Blog Dobrá prax

Rešpektujúca starostlivosť pri pôrode nie je bonus

„Každá žena má právo na pozitívnu pôrodnú skúsenosť a dôstojnú empatickú starostlivosť počas pôrodu, a to aj v prípade, ak nastanú komplikácie.“

Medzinárodná federácia pre gynekológiu a pôrodníctvo, 2014

Keď menej znamená niekedy viac

Za posledné desaťročia sa výrazne zmenil spôsob, ako ženy rodia. Medikácia normálneho pôrodu, nezohľadňovanie potrieb súkromia a intimity, nerešpektujúca alebo nedostatočná komunikácia s rodiacou ženou a nezohľadňovanie fyziológie pôrodu. Sú to iba niektoré faktory, ktoré spôsobili, že mnohé ženy sa počas pôrodu a po ňom cítia dehumanizované a nerešpektované. Koľko žien má dnes na Slovensku možnosť porodiť normálne, v súlade s potrebami vlastného tela? Naozaj sú potrebné všetko to urýchľovanie, chirurgické zásahy, príkazy, zákazy, vaginálne vyšetrenia počas pôrodu a lieky? Ak tieto zásahy presiahnu určitú hranicu, je naozaj možné hovoriť o zlepšujúcich sa výsledkoch?

Americká akadémia gynekológov a pôrodníkov (ACOG) vydala vo februári tohto roku zaujímavé vyhlásenie Spôsob ako zredukovať zásahy do pôrodu a pôrodného procesu. Píše sa v ňom:

„V spolupráci s pôrodnými asistentkami, zdravotnými sestrami, rodiacimi ženami a podpornými osobami pri pôrode môžu pôrodníci a pôrodníčky pomôcť ženám naplniť ich potreby a ciele, ktoré majú v spojitosti s pôrodom. A to technikami, ktorých výsledkom je vysoká spokojnosť rodiacich žien a ktoré sa spájajú s minimom zásahov do pôrodu. Užitočnosť mnohých praktík, bežne používaných pri normálnom, spontánnom pôrode, je pochybná.“

ACOG ďalej vymenúva praktiky, ktorých používanie pri takomto normálnom pôrode spochybňuje. Spomenieme iba niektoré: rutinné porušenie plodových obalov, nepretržité monitorovanie srdcovej činnosti plodu, predpisovanie polohy, v ktorej má žena rodiť či riadené tlačenie a nedostatok času na porodenie dieťaťa počas druhej doby pôrodnej.

Na záver ACOG dodáva: „Spokojnosť so skúsenosťou pôrodu závisí tak od očakávaní konkrétnej ženy, podpory, ktorú dostáva počas pôrodu, od zdravotníckeho personálu, od vzťahu medzi ženou a zdravotníckym personálom a od zapojenia ženy do procesu rozhodovania o svojom pôrode.“

Toto odporúčanie je v ostrom kontraste s reálnou skúsenosťou mnohých žien, ktoré rodia na Slovensku. Navyše, o rešpekte, slobodnej voľbe a ľudských právach pri pôrode sa zdravotníci na verejnosti často vyjadrujú ako o nejakej milej, no nie nevyhnutnej „nadstavbe“. Viete si predstaviť, že v akejkoľvek inej oblasti vášho života by bola vaša autonómia vnímaná ako nepodstatná?

Koncept ľudských práv vznikol z potreby ustanoviť univerzálne platné základné princípy, v rámci ktorých sa môžu pohybovať medziľudské vzťahy. Tieto majú viesť k tomu, že každý človek bude mať zaručenú možnosť rozvíjať svoj potenciál a viesť spokojný a šťastný život. Všetci sme nositeľmi a nositeľkami ľudských práv. Nie je jediná situácia, v ktorej by nám mohli byť ľudské práva a ľudská dôstojnosť odobrané na základe svojvoľného rozhodnutia iných ľudí alebo inštitúcií. V mnohých krajinách sa ľudské práva nedodržiavajú, alebo porušujú. Neznamená to však, že takýto stav je akceptovateľný alebo ospravedlniteľný.

Rešpektujúca starostlivosť pri pôrode nie je bonus

Tretí májový týždeň je už tradične venovaný Rešpektu k pôrodu.  Pôrod a narodenie dieťaťa je dôležitou udalosťou v živote ženy aj celej rodiny. Tak ako sa pri pôrode rodí dieťa, rodí sa aj matka. Navyše, pre ženu je spôsob, akým pôrod prebieha, otázkou jej reprodukčného zdravia. To, čo si politiky jednotlivých štátov stanovujú ako primárny cieľ starostlivosti poskytovanej ženám pri pôrode, sa odráža aj na podmienkach, ktoré k pôrodu ženám vytvára.

Niekto by mohol začať obhajovať stav slovenského pôrodníctva tvrdeniami, že na Slovensku sme si stanovili za cieľ pôrodu zdravie a život matky a dieťaťa. Všetky tie reči o autonómii, rešpekte a slobodnej voľbe sú teda nebezpečné a treba ich umlčať. Hlasy žien, ktoré upozorňujú, že takto zadefinovaný cieľ bol síce v ich prípade čiastočne dosiahnutý, no ony sa necítia ani zdravé, ani šťastné, sú umlčiavané často. „Buď vďačná, že máš zdravé dieťa,“ „Nebuď malicherná. Hlavne, že ste to prežili,“ a podobne. Tieto tvrdenia však nerátajú s tým, že…

Rešpektujúca zdravotná starostlivosť a podpora zdravia sa navzájom umocňujú

Ak by sme si mali vybrať systémy, ku ktorým sa chceme v poskytovaní zdravotnej starostlivosti priblížiť, tak sú to Švédsko či Nórsko. Sú to krajiny s najlepšími perinatálnymi výsledkami  a najnižšou úmrtnosťou žien v súvislosti s pôrodom. Zároveň dosahujú jednu z najnižších mier cisárskeho rezu a chirurgických zákrokov do organizmu v súvislosti s pôrodom. Podporujú slobodu pohybu, voľbu polohy počas pôrodu, s jednotu matky a dieťaťa po pôrode. Inými Slovami, sú to krajiny s najvyššou mierou normálneho – fyziologického – pôrodu a pritom s najlepšími perinátálnymi výsledkami.

Napríklad v takom Nórsku je miera cisárskeho rezu až o polovicu nižšia ako na Slovensku. Miera normálneho pôrodu (bez cisárskeho rezu a nástrihu) je vyššia takmer o dve tretiny. Navyše, ich deti majú jednu z najvyšších mier prežívania, zdravia a viac detí je dojčených.  Rodiace ženy sú v týchto krajinách rešpektované a robia autonómne rozhodnutia.

V skutočnosti sa rešpekt k rodiacej žene a dobre poskytovaná starostlivosť nijako nevylučujú. Rešpektujúca zdravotná starostlivosť je dobrá zdravotná starostlivosť. Rodiaca žena nie je nepriateľkou vlastného dieťaťa, ktorej ide „iba“ o prežitok z pôrodu. Rodiaca žena je matka dieťaťa a nikomu tak nezáleží na zdraví a živote dieťaťa ako jeho matke.

Rodiaca žena – ak sú jej poskytnuté informácie zrozumiteľnou formou – je schopná robiť rozhodnutia, ktoré sú pre ňu a jej dieťa prospešné. Informovaný súhlas a autonómne rozhodovanie sú totiž súčasťou konceptu medicíny založenej na dôkazoch. Ten sa skladá z troch prvkov:

  1. atkutálne vedecké poznatky,
  2. odoborné skúsenosti a zručností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,
  3. rozhodovanie pacienta či pacientky (v tomto prípade rodiacej ženy) o navrhovaných postupoch na základe poskytnutia aktuálnych, úplných a zrozumiteľných informácií.

Právo žien na rešpektujúcu starostlivosť je súčasťou správne poskytovanej zdravotnej starostlivosti

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 2014 vydala stanovisko s názvom Prevencia a odstránenie nerešpektujúceho a hrubého zaobchádzania pri pôrodoch v zdravotníckych zariadeniach. Vyhlásenie obsahovalo prelomové tvrdenie: „Každá žena má právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia. K tomu patrí právo na dôstojnú a rešpektujúcu zdravotnú starostlivosť v priebehu tehotenstva a pri pôrode, ako aj právo na ochranu pred násilím a diskrimináciou.“

WHO týmto potvrdzuje, že tieto dva koncepty: ochrana zdraviaprávo na rešpektujúcu starostlivosť pri pôrode sú dve neoddeliteľné veci. Správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti pri pôrode ide ruka v ruke s rešpektom a dodržiavaním práv žien.

Ženské kruhy v spolupráci so združením Občan, demokracia a zodpovednosť monitorovali dodržiavanie ľudských práv žien pri pôrodoch v slovenských zdravotníckych zariadeniach. Výsledky monitoringu si môžete prečítať v elektronickej podobe publikácie

Ženy-Matky-Telá

Jazyková korektúra: Zuzana Pavlisová

O autorke

Miroslava Rašmanová

K aktivizmu v oblasti pôrodníctva ma priviedla osobná skúsenosť a presvedčenie, že nie je jedno ako je poskytovaná zdravotná starostlivosť pri pôrode. Zaujímam sa najmä o nastavenia systémov zdravotnej starostlivosti v rôznych krajinách, podporu dojčenia a materských kompetencií. Snažím sa tieto témy spracovávať do hĺbky, s prihliadnutím k tomu, že konečná voľba je vždy aj tak na individuálnej žene. Som presvedčená, že ženy dokážu robiť rozhodnutia o svojom tele a zdraví počas pôrodu a že neexistuje jedno správne rozhodnutie pre všetky. Každá žena má za sebou určité skúsenosti a nachádza sa v inej životnej situácii. Od toho sa odvíjajú aj jej individuálne potreby a hodnotové preferencie.