zrovnoprávnenie domácich pôrodov treba najprv vytvoriť dôsledné právne a zdravotnícke regulatívy, aby sa minimalizovali zdravotné riziká pre rodiace ženy a ich deti. Na Slovensku sa však o tejto možnosti ani len seriózne nediskutuje – namiesto toho sa v povedomí verejnosti (a často aj v odbornej obci) šíria mnohé falošné mýty a nepravdy o nebezpečnosti toho, keď žena rodí doma. Tým sa aj naďalej udržiava stav, v ktorom ženy, ktoré chcú porodiť dieťa v domácom prostredí, nemajú zabezpečenú adekvátnu zdravotnú starostlivosť a ohrozenie ich zdravia a zdravia detí je bez takejto pomoci reálne.

Akoby ženy nemali žiadne právo rodiť v bezpečnom a dôverne známom prostredí, pokiaľ sú zdravé a pôrod sa predpokladá bez komplikácií. Vítame preto iniciatívu Rady vlády a vyzývame vládu a ministerstvo zdravotníctva, aby pristúpili k právnej regulácii domácich pôrodov tak, aby slovenská legislatíva napĺňala domáce aj medzinárodné ľudskoprávne štandardy a podporovala právo žien slobodne sa rozhodovať o mieste a okolnostiach pôrodu – teda ako im to zaručuje napríklad spomínané rozhodnutie Európskeho súdu,“ uzatvára Zuzana Krišková.

Hromadnú pripomienku k navrhovanej novele zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách podalo 14 mimo-vládnych organizácií a 1811 osôb. Návrh novely prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním aj rokovaním poradných orgánov vlády a mal   by sa už dostať na rokovanie vlády. MV SR predložilo návrh novely do medzirezortného pripomienkového konania tesne pred Vianocami, 20. 12. 2012.

Prílohy

  1. hromadná pripomienka
  2. uznesenie Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť

Kompletný materiál na portáli právnych predpisov:

https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialWorkflow.aspx?instEID=191&matEID=5814&langEID=1

Hromadná pripomienka:
http://odz.sk/zeny-musia-mat-realne-pravo-rozhodovat-sa-o-okolnostiach-porodu/

Združenie Občan, demokracia a zodpovednosť (ODZ) je ľudskoprávna mimovládna organizácia s vyše 20-ročnými skúsenosťami. Presadzuje hodnoty spravodlivosti, ľudskej dôstojnosti a nediskriminácie, s dôrazom na ľudské práva žien. Snaží sa o posilňovanie zodpovednosti, právneho vedomia a partnerského dialógu.

Občianske združenie Ženské kruhy je združenie humanitného a charitatívneho charakteru. Jeho poslaním  je podpora a cielená činnosť zameraná na humanizáciu pôrodníctva na Slovensku, so zameraním najmä na propagáciu prirodzeného tehotenstva, prirodzeného, normálneho pôrodu s následnou neoddeliteľnou jednotou matky a dieťaťa a dlhodobého dojčenia.

Kontakt:

O autorke

Ženské kruhy

Ženské kruhy vykonávajú osvetovú činnosť zameranú na ľudské práva žien v období tehotenstva, pôrodu a šestonedelia. Spolupodieľali sa na viacerých výskumoch a advokačných aktivitách v tejto oblasti.