Ako bolo?

Ako bolo: Premietanie filmu Podoby pôrodu a Rozhovory o zázraku v Nitre

Dňa 16. mája 2014 sa  v prekrásnych priestoroch rodinného centra Alba v Nitre konalo premietanie austrálskeho filmu Podoby pôrodu. Po kratučkej prestávke nasledovala beseda s názvom Rozhovory o zázraku s dvomi členkami občianskeho združenia Ženské kruhy Gabikou Janovičovou a Zuzkou Bajkaiovou. Obe sú zároveň certifikovanými dulami.

V Albe sme boli prvýkrát a potešila nás hojná účasť, veľmi príjemná atmosféra a úprimný záujem žien dozvedieť sa viac o vnímavom tehotenstve, materstve, prirodzenom pôrode, ale aj o svojich právach a možnostiach dosiahnuť svoje požiadavky v našich pôrodniciach. Tiež sme besedovali o možnostiach a podmienkach pôrodu v zahraničí. O spokojnosti zúčastnených svedčí aj čas, kedy sme z centra odchádzali. Beseda skončila v neskorých večerných hodinách, dve hodiny po jej  plánovanom ukončení. Pevne veríme, že akcia na tomto očarujúcom mieste nebola poslednou.

Po dlhej dobe som zažila veľmi príjemný večer, obklopená atmosférou z ktorej vyžarovalo optimistické čaro. Moju predstavu naplnil tento večer nad rámec očakávania a keby ma netlačil čas, bola by som schopná ostať aj dlhšie.

Ženské kruhy registrujem nejaký ten čas a inšpiratívne príbehy, dôležité informácie, alebo stav pôrodníctva na Slovensku som začala vnímať z otvorenejšej stránky aj vďaka vašim stránkam ( okrem iných samozrejme, chvalabohu funguje tu zopár podobných iniciatív). Od istej doby sa sama pohrávam s myšlienkou podporovať ženu počas tehotenstva a pôrodu, aj kvôli tomu, že poznám zopár príbehov, akým spôsobom museli ženy priviesť na svet svoje dieťatko. Stará mama oslávi za pár dní 94 rokov, na svet priviedla 6 detí, z toho 5 doma. Starala sa o svoje vnúčatá (bola taký generál 🙂 ), bola oporou pre moju mamu počas tehotenstva a výchovy a ja som sa vždy snažila vštepiť si do pamäte jej rady, ktoré by mi nebol podal nik ovplyvnený modernou medicínou.

Ak mám voľný čas študujem, čo všetko budem musieť absolvovať za pár mesiacov a snažím sa vymyslieť, ako predísť rutinným záležitostiam, ktorými je zaťažené naše pôrodníctvo. Mám z toho niekedy hlavu v smútku, pretože absolvovať pôrod doma v prenajatom byte je pre mňa momentálne sci-fi predstava. Potom som sa skúsila dopátrať ako to chodí v Topoľčanoch alebo v Štiavnici, ospevovaných pôrodniciach (teda pre mňa dostupné vzdialenosti), ale viem, že niektorým zákrokom by som sa zrejme nevyhla, alebo by som musela naozaj tvrdo bojovať o svoje práva. A tak stále dúfam, že sa to nejako zomelie, aj keď čas sa kráti.

Film premietaný v ten večer ma zasa niekde posunul, bol veľmi inšpirujúci. Hromada príbehov a informácii na mňa tak zapôsobili, že aj keď som osoba, ktorá pri filmoch neplače, boli scény keď som tú slzu  takmer uronila :). Plánovala som, že sa na besede niečo spýtam, ale nechcela som prerušovať váš entuziazmus, zanietenie, tok myšlienok a v konečnom dôsledku som bola rada, že som iba počúvala, pretože tieto informácie sú pre mňa momentálne dosť cenné a podnecujú tvorbu nových otázok. Verím že toto nebola posledná stretávka v Nitre a nejaký podobný večer ešte pribudne. Oceňujem vašu iniciatívu, hlavne to, že otvárate dvere ženám, ktoré chcú, aby sa veci zmenili. Práve tento týždeň začal Celosvetový týždeň rešpektu a úcty k pôrodu tak vám želám, aby sa úcta k žene a dieťaťu, rešpekt k pôrodu, a hlavne osveta a humanizácia slovenských pôrodníc a personálu stala čoskoro realitou.

Katka

Spoločnosť bola veľmi pekná, priateľská a atmosféra vskutku príjemná. No je nás málo, väčšina slovenských žien prijíma škodlivé rutinné pôrodné úkony ako malú daň za to, že dostanú od života taký ohromný darček, akým vlastné dieťa je. Tu je nás málo, sme odsúdené na okraj spoločnosti, tak ako neočkujúci rodičia, argumenty, že medicínske vzdelanie na Slovensku je viac,ako to čo sme kde od koho počuli, že v zahraničí sa to vie robiť inak a aj tisícky rokov sa robilo inak, slovenská mentalita nepustí. Vôbec mi nie je jasné, ako sa dá dosiahnuť zmena rutinných (a niektorých vyslovene škodlivých) pôrodníckych úkonov na Slovensku, ak nie tlakom “zhora”, zmenou zhora.

Som zvedavá ako dopadne tento môj tretí pôrod, teraz som už rozhodnutá v prípade nevyžiadaných úkonov v pôrodnici (utekať do zahraničia si neviem prestaviť, porodiť doma by som chcela asi najviac, ale to by musela byť ideálna konštelácia okolností a podmienok) robiť krik a biť sa ako najposlednejší asociál z osady. Nie je mi to jedno, komunita zdravotníkov je zomknutá vzťahmi, rutinou a nariadeniami, tak či tak si budú ťukať na čelá, aj keď ich slušne informujem, že si neželám rodiť na chrbte, lebo mám zlú skúsenosť s touto polohou po predchádzajúcich pôrodoch, že si neželám epiziotómiu, že si želám bonding a dotepanie pupočníka…

Želám Ženským kruhom, aby mali stále viac a viac priaznivcov a členiek, vytrvalosť v úsilí a ochotné, šikovné žienky, ako si Ty Gabika, ktoré vidia širšie súvislosti, nielen očami ale aj srdcom.

Danka

O autorke

1 komentár

  • Dobry den,

    som velmi rada, ze na Slovensku existuje iniciativa za propagaciu prirodzenych porodov. Zijem vo Francuzsku a prave pred niekolkymi dnami som doma v porodnom bazene porodila dcerku. Pritomne boli dve porodne asistentky a moja prvorodena dcera (5 rocna), ktora v ten den nechcela ist do skolky, kedze vedela, ze sa chysta nieco velke. Druhorodeny syn bol u opatrovatelky. Ma len dva roky a velmi nechapal o co vlastne ide. Tento treti porod bol pre mna nadhernym zazitkom. Nepopieram, ze som mala velke bolesti, ale s pomocou masazi a vody boli znesitelne.Dcerka sa narodila bez zbytocnych zasahov, odsavania, kvapkania do oci, atd, pupocnik sme nechali dopulzovat, naco hned vazit a merat? Moja prvorodena dcera si pocas celeho porodu popri mne kreslila a otocila sa az ked babatko jemne zakricalo. Nalada vo Francuzsku nie je prirodzenym porodom naklonena, podobne ako na Slovensku. Pri prvom porode v nemocnici som si pretrpela vsetky zakroky vratane forcepsu, epiduralky, nasledne odsavanie, cistenie oci, meranie, vazenie, danie pod lampu (!), nastrih, slovom, doteraz je pre mna prvy porod traumou. Pri citani situacie na Slovensku vidim vela paralel s Francuzskom. Kiez by si vsetky buduce mamicky uvedomili, ze za svoje prava pri porode musime bojovat. Uvazujeme viac nad kupou noveho auta a televizora ako nad porodom svojho dietata. Nie je to zvratene? Zmena nepride zhora, sme to my mamicky a buduce mamicky, ktore musia pretlacit zmeny zdola. Zelam vam vela uspechov pri rozsirovani osvety!

Napíšte komentár