Novela zákona o zdravotnej starostlivosti neprináša riešenia existujúcich problémov. Naopak, zvyšuje riziko separácie detí od rodičov v nemocniciach.
Ústava Slovenskej republiky a Dohovor o právach dieťaťa prísne vymedzujú, za akých okolností môžu byť deti odlúčené od svojich rodičov[1],[2]. Z týchto nadzákonných noriem vyplýva, že dieťa môže byť od rodičov oddelené proti vôli rodičov iba na základe súdneho rozhodnutia a v súlade so zákonom. Ide o základné ľudské práva, ktoré zákon nesmie obmedzovať nedovoleným spôsobom. Zákon musí dbať na ich podstatu a zmysel. Obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ, a to výhradne z vážnych dôvodov. Ďalšie právne normy, ktoré upravujú povinnosti a práva rodičov poskytovať sústavnú starostlivosť neplnoletým deťom, sú zákon o rodine[3] a špecificky v oblasti udelenia informovaného súhlasu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti[4].
Z praxe vieme, že v súčasnosti dochádza k masívnemu porušovaniu týchto práv detí a rodičov zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ženské kruhy dlhodobo upozorňujú na porušenia práv detí a rodičov pri hospitalizácii a na nevyhovujúce, nedôstojné a diskriminačné podmienky. Napríklad rutinné oddeľovanie predčasne narodených detí od rodičov, chýbajúce lôžka pre rodičov, spoplatnenie hospitalizácie alebo stravy pre rodiča, ktorý nedojčí, alebo spoplatnenie na základe veku hospitalizovaného dieťaťa. To je iba zlomok prípadov, s ktorými sa na organizáciu Ženské kruhy obracajú zúfalí rodičia.
Verejná výzva poslankyne Vladimíry Marcinkovej na tzv. zakotvenie práva detí mať pri sebe rodiča v nemocnici získala masívnu podporu verejnosti. Vnímame to ako signál, že mnohí dospelí majú hlbokú a často traumatizujúcu skúsenosť s vlastnou hospitalizáciou a/alebo hospitalizáciou svojho dieťaťa. Ženské kruhy taktiež volajú po zmene tejto praxe.
Považujeme za dôležité zopakovať, že dieťa má právo na prítomnosť a starostlivosť rodiča už dnes, a to aj v situácii, keď je choré alebo hospitalizované. Právo na prítomnosť rodiča môže podľa Ústavy SR a Dohovoru o právach dieťaťa obmedziť iba súd na základe zákona. V praxi sa však často stretávame s tým, že pre ľudí je to nová informácia.
Poslankyňa Vladimíra Marcinková a poslanci Marián Viskupič a Vladimír Ledecký predložili novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá prešla do druhého čítania[5]. V prípade jej schválenia má vojsť do účinnosti od 15. júna 2024 (!). Text novely zákona však neprináša žiadne konkrétne riešenia na existujúce problémy. Naopak, môže legitimizovať zaužívanú prax, keď sú deti oddeľované od rodičov proti ich vôli bez súdneho rozhodnutia, na základe svojvôle poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Predmetná novela totiž dopĺňa zákon o zdravotnej starostlivosti o nasledovné znenie (zvýraznené Ženské kruhy):
“Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má maloleté dieťa právo na prítomnosť zákonného zástupcu alebo osoby určenej zákonným zástupcom, inej osoby, do náhradnej starostlivosti ktorej bol pacient zverený podľa osobitného predpisu,13a) inej blízkej osoby, opatrovníka ustanoveného podľa osobitného predpisu13b) alebo osoby určenej opatrovníkom. Prítomnosť osoby podľa prvej vety môže byť ošetrujúcim lekárom v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas obmedzená, ak by bola nezlučiteľná s povahou poskytovaného zdravotného výkonu. Osobou podľa prvej vety nemôže byť osoba, ktorá je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie.“
Okrem toho, že aktuálna iniciatíva môže viesť k zavádzajúcej predstave, že až od schválenia novely (či od dátumu jej účinnosti) budú mať deti právo na prítomnosť rodiča (a teda, že doteraz tu také právo nebolo, čo nie je pravda), vnímame v texte novely dva podstatné problémy:
- nedefinuje situácie, v ktorých by prítomnosť rodiča mala byť nezlučiteľná s povahou poskytovaného zdravotného výkonu;
- posúdenie, či takáto situácia nastala, a určenie nevyhnutnej miery obmedzenia prítomnosti rodiča a nevyhnutného času jeho trvania je výslovne zverené ošetrujúcemu lekárovi, ktorý ho subjektívne zváži;
Povaha poskytovaného zdravotného výkonu môže byť rôzna. V zásade každý zdravotný výkon sa deje v prítomnosti zdravotníckeho personálu a neraz aj iných osôb. Novela nijako nešpecifikuje, s ktorými zdravotnými výkonmi je rodičovská prítomnosť nezlučiteľná. Obávame sa, že zákon vytvorí priestor na subjektívny výklad, ktorý povedie k obmedzovaniu základných ľudských práv pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Novela zákona explicitne udeľuje ošetrujúcemu lekárovi právomoci, ktoré momentálne podľa Ústavy SR a Dohovoru o právach dieťaťa prináležia iba súdu. Ošetrujúci lekár má byť ten, kto rozhodne o tom, či sú splnené podmienky na obmedzenie ústavou zaručených práv, a sám rozhodne o miere a čase trvania obmedzenia.
Novela nenavrhuje žiaden kontrolný mechanizmus, ktorý by zabraňoval obmedzovaniu práv detí a rodičov. Naopak, lekárom udeľuje nové právomoci, ktoré vytvoria dojem, že súčasná nezákonná prax je legitímna. Návrh navyše opomína jednu z príčin celého problému, keď neukladá poskytovateľom zdravotnej starostlivosti povinnosť vytvárať dôstojné podmienky pre prítomnosť rodiča. O tom svedčí aj doložka vplyvov na verejné financie, ktorá podľa navrhovateľky a navrhovateľov nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy.
[1] „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.“ (Ústava SR, článok 19, ods. 2) a „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.” (Ústava SR, článok 41, ods. 4)
[2] „Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.“ (článok 9, ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa)
[3] § 28 ods. 1 písmeno a) Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že súčasťou rodičovských práv a povinností je okrem iného aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
[4] § 6 odsek 6 písmeno b) a odsek 7 Zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[5] (5) Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry MARCINKOVEJ, Mariána VISKUPIČA a Vladimíra LEDECKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 1362.
