Som matkou troch detí. K aktivizmu v oblasti pôrodníctva ma priviedli vlastné skúsenosti. Uvedomujem si, koľko problémov trápi slovenskú spoločnosť a že tie, spojené s pôrodníctvom, sa nejavia byť také naliehavé. Ženy sa z pôrodníc vracajú s deťmi živé a o tom, čo prežívajú počas pôrodu, sa veľa nehovorí. Ako spoločnosť sme si vytvorili obraz „dobrej matky“, ktorej povinnosťou je pre dieťa bez reptania (možno aj radostne) trpieť.
Výzvy, ktoré sa objavili s materstvom pre mňa, však boli iného charakteru: dostala som príležitosť hlbšie spoznať svoje skutočné potreby. Musela som sa naučiť zastať samú seba a nehanbiť sa nahlas povedať: „To, že odmietam pri pôrode trpieť, nerobí zo mňa zlú matku.“ Spoločne s niekoľkými ďalšími ženami sme sa rozhodli poukazovať na také systémy zdravotnej starostlivosti pri pôrode, ktoré sa viac približujú potrebám žien ale aj ich detí. Systémy, v ktorých má žena právo byť úplne a pravdivo informovaná, má právo rozhodovať o svojom tele počas pôrodu, nikto ju nenúti rodiť v neprirodzených polohách, nedáva jej najavo, že je neschopná porodiť vlastnými silami, netrhá od nej po pôrode dieťa… aby som vymenovala iba niektoré veci. Verím, že čoraz viac žien si bude želať aktívne zažiť narodenie svojho dieťaťa takým spôsobom, aby na konci tohoto zážitku z nich boli radostné a posilnené mamy. Dúfam, že aj vďaka činnosti, ktorú vyvíjame v Ženských kruhoch verejnosť pochopí, že takéto želania žien nie sú módnym výstrelkom, ale legitímnou potrebou kompetentnej, sebavedomej a milujúcej matky.
