Zuzana Lafférsová, Author at Ženské kruhy

Ku komu na tehotenské poradne?

Zuzana Lafférsová — Mon, 17 Nov 2014 13:56:06 +0000

Autorky: Petra Bertová, Zuzana Lafférsová Minule: V druhej časti seriálu o tehotenských vyšetreniach sme písali o tom, prečo tehotenské vyšetrenia nie sú povinné.

Gynekológ/gynekologička alebo pôrodná asistentka?

V zahraničí je bežné, že žena s fyziologickým, nízkorizikovým tehotenstvom navštevuje poradne u pôrodnej asistentky (midwife, Hebamme, …). Táto sa o ňu stará v priebehu celého tehotenstva a za gynekológom či gynekologičkou ju pošle len v prípade vážnych komplikácií. V Nemecku si dokonca žena môže sama vybrať, či počas tehotenstva bude chodiť k pôrodnej asistentke alebo gynekológovi.

Má aj budúca matka na Slovensku takúto možnosť? Môže si vybrať? Gynekológ/gynekologička alebo pôrodná asistentka?

Bohužiaľ, žena navštevujúca poradne na Slovensku nemá také možnosti ako žena navštevujúca poradne v zahraničí (pre bližšie informácie si prečítajte prvú časť seriálu). Napríklad, čo sa týka príspevku pri narodení dieťaťa, v zákone je definované, že pre splnenie podmienok nároku sa musí matka od začiatku 4. mesiaca tehotenstva do pôrodu zúčastňovať raz za mesiac na preventívnych prehliadkach alebo na obdobných prehliadkach v cudzine.[1] „Obdobná prehliadka v cudzine“ zrejme znamená, že žena absolvuje bežné tehotenské poradne v zahraničí, čo v Európskej únii väčšinou znamená poradne u pôrodnej asistentky (midwife/Hebamme). Naproti tomu, na Slovensku sú poradne u pôrodnej asistentky podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny nepostačujúce: „Prenatálnu starostlivosť iba u pôrodnej asistentky nemožno na účely príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa považovať za splnenie podmienok nároku.“ [2] A čo materské? Ani Sociálnej poisťovni nestačí odborné vyjadrenie pôrodnej asistentky: „Nárok na materské sa uplatňuje predložením tlačiva „Žiadosť o materské“, ktoré vystavuje a potvrdzuje oprávnený lekár zdravotníckeho zariadenia na základe lekárskeho vyšetrenia (teda nie licencovaná pôrodná asistentka). Ide o tlačivo Sociálnej poisťovne, ktoré nie je voľne dostupné, má ho k dispozícii odborný lekár – gynekológ.“[3] Ako je to s uhrádzaním tehotenských poradní u pôrodnej asistentky? Na Slovensku uhrádza zdravotnú starostlivosť pod názvom pôrodná asistencia jedine poisťovňa Union. Má zazmluvnených niekoľko pôrodných asistentiek a ak máte záujem o ich služby, odporúčame kontaktovať priamo ich a zistiť, ako konkrétne majú zazmluvnené poradenstvo a konzultácie. Ako sme už uviedli aj v Otvorenom liste ministerke zdravotníctva SR Zuzane Zvolenskej, zákony Slovenskej republiky sú diskriminačné a porušujú ľudské práva žien (v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, Ternovszky vs. Maďarská vláda, Žiadosť č. 67545/09). Tehotné ženy na Slovensku nemajú na výber – nemôžu si zvoliť absolvovanie tehotenských poradní u pôrodných asistentiek. Zároveň si dovoľujeme vyjadriť podporu slovenským pôrodným asistentkám, ktoré nemajú možnosť poskytovať zdravým nízkorizikovým slovenským ženám na území Slovenskej republiky kontinuálnu starostlivosť počas tehotenstva, pôrodu a šestonedelia. Slovenské ženy však majú o takúto starostlivosť pôrodných asistentiek záujem, no nemajú k nej na Slovensku prístup.

Ako často môže tehotná žena meniť gynekológa/gynekologičku?

Počas tehotenstva žena navštevuje gynekologickú ambulanciu spravidla častejšie, a práve vtedy si môže uvedomiť, že jej z viacerých dôvodov súčasný stav nevyhovuje. Môže jej prekážať odmeraný alebo necitlivý prístup zdravotníckeho personálu, dlhé hodiny čakania, neuspokojivé odpovede na otázky ohľadom jej zdravotných problémov a iné.

Máte právo zmeniť lekára/lekárku

Lekár či lekárka sú tu pre vás, majú vám poskytovať adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Preto, ak nie ste spokojná s prístupom vášho doterajšieho gynekológa/gynekologičky a máte možnosť vybrať si inú gynekologickú ambulanciu, zmeňte ju.

Kde sú lepší?

Aby sa však nestalo, že prejdete z blata do kaluže, treba si svoj výber poriadne zvážiť. Nestačí pýtať sa kamarátok, pretože každá žena má iné potreby, iné zmýšľanie. Vhodné je spísať si zoznam otázok a zájsť za novým gynekológom či gynekologičkou osobne. Obzriete si čakáreň, ambulanciu, spoznáte zdravotnícky personál. Keďže ste ich potenciálna nová klientka, mali by na vaše zvedavé otázky ochotne odpovedať. Nebojte sa pýtať konkrétnosti – napríklad, aký je ich postup v takom a takom prípade, ako riešia konkrétne situácie. Takto aspoň zistíte, či je ich prístup iný ako u vášho starého gynekológa alebo gynekologičky, a teda či sa vám oplatí prestúpiť.

Zmena je možná každý mesiac

Dohoda o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti (pediatri a všeobecní praktickí lekári) sa uzatvára najmenej na šesť mesiacov. To však pre špecialistov neplatí. Podľa § 12 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov môžete od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti odstúpiť. Dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zaniká po doručení písomného odstúpenia od dohody prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo písomné odstúpenie od dohody doručené. To znamená, že do konca mesiaca, v ktorom ste písomné odstúpenie od dohody doručili, ste stále pacientkou pôvodného lekára/ky a preventívnu prehliadku v tom mesiaci, hradenú z verejného zdravotného poistenia, by ste mali absolvovať ešte u pôvodného lekára/ky. Je teda výhodnejšie odstúpiť od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pred koncom mesiaca. Po písomnom odstúpení od dohody je ambulantný poskytovateľ povinný preukázateľne odovzdať zdravotnú dokumentáciu alebo jej rovnopis do 7 dní od jej vyžiadania novému poskytovateľovi, s ktorým uzavriete dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.[4]

Vydanie zdravotnej karty

Zdravotná dokumentácia je súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Nie je majetkom lekára, ani pacientky; nemôže byť predmetom vlastníctva ani predmetom prevodu. Lekár je zodpovedný za vedenie zdravotnej dokumentácie, takže on ju môže, ale nemusí dať k dispozícii (požičať), ak pozná dôvod na poskytnutie a najmä ak má istotu, že sa mu vráti. Pacientka má však právo žiadať o výpis alebo kópiu zo svojej zdravotnej dokumentácie.[5] Ak chcete prestúpiť k inému gynekológovi či gynekologičke, väčšinou poskytovateľ, od ktorého odchádzate, pošle vašu kartu poštou priamo novému poskytovateľovi a vytvorí si o odoslaní záznam, doklad. Máloktorí lekári či lekárky budú ochotní vydať vám kartu do ruky. Ale ak predsa len nedôverujete Slovenskej pošte, alebo nechcete čakať 7 dní, prípadne chcete kartu preniesť osobne z iných dôvodov, riešením môže byť písomný doklad o prevzatí zdravotnej dokumentácie, samozrejme aj s priloženou žiadosťou nového lekára/ky.

Kedy by ste mali porozmýšľať o zmene gynekologickej ambulancie:

S lekárom/lekárkou sa ťažko komunikuje a na vaše otázky odpovedá jednoslovne. Nevysvetlí vám dostatočne jasne pozitíva a negatíva jednotlivých postupov.
Ak sa rozhodnete odmietnuť niektoré vyšetrenie, nalieha na vás, dokonca vás zastrašuje. Prípadne vyhlási vetu typu: „V mojej ambulancii sa to robí tak, ako poviem ja.“
Neumožní prítomnosť partnera v ambulancii po celý čas vyšetrenia ženy ani na jej výslovné želanie.
Nedá sa k nemu objednávať. Prečo si niektorí ľudia myslia, že tehotné ženy majú nekonečne veľa času a môžu ho premrhať v čakárni? Ambulancia nie je vybavená všetkými potrebnými prístrojmi. Na niektoré vyšetrenia musíte ísť inam.

[1] § 3 odsek 4 zákona č. 383/2013 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov [2] Odpoveď MPSVaR SR: POLAČEKOVÁ I. 2012 Informácie o podmienkach udelenia príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa [elektronická pošta]. Správa pre: BARTOŇOVA, K. 2012-12-11 Osobná komunikácia [3] Odpoveď Soc. poist.: MAJTÁNOVÁ V. 2013 Odpoveď vo veci potvrdenia tlačiva „Žiadosť o materské“ [elektronická pošta]. Správa pre: BERTOVÁ, P. 2013-02-27 Osobná komunikácia [4] § 23, odsek 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov [5] § 25, odsek 1 a 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

The post Ku komu na tehotenské poradne? appeared first on Ženské kruhy.

Sú tehotenské vyšetrenia povinné?

Zuzana Lafférsová — Tue, 10 Jun 2014 11:47:29 +0000

Autorky: Petra Bertová, Zuzana Lafférsová

Minule: V prvej časti seriálu sme urobili veľké porovnanie vyšetrení na Slovensku, v Nemecku, Dánsku a Nórsku a zistili sme, v čom sa odlišuje Slovensko od zahraničia.

V súvislosti s tehotenstvom sa často stretávame s otázkami, ktoré sa týkajú tzv. „povinných tehotenských vyšetrení“. Ženy zaujíma, ktoré konkrétne vyšetrenia „musia“ absolvovať, a ktoré sú, naopak, dobrovoľné.

Tým, že žena otehotnie, nestráca slobodu v rozhodovaní o svojom zdraví. Je prirodzené, že vyhľadáva podporu u blízkych osôb, rodiny, lekára, avšak všetky rozhodnutia robí aj naďalej slobodne a nesie za ne plnú zodpovednosť.

Vyvráťme preto hneď na úvod rozšírený mýtus o povinných vyšetreniach:

Autorky: Petra Bertová, Zuzana Lafférsová

Tehotenské vyšetrenia nie sú povinné

Je dobré si pripomenúť, že navštevovať tehotenskú poradňu neznamená súhlasiť so všetkými vyšetreniami. V skutočnosti, ani navštevovať tehotenskú poradňu nie je povinnosť.

„Každá tehotná žena má právo odmietnuť akékoľvek vyšetrenie v rámci gynekologickej prehliadky a gynekológ túto skutočnosť zaznamená do zdravotnej dokumentácie pacientky. Nie je dôvod na sankcionovanie tehotnej pacientky za odmietnutie príslušných vyšetrení.“¹

Prečo sa teda vyšetrenia nazývajú povinné? Pretože sú povinné pre lekárov a lekárky.² Ak by ich lekár pacientke neponúkol, mohol by byť obvinený zo zanedbania lekárskej starostlivosti.³

Pri každom vyšetrení je potrebný váš informovaný súhlas.

Preto, ak takéto „povinné“ vyšetrenie odmietnete, lekár túto skutočnosť (potvrdenú vašim podpisom) zaznamená do zdravotnej dokumentácie, čím je krytý, že nezanedbal určenú lekársku starostlivosť, že poučil pacientku a tá i napriek poučeniu vyšetrenie odmietla. Po tom, ako ste boli informovaná, ste sa teda rozhodli súhlasiť alebo nesúhlasiť s navrhovanými a odporúčanými postupmi.

Každá žena sa teda môže sama rozhodnúť, ktoré vyšetrenia chce podstúpiť a ktoré nie a lekár alebo lekárka vás nemôže sankcionovať a odmietnuť Vám podpísať ktorékoľvek úradné tlačivo.

Tehotenské prehliadky tiež nie sú povinné

Čo v prípade, že sa žena rozhodne nielen odmietnuť niektoré vyšetrenia, ale vôbec sa nedostaviť na niektoré (alebo všetky) tehotenské prehliadky? V tom prípade môže prísť o niektoré dávky sociálneho zabezpečenia.

Legislatíva Slovenskej Republiky tehotným ženám teda neukladá povinnosti, ktoré sú nárokovateľné a teda vymáhateľné. Ale pri niektorých finančných dávkach si určuje podmienky, ktorých nesplnenie „trestá“ nepriznaním finančnej dávky. Pozrime sa teda bližšie, aké finančné dávky viazané na tehotenské poradne poskytuje štát:

Príspevok pri narodení dieťaťa

Vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Pre splnenie podmienok nároku sa musí matka od začiatku 4. mesiaca tehotenstva do pôrodu zúčastňovať raz za mesiac preventívnych prehliadok alebo na obdobných prehliadkach v cudzine.^₄ Toto priamo na žiadosti potvrdí ošetrujúci gynekológ.

Ochranný príspevok (pomoc v hmotnej núdzi)

Vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ochranný príspevok patrí okrem iného aj tehotnej žene v hmotnej núdzi od začiatku 4. mesiaca tehotenstva, ktorá sa zúčastňuje pravidelne raz za mesiac na preventívnych prehliadkach.⁵

Ostatné dávky od štátu nie sú viazané na tehotenské poradne:

Materské

Vypláca Sociálna poisťovňa. Je to vlastne druh nemocenskej dávky. Ak tehotná žena spĺňa všetky podmienky na vyplatenie materského (bližšie informácie o podmienkach nájdete napr. na stránke Sociálnej poistovne), má naň nárok približne od 34. týždňa tehotenstva, pri rizikovom tehotenstve aj skôr. Žiadosť o materské vypĺňa lekár, ktorý týmto oficiálne potvrdzuje Vašu tehotnosť. Potvrdenie tehotenstva nie je podmienené pravidelnou návštevou poradní.⁶

Rodičovský príspevok

Navštevovanie či nenavštevovanie tehotenských poradní nemá vplyv na vyplácanie rodičovského príspevku.

A čo posledný mesiac tehotenstva?

Od začiatku 9. mesiaca (35. týždeň a viac) Vás spravidla gynekológ pošle na každo-týždňové poradne do pôrodnice. Týždenné kontroly od 36. tt. v pôrodnici nie sú pravidlom na celom Slovensku, ale vo veľkej väčšine prípadov. Gynekológ sa „zbavuje“ zodpovednosti za Vás a neeviduje, či a do ktorej pôrodnice chodíte na prehliadky, alebo či ste sa ich rozhodli neabsolvovať. Keďže žena má zo zákona právo vybrať si na pôrod ľubovoľnú pôrodnicu, pôrodnica neeviduje zoznam žien, ktoré by k nej mali chodiť na prehliadku, ale nechodia.

Naopak, na aké prehliadky má tehotná žena právo

Vyšetrenia hradené z verejného zdravotného poistenia:

Na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádza jedna preventívna prehliadka tehotnej poistenkyne raz za mesiac a jedna preventívna prehliadka 6 týždňov po pôrode.^₇ Presný zoznam hradených vyšetrení sme uviedli v predošlom článku.

Možnosti tehotnej ženy na Slovensku

Tehotná žena má na výber tieto možnosti:

Absolvuje každomesačné poradne do 9. mesiaca tehotenstva u svojho gynekológa aj so všetkými odporučenými vyšetreniami (tie v pôrodnici v 9. mesiaci sú samostatná kapitola). Dostane všetky dávky sociálneho zabezpečenia.
Absolvuje každomesačné poradne u svojho gynekológa, ale odmietne (niektoré) vyšetrenia. Dostane všetky dávky sociálneho zabezpečenia.
Absolvuje len tie poradne, pre ktoré sa ona sama rozhodne. V prípade, že od 4. mesiaca sa zúčastňuje prehliadok menej ako raz za mesiac, dostane len materskú alebo rodičovský príspevok. Nedostane Príspevok pri narodení dieťaťa, prípadne ochranný príspevok určený tehotnej žene ako pomoc v hmotnej núdzi.

Nabudúce: V treťom dieli sa pozrieme bližšie na postavenie pôrodných asistentiek pri tehotenských poradniach a odpovieme na otázku, ako často a akým spôsobom si môžete meniť gynekológa.

Odpoveď MZ SR: KEMPOVÁ A. 2011 Informácie o podmienkach udelenia príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa . Správa pre: VALAŠTEKOVÁ, A. 2011-11-03 [cit. 2012-04-28]. Osobná komunikácia. Obsah a rozsah preventívnych prehliadok je uvedený v prílohe 2 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti strana 10.
Gynekológ sa riadi aj dokumentom „Koncepcia zdravotnej starostlivostiv odbore gynekológia a pôrodníctvo“ Číslo: 28494-1/2006-OZSO Dňa: 3. januára 2007., z vestníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Čiastka 1–5, Dňa 25. januára 2007, Ročník 55
To, kedy sa má ktoré vyšetrenie vykonať, nie je na Slovensku definované v žiadnom právnom predpise. Vodítkom môžu byť štrukturované tehotenské preukazy, kde je prehľad doporučených vyšetrení v gravidite. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a §79 ods. 1 písm. h) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov je lekár povinný poskytnúť informáciu o rozsahu zdravotného postihnutia, spôsobe liečby a spôsobe úhrady za ním poskytovanú zdravotnú starostlivosť. O poskytnutej informácii je povinný vykonať záznam v zdravotnej dokumentácii.
§ 3 odsek 4 zákona č. 383/2013 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov
§ 11 odsek 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov
§ 30 – 32, 48 – 58, 109 – 114, 227 a 235 – 237 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
Zákon č.577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, príloha č. 2: Náplň preventívnych prehliadok §2 bod 1i).

The post Sú tehotenské vyšetrenia povinné? appeared first on Ženské kruhy.

Masové zavedenie epiziotómie – prvý pokus zlyhal

Zuzana Lafférsová — Tue, 08 Apr 2014 08:03:54 +0000

V učebniciach pôrodnícke autority zdôrazňovali, že operácia sa má používať iba v abnormálnych a krajných prípadoch, keď sa zdá, že sa nedá inak zabrániť vážnemu natrhnutiu hrádze.

Zdôvodňovali to tak, že ak vyzeralo, že sa hrádza určite natrhne, nástrihom hrádze lekár mohol zvoliť miesto a hĺbku rany namiesto nekontrolovateľného natrhnutia a tým chrániť análny zvierač. Unikátny korešpondenčný prieskum u desiatich prominentných amerických pôrodníkov v r.1915 ukázal, že dvaja z nich nepoužívali epiziotómiu vôbec a okrem jedného všetci používali epiziotómiu v menej ako 5% všetkých pôrodov.

výber z knihy Epiziotómia: kritický pohľad na pôrodnícke praktiky – časť 2.

Minule: V predošlej časti ste sa mohli dočítať, prečo niekto napísal o nástrihu hrádze sociologickú knihu a aké existujú teórie o vzniku inovácií v zdravotníctve.

Epiziotómia v 19. storočí, pokus o jej rozšírenie a neúspech

Epiziotómiu prvýkrát písomne spomenul Sir Fielding Ould už v roku 1742 ako prostriedok na záchranu života dieťaťa. Ďalších asi 100 rokov zostávala táto operácia takmer neznáma a nezískala u lekárov výrazný ohlas, aj keď viacerí lekári v Európe s ňou experimentovali. Do roku 1857 táto operácia nemala ani meno. Medzi rokmi 1870 a druhou dekádou 20. storočia bola epiziotómia akceptovaná ako operácia „poslednej inštancie“. V učebniciach pôrodnícke autority zdôrazňovali, že operácia sa má používať iba v abnormálnych a krajných prípadoch, keď sa zdá, že sa nedá inak zabrániť vážnemu natrhnutiu hrádze. Zdôvodňovali to tak, že ak vyzeralo, že sa hrádza určite natrhne, nástrihom hrádze lekár mohol zvoliť miesto a hĺbku rany namiesto nekontrolovateľného natrhnutia a tým chrániť análny zvierač. Unikátny korešpondenčný prieskum u desiatich prominentných amerických pôrodníkov v r.1915 ukázal, že dvaja z nich nepoužívali epiziotómiu vôbec a okrem jedného všetci používali epiziotómiu v menej ako 5% všetkých pôrodov. Avšak už koncom 19. storočia sa istá malá skupina poväčšine amerických pôrodníkov snažila rozšíriť indikácie na vykonanie epiziotómie a apelovali, aby sa epiziotómia používala oveľa častejšie. Verili, že epiziotómia skracuje pôrod a predchádza natrhnutiu hrádze, a že po zašití nástrihu je hrádza, na rozdiel od natrhnutia, obnovená do pôvodnej podoby a že nástrih zachraňuje život plodu. Nepodarilo sa im však presvedčiť lekársku verejnosť, napriek tomu, že poskytli na tú dobu sofistikovanú štatistickú evidenciu, ktorá mala podporiť ich tvrdenia. Čo im v tom zabránilo? Autor knihy našiel viacero dôvodov, prečo si táto zdravotnícka inovácia v tom čase nenašla cestu k širokému používaniu:

Pohľad na pôrod ako na fyziologický proces, ktorý nepotrebuje chirurgický zákrok

Asi najdôležitejší faktor, ktorý hovoril v neprospech epiziotómie, bol vtedy prevládajúci názor lekárov, že pôrod je normálny fyziologický proces a za normálnych okolností sa hrádza dostatočne natiahne, aby dovolila hlavičke dieťaťa prejsť, pričom ostane neporušená. Poprední pôrodníci tej doby hovorili: „Keď človek vidí po prvýkrát mäkké tkanivá matky napínané naliehajúcou časťou dieťaťa tak, že sú až priesvitné a vyzerajú, že sa už-už roztrhnú, má takmer inštiktívne nutkanie položiť na toto vzdúvajúce sa miesto ruku. Avšak nemôžeme zabudnúť, že tieto tkanivá sú nielen elastické, ale živé a cítiace. A – čo je dôležitejšie – že proces pôrodu je plne fyziologický akt. Hrádza nebola určite (prírodou) vytvorená preto, aby sa roztrhla.“ (Goodell, 1871)

V normálnych podmienkach, ktoré, ako sa vtedy verilo, vládli pri väčšine pôrodov, jednoducho neexistovalo žiadne teoretické ospravedlnenie na vykonanie epiziotómie.

Predpokladaný odpor pacientky

V tých dobách väčšinu pôrodov viedli pôrodné asistentky, ktoré epiziotómiu nevykonávali. Lekári možno nechceli tým ženám, ktoré si predsa len vybrali pri pôrode asistenciu lekára, vytvárať nepríjemnú skúsenosť s nechcenou epiziotómiou. „Často sa odporúča epiziotómia, ale je to iba nahradenie istoty nástrihu hrádze za neistotu prirodzeného natrhutia. Pacientka, ak je pri zmysloch, by namietala proti nastrihnutiu.“ (Whery, 1903)

Nepredvídateľnosť prirodzeného natrhnutia hrádze

Fakt, že natrhnutie hrádze sa nedalo s istotou predpovedať, znamená, že lekár nikdy nemohol vedieť, kedy je epiziotómia naozaj nevyhnutná. V americkej učebnici pôrodníctva sa v tej dobe písalo: „Doktor McClintock vyhlásil, že veľmi často bol svedkom toho, ako hrádza ostala neporušená, aj keď to vyzeralo tak, že sa určite natrhne. Preto pochybuje, že je možné rozoznať prípady, kde je nástrih absolútne nevyhnutný.“ (Parvin, 1882)

Riziká spojené s operáciou

Do roku 1900 prebiehalo 95% pôrodov doma. Lekári teda pracovali v rôznych podmienkach. Často pri nedostatočnom osvetlení, pomáhali im iba príbuzní rodičky, anestéza nebola dostupná. V týchto podmienkach sa väčšine lekárov vykonanie epiziotómie a vytvorenie otvorenej rany, ktorá by inak možno nevznikla, zdalo príliš veľkým hazardom. Ďalším problémom boli limitované metódy a materiály pri zašívaní. V tej dobe bolo totiž normálne namiesto šitia zviazať žene na niekoľko týždňov nohy spolu, kým sa jej prirodzené natrhnutie nezahojilo. Nadôvažok, v čase pred začiatkom používania aseptických metód (napr. sterilizácia nástrojov) existovali opodstatnené obavy, že sa do rany dostane infekcia.

Zástancovia epiziotómie neboli dostatočne prominentní pôrodníci

Autor tvrdí, že zástancovia epiziotómie neboli dostatočne známi a vážení vo svojom odbore a stáli proti uznávaným autoritám, ktoré podporovali pohľad na pôrod ako prirodzený proces. Ako Samuel Gross, zakladateľ Americkej chirurgickej asociácie poznamenal: „Ako profesia sme príliš náchylní nechať sa ovplyvniť predsudkami, najmä vtedy, keď sú podporované veľkými autoritami.“ (Gross, 1884) Ako sa ukáže, aj tento fakt viedol neskôr k tomu, že sa epiziotómia začala celoplošne rutinne používať bez relevantných dôkazov o jej prospešnosti.

Nabudúce: V ďalšej časti napíšeme, ako sa v USA epiziotómia postupne stala rutinnou operáciou.

The post Masové zavedenie epiziotómie – prvý pokus zlyhal appeared first on Ženské kruhy.

Epiziotómia: kritický pohľad na pôrodnícke praktiky – časť 1.

Zuzana Lafférsová — Sun, 16 Mar 2014 10:58:51 +0000

Nástrih hrádze (odborne epiziotómia) je na Slovensku najčastejšia pôrodnícka operácia vykonávaná na ženách pri pôrode. Avšak už pred 100 rokmi sa o tomto zásahu do pôrodu viedli v odborných kruhoch vášnivé diskusie a polemiky. Ian D. Graham, lekársky sociológ z Kanady, vo svojej výborne napísanej práci dôkladne sleduje, ako sa epiziotómia v pôrodníctve zaviedla a stala sa rutinnou, neskôr sa jej prínos po uskutočnení prvých randomizovaných štúdií spochybnil a nakoniec sa od jej rutinného používania upustilo a v mnohých vyspelých krajinách sa používa čoraz zriedkavejšie. Na mušku si pritom zobral vývoj v USA a Veľkej Británii – krajiny, ktoré nepochybne patrili medzi lídrov v odbore pôrodníctva začiatkom 20. storočia. (Ian D. Graham:Episiotomy: Challenging Obstetric Interventions) Ako autor píše, k téme epiziotómie sa dostal náhodou, keď mu v roku 1987 jeden z profesorov dal prečítať návrh štúdie, ktorá sa zaoberala hodnotením epiziotómie. Veľmi ho prekvapilo, že praktika, ktorá sa rutinne používala v pôrodníctve desiatky rokov, bola dovtedy tak málo vedecky preskúmaná a teda používala sa bez jasných vedeckých dôkazov o jej prínose. Zaujímavé na epiziotómii je aj to, aké obrovské rozdiely existujú medzi krajinami v jej používaní. Aj keď sa kniha zameriava na nástrih hrádze, slúži ako výborná ilustrácia celkových pomerov v pôrodníctve v priebehu 20.storočia. Prináša čitateľovi pohľad z pohľadu sociológie do procesu zavádzania a rozširovania niektorých medicínskych praktík. Preto sme sa rozhodli priniesť Vám jej podrobnejší obsah v sérii článkov. Je zaujímavé vidieť, aká obrovská variácia existuje medzi krajinami v používaní nástrihu hrádze. Zdroj:The European Perinatal Health Report 2010.

Kniha hľadá odpovede na tieto otázky:

Ako a prečo sa pôrodnícky názor a používanie pôrodníckych praktík mení v čase? Ako pôrodnícke praktiky nadobudnú popularitu a stanú sa štandardnou rutinnou praxou? Prečo niektoré stratia na obľube a nakoniec sa od nich upustí? Akú rolu v týchto zmenách hrajú vedecké dôkazy? Ako dlho to trvá? Ktoré nemedicínske a nevedecké faktory sú do procesu zapojené a nakoľko sú dôležité pri presadzovaní zmien v pôrodníckych praktikách?

Ako vzniká inovácia v zdravotníctve?

Existujú dva základné náhľady na to, ako vzniká inovácia v zdravotníctve. Prvý, rozšírený medzi verejnosťou a obľúbený u autorít, hovorí o tom, že za inovácie v medicíne je zodpovedný vedecký pokrok. Zjednodušene tento náhľad hovorí, že na začiatku inovácie je základný výskum, potom aplikovaný výskum, klinické testy a potom sa inovácia pomaly šíri, až kým sa nestane rozšírenou praxou. Naproti tomu stoja sociologické teórie, ktoré hovoria, že inovácie v medicíne sú sociálnou aktivitou. Môže sa stať, že nejaká inovácia sa najprv stane populárnou a rozšíri sa v zdravotníctve bez dostatočného vedeckého preskúmania a až keď je rozšírená, začnú sa skúmať jej výhody a nedostatky. Na základe dôkazov sa potom buď zavrhne ako nevyhovujúca, alebo sa ďalej používa. Epiziotómia slúži v tomto prípade ako výborná prípadová štúdia a príklad toho, ako sa inovácia v zdravotníctve dostáva do povedomia spoločnosti, masovo sa začne používať a až neskôr sa podrobí kritickému vedeckému skúmaniu. Na základe výsledkov sa buď používa ďalej, alebo sa zavrhne ako nevhodná. Nabudúce: V ďalšej časti sa dozviete, prečo bol prvý pokus o rozšírenie epiziotómie neúspešný. Ian D. Graham: Episiotomy Challenging Obstetric Interventions. Blackwell Science Ltd, 1997.

Ian D. Graham, PhD. je lekársky sociológ, vedec v programe klinickej epidemiológie vo výskumnom inštitúte Ottawskej nemocnice v Kanade. Je to medzinárodne uznávaný odborník v oblasti transformácie nových vedomostí do zdravotníckej praxe, má desiatky publikácii v recenzovaných vedeckých časopisoch. Je spoluautorom ďalších kníh: Knowledge Translation in Health Care: Moving from Evidence to Practice a Evaluating the Impact of Implementing Evidence-Based Practice. Viac informácií o ňom nájdete tu: http://www.ohri.ca/profiles/graham.asp

The post Epiziotómia: kritický pohľad na pôrodnícke praktiky – časť 1. appeared first on Ženské kruhy.

Tehotenské vyšetrenia. Veľké porovnanie: Slovensko, Nemecko, Dánsko, Nórsko – v čom sa odlišujeme od zahraničia?

Zuzana Lafférsová — Sat, 15 Mar 2014 10:57:36 +0000

Tehotenstvo – čas radosti a čas tehotenských poradní. S prvou návštevou gynekológa slovenské ženy väčšinou neotáľajú a prídu hneď, ako zistia, že sú, alebo by mohli byť tehotné. Na prvú návštevu nadväzujú ďalšie pravidelné tehotenské poradne s početnými vyšetreniami. Autorky: Petra Bertová, Zuzana Lafférsová Myslíte si, že poradne prebiehajú takisto v každej vyspelej krajine? Že vyšetrenia sú všade viac-menej rovnaké, prípadne inde ich je ešte viac? Možno budete prekvapené, ale nie je to tak. V niektorých krajinách, kde majú objektívne vyššiu životnú úroveň, chodia ženy počas nízkorizikového tehotenstva primárne k pôrodným asistentkám a podstupujú menej vyšetrení, ako na Slovensku. Pritom majú výborné pôrodné štatistiky.[1] Pre lepšie zobrazenie si jednotlivé obrázky rozkliknite. Galéria obsahuje údaje za rok 2010 pre Fetálnu úmrtnosť po 28. týždni tehotenstva, Materskú úmrtnosť a percento cisárskych rezov. Už aj na Slovensku niektorí lekári poukazujú na to, že niektoré vyšetrenia sú neefektívne a zbytočne nákladné, ak sa vykonávajú všetkým tehotným ženám, a mali by ich absolvovať len ženy s konkrétnymi rizikami v tehotenstve.[2] Títo lekári odhadujú množstvo žien s fyziologickým (teda nízkorizikovým) tehotenstvom na 85 – 90%. Aby sme nepísali iba všeobecne, pripravili sme pre vás porovnanie Slovenska a troch vybraných zahraničných krajín: Nórska, Dánska a Nemecka. Tieto krajiny sme vybrali preto, lebo majú výborné pôrodné štatistiky a zároveň v nich máme kontakty na pôrodné asistentky, s ktorými sme údaje konzultovali.

Ku komu môže ísť žena na tehotenskú prehliadku?

Slovensko

Úvodnú tehotenskú prehliadku, ako aj všetky nasledujúce prehliadky vedie gynekológ. Žena môže ísť aj k pôrodnej asistentke, ale táto tehotenská prehliadka nie je považovaná za plnohodnotnú a tento postup má viacero úskalí – podrobnejšie sa o ňom rozpíšeme v ďalších dieloch. Posledný mesiac žena chodí na prehliadky do pôrodnice.[3]

Nórsko

Tehotenskú prehliadku vedie pôrodná asistentka (Jordmor) na striedačku so všeobecným lekárom (Fastlege), prípadne si tehotná môže vybrať jedného z nich (líši sa v jednotlivých obvodoch). Na ultrazvuk je odoslaná do nemocnice. V prípade rizikového tehotenstva je odoslaná do nemocnice ku gynekológovi (Gynekolog). Úvodnú tehotenskú poradňu absolvuje u všeobecného lekára.

Dánsko

Tehotenskú prehliadku absolvuje žena 3x u všeobecného lekára (Praktiserende læge) a 5x u pôrodnej asistentky (Jordemoder). Na ultrazvuk je odoslaná do nemocnice. V prípade rizikového tehotenstva je odoslaná do nemocnice ku gynekológovi/pôrodníkovi (Gynækolog/Obstetriker). Úvodnú tehotenskú poradňu absolvuje u všeobecného lekára.

Nemecko

Žena si môže vybrať a chodiť na tehotenské prehliadky buď k pôrodnej asistentke (Hebamme) alebo gynekológovi (Frauenarzt). Počas tehotenstva môže zmeniť rozhodnutie (prejsť od gynekológa k pôrodnej asistentke a naopak), alebo chodiť striedavo ku gynekológovi a pôrodnej asistentke. Ultrazvuk robí vždy gynekológ. V prípade rizikového tehotenstva tehotná žena chodí ku gynekológovi, ale často vyhľadáva paralelne aj pôrodnú asistentku (takže sa o ženu stará pôrodná asistentka a gynekológ, ktorí v ideálnom pripade spolupracujú, resp. sa dopĺňajú). Úvodnú tehotenskú poradňu absolvuje u svojho gynekológa alebo pôrodnej asistentky, väčšina žien navštívi gynekológa.

Ako často má žena s fyziologickým tehotenstvom nárok na tehotenskú prehliadku?

(graf znázorňuje termíny prehliadok iba približne, pretože tie sú stanovené väčšinou nejakým intervalom, napr. 18.-20. tt. Počet prehliadok však sedí). Legenda: červená šípka označuje kontrolu u gynekológa alebo v nemocnici modrá šípka označuje kontrolu u pôrodnej asistentky alebo všeobecného lekára červeno–modrá šípka označuje kontrolu, kde si žena môže vybrať medzi pôrodnou asistentkou a gynekológom Slovensko:[4] Nórsko: Dánsko: Nemecko:

Ktoré štandardné vyšetrenia podstupuje žena na prehliadkach?

Existuje rad štandardných vyšetrení, ktoré sú ponúknuté každej tehotnej žene. Líšia sa tieto vyšetrenia medzi jednotlivými krajinami? Pod pojmom „štandardné vyšetrenie“ rozumieme vyšetrenie, ktoré je ponúknuté všetkým tehotným ženám s fyziologickým tehotenstvom bez rozdielu a ktoré je plne hradené zo základného zdravotného poistenia. Žiadne z týchto vyšetrení nie je pre ženu povinné, môže ktorékoľvek odmietnuť.

Štandardné vyšetrenia na každej tehotenskej prehliadke:

	Slovensko	Nórsko	Dánsko	Nemecko
vyšetrenie moču	áno	áno	áno	áno
krvný tlak	áno	áno	áno	áno
hmotnosť	áno	áno	voliteľné	áno
vaginálne vyšetrenie	áno	nie	nie	nie, aj keď veľa gyn. vyšetruje na každej poradni, PA[5] zriedkavo, nie je to štandard.

Ako vidno z tabuľky, ani v jednej z ďalších vybraných krajín ženu rutinne nevyšetrujú vaginálne. Aké majú na to dôvody? Dozviete sa v ďalších častiach.

Štandardné vyšetrenia na každej tehotenskej prehliadke od istého týždňa tehotenstva:

	Slovensko	Nórsko	Dánsko	Nemecko
od 20. tt. – gravidometria (meranie vzdialenosti od lonovej kosti po horný okraj maternice krajčírskym metrom na odhadnutie veľkosti plodu)	väčšinou sa veľkosť plodu určuje ultrazvukom	áno, krajčírskym metrom	Áno, až od 24. tt	áno, nerobieva sa často
od 20. tt.– ozvy plodu – srdiečko	áno, ultrazvukom, alebo dopplerom	áno, dopplerom alebo dreveným stetoskopom	áno, dopplerom alebo dreveným stetoskopom	áno, Doptonom alebo dreveným stetoskopom
od 20. tt. – či matka cíti pohyby plodu	áno	áno	áno, až od 24. tt.	áno
od 29-32.tt – hmotnosť plodu	áno, ultrazvukom	nie	áno, pohmatom	áno, ultrazvukom (gyn) alebo pohmatom (PA)
od 36. tt. – pozícia plodu	áno, ultrazvukom	áno, pohmatom	áno, pohmatom, už od 28. tt. Po pôrod.	áno, u gyn. často ultrazvukom, PA pohmatom
od 36. tt. – prietok krvi pupočníkom (pomocou UZV)	áno, ultrazvukom	nie	nie	nie
od 36. tt. – CTG	áno	nie	nie	u gyn. áno, u PA nie (alebo len zriedkavo)

Aj keď na Slovensku poisťovňa prepláca štandardne 3 ultrazvuky za celé tehotenstvo, veľa gynekológov, ktorí majú sonograf v ambulancii, vyšetruje ultrazvukom oveľa častejšie, niektorí dokonca na každej poradni. Ultrazvukom merajú veľkosť plodu, skontrolujú rast, ozvy plodu, placentu. Podobná prax je bežná aj v Nemecku, ak žena chodí na poradne ku gynekológovi. Naproti tomu, v Nórsku a Dánsku kontrolu plodu vykonávajú pôrodné asistentky jednoduchými postupmi ako meranie krajčírskym metrom, pohmat brucha, či počúvanie oziev dopplerom alebo dreveným stetoskopom. Aké sú výhody a nevýhody týchto rozdielnych postupov? Prečítate si v ďalších častiach. V Nórsku, Dánsku a v Nemecku u pôrodnej asistentky takisto nie je zvykom v poslednom mesiaci tehotenstva pravidelne vykonávať CTG záznam a merať prietoky, žena aj naďalej navštevuje pôrodnú asistentku, nie pôrodnicu. Ak žena prenáša, v Nórsku chodí na prehliadky do pôrodnice. V Nemecku sa ide žena až v týždni 41+ predstaviť, resp. na prehliadku do pôrodnice (vrátane CTG, príp. ultrazvuku).V Dánsku v týždni 40+ chodí k pôrodnej asistentke, v týždni 41+ do pôrodnice a po dni 41+4 jej pôrodná asistentka v pôrodnici ponúkne CTG.

Vyšetrenia na prvej tehotenskej prehliadke:

	Slovensko	Nórsko	Dánsko	Nemecko
podrobná anamnéza + fyzikálne vyšetrenie (výška, hmotnosť…)	áno	áno	áno	áno
vstupné vaginálne vyšetrenie	áno	nie	nie	áno
ster z krčka maternice – onkologická cytológia + mikrobiologické vyšetrenie	iba ak nebolo vyšetrenie spravené posl. 12 mesiacov, alebo je nejaké podozrenie	iba ak žena predtým neabsolvovala pravidelnú gyn. prehliadku	nie	áno
kompletný krvný obraz + krvná skupina a Rh faktor	áno	áno	áno	áno
vyšetrenie Rh protilátok	áno	áno	nie	áno
krvné testy na rôzne ochorenia (sú odlišnosti medzi krajinami)	áno	áno	áno	áno
biochemický rozbor krvi	áno	iba ak je potrebný	nie	iba ak je potrebný
testovanie moču na chlamýdie	nie	nie, iba u menej ako 25 ročných	nie, voliteľné testy na chlamýdie, gonoreu a hemoglobinopatiu	áno

Na Slovensku je zvykom chodiť na prvé vyšetrenie ku gynekológovi ihneď, ako žena zistí, že je tehotná. Vo väčšine prípadov sa prvé vyšetrenie realizuje do 10. týždňa a to veľakrát aj opakovane. Ak má gynekológ k dispozícii ultrazvuk, väčšinou vyšetrí aj ultrazvukom ozvy plodu. Naproti tomu v Dánsku a Nórsku žena príde na prvú prehliadku k všeobecnému lekárovi, v Nórsku sa odporúča prísť prvýkrát do 12. tt., v Dánsku medzi 6-10. tt.

…plus ostatné jednorazové vyšetrenia:

	Slovensko	Nórsko	Dánsko	Nemecko
1. ultrazvuk v 11-13. tt.	áno	nie, iba rizikové	áno	áno, 9. – 12.tt.
2. ultrazvuk v 18-22.tt.	áno	áno, 18-20tt.	áno	áno
3. ultrazvuk v 29-32. tt.	áno	nie, ak žena chce, musí si zaplatiť	nie	áno
Nuchálna translucencia skríning počas 1. ultrazvuku	áno	nie	áno	Áno
orálny glukózový tolerančný test – skríning tehotenskej cukrovky	áno	nie, iba rizikovým	nie, iba rizikovým	áno
PAPP-A krvný test – skríning na Downov syndróm	áno	nie	Áno, počas 1. ultrazvuku	nie, namiesto toho sa v prípade podozrenia robí odber choriových klkov
AFP krvný test – skríning vrodených vývojových chýb	áno	nie, iba nad 38 rokov, alebo ak žena vyslovene žiada	nie	nie, ale niekt. gyn. to ešte robia
kultivácia z pošvy na prítomnosť streptokoka skupiny B	áno	nie	nie	nie, ale odporúča sa ženám, aby si službu priplatili
stomatologické vyšetrenie	áno, poisťovňa prepláca 2x	nie	nie	profylakticke stom. vyšetrenia sú v Nemecku 2x do roka zdarma, nezávisle od toho, či je osoba tehotná…
EKG	áno	nie	nie	nie
opakovaný krvný obraz, dôraz na zistenie anémie	áno	áno	nie	áno, často len určenie hemoglobínu
opakované krvné testy na rôzne ochorenia	áno	nie	nie	áno

Tu si môžeme všimnúť, že vybrané zahraničné krajiny niektoré vyšetrenia jednoducho nerobia. To, aké majú na to dôvody, preberieme v ďalších článkoch.

Čo okrem vyšetrení sa preberá na prehliadkach?

Slovensko: Typická tehotenská prehliadka trvá približne 30 minút, asi 10 minút trvá rozhovor so ženou, ďalších 10 až 30 minút trvajú vyšetrenia. Nórsko: Typická tehotenská prehliadka trvá 30-45 minút a okrem vyšetrení má pôrodná asistentka prechádza so ženou rôzne témy, ako sú životný štýl a stravovanie počas tehotenstva, príprava na dojčenie, priebeh pôrodu, možnosti skríningového testovania. Takisto odpovedá na otázky ženy a dáva jej praktické rady. Rozhovor zaberie väčšinu času, vyšetrenia trvajú 5-10 minút. Dánsko: Prvá prehliadka trvá približne 30 minút. Ďalšie prehliadky trvajú približne 20 minút. Okrem vyšetrení pôrodná asistentka prechádza so ženou rôzne témy, ako sú životný štýl a stravovanie počas tehotenstva, príprava na dojčenie, priebeh pôrodu, možnosti skríningového testovania. Takisto odpovedá na otázky ženy a dáva jej praktické rady. Pýta sa na pocity ženy a partnera, pýta sa na ich predstavy a priania pri pôrode. Žiadne vyšetrenie nie je povinné, ani predpísané, ani štandardizované. „Každé tehotenstvo je jedinečné a žena sama si zvolí, ktorú službu akceptuje počas svojho tehotenstva.“ Nemecko: Typická tehotenská prehliadka u gynekológa trvá približne 10-20 minút. Tehotenská prehliadka u pôrodnej asistentky trvá niekedy 20 minút a niekedy aj hodinu. Okrem vyšetrení pôrodná asistentka prechádza so ženou rôzne témy, ako sú životný štýl a stravovanie počas tehotenstva, príprava na dojčenie, priebeh pôrodu, možnosti skríningového testovania. Takisto odpovedá na otázky ženy a dáva jej praktické rady. Rozhovor zaberie väčšinu času. Čas na tento rozhovor, prípadne riešenie/terapia problémov a ťažkostí spojených s tehotenstvom platí poisťovňa extra ako „pomoc pri tehotenských ťažkostiach a/alebo kontrakciách“ – a to až do dĺžky trvania troch hodín. Tieto termíny nie sú čo sa týka počtu počas tehotenstva limitované a môžu byť poskytované aj nezávisle od tehotenských prehliadok.

Záver

V tomto článku sme poskytli stručný prehľad tehotenských vyšetrení na utvorenie základnej predstavy o rozdieloch medzi krajinami. V ďalších dieloch sa pri niektorých rozdieloch pristavíme dlhšie a budeme rozoberať, z akých dôvodov k nim jednotlivé krajiny pristupujú inak. Chceme veľmi pekne poďakovať pôrodným asistentkám, s ktorými sme údaje v tomto článku konzultovali: Mgr. Janke Kittovej zo Slovenska, Martine Ološtiakovej z Nemecka, Tone Jenny Krokeide z Nórska a Marii Nielsen z Dánska.

Nabudúce

V druhom dieli vyvrátime mýtus, ktorý na Slovensku panuje ohľadom tehotenských vyšetrení a je častokrát podporovaný aj gynekológmi.

Referencie: Slovensko Obsah a rozsah preventívnych prehliadok je uvedený v prílohe 2 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti http://jaspi.justice.gov.sk/jaspidd/vzory/004577Pr2rek1.pdf strana 10. Gynekológ sa riadi aj dokumentom „Koncepcia zdravotnej starostlivostiv odbore gynekológia a pôrodníctvo“ Číslo: 28494-1/2006-OZSO Dňa: 3.januára 2007., z vestníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Čiastka 1–5, Dňa 25. januára 2007, Ročník 55 http://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/vestniky_mz_sr/2007/vestnik0701.pdf To, kedy sa má ktoré vyšetrenie vykonať, nie je na Slovensku definované v žiadnom právnom predpise. Vodítkom môžu byť štrukturované tehotenské preukazy, kde je prehľad doporučených vyšetrení v gravidite. Prenatálna starostlivosť o fyziologickú graviditu: Miroslav Korbeľ et al., Prenatálna starostlivosť o fyziologickú graviditu, Gynekológia pre prax : recenzovaný, postgraduálne zameraný odborný lekársky časopis. – ISSN 1336-3425. – Bratislava : SAMEDI , 2010 . – Roč. 8, č. 3 (2010), s. 159-[163] : ilustr., tab. Nórsko http://nhi.no/graviditetsoraklet/svangerskap-og-fodsel/ http://legeforeningen.no/fagmed/norsk-gynekologisk-forening/veiledere/veileder-i-fodselshjelp-2008/ http://www.jordmorforeningen.no/ http://helsedirektoratet.no/Sider/default.aspx Dánsko 5 dánskych nemocníc Bornholm Hospital: www.bornholmshospital.dk Herlev Hospital: www.herlevhospital.dk Hillerød Hospital: www.hillerodhospital.dk Hvidovre Hospital: www.hvidovrehospital.dk Rigshospitalet: www.rh.dk Nemecko Pokyny k lekárskej starostlivosti počas tehotenstva a po pôrode http://www.g-ba.de/downloads/62-492-773/RL_Mutter-2013-07-18_2013-09-20.pdf stranka zväzu PA: http://www.hebammenverband.de/

[1] http://www.europeristat.com/reports/european-perinatal-health-report-2010.html

[2] MIROSLAV KORBEĽ et al., Prenatálna starostlivosť o fyziologickú graviditu, Gynekológia pre prax : recenzovaný, postgraduálne zameraný odborný lekársky časopis. – ISSN 1336-3425. – Bratislava : SAMEDI , 2010 . – Roč. 8, č. 3 (2010), s. 159-163. [3] citujeme „Ako neefektívne postupy a rutinné vyšetrenia podl’a zákona 577/2004 bolo hodnotené: vyšetrenie oziev plodu od 6. týždňa gravidity, vyšetrenie doby zrážania (DZ) a doby krvácania (DK), humánneho choriového gonadotropinu (hCG), vyšetrenie glykémie, opakované vyšetrenie BWR, HIV, HbsAg, anti-HCV u všetkých tehotných v treťom trimestri, protilátky proti toxoplazmóze a rubeole u všetkých tehotných, stanovenie alfafetoproteínu v sére matky, externé kardiotokograficke vyšetrenie u všetkych tehotných. Náklady na tieto aktivity predstavuju hodnotu viac ako 3 milióny eur ročne v SR.“

[4] Týždenné kontroly od 36. tt. v pôrodnici nie sú pravidlom na celom Slovensku, ale vo veľkej väčšine prípadov.

[5] PA – pôrodná asistentka, gyn. – gynekológ

The post Tehotenské vyšetrenia. Veľké porovnanie: Slovensko, Nemecko, Dánsko, Nórsko – v čom sa odlišujeme od zahraničia? appeared first on Ženské kruhy.

E-book o nástrihoch

Zuzana Lafférsová — Fri, 22 Nov 2013 14:20:07 +0000

Aká je šanca, že v slovenskej pôrodnici porodí žena bez chirurgického zákroku? Myslíte si, že všade podobná? Pozrite si naše porovnanie pôrodníc za celé Slovensko alebo po krajoch, aby ste sa presvedčili o opaku. Rozdiely sú v desiatkach precent!

Pripravili sme pre vás prehľadné grafy, ktoré ukazujú a porovnávajú mieru cisárskych rezov a nástrihov hrádze v jednotlivých slovenských pôrodniciach, aby ste sa aj s ich pomocou jednoduchšie rozhodli, kam ísť rodiť.

Myslíte si, že rutinný nástrih hrádze je prospešný zákrok a nemáte dôvod kvôli nemu meniť pôrodnicu? Prečítajte si dôvody, prečo to nie je pravda a aké neželané dôsledky môže nástrih hrádze mať.

To všetko v našom ebooku, ktorý je zadarmo!

Stiahnuť ebook o nástrihoch

The post E-book o nástrihoch appeared first on Ženské kruhy.

Rozhovor s nórskou pôrodnou asistentkou Evou Nygaard 2. časť (spontánny potrat, domáci pôrod, starostlivosť v tehotenstve)

Zuzana Lafférsová — Thu, 18 Oct 2012 10:17:57 +0000

Eva Nygaard je oblastná pôrodná asistentka a zároveň súkromná pôrodná asistentka, ktorá asistuje pri pôrodoch v druhom najväčšom nórskom meste Bergen. Zároveň je kvalifikovanou laktačnou konzultantkou a poradkyňou (IBCLC). Bola aktívnou členkou hnutia, ktoré v 80. a 90. rokoch tvrdo pracovalo, aby zabezpečilo právo žien rodiť prirodzene a na mieste podľa vlastného výberu. V Bergene ich snaha vyústila do založenia alternatívneho pôrodného centra s názvom Storken (v preklade “bocian”). Eva pracovala na čiastočný úväzok v Storkene 13 rokov.

	Detaily o pôrodnom systéme v Nórsku
	Dohoda o domácom pôrode

Starostlivosť o tehotnú a rodiacu ženu v Nórsku

Kto sa v Nórsku stará o tehotnú ženu?

Žena si môže v tehotenstve vybrať starostlivosť jej všeobecného lekára, alebo oblastnej pôrodnej asistentky, alebo kombináciu oboch. To ju nestojí nič. Ak si vyberie súkromného lekára alebo pôrodnú asistentku, musí im za kontroly platiť.

Môže si vybrať gynekológa?

Môže. Ale musí si nájsť súkromného gynekológa a byť ochotná platiť mu za odborné vyšetrenia cenu, ktorú si povie. Len veľmi málo žien si zvolí tento spôsob.

Kto sa stará o ženu pri pôrode v pôrodnici?

Ak ide o zdravú ženu a normálny pôrod, v pôrodnej sále je zodpovedná pôrodná asistentka. Ona je považovaná za najkompetentnejšieho profesionála v tejto oblasti. Pôrodné asistentky pracujú spoločne, takže si vzájomne pomáhajú a radia v prípade, že potrebujú niečo prebrať. Vo väčších nemocniciach je zvyčajne tiež k dispozícii skúsená vedúca pôrodná asistentka. Pôrodník je zavolaný v prípade, že sa niečo odchýli od normálu. Pôrodníci nie sú zapojení do bežných pôrodov, iba do komplikovaných. Pôrodné asistentky a lekári majú rôznu odbornú prípravu, a preto plnia rôzne úlohy v starostlivosti o ženy. V Nórsku sú gynekológovia a pôrodníci špecialisti. Chodia k nim ženy, ktoré sú k nim presmerované od všeobecných lekárov alebo oblastných pôrodných asistentiek. To je v súlade s odporúčaniami WHO s využitím najnižšej ešte účinnej úrovne starostlivosti. Štatistické údaje z mnohých častí sveta jasne ukazujú, že ak vytvoríte systém, kde sa gynekológovia starajú o zdravé ženy s normálnym tehotenstvom, rýchlo sa zamerajú na strach z možných komplikácií, nasleduje mnoho zbytočných ultrazvukov a ešte viac zásahov. Pravda je jednoduchá: ak miera zásahov vzrastie, šanca na normálny vaginálny pôrod klesne.

Povedzme, že chcem, aby pôrod v pôrodnici viedla konkrétna pôrodná asistentka. Môžem si to zariadiť?

Všeobecne ešte nemáme pre také prípady dohody. Ale verím, že je to možné, ak si najmete a privediete svoju pôrodnú asistentku, ak je registrovaná a poistená v súlade s predpismi. Potom to je len otázka toho, že jej za služby zaplatíte a musíte sa dohodnúť s nemocnicou, najlepšie v dostatočnom predstihu pred termínom pôrodu. Pre nemocnicu by bolo oveľa náročnejšie zariadiť, ak by ste požiadali pri pôrode o konkrétnu pôrodnú asistentku z radu jej zamestnancov. Nemocničné pôrodné asistentky majú rozpis služieb a často sú značne pracovne vyťažené, keď sú v službe.

Prirodzený potrat

Ak nastane prirodzený potrat, kto sa postará o ženu?

Potrat je vo všeobecnosti záležitosť lekára a nemocnice. Je to tak, pretože ženy, ktoré potratia, väčšinou potratia skoro, ešte pred tým, než sa prvýkrát stretnú s pôrodnou asistentkou. Ak žena so mnou konzultuje zamlčaný alebo prebiehajúci potrat, pošlem ju do gynekologickej ambulancie v nemocnici.

Ako sa v nemocnici vysporiadajú s potratom?

Potrat je častá udalosť. Príroda robí prísnu kontrolu kvality. Odhaduje sa, že asi 20% tehotenstiev je ukončených prirodzeným potratom. Najlepšie je nechať telo postarať sa o to samé. Ak krvácanie pokračuje normálne a prestane po niekoľkých dňoch, potom všetko vyšlo. Ak kŕče a krvácanie trvá dlho alebo je nepravidelné, prestane a zasa začne, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc. Je potrebné spraviť ultrazvuk, možno následne chirurgický zákrok – kyretáž. Gynekológ vyšetrí ženu, zhodnotí situáciu a rozhodne, aká liečba je najlepšia.

Takže väčšinou nerobíte nič, len čakáte.

Väčšinou áno. Ale ak žena silne cíti, že to nezvláda, keď sa veľmi bojí, prežíva úzkosť a hovorí: „Nemôžem čeliť tomu stresu a hrôze v čakaní na potrat, prosím, pomôžte mi, chcem to mať za sebou!„- potom lekár s najväčšou pravdepodobnosťou zváži jej potreby a pomôže jej liekmi alebo chirurgickým zákrokom.

Pôrod doma

Aký má Nórsko postoj k pôrodom doma?

Pôrody doma boli v Nórsku vždy úplne legálnou voľbou a nikdy z Nórska nezmizli. A je pravdepodobné, že ich počet sa v najbližších rokoch zvýši. Momentálne je ich len pár sto za rok, čo je veľmi malý zlomok z tých približne 60 000 detí, ktoré sa u nás každý rok narodia. Ale tento rok Riaditeľstvo pre zdravotníctvo zverejní kvalitne pripravené smernice pre domáce pôrody. Dúfame, že sa stanú míľnikom a uľahčia to tým, ktorí chcú porodiť svoje dieťa doma. Pôrod doma je tu považovaný za bezpečný pre zdravé ženy s normálnym tehotenstvom s jedným dieťaťom otočeným hlavičkou dolu, keď je prítomná kompetentná pôrodná asistentka. Je to ešte bezpečnejšie v mestských oblastiach, kde je prístup k záchrannej službe, ambulancii a pôrodnici rýchly a jednoduchý. Ženy, ktoré sa rozhodnú porodiť doma, majú nárok na finančnú dávku, ktorú im po pôrode vypláca HELFO (štátna zdravotnícka organizácia), aby im pokryla zvýšené náklady. Pre ženy je však často skutočný problém nájsť pôrodnú asistentku, ktorá môže asistovať pri pôrode, a to najmä v prípade, keď rodina žije vo vidieckej oblasti ďaleko od mesta a žiadne súkromné pôrodné asistentky nežijú v ich blízkosti. Všeobecne platí, že mestské oblasti ponúkajú širšiu škálu výberu.

Čo je náplňou vašej práce ako súkromnej pôrodnej asistentky?

Môžem robiť tehotenské kontroly. Môžem asistovať pri domácich pôrodoch. Môžem poskytnúť kontroly po pôrode. Môžem pomôcť s dojčením, ak sú problémy.

Povedzme, že chcem porodiť dieťa doma. Čo mám urobiť?

Použiť google! Domáci pôrod + názov vášho mesta / oblasti / krajiny. Každý, kto ponúka službu v týchto dňoch, má webovú stránku na internete. Tu v Bergene sme tri pôrodné asistentky, ktoré spolupracujeme pri domácich pôrodoch a zriadili sme si webovú stránku, kde popisujeme, kto sme a čo ponúkame. Snažíme sa prispôsobiť naše služby tak, aby sme naplnili potreby každej ženy. Keď nás žena kontaktuje, poskytneme jej informácie, ktoré žiada a dohodneme si schôdzku. Žena a jej partner sa s nami musia stretnúť, aby zistili, kto sme a posúdili, či sme tie správne osoby, ktoré majú asistovať pri pôrode ich dieťaťa. Je to vždy otázka nejakej osobnej chémie, ktorá umožňuje rozvíjať dôveru. Ak sa rodina rozhodne ísť do toho, zorganizujeme viacero stretnutí – toľko, koľko je potrebné, aby sme sa dostatočne zoznámili. Takže sme to my, kto musí rodine vyhovovať. Musíme byť niekým, komu môžu dôverovať. Dávame žene možnosť domáceho pôrodu od jej 37. týždňa tehotenstva, to znamená 3 týždne pred termínom. A niektoré ženy porodia 10, 12 dní po termíne, takže niekedy je to aj 5 týždňov čakania, teda obdobie, kedy sme pre tú ženu na telefóne. Napíšem rozpis, takže žena vie, ktorý deň má komu volať. A ja potrebujem vedieť, že nie som na telefóne každý deň, pretože to by som nezvládla. Po domácom pôrode ju na druhý deň prídeme navštíviť, pretože chceme vidieť, či je s ňou všetko v poriadku, či sa jej správne zavinuje maternica, či príliš nekrváca, či je dojčenie na dobrej ceste atď. A sledujeme ju týždeň. V priebehu tohto týždňa vezmeme krvný test z pätičky dieťaťa, necháme ho vyhodnotiť, pošleme všetky potrebné verejné formuláre, informujeme písomne zdravotnícku kliniku, žene dáme kompletnú sadu poznámok o jej domácom pôrode (dokumentácia o narodení). Máme aj vlastnú kópiu, ktorú sme povinní uchovávať po dobu 10 rokov na bezpečnom mieste.

Platí žena za domáci pôrod?

Platí za to, že pôrodná asistentka je na telefóne 24 hodín denne 7 dní v týždni od 37. týždňa tehotnosti až po pôrod a tiež za sledovanie počas domácich návštev a profesionálny servis počas týždňa po pôrode. Samotnú asistenciu pri domácom pôrode hradí HELFO. Všetky súkromné pôrodné asistentky sú v HELFO registrované a majú s nimi uzavretú zmluvu. Účtujem si každý odvedený domáci pôrod a raz za mesiac im účet pošlem. Oni mi zaplatia podľa sadzieb, ktoré sú každoročne dohodnuté na rokovaniach medzi úniou pôrodných asistentiek a štátom.

A spíšete zmluvu aj so ženou?

Áno. Vytvorili sme štandardnú zmluvu. Prikladám ju, takže si ju môžete pozrieť. Vždy dbáme na to, aby mala žena plnú slobodu zmeniť svoj názor pred pôrodom, ak cíti, že nakoniec chce ísť rodiť do nemocnice. Ďakujem veľmi pekne za rozhovor

<< späť na 1. časť rozhovoru

The post Rozhovor s nórskou pôrodnou asistentkou Evou Nygaard 2. časť (spontánny potrat, domáci pôrod, starostlivosť v tehotenstve) appeared first on Ženské kruhy.

Rozhovor s nórskou pôrodnou asistentkou Evou Nygaard 1. časť

Zuzana Lafférsová — Thu, 18 Oct 2012 10:08:58 +0000

Eva Nygaard je oblastná pôrodná asistentka. Zároveň pôsobí ako súkromná pôrodná asistentka a asistuje pri pôrodoch v druhom najväčšom nórskom meste Bergen. Zároveň je kvalifikovanou laktačnou konzultantkou a poradkyňou (IBCLC). Bola aktívnou členkou hnutia, ktoré v 80. a 90. rokoch tvrdo pracovalo, aby zabezpečilo právo žien rodiť prirodzene a na mieste podľa vlastného výberu. V Bergene ich snaha vyústila do založenia alternatívneho pôrodného centra s názvom Storken (v preklade “bocian”). Eva pracovala na čiastočný úväzok v Storkene 13 rokov. O tom, ako prebieha pôrod v Nórsku sa s Evou rozprávala Zuzana Lafférsová.

Povedzte mi prosím niečo o historickom vývoji pôrodníctva v Nórsku.

Bol to podobný proces, ako inde v západnom svete po druhej svetovej vojne. V tej dobe nastal pokrok v medicíne a pomaly sa začali presúvať všetky pôrody a rodiace ženy do nemocnice. Najmä v 60. rokoch. V 50. rokoch bolo najobvyklejšie miesto pôrodu vo vlastnom dome, kde žene pri pôrode asistovali nezávislé pôrodné asistentky. Postupný presun pôrodov do nemocníc viedol k tomu, že čoraz viac pôrodných asistentiek bolo zamestnaných v nemocniciach a čoraz menej ich malo súkromnú prax. Lekári a hollywoodske filmové drámy postupne rozšírili názor, že každý pôrod je riskantný. Povedali ženám, že nemôžu byť v bezpečí, pokiaľ pôrod neprebieha v nemocnici, pretože sa môže stať náhle niečo zlé. Tento postoj sa značne rozšíril do všeobecného povedomia. Ale neskôr, a to najmä od 80. rokov, začal pohyb späť k prirodzenému pôrodu. Ženy povedali: „Nechceme rodiť ako kusy na výrobnej montážnej linke v sterilnom, nepružnom, vysoko technizovanom nemocničnom prostredí. Chceme rodiť prirodzene a chceme mať po pôrode deti pri sebe. Preto chceme, aby nám nemocnice ponúkli príjemné prostredie a kvalitnú profesionálnu podporu.“ Ženy vytvorili malé organizácie a postavili sa za svoje práva, požadovali dobrú starostlivosť a možnosť výberu. V druhej polovici 80. rokov sme veľmi aktívne pracovali, aby sme dosiahli naše ciele. Všetky systémy majú dlhú zotrvačnosť, a všetky zmeny chcú čas a vedomé úsilie. V roku 1995 bola tu v Bergene v rámci pôrodnice otvorená samostatná jednotka „Storken“ (v preklade “bocian”) – voláme to alternatívne pôrodné centrum (ABC). Pred tým boli otvorené podobné centrá na iných miestach v Škandinávii, väčšinou ako súčasť miestnych nemocníc.

Áno, ja tiež všetkým rozprávam, aké je to výborné, že žena má pocit bezpečia, ale pri tom sa cíti “ako doma”.

Páči sa vám to, však? Riešenie, ktoré sa snaží urobiť slušný kompromis medzi dvoma svetmi…

Aký názor majú na tieto alternatívne centrá lekári – pôrodníci?

Vo všeobecnosti si pôrodníci uvedomujú, že je dôležité nechať pôrod plynúť prirodzene, bezpečne pre dieťa a držať percento cisárskych rezov na nízkej úrovni. V Bergenskej univerzitnej nemocnici zistili, že Storken im v tomto smere pomáha s dobrými štatistikami. Bez Storkenu by bolo množstvo epidurálov, pôrodov kliešťami, vákuovou extrakciu, cisárskych rezov a silného krvácania podstatne vyššie.

Takže lekári vidia výsledky.

Vidia. Pretože v nemocniciach sa každý rok vykonáva audit s cieľom zistiť, čo presne sa deje v každej nemocnici. Na základe vykonaného auditu sa vytvoria ročné štatistiky. A štatistika pomáha zistiť, ktoré aspekty starostlivosti potrebujú osobitnú pozornosť, aby sa zlepšili výsledky. Napríklad v Bergene sa museli zamerať na konkrétne opatrenia, ktoré znížia nadpriemerný výskyt závažných natrhnutí a poranení hrádze. (pozn. autora: celkový priemer ruptúr hrádze 3. a 4. stupňa v Nórsku v r. 2010 bol 2.2% a v Bergene 3.4%, v rokoch 2011-12 ho v Bergene znížili na 2.3%¹ )

Prečo by bez Storkenu bolo viac zásahov do pôrodov?

Dnes už máme veľa štúdií z celého sveta, ktoré ukazujú, že ak sa v rámci (nemocničnej) rutiny zasahuje do normálneho tehotenstva a pôrodu, má to tendenciu stresovať ženu a jej dieťa, čo vedie k zvýšeniu miery intervencií bez akéhokoľvek úžitku. Úžitok je najčastejšie meraný nižšou úmrtnosťou a chorobnosťou pre matku a dieťa. Jedným z príkladov je rutinné elektronické monitorovanie plodu každej rodičky pri prijatí do pôrodnice a rutinné prerušovanie alebo kontinuálne sledovanie normálneho pôrodu. Tento trend sem prišiel pred 30 rokmi a v niektorých nemocniciach máme stále problémy zbaviť sa ho, aj napriek spoľahlivým dôkazom, že nefunguje tak, ako si pôrodníci v minulosti mysleli.

Takže rozhodnutia o starostlivosti o tehotnú a rodiacu ženu zakladáte na najnovších dostupných vedeckých štúdiách?

Áno, snažíme sa najviac ako vieme, ale samozrejme spájame to so skúsenosťami a klinickým úsudkom v danej situácii.

A kto má právo robiť tieto rozhodnutia?

V celom systéme máme orgány s rozhodovacou právomocou na mnohých úrovniach. Zatiaľ sú všetky modely riadenia založené na demokratických princípoch. To znamená, že ak sa ide zaviesť zmena, každá skupina, ktorej sa nové návrhy dotýkajú, teda aj pacienti, má právo byť vypočutá a ovplyvňovať rozhodnutia pred ich konečným prijatím.

Kedy sa Nórsko rozhodlo, že bude svoje rozhodnutia o zdravotnej starostlivosti zakladať na najnovších dostupných vedeckých dôkazoch?

V pôrodnej starostlivosti to začalo prichádzať v roku 1990. Spomínam si, ako som si v tom čase priniesla knihu kúpenú v Anglicku, ktorú napísali traja pôrodníci, Enkin, Keirse a Chalmers: „Sprievodca účinnou starostlivosťou v tehotenstve a pôrode„. Kniha opisovala zásady starostlivosti v tehotenstve a pri pôrode založené na dôkazoch. Autori zhromaždili štúdie a dali ich do spojitosti s obvyklými praktikami a liečbou v pôrodníctve. Myšlienka bola brilantná a jednoduchá: „Pozrime sa na postupy v pôrodníctve, ktoré robí každý. Niektorí ich robia týmto spôsobom, iní takýmto. Aké dôkazy ich podporujú?“ Autori šli na to systematicky a ich zistenia ukázali celkom jasne, že väčšina pôrodníckych zásahov nemala žiadnu alebo len veľmi slabú oporu v štúdiách. Veľa zásahov bolo založených na hypotézach alebo mýtoch, často podporovaných postojom „je to dobré, pretože si myslíme, že to funguje“. Zistili, že niektoré zásahy boli neúčinné, zatiaľ čo iné mali potenciálne škodlivé účinky pre matku a dieťa, najvážnejším bol zvýšený výskyt infekcií. Takže rutinný klystír, holenie hrádze, príkaz, aby ženy počas pôrodu ležali v posteli na chrbte, rutinné pretrhnutie plodových obalov, opiáty na úľavu od bolesti, lieky na urýchlenie pôrodu, epiziotómia vykonaná každej žene, tieto druhy rutinných činností zásadne odporúčali zastaviť. Nie na všetko existujú štúdie. Všetko ešte nebolo plne preskúmané a pravdepodobne ani nikdy nebude. Skúsenosti a múdrosť sa stále počítajú. Ale tie veci, pre ktoré existujú dôkazy, musíme dodržiavať v našej praxi. Intervencie niekedy zachránia život, ale to neznamená, že je vždy dobré alebo bezpečné zasiahnuť. Zdá sa, že obmedzenie používania intervencií a súčasne snaha udržať normálne pôrody normálnymi, sú najlepšou cestou vpred.

Ako zavádzate najnovšie dostupné informácie z výskumu do praxe?

Po prvé, tým, že zabezpečíme, aby boli znalosti dostupné pre každého a samozrejme, učíme tieto princípy študentov medicíny, sestry a pôrodné asistentky. Dnes internet sprístupnil celý svet vedomostí, dá sa k nim dostať veľmi ľahko. Stále mám veľkú radosť z toho, že keď uvažujem nad nejakou otázkou, mám “na jedno kliknutie” prístup k elektronickým databázam ako MIDIRS a Cochrane. (Cochrane Library je databáza meta-analýz, ktoré sumarizujú a interpretujú výsledky medicínskeho výskumu. MIDIRS je zdroj informácií o najnovšom výskume pre pôrodné asistentky) Po druhé, vytvorením systému vo všetkých inštitúciách zdravotnej starostlivosti, ktorý jasne definuje štandardy a kto je zodpovedný v akom prípade za čo. Nemocnice musia mať jasne napísané protokoly, ktoré popisujú, aká je najlepšia starostlivosť pri tom-ktorom scenári, na aký typ starostlivosti majú ženy a deti nárok. Všetci zamestnanci musia byť oboznámení s procedurálnymi protokolmi. Nórsko vytvorilo dnešné usmernenia pre tehotenskú a pôrodnú starostlivosť, kde detailne opisuje odporučené postupy. Dospelo k nim v dlhom procese, ktorý zahŕňal ženské organizácie (kt. zastupovali ženy – laičky), lekárov a pôrodné asistentky. Všetky smernice sú dnes aj v elektronickej podobe. Niektoré inštitúcie zverejnili svoje protokoly pre verejnosť. Naša verejnosť už očakáva transparentnosť. Môžete nájsť napríklad on-line postupy z „Kvinneklinikken i Bergen“ (Ženská klinika v Bergene, ktorej súčasťou je aj pôrodnica) tu. Postupy pôrodnej asistencie sú tiež dôležitou súčasťou systému. Napríklad existujú podrobné protokoly pre to, ako napomôcť dojčeniu spôsobom príjemným pre matku a dieťa, a to najmä po cisárskom reze.

Zmena

Ako ste dosiahli zmenu v Nórsku?

Verím, že zmena začala zdola, od žien, zdravotníkov a politikov, ktorým na týchto otázkach zvlášť záležalo. Nie sú vždy iniciátormi zmeny tí, ktorí majú záujem o zlepšenie? Začali sme tým, že sme hovorili nahlas o tom, čo nechceme a rýchlo sme pokračovali tým, čo by sme chceli mať namiesto toho. V Nórsku sme založili lokálne záujmové skupiny po celej krajine. Vznikla dojčiaca podporná skupina s názvom “Ammehjelpen” (pomoc v dojčení), kde si ženy ako dobrovoľníčky pomáhajú navzájom a tiež vznikla záujmová skupina pre zlepšenie pôrodnej starostlivosti s názvom „Zaostrené na pôrod“. Oni pomohli nastoliť na program dňa dôležité témy o zdravotnej starostlivosti, robili verejné vyhlásenia žiadajúce zlepšenie, kontaktovali politikov a profesijné organizácie pôrodných asistentiek a lekárov, organizovali stretnutia a dokonca aj pár verejných protestov. Táto téma sa začala objavovať v médiách. Distribuovali letáky informujúce ženy o službách, ktoré poskytujú, čo viedlo k tomu, že sa začalo o zmenu aktívne snažiť ešte viac žien. Politici a vlády majú povinnosť načúvať verejnosti a konať podľa ich želania. Nórske úrady nekládli v tomto ohľade príliš veľký odpor. V roku 1999 dokonca pomáhali s organizáciou konferencie pre ženy – laičky, týkajúcej sa pôrodnej starostlivosti. Stručný obsah konferencie je k dispozícii tu. Mimochodom, ak zápasíte s rigidným systémom, kde lekári/pôrodníci majú veľké právomoci nad všetkým a všetkými, nestrácajte drahocennú energiu a nesnažte sa dohadovať s nimi o tom, prečo by mali zmeniť svoje spôsoby. Prečo by to robili? Sú len súčasťou systému a nikto si nikdy nepodpíli konár, na ktorom sedí. Myslím, že všetci pracovníci v zdravotníctve sú takí ako väčšina ľudí; rutiny majú tendenciu stať sa rituálmi a rituály tvoria návyky, v ktorých sa cítime pohodlne a bezpečne. Hneď ako si vytvoríme návyky, ich zmena vyžaduje odvahu a trvalé aktívne rozumové úsilie. Zmena potrebuje oveľa širší základ. Pamätajte si, že pôrod je záležitosť ľudských práv. V roku 2005 začali pôrodné asistentky v Storkene ponúkať pôrod do vody. Dôvodom bolo, že si to žiadali ženy a štúdie ukázali, že pôrod do vody je bezpečný. Dobre sme sa pripravili, zhromaždili sme štúdie, ukázali sme ich vedúcej pôrodnej asistentke, žiadali sme súhlas manažéra nemocnice, najali si dánske kolegyne, aby nás zaučili. Spísali sme protokol, ako sa majú vykonávať pôrody do vody a v ktorých prípadoch sa musia prerušiť. Napriek tomu sme zažili celkom veľký odpor od niektorých starších pôrodníkov v našej nemocnici. Ale tvrdili sme, že je to v kompetencii nás pôrodných asistentiek a mimo ich právomoci ako pôrodníkov. Nakoniec sme získali podporu manažérov, aby sme pokračovali podľa plánu. Takže keď jeden starší pôrodník prišiel do našej miestnosti pred Vianocami a povedal: „Prajem vám veselé Vianoce…ale musím znovu povedať, že podľa môjho osobného názoru tento váš pôrod do vody spôsobil veľa hlúpych hádok a je to celé jeden hlúpy nezmysel.“ My sme sa všetky usmiali a odpovedali: „Veselé Vianoce! Chceme, aby ste vedeli, že máte právo na svoj názor. Nepovažujeme ho za nič viac ani menej ako to, čím v skutočnosti je: vaším veľmi osobným názorom.“ Jedna z mojich kolegýň potom spod pohovky vytiahla plávacie plutvy a potápačskú masku a vyzvala ho, nech ide spolu s ňou skontrolovať ženu vo vani. Sčervenel a odmietol, ale nevedel zakryť mierny úškrn. My ostatné sme čakali, kým vyšiel a potom sme prepukli v hurónsky smiech.

Ale to znamená, že je niekto iný, kto môže rozhodnúť o týchto veciach.

Áno, niekto iný rozhoduje. Máme manažment skupiny, administratívny systém, kde profesie vyjadrujú svoj názor prostredníctvom svojich zástupcov pod vedením manažéra, ktorý nie je nevyhnutne lekár. Môže to byť napríklad aj pôrodná asistentka. Manažérske zručnosti a kompetencie vo vedení multidisciplinárnej inštitúcie sa cenia viac ako jeho pôvodná profesia. Áno, ale v prvom rade sa musí uistiť, že je to bezpečné a vy mu poskytnete dôkazy. Áno, musíme zhromaždiť dôkazy. To je zásadné. Nikto nechce začať niečo nové, kým nebolo preukázané, že je to bezpečné a prospešné. Okrem toho sú veľmi dôležité aj finančné náklady na zavedenie novej veci. Takže keď pôrodné asistentky alebo ženy prídu s nejakou novou agendou, najprv nájdete dôkazy a potom idete za manažérom a ukážete mu, že „áno, je to bezpečné“. A on to potom zrealizuje. Manažér oddelenia/nemocnice prejaví pozitívny záujem, najmä ak máme dôkaz, že tento typ starostlivosti si žiada mnoho žien. Avšak o ničom nerozhodne narýchlo alebo sám. Najprv sa uskutoční niekoľko formálnych kôl diskusií na získanie súhlasu od zainteresovaných profesií a ešte viac kôl na výpočet nákladov na zavedenie novej služby.

Takže pôrodníci pri tom nemajú posledné slovo.

Nie, nemajú. Pôrodníci nie sú nadriadenými pôrodných asistentiek, ale spolupracujú a diskutujú postupy.

Ako ste sa dostali do tejto fázy? Pretože pred 20-25 rokmi pôrodníci pravdepodobne posledné slovo mali.

Myslím, že mali. Mama mi hovorila, aké to bolo, keď rodila v nemocnici, ale to bolo pred 42 až 55 rokmi. Vtedy tam bola prísna hierarchia s lekármi na vrchole, niektorí z nich sa správali ako všemohúci Boh. Ale mali sme silné ženy a silné pôrodné asistentky. Zmena prišla postupne. Viete, ženy sú sila, s ktorou treba počítať. Zvlášť keď sme nahnevané a dožadujeme sa nášho práva, aby s nami bolo zaobchádzané s úctou, práva, ktoré majú všetky ľudské bytosti. Čítame, rozmýšľame, diskutujeme, pomáhame si navzájom, vytvárame spojenectvá a hnutia. A takisto sme mali veľa pomocníkov, ktorí podnecovali správny smer procesu zlepšovania. Ja som sa navždy prebudila pri čítaní knihy Frederica Leboyera „Pôrod bez násilia„. Sheila Kitzinger, Janet Balaskas, Michel Odent, Ina May Gaskin, Elisabeth Helsing, Eli Heiberg…každý z nich a mnoho, mnoho ďalších významne prispelo k všeobecnému poznaniu, ktoré dnes máme o tehotenstve, pôrode, bondingu a dojčení. Verím vo zvedavosť a v hľadanie poznania. Keď čítame z rôznych zdrojov a nezávisle premýšľame, sme menej náchylné veriť každému rozmaru dnes populárnych odborníkov – obzvlášť keď ich odborné poradenstvo odporuje tomu, čo cítime ako správne v našich srdciach. Na konci r. 1960 klesla miera dojčenia v Nórsku na najnižšiu úroveň v histórii. Matky, ktoré sa snažili dojčiť svoje deti po pôrode najlepšie ako vedeli, sa stretli s pevnými pravidlami nemocničných oddelení. Personál povedal matke, že si potrebuje odpočinúť a že by ju dieťa rušilo. Určite ste už videli tie fotografie z novorodeneckých oddelení, kde sú v jednom rade uložené deti v malých boxoch s menovkami. Boli takto naskladané a starali sa o ne zdravotné sestry, ktoré ich kŕmili umelým mliekom alebo cukrovou vodou z fľaše, keď dieťa plakalo. Dieťa priniesli matke každé 4 hodiny s radou, aby ho nechala sať len 5 minút na každom prsníku, aby nemali boľavé bradavky. Táto nemocničná rutina v podstate zničila dojčenie takmer každej matke, pretože je to naozaj recept na skoré odstavenie, keďže väčšina matiek zistila, že neprodukuje dosť mlieka a postupne prešli na umelé mlieko. V tej dobe mnoho pracovníkov v zdravotníctve naozaj verilo, že rozdelenie jednotky matka-dieťa a obmedzenie dojčenia je dobrá vec. Dnes sa môžeme na tom smiať, ale na tom naozaj nie je nič smiešne. Nesmieme nikdy zabudnúť na históriu, aby sa zabránilo opakovaniu chýb.

Ja sa na tom smiať nemôžem, pretože na Slovensku je to v mnohých pôrodniciach ešte stále realita. Ako sa vám podarilo túto nemocničnú prax zmeniť?

Opäť je to o spojení síl a prezentovaní názoru vzdelaného spotrebiteľa. Ženy samy musia povedať: „chceme toto“. V Nórsku sme mali vynikajúcich profesionálov, ktorí sa rýchlo chopili možnosti, ktorú ponúkla iniciatíva WHO-UNICEF Baby-Friendly hospital. Odporúčam, aby ste si prečítali správu nazvanú „Výzvy a úspechy: Baby-Friendly iniciatíva v Nórsku“ (Challenges and Successes: The Baby-Friendly Initiative in Norway), ktorá nedávno vyšla v Journal of Human Lactation (august 2012) Máme veľké šťastie, že máme našu vlastnú národnú úpravu BFHI už takmer 20 rokov a boli sme veľmi radi, keď naše úsilie vyústilo v zriadenie trvalého Národného centra pre dojčenie v Osle. Okrem toho sme mali dlhý reťazec pomocníkov v politickom systéme smerom nahor a vysokú aktivitu rozličných zdravotníkov a profesijných organizácií, ktorí ovplyvňovali našich politikov. Takto sa viac pôrodných asistentiek vrátilo naspäť do oblastných zdravotníckych kliník, aby poskytovali starostlivosť v tehotenstve. V roku 1995 bolo zákonom nariadené všetkým oblastným zdravotníckym centrám, aby zaistili tehotným ženám služby pôrodných asistentiek. Musím zopakovať, že je dôležité pýtať sa žien – laičiek, čo chcú. Podstatou našej konferencie pre laické ženy v r. 1999 bolo „Ľahký prístup, kvalita, výber, kontinuita starostlivosti, spojitosť v ponuke zdravotníctva.“

Midwifery Today

Spomenuli ste mi v telefonáte, že ste boli na konferencii pôrodných asistentiek organizovanej Midwifery Today v Nemecku.

Bola som na konferencii Midwifery Today (MT) v Nemecku v októbri 2011. Bola som taká nadšená MT konferenciou, ktorej som sa zúčastnila v Osle v roku 2007, že som sa rozhodla ísť znova.

A spomenuli ste, že majú záujem o východnú Európu.

Predstavitelia MT si sú veľmi dobre vedomí toho, že v niektorých krajinách sú veľké prekážky v získaní slobody voľby pre ženy. Aby si ženy mohli vybrať, akú starostlivosť chcú v tehotenstve, kde a ako chcú rodiť. Sú aktívni vo východnej Európe, ponúkajú vynikajúcich prenášajúcich na lokálne konferencie a stretnutia a poskytujú pomoc pri budovaní kontaktov. Usilujú sa vybudovať silnú sieť žien medzi sebou, podporujú ženy, aby vytvorili skupiny a vybudovali hnutie. Keď funguje hnutie, nájdete spojencov v rámci svojho politického a profesionálneho systému, ktorí majú záujem, aby sa veci zmenili. Veľmi aktívne sa snažili aj minulý rok na konferencii v Nemecku, hovorili: ”Tie pôrodné asistentky, ktoré ste tu z východnej Európy, prosím, príďte za nami. Chceme sa s vami stretnúť a preskúmať, aké sú možnosti prísť do vašej krajiny a pomôcť vám začať s iniciatívou na zlepšenie pôrodnej starostlivosti. Náš cieľ nie je vnútiť vám svoje názory a spôsoby – len chceme zistiť, čo potrebujete a ako môžeme byť nápomocní.” V Nemecku v r. 2011 som si všimla, že tam bolo viac pôrodných asistentiek z krajín východnej Európy, spomínam si na Srbsko, Poľsko, Bulharsko, Rumunsko, Českú republiku. Na každej MT konferencii prežívajú účastníci emocionálne chvíle. Veci okolo pôrodu oslovujú našu myseľ, ale samotná povaha tehotenstva a pôrodu sa tiež dotýka našich sŕdc. A tak to má byť. Spomínam si na dojímavé scény v Nemecku – uplakané mladé pôrodné asistentky z krajín východnej Európy, ktoré cítili slobodu vyjadriť svoje pocity frustrácie a smútku. Niektoré uviedli, že mnohokrát sa v situáciách, ktoré pri pôrodoch zažili alebo sa ich zúčastnili, cítili hrozne. Najhorší pocit bol, keď nechali ženy a deti napospas ich problémom. Opisovali veľmi prísne pravidlá na svojom pracovisku a nedostatok podpory pre poskytovanie individuálnej a citlivej starostlivosti o jednotku matka-dieťa vo svojom pracovnom prostredí. ¹Nórske pôrodné štatistiky http://mfr-nesstar.uib.no/mfr/

čítať 2. časť rozhovoru >>

The post Rozhovor s nórskou pôrodnou asistentkou Evou Nygaard 1. časť appeared first on Ženské kruhy.

Hans A. Hirsch: Epiziotómia a natrhnutie hrádze

Zuzana Lafférsová — Tue, 14 Feb 2012 10:41:42 +0000

Epiziotómia – nástrih hrádze, je na našich pôrodníckych oddeleniach každodennou realitou a mnohé mamičky sa s jej následkami vyrovnávajú ešte dlho po tom, čo ich dieťatko urobí svoje prvé krôčiky. Napriek tomu, že u žien zohráva tento zákrok významnú úlohu pri prežívaní pôrodu, napriek tomu, že na Slovensku má v niektorých pôrodniciach prvorodička takmer 100% istotu, že bude nastrihnutá, je táto téma bagatelizovaná a mnohí ľudia ani len netušia, čo epiziotómia vlastne je a že vôbec existuje.

Obsah knihy v slovenčine

Hoci si naši pôrodníci uvedomujú, že miera epiziotómie na Slovensku je vysoká a sami píšu: „toto frekventné používanie epiziotómie by malo byť podnetom na zamyslenie, ako pokračovať vo výchove mladých pôrodnikov. Pôrod bez poranenia sa totiž stáva raritnou udalosťou v Slovenských pôrodniciach“¹, na Slovensku chýba odborná literatúra a oficiálne usmernenia v tejto oblasti. Slovenské učebnice gynekológie a pôrodníctva neboli aktualizované do roku 1989, preto sa slovenskí pôrodníci učili primárne z českých a medzinárodných učebníc.² Žiadna zo súčasných českých učebníc nepopisuje techniky zreparovania extenzívnych poranení hrádze.³ Na Slovensku takisto zatiaľ chýba oficiálny klasifikačný systém a oficiálne odporúčania pre starostlivosť o pôrodnícke poranenia hrádze.⁴

Publikácií venujúcich sa epiziotómii a natrhnutiu hrádze v takom rozsahu a detailnosti, v akých problematiku rozoberá monografia tandemu odborníkov pre gynekológiu a pôrodníctvo z Univerzitnej ženskej kliniky v nemeckom Tübingene, je naozaj ako šafranu. Je to kniha so 61 stranami hutného odborného textu doplneného o 56 poloschematických ilustrácií a 11 tabuliek, ako aj o rozsiahlu bibliografiu. Prináša informácie a návody hodné pozornosti každého budúceho pôrodníka, pôrodnej asistencie i ďalšieho personálu, ktorý svoju úlohu pri zrode nového ľudského života berie vážne.

Hlavný autor, H. A. Hirsch, v práci čerpal predovšetkým z vlastných bohatých praktických skúseností s epiziotómiou a natrhnutím hrádze pri pôrodoch, ako aj zo skúseností a overených praktík svojich kolegov na tübingenskej klinike. Pôrodná asistentka Martina Ološtiaková, ktorá má osobnú skúsenosť z tejto kliniky, hovorí: „Počas štúdia pôrodnej asistencie som praxovala na univerzitnej klinike v Tübingene, kde bol profesor Hirsch svojho času riaditeľom. Nemala som možnosť zažiť jeho prístup priamo, pretože v čase môjho štúdia tam už nepôsobil, ale vplyv jeho prístupu bol citeľný aj po jeho odchode. Vďaka nemu sa na pôrodnej sále strihalo len veľmi málo, dokonca niektorí lekári nestrihali ani pri pôrodoch vákuovým extraktorom. Ja osobne som bola počas troch rokov mojej praxe svedkom možno piatich nástrihov.“

Na túto kliniku sa prakticky viaže celá kniha, keďže v nej lekár zámerne opisuje len tie metódy výkonu epiziotómie, ktoré sa používali a osvedčili práve u nich. To však vonkoncom neznamená, že by záber autora nebol aj tak široký.

Počas štúdia pôrodnej asistencie som praxovala na univerzitnej klinike v Tübingene, kde bol profesor Hirsch svojho času riaditeľom. Nemala som možnosť zažiť jeho prístup priamo, pretože v čase môjho štúdia tam už nepôsobil, ale vplyv jeho prístupu bol citeľný aj po jeho odchode. Vďaka nemu sa na pôrodnej sále strihalo len veľmi málo, dokonca niektorí lekári nestrihali ani pri pôrodoch vákuovým extraktorom. Ja osobne som bola počas troch rokov mojej praxe svedkom možno piatich nástrihov.

K samotnému faktu, že sa v čase vzniku knihy (vydaná bola v roku 1989) epiziotómia v západnom svete vykonávala omnoho častejšie, než kedykoľvek predtým, ako aj k novým prúdom odmietania aktívne lekársky vedených pôrodov a príklonu k prirodzeným pôrodom, sa H. A. Hirsch stavia kriticky. Na jednej strane prináša štatistické tabuľky, ktoré ukazujú značnú disproporciu medzi vykonávaním epiziotómií na rôznych klinikách s rôznym prístupom k indikácii tohto zásahu, na strane druhej upozorňuje i na pozitíva nástrihu a predovšetkým na fakt, že väčšine komplikácií spojených so zákrokom možno predísť jeho správnym vykonaním, a čo je azda ešte dôležitejšie, správnym zošitím rany.

Všeobecný úvod, ktorý je akýmsi zosumarizovaním poznatkov a štatistík súvisiacich s epiziotómiou prechádza do precízne a rozsiahlo rozpracovanej časti zaoberajúcej sa výkonom epiziotómie. Nájsť tu možno jednotlivé druhy epiziotómií s ich výhodami i nevýhodami, ako aj presné operačné postupy a techniky pri ich realizácii.

Najväčšia časť publikácie sa zaoberá práve spomínaným šitím rán po nástrihu. Autor opäť zachádza do detailov, tému spracúva komplexne – poukazuje na techniky šitia, šijací materiál, výhody, nevýhody, komplikácie i pooperačnú starostlivosť o zašité miesto.

Text je vystavaný prehľadne, štruktúrovane, je doplnený o detailné názorné ilustrácie, štatistické údaje a o stručný vecný register v závere. Zároveň priam kričí bohatou skúsenosťou autora, ktorú možno vyčítať z množstva cenných poznámok a odporúčaní vychádzajúcich z dlhoročnej praxe.

Na laika kniha môže pôsobiť zbytočne odborne, miestami nudne, môže sa strácať v používanej terminológii, polemizovať možno i o jej aktuálnosti po 23 rokoch od vydania. Všetky tieto dojmy by sme považovali najskôr za oprávnené: väčšina laikov sotva bude niekedy v živote potrebovať poznatok o hrúbke nite, ktorá je najvhodnejšia na šitie hlbokých vrstiev hrádze pri mediálnej epiziotómii s laterálnym rozšírením. Avšak pre laikov, ktorí sa o danú problematikou z akýchkoľvek dôvodov viac či menej zaujímajú, by nemal byť problém v rámci rozširovania si obzorov a informovanosti stráviť túto 61-stranovú knižočku. Takisto by sme sa priklonili k názoru, ktorý v sprievodnom slove ku knihe vyjadril Otto Käser, a síce, že by sa kniha mala stať povinnou literatúrou pre všetkých pôrodníkov a pôrodnú asistentciu. Koniec-koncov, autor v úvode sám vyslovuje zámer prispieť k vyplneniu medzery v literatúre pre študentov medicíny, ktorých operačnou premiérou býva často práve epiziotómia…

Hlavný autor štúdie, Prof. Dr. Med. Hans-Adolf Hirsch, jedna z uznávaných osobností nemeckej gynekológie 20. storočia, je spoluautorom mnohých odborných článkov na témy z tejto oblasti (Sterilizácia a prerušenie tehotenstva; Riziká pôrodu v nemocnici vs. riziká domáceho pôrodu, a i.), a tiež viacerých kníh (Gynekológia a pôrodníctvo. Učebnica pre štúdium i prax; Gynekologické operácie pre ďalšie vzdelávanie odborných lekárov), medzi ktoré patrí i veľké dielo Atlas gynekologických operácií. V tíme autorov tejto knihy bola okrem iných aj druhá autorka monografie Epiziotómia a natrhnutie hrádze, PD Dr. med. Eva Neeser. Obaja lekári vo svojej publikačnej činnosti úzko spolupracovali aj s ďalšími osobnosťami modernej gynekológie, ako napr. s Franzom Antonom Iklém či Ottom Käserom.

Bc. Júlia Batmendijnová

Mgr. Zuzana Lafférsová

Zdroje

¹KORBEĽ M. [fusion_builder_container hundred_percent=“yes“ overflow=“visible“][fusion_builder_row][fusion_builder_column type=“1_1″ background_position=“left top“ background_color=““ border_size=““ border_color=““ border_style=“solid“ spacing=“yes“ background_image=““ background_repeat=“no-repeat“ padding=““ margin_top=“0px“ margin_bottom=“0px“ class=““ id=““ animation_type=““ animation_speed=“0.3″ animation_direction=“left“ hide_on_mobile=“no“ center_content=“no“ min_height=“none“][et al.]. Analýza perintálnych výsledkov v SR za rok 2010.Gynekológia pre prax : recenzovaný, postgraduálne zameraný odborný lekársky časopis.Bratislava: ISSN 1336-3425. Roč. 9, č. 2 (2011), s. 95-102 :

² a ³ a ⁴ J. Zahumensky, E. Menzlova, M. Korbel et al. Classification and management of extensive obstetric perineal injuries in the Czech and Slovak Republics. International journal of gynaecology and obstetrics. Vol. 110, no. 3 (2010), s. 252-256

[/fusion_builder_column][/fusion_builder_row][/fusion_builder_container]

The post Hans A. Hirsch: Epiziotómia a natrhnutie hrádze appeared first on Ženské kruhy.

Pôrod len s pôrodnou asistentkou

Zuzana Lafférsová — Tue, 14 Feb 2012 09:16:28 +0000

Mnohé ženy pred pôrodom rozmýšľajú, ktorú pôrodnicu si vyberú a zvažujú, že si zazmluvnia pôrodníka alebo pôrodníčku. Často však nevedia, že sa pri pôrode nemusia spoliehať len na lekárov či lekárky. Na Slovensku existuje aj zákonná možnosť rodiť iba s pôrodnou asistentkou. Na detaily sme sa spýtali Mgr. Ivety Kuckovej, členky rady Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek:

Kto je pôrodná asistentka, koľko ich je na Slovensku a kde ich budúca mamička nájde?

Už z definície vyplýva, že pôrodná asistentka (ďalej PA) je autonómne povolanie. PA pracuje v rámci svojich kompetencíí v nemocničnom zariadení i mimo neho. Čo všetko môžu PA vykonávať špecifikuje v rámci pôrodnej asistencie Vyhláška 364/2005, ktorá určuje rozsah praxe pôrodnej asistencie poskytovanej PA samostatne, na indikáciu lekára a v spolupráci s lekárom. Na základe vyhlášky MZ SR č. 470/2006 môže PA samostatne odvádzať fyziologický pôrod, vrátane pôrodu, pri ktorom sa vyžaduje epizotómia. Pôrodné asistentky s licenciou na samostatnú prax mamička nájde na webovej stránke SK SaPA a samozrejme v pôrodniciach, kde PA poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť v rámci nemocničného zariadenia.

Vedia rodičky o tom, že sa na Slovensku dá rodiť aj len s pôrodnou asistentkou?

Nevedia, lebo žiadne zdravotnícke zariadenie na území SR vo svojich službách slobodný výber PA vedome neumožňuje, umožňuje iba výber lekára. Moja skúsenosť je taká, že v mojom okolí so zaradením takejto služby do ponuky oddelenia nesúhlasí žiaden primár oddelenia ani prednosta kliniky, na druhej strane s možnosťou výberu lekára súhlasia.

Aká je realita v Slovenských pôrodniciach? Sú pôrody len s pôrodnou asistentkou časté?

Realita vo väčšine zdravotníckych zariadení je taká, že všetky pôrody odvádza lekár gynekológ -pôrodník, ktorý je volaný k pôrodu, PA výnimočne, len keď lekár nestihne.

Ako má žena postupovať, ak chce rodiť v nemocnici len s pôrodnou asistentkou?

Určite o to musí požiadať vedenie – teda primára oddelenia alebo prednostu kliniky a dohodnúť sa na podmienkach odvádzania pôrodu pôrodnou asistentkou, ako aj na riešení možných komplikácií.

Čo sa stane, ak pri pôrode s pôrodnou asistentkou nastanú náhle komplikácie?

Pôrodná asistentka, ktorá odvádza pôrod mimo nemocničného zariadenia, musí mať zmluvu so zdravotníckym zariadením, ktoré by ju prijalo pri vzniku patológie. Ja takú PA na Slovensku nepoznám. A teda, ak by došlo k odvádzaniu fyziologického pôrodu pôrodnou asistentkou, vždy je to so súhlasom vedenia oddelenia alebo kliniky. Pôrodná asistentka môže odvádzať len fyziologický pôrod a nie patologický. Musí vedieť odlíšiť fyziológiu od patológie. Ak sa vyskytne patológia, PA má povinnosť volať lekára pôrodníka/lekárku pôrodníčku, pretože patológia patrí výlučne do kompetencií lekára či lekárky. Ďakujeme za rozhovor

Oslovili sme Martinu Gregušovú, ktorá porodila dve deti iba s pôrodnou asistentkou v pôrodnici Bratislava Antolská, a položili sme jej niekoľko otázok:

Svoje druhé a tretie dieťa ste porodili v pôrodnici len s pôrodnou asistentkou. Ako ste si ju „vybavili“? Čo na to hovorili lekári v pôrodnici?

Vopred som v tomto smere nevybavovala nič, len som vedela, že aj takáto možnosť pôrodu v pôrodnici existuje. Pri druhom pôrode mi spontánne padla do oka PA práve nastupujúca do služby a spýtala som sa jej, či by súhlasila, keby mi pomáhala len ona. Súhlasila a službukonajúca pôrodníčka nenamietala. Možno v tom bol aj kúsok šťastia, pretože ma pôrodníčka trochu poznala a vedela, aký „druh rodičky“ som. V konečnom dôsledku sme takto lekárku aspoň trochu odbremenili, pretože tá služba bola veľmi perná, ako mi neskôr lekárka sama povedala. Pri treťom pôrode bola náhodou v službe zase tá istá pôrodníčka a už akosi automaticky mi „pridelila osobnú PA“, že tá sa bude o mňa starať, a keby bolo treba, tak nech ju – lekárku – zavoláme.

Prvé dieťa ste rodili s lekárom, viete teda porovnať pôrod s pôrodnou asistentkou a pôrod s pôrodníkom. V čom ste cítili najväčší rozdiel?

Najväčší rozdiel som cítila v tom, že starostlivosť PA bola prirodzenejšia, osobnejšia až priateľská, by sa dalo povedať. PA mi pri pôrode pomáhala, rešpektovala moje tempo, intenzitu, individuálne požiadavky a tak ďalej, nesnažila sa môj pôrod riadiť a usmerňovať. Lekári majú skôr tendencie pôrod riadiť, nejako riešiť, usmerňovať. Sú príliš orientovaní na možné patológie a snažia sa preventívne zasahovať, mať veci príliš pod kontrolou. Mám skúsenosti nielen z pôrodov, že častým problémom je aj určitá stavovská hrdosť lekárov, či ako by sa to dalo nazvať. Na otvorené prejavy individuálnych názorov rodičky, či pacienta reagujú často dotknuto a podráždene, akoby to bolo znevažovanie ich odborných kvalít a nie len obyčajná túžba po naplnení vlastných potrieb. Nedá sa úplne zovšeobecňovať, keďže v tom veľkú úlohu zohrávajú osobnostné kvality všetkých strán, ale základnú podstatu to, podľa mňa, vystihuje. Ďakujeme za rozhovor. Na záver dodám, že v zahraničí, ako napríklad v Nemecku, Holandsku, Nórsku, Švédsku, Veľkej Británii, ale aj v susednom Rakúsku, je pôrod v pôrodnici len s pôrodnou asistentkou bežná prax a narodí sa tam takto veľké percento detí. Lekár/ka sa volá ku komplikáciám. Aj ja mám osobnú skúsenosť s pôrodom v Nórsku, kde sa o mňa – tak, ako o všetky nízkorizikové rodičky – v pôrodnici počas celého pôrodu starala pôrodná asistentka a lekára som ani nestretla. Ešte aj izby boli upravené tak, aby evokovali skôr domáce prostredie ako to nemocničné. Lekári aj všetky potrebné prístroje však boli doslova „hneď za rohom“ a v prípade akýchkoľvek komplikácií boli k dispozícií. Tým sa skĺbili dve veci také dôležité pri pôrode – bezpečnosť a zároveň pocit, že pôrod je “normálna“, pokojná a radostná rodinná udalosť, ktorá nemusí byť spojená so stresom a hroziacimi hororovými scénami. Nie je na čase, aby sa prax zmenila aj na Slovensku? Ako sme zistili, zákonne to možné je. Teraz ide o to, čo si prajú samotné ženy.

The post Pôrod len s pôrodnou asistentkou appeared first on Ženské kruhy.