Hans A. Hirsch: Epiziotómia a natrhnutie hrádze

Epiziotómia – nástrih hrádze, je na našich pôrodníckych oddeleniach každodennou realitou a mnohé mamičky sa s jej následkami vyrovnávajú ešte dlho po tom, čo ich dieťatko urobí svoje prvé krôčiky. Napriek tomu, že u žien zohráva tento zákrok významnú úlohu pri prežívaní pôrodu, napriek tomu, že na Slovensku má v niektorých pôrodniciach prvorodička takmer 100% istotu, že bude nastrihnutá, je táto téma bagatelizovaná a mnohí ľudia ani len netušia, čo epiziotómia vlastne je a že vôbec existuje.

Obsah knihy v slovenčine

Hoci si naši pôrodníci uvedomujú, že miera epiziotómie na Slovensku je vysoká a sami píšu: „toto frekventné používanie epiziotómie by malo byť  podnetom  na  zamyslenie,  ako  pokračovať vo  výchove mladých pôrodnikov.  Pôrod bez poranenia sa totiž stáva raritnou udalosťou v Slovenských pôrodniciach“¹, na Slovensku chýba odborná literatúra a oficiálne usmernenia v tejto oblasti. Slovenské učebnice gynekológie a pôrodníctva neboli aktualizované do roku 1989, preto sa slovenskí pôrodníci učili primárne z českých a medzinárodných učebníc.² Žiadna zo súčasných českých učebníc nepopisuje techniky zreparovania extenzívnych poranení hrádze.³ Na Slovensku takisto zatiaľ chýba oficiálny klasifikačný systém a oficiálne odporúčania pre starostlivosť o pôrodnícke poranenia hrádze.⁴

Publikácií venujúcich sa epiziotómii a natrhnutiu hrádze v takom rozsahu a detailnosti, v akých problematiku rozoberá monografia tandemu odborníkov pre gynekológiu a pôrodníctvo z Univerzitnej ženskej kliniky v nemeckom Tübingene, je naozaj ako šafranu. Je to kniha so 61 stranami hutného odborného textu doplneného o 56 poloschematických ilustrácií a 11 tabuliek, ako aj o rozsiahlu bibliografiu. Prináša informácie a návody hodné pozornosti každého budúceho pôrodníka, pôrodnej asistencie i ďalšieho personálu, ktorý svoju úlohu pri zrode nového ľudského života berie vážne.

Hlavný autor, H. A. Hirsch, v práci čerpal predovšetkým z vlastných bohatých praktických skúseností s epiziotómiou a natrhnutím hrádze pri pôrodoch, ako aj zo skúseností a overených praktík svojich kolegov na tübingenskej klinike. Pôrodná asistentka Martina Ološtiaková, ktorá má osobnú skúsenosť z tejto kliniky, hovorí: “Počas štúdia pôrodnej asistencie som praxovala na univerzitnej klinike v Tübingene, kde bol profesor Hirsch svojho času riaditeľom. Nemala som možnosť zažiť jeho prístup priamo, pretože v čase môjho štúdia tam už nepôsobil, ale vplyv jeho prístupu bol citeľný aj po jeho odchode. Vďaka nemu sa na pôrodnej sále strihalo len veľmi málo, dokonca niektorí lekári nestrihali ani pri pôrodoch vákuovým extraktorom. Ja osobne som bola počas troch rokov mojej praxe svedkom možno piatich nástrihov.”

Na túto kliniku sa prakticky viaže celá kniha, keďže v nej lekár zámerne opisuje len tie metódy výkonu epiziotómie, ktoré sa používali a osvedčili práve u nich. To však vonkoncom neznamená, že by záber autora nebol aj tak široký.

K samotnému faktu, že sa v čase vzniku knihy (vydaná bola v roku 1989) epiziotómia v západnom svete vykonávala omnoho častejšie, než kedykoľvek predtým, ako aj k novým prúdom odmietania aktívne lekársky vedených pôrodov a príklonu k prirodzeným pôrodom, sa H. A. Hirsch stavia kriticky. Na jednej strane prináša štatistické tabuľky, ktoré ukazujú značnú disproporciu medzi vykonávaním epiziotómií na rôznych klinikách s rôznym prístupom k indikácii tohto zásahu, na strane druhej upozorňuje i na pozitíva nástrihu a predovšetkým na fakt, že väčšine komplikácií spojených so zákrokom možno predísť jeho správnym vykonaním, a čo je azda ešte dôležitejšie, správnym zošitím rany.

Všeobecný úvod, ktorý je akýmsi zosumarizovaním poznatkov a štatistík súvisiacich s epiziotómiou prechádza do precízne a rozsiahlo rozpracovanej časti zaoberajúcej sa výkonom epiziotómie. Nájsť tu možno jednotlivé druhy epiziotómií s ich výhodami i nevýhodami, ako aj presné operačné postupy a techniky pri ich realizácii.

Najväčšia časť publikácie sa zaoberá práve spomínaným šitím rán po nástrihu. Autor opäť zachádza do detailov, tému spracúva komplexne – poukazuje na techniky šitia, šijací materiál, výhody, nevýhody, komplikácie i pooperačnú starostlivosť o zašité miesto.

Text je vystavaný prehľadne, štruktúrovane, je doplnený o detailné názorné ilustrácie, štatistické údaje a o stručný vecný register v závere. Zároveň priam kričí bohatou skúsenosťou autora, ktorú možno vyčítať z množstva cenných poznámok a odporúčaní vychádzajúcich z dlhoročnej praxe.

Na laika kniha môže pôsobiť zbytočne odborne, miestami nudne, môže sa strácať v používanej terminológii, polemizovať možno i o jej aktuálnosti po 23 rokoch od vydania. Všetky tieto dojmy by sme považovali najskôr za oprávnené: väčšina laikov sotva bude niekedy v živote potrebovať poznatok o hrúbke nite, ktorá je najvhodnejšia na šitie hlbokých vrstiev hrádze pri mediálnej epiziotómii s laterálnym rozšírením. Avšak pre laikov, ktorí sa o danú problematikou z akýchkoľvek dôvodov viac či menej zaujímajú, by nemal byť problém v rámci rozširovania si obzorov a informovanosti stráviť túto 61-stranovú knižočku. Takisto by sme sa priklonili k názoru, ktorý v sprievodnom slove ku knihe vyjadril Otto Käser, a síce, že by sa kniha mala stať povinnou literatúrou pre všetkých pôrodníkov a pôrodnú asistentciu. Koniec-koncov, autor v úvode sám vyslovuje zámer prispieť k vyplneniu medzery v literatúre pre študentov medicíny, ktorých operačnou premiérou býva často práve epiziotómia…

Hlavný autor štúdie, Prof. Dr. Med. Hans-Adolf Hirsch, jedna z uznávaných osobností nemeckej gynekológie 20. storočia, je spoluautorom mnohých odborných článkov na témy z tejto oblasti (Sterilizácia a prerušenie tehotenstva; Riziká pôrodu v nemocnici vs. riziká domáceho pôrodu, a i.), a tiež viacerých kníh (Gynekológia a pôrodníctvo. Učebnica pre štúdium i prax; Gynekologické operácie pre ďalšie vzdelávanie odborných lekárov), medzi ktoré patrí i veľké dielo Atlas gynekologických operácií. V tíme autorov tejto knihy bola okrem iných aj druhá autorka monografie Epiziotómia a natrhnutie hrádze, PD Dr. med. Eva Neeser. Obaja lekári  vo svojej publikačnej činnosti úzko spolupracovali aj s ďalšími osobnosťami modernej gynekológie, ako napr. s Franzom Antonom Iklém či Ottom Käserom.

Bc. Júlia Batmendijnová

Mgr. Zuzana Lafférsová

Zdroje

¹KORBEĽ M. [fusion_builder_container hundred_percent=”yes” overflow=”visible”][fusion_builder_row][fusion_builder_column type=”1_1″ background_position=”left top” background_color=”” border_size=”” border_color=”” border_style=”solid” spacing=”yes” background_image=”” background_repeat=”no-repeat” padding=”” margin_top=”0px” margin_bottom=”0px” class=”” id=”” animation_type=”” animation_speed=”0.3″ animation_direction=”left” hide_on_mobile=”no” center_content=”no” min_height=”none”][et al.]. Analýza perintálnych výsledkov v SR za rok 2010.Gynekológia pre prax : recenzovaný, postgraduálne zameraný odborný lekársky časopis.Bratislava: ISSN 1336-3425. Roč. 9, č. 2 (2011), s. 95-102 :

² a ³ a ⁴ J. Zahumensky, E. Menzlova, M. Korbel et al. Classification and management of extensive obstetric perineal injuries in the Czech and Slovak Republics. International journal of gynaecology and obstetrics. Vol. 110, no. 3 (2010), s. 252-256

[/fusion_builder_column][/fusion_builder_row][/fusion_builder_container]