Nástrih hrádze (odborne epiziotómia) je na Slovensku najčastejšia pôrodnícka operácia vykonávaná na ženách pri pôrode. Avšak už pred 100 rokmi sa o tomto zásahu do pôrodu viedli v odborných kruhoch vášnivé diskusie a polemiky.
Ian D. Graham, lekársky sociológ z Kanady, vo svojej výborne napísanej práci dôkladne sleduje, ako sa epiziotómia v pôrodníctve zaviedla a stala sa rutinnou, neskôr sa jej prínos po uskutočnení prvých randomizovaných štúdií spochybnil a nakoniec sa od jej rutinného používania upustilo a v mnohých vyspelých krajinách sa používa čoraz zriedkavejšie. Na mušku si pritom zobral vývoj v USA a Veľkej Británii – krajiny, ktoré nepochybne patrili medzi lídrov v odbore pôrodníctva začiatkom 20. storočia. (Ian D. Graham:Episiotomy: Challenging Obstetric Interventions)
Ako autor píše, k téme epiziotómie sa dostal náhodou, keď mu v roku 1987 jeden z profesorov dal prečítať návrh štúdie, ktorá sa zaoberala hodnotením epiziotómie. Veľmi ho prekvapilo, že praktika, ktorá sa rutinne používala v pôrodníctve desiatky rokov, bola dovtedy tak málo vedecky preskúmaná a teda používala sa bez jasných vedeckých dôkazov o jej prínose. Zaujímavé na epiziotómii je aj to, aké obrovské rozdiely existujú medzi krajinami v jej používaní.
Aj keď sa kniha zameriava na nástrih hrádze, slúži ako výborná ilustrácia celkových pomerov v pôrodníctve v priebehu 20.storočia. Prináša čitateľovi pohľad z pohľadu sociológie do procesu zavádzania a rozširovania niektorých medicínskych praktík. Preto sme sa rozhodli priniesť Vám jej podrobnejší obsah v sérii článkov.
Je zaujímavé vidieť, aká obrovská variácia existuje medzi krajinami v používaní nástrihu hrádze.
Zdroj:The European Perinatal Health Report 2010.
Kniha hľadá odpovede na tieto otázky:
Ako a prečo sa pôrodnícky názor a používanie pôrodníckych praktík mení v čase? Ako pôrodnícke praktiky nadobudnú popularitu a stanú sa štandardnou rutinnou praxou? Prečo niektoré stratia na obľube a nakoniec sa od nich upustí? Akú rolu v týchto zmenách hrajú vedecké dôkazy? Ako dlho to trvá? Ktoré nemedicínske a nevedecké faktory sú do procesu zapojené a nakoľko sú dôležité pri presadzovaní zmien v pôrodníckych praktikách?
Ako vzniká inovácia v zdravotníctve?
Existujú dva základné náhľady na to, ako vzniká inovácia v zdravotníctve. Prvý, rozšírený medzi verejnosťou a obľúbený u autorít, hovorí o tom, že za inovácie v medicíne je zodpovedný vedecký pokrok. Zjednodušene tento náhľad hovorí, že na začiatku inovácie je základný výskum, potom aplikovaný výskum, klinické testy a potom sa inovácia pomaly šíri, až kým sa nestane rozšírenou praxou.
Naproti tomu stoja sociologické teórie, ktoré hovoria, že inovácie v medicíne sú sociálnou aktivitou. Môže sa stať, že nejaká inovácia sa najprv stane populárnou a rozšíri sa v zdravotníctve bez dostatočného vedeckého preskúmania a až keď je rozšírená, začnú sa skúmať jej výhody a nedostatky. Na základe dôkazov sa potom buď zavrhne ako nevyhovujúca, alebo sa ďalej používa.
Epiziotómia slúži v tomto prípade ako výborná prípadová štúdia a príklad toho, ako sa inovácia v zdravotníctve dostáva do povedomia spoločnosti, masovo sa začne používať a až neskôr sa podrobí kritickému vedeckému skúmaniu. Na základe výsledkov sa buď používa ďalej, alebo sa zavrhne ako nevhodná.
Nabudúce: V ďalšej časti sa dozviete, prečo bol prvý pokus o rozšírenie epiziotómie neúspešný.
Ian D. Graham: Episiotomy Challenging Obstetric Interventions. Blackwell Science Ltd, 1997.
Viac informácií o ňom nájdete tu: http://www.ohri.ca/profiles/graham.asp