V prvej časti rozhovoru s pôrodnou asistentkou Zdenkou Hanušovou sme sa rozprávali o tom, ako sa dostala k práci pôrodnej asistentky a ako prebiehalo štúdium pôrodnej asistentcie na Slovensku a v Čechách. V druhej časti sa budeme venovať práci pôrodnej asistentky v komunitách a v nemocnici.
Momentálne ste zamestnaná ako pôrodná asistentka v nemocnici v Českej republike, ale pôsobíte aj ako pôrodná asistentka v komunitách tu na Slovensku. Čo môžu od vás očakávať ženy, ktoré sa na vás obrátia?
So ženami robím individuálnu prípravu na pôrod, dojčenie a šestonedelie. Čiže sprevádzam ženu už počas tehotenstva. Stretávame sa tak zhruba od 20. týždňa tehotenstva až do pôrodu, komunikujeme spolu, pripravujeme sa na pôrod podľa jej preferencií. Vyberáme spolu pôrodnicu podľa toho, čo ona chce, čo by bolo pre ňu najlepšie, ako si to predstavuje. A to teraz nemyslím tak, že iba ženy, ktoré chcú pôrod bez medikácie, ale aj také, ktoré mi rovno povedia, že chcú epidurál. Po pôrode zostávam s nimi ešte počas dvoch hodín na pôrodnej sále a potom odchádzam.
Ak by sme sa bavili priamo o pôrode, tak tu na Slovensku s nimi idem do pôrodnice ako ich sprevádzajúca osoba. Mám jednu veľmi obľúbenú pôrodnicu, ktorá má nielen špičkové vybavenie a odbornosť, ale robí každým rokom míľové kroky vpred a snaží sa zlepšovať v individuálnom prístupe k ženám a ich prianiam. Ak sa však rozhodnú rodiť v pôrodnici, kde pracujem, môžem im pôrod aj odviesť, a to i mimo službu. Musela som si, samozrejme, podať žiadosť, aby mi to nemocnica schválila ako niekoľkým ďalším kolegyniam, pretože tam sú aj nejaké riziká, aj nejaké kompetencie, a musíte dodržiavať tie isté štandardy, ako keď ste v práci. Aj čo sa týka napríklad ochrany súkromia alebo dôvernosť informácii. Je dôležité, aby to bolo takto ošetrené, pretože ja normálne zapisujem do zdravotnej dokumentácie a robím všetko tak, ako keby som bola riadne v práci. V Českej republike už viacero pôrodníc má pôrodné asistentky, ktoré pracujú na čiastočný úväzok a zároveň aj takto súkromne – externe spolupracujú. Tento spôsob vidím do budúcnosti ako vynikajúci model prevencie osobnostného pracovného vyhorenia.
Ako to prebieha konkrétne na vašom pracovisku?
V našej pôrodnici je to tak, že vstupné vyšetrenie robí vždy lekár a potom si ženu preberá do starostlivosti jedna pôrodná asistentka. Ak tam idem so ženou v mojej starostlivosti, tak ja. Všetky však pracujeme rovnakým štýlom – ženu podporujeme, vytvárame priateľskú komunikáciu aj s partnerom, pocit bezpečia a informovanosti. Ak to je fyziologické tehotenstvo a pôrod, tak vyšetrujeme ženu a „vedieme“ pôrod my.
Používame primárne nemedikamentózne formy tíšenia bolesti, ako sú polohovanie, hydroterapia (teplá voda), aromaterapia. Na to máme rôznorodé vybavenie, ako sú rôzne typy fitlôpt, masážne pomôcky, závesné aparáty zo stropu na podporu ženy, sedací vak, overbally, vankúšiky naplnené čerešňovými kôstkami na nahriatie v mikrovlnnej rúre, stoličku na vaginálnu bylinnú náparku. Používame aj esenciálne oleje do vody, na masáž aj do aromalampy. Ženy môžu využiť vaňu, do ktorej je možné aj rodiť. V druhej dobe pôrodnej používame vložky, ktorými nahrievame hrádzu. Každá pôrodná miestnosť má sprchu a širokú alebo polohovaciu posteľ, na ktorej môže žena porodiť na boku, v polohe na štyroch, v štartovacej polohe, v drepe alebo aj na žinenke a pôrodnej stoličke. Všetko toto vybavenie aktívne a rady využívame.
Pôrodná asistentka má kompetencie, ktoré sa týkajú fyziologického tehotenstva a fyziologického pôrodu. Čiže musí vedieť, pokiaľ to je fyziologické a kedy už je potrebné privolať lekára. Toto je veľmi dôležité, že lekár tam ani nemusí byť celý ten čas a chodiť za ženou. Vy ako pôrodná asistentka lekára priebežne informujete o priebehu pôrodu, vediete dokumentáciu a musíte vedieť zodpovedne vyhodnotiť, či je všetko v poriadku alebo nie je. A keď nie je, tak toho lekára musíte privolať kedykoľvek počas pôrodu. Ak je všetko v poriadku, voláme ho až na záver, aj s novorodeneckou sestričkou. Takýto model starostlivosti, keď sa o ženu stará prevažnú časť pôrodu, ideálne ešte aj počas tehotenstva jedna osoba, zachováva vysokú mieru intimity a eliminuje vyrušovanie rodičky, čím sa aj vo významnej miere znižuje riziko komplikácií.
Ako je to po pôrode? V mnohých krajinách, napríklad v Nemecku, je štandardné, že starostlivosť o ženy pokračuje aj v šestonedelí a pôrodné asistentky navštevujú ženy aj v domácom prostredí. U nás na Slovensku táto starostlivosť v oficiálnom systéme úplne absentuje a ženy sú po odchode z nemocnice ponechané viac menej samé na seba a na kontrolu do gynekologickej ambulancie sa dostanú väčšinou po 6 týždňoch.
Pôrodom sa moja starostlivosť nekončí. Naďalej zostávame v kontakte, aby mali ženy podporu v iniciálnej fáze dojčenia a môžu sa na mňa obrátiť v prípade otázok každý deň po návrate z pôrodnice, ak napríklad potrebujú poradiť s dojčením alebo si chcú ešte niečo doplniť, ujasniť. Keď prídu domov, majú možnosť využiť aj popôrodné návštevy a laktačné poradenstvo. Ak odchádzajú z pôrodnice ambulantne, to znamená pred uplynutím 72 hodín, vykonám kontrolu v domácom prostredí u dieťatka aj ženy a prípadne spravíme odber krvi z pätičky dieťaťa na skríningové vyšetrenie. Dôležitá je v tomto spolupráca s nakloneným pediatrom, gynekológom a často i psychológom, za ktorými môžem odoslať ženu v prípade potreby a poslať im aj správu o tom, čo som zistila. Výhodu takýchto návštev vidím aj v tom, že často žena nemusí vedieť vyhodnotiť situáciu a môže si zameniť príznaky problému.
Raz sa mi stalo, že žena, o ktorú som sa predtým nestarala, si ma privolala na laktačné poradenstvo. Ako problém udávala naliate bolestivé prsia. Strávila som u nej dve hodiny, riešili sme správne prisatie a polohovanie pri dojčení, no zdala sa mi nejaká horúca. Na to mi odpovedala, že jej býva stále teplo. Na môj podnet si zmerala teplotu a mala horúčku, čo býva príznak zápalu prsníka. Ako som jej však pomáhala prikladať dieťa v polohe na brušku, zastonala od bolesti. Spýtala som sa jej, či ju bolí brucho, a na to zase odpovedala, že áno, ale že si myslí, že sa jej zavinuje maternica. Popýtala som sa jej na charakter bolesti a povedala som jej, že okrem profesionálnej laktačnej poradkyne som aj pôrodná asistentka a či by jej nevadilo, ak by som jej skontrolovala šitie a očistky. A bolo jasno. Ihneď som ju aj s dieťatkom poslala na pohotovosť, kde jej už zistili vysoké zápalové hodnoty v krvi a popôrodný zápal, na ktorý nasadili adekvátnu liečbu.
Myslím, že aj z týchto dôvodov by bolo vynikajúce, keby sa vrátila dostupnosť popôrodnej zdravotníckej starostlivosti do domáceho prostredia, kde ju kedysi poskytovali terénne ženské sestry, pretože ženy môžu niekedy svoje problémy zľahčiť, zameniť alebo len jednoducho čakajú, lebo nechcú odchádzať preč od malého dieťaťa.
Na záver nášho rozhovoru by som chcela, aby ste si trochu zasnívali. Ak by ste mali tú moc a mohli by ste niečo zmeniť zo dňa na deň, čo by to bolo?
Zaviedla by som mentoringový systém, aký som videla v Brne. Aby naozaj študentka pôrodnej asistencie bola čo najviac v praxi a mohla pracovať priamo pod dohľadom skúsenej pôrodnej asistentky. Tiež by sme samozrejme potrebovali, aby aj na Slovensku odvádzali pôrodné asistentky fyziologické pôrody v oveľa väčšej miere, ako sa to deje teraz. No a ešte by som bola rada, keby sa prehĺbili vedomosti zdravotníkov o dojčení. Aby sa už počas štúdia o tom učili oveľa viac a podrobnejšie. Je potrebné zjednotiť medziodborovú spoluprácu a podávanie informácií o dojčení od všetkých zdravotníkov, lebo ženy dostávajú protichodné rady a odporúčania, a to by sa rozhodne nemalo stávať. Asi by som teda začala najmä vzdelávaním a zmenou v oblasti štúdia, ak by som mala tú moc.
Ďakujeme Zdenke Hanušovej za rozhovor
Ak vás článok zaujal a chceli by ste vedieť viac o práci pôrodnej asistentky, pozrite si naše videá
Tento článok vznikol s finančnou podporou Veľvyslanectva Spolkovej republiky Nemecko na Slovensku.
S pôrodnou asistentkou Zdenkou Hanušovou sa rozprávala Zuzana Krišková
Za jazykovú korektúru ďakujeme Tatiane Jančárikovej
