V tomto článku sa dočítate viac o tom, ako trauma ovplyvňuje každodenné fungovanie. Predchádzajúci článok sa podrobnejšie venoval prvým dvom skupinám príznakov, ktoré charakterizujú posttraumatickú stresovú poruchu a posttraumatický stres a podrobnejší opis priebehu týchto ochorení, ak vzniknú v dôsledku traumatického pôrodu. V tejto časti seriálu rozoberieme zvyšné dve skupiny.
Trauma a zmenené vnímanie vlastného ja a sveta
Tretiu skupinu tvoria negatívne zmeny v myslení a v prežívaní spojené s traumatickou udalosťou. Tie sa prejavujú ako neschopnosť rozpamätať sa na dôležité aspekty traumatickej udalosti, ako vytrvalé a prehnané negatívne vnímanie seba, druhých alebo sveta, tiež vytrvalé a prehnané obviňovanie seba alebo druhých, negatívne emocionálne rozpoloženie, neschopnosť prežívať pozitívne emócie, strata záujmu o rôzne aktivity a pocit odlúčenia od ostatných (1). Profesorka Cheryl Tatano Beck hovorí aj o „nebezpečnom triu hnevu, úzkosti a depresie.“
Ženy z jej výskumu opisovali silný hnev voči sebe, zdravotníckemu personálu aj členom rodiny. Tiež popisovali úzkostné stavy a panické ataky tak silné, že sa báli vyjsť z domu. Niektoré v dôsledku dlhodobej depresie uvažovali o samovražde. Matka dvojičiek opisuje tieto pocity takto: Chcela som sa zabiť. Môj život bol v troskách. Smrť vyzerala ako dobrý nápad. Musela som so sebou bojovať počas šoférovania. „Daj tú nohu na brzdu, je červená. Nie, nedaj ju na tú brzdu.“ A takto dookola (2). Negatívne zmeny nálady, depresiu, hnev a zmeny vo vnímaní samej seba u žien po traumatickom pôrode preukázal aj kvalitatívny výskum psychologičky Susan Ayeres. Ženy z tohto výskumu opisovali silné depresie, myšlienky na samovraždu, neutíchajúci hnev a pocity, že nie sú dosť dobré (2) .
Zvýšená dráždivosť
Štvrtú skupinu prejavov PTSP predstavujú zmeny vo vzrušivosti a reaktivite, ktoré začali alebo sa zhoršili po traumatickej udalosti. Sem patrí podráždenosť a výbuchy hnevu (bez väčšej príčiny), nezodpovedné alebo sebadeštruktívne správanie, problémy so spaním, prehnaná ľakavosť a problémy so sústredením (1). Žena sa cíti napätá – ako uzlík nervov. Nahnevajú ju situácie, ktoré pred tým hnev nevyvolávali. Ženina reakcia na napätú situáciu je neprimeraná a nezodpovedá tomu, ako sa zvykla správať pred traumatickou udalosťou. Ženy tento stav popisujú aj ako: To nie som ja, Už ani neviem kto som, nespoznávam samú seba… Silnie u nich pocit odcudzenia k sebe a túžba byť znovu sama sebou. Trauma tiež spôsobuje, že niektoré ženy sa neustále cítia nepokojné a nedokážu spať, preto začnú pred spaním brať lieky, alebo piť alkohol, čo následne vyvoláva pocity viny a zlyhania.
O posttraumatickej poruche hovoríme vtedy, ak symptómy popísané v tomto a predchádzajúcom článku (opakované prežívanie traumy a vyhýbavé správanie) pretrvávajú dlhšie ako jeden mesiac. O posttraumatický stres ide vtedy, ak sú symptómy prítomné od troch dní do jedného mesiaca (1).
Narodenie dieťaťa je veľká životná zmena. Predstavuje istú emocionálnu aj fyzickú záťaž pre matku aj otca. Nemá ale viesť k stavom, ktoré výrazne znižujú kvalitu života. Nemá spôsobiť strach z intímneho žitia s partnerom, nemá viesť k hnevu na seba, dieťa, okolie. Nespôsobuje depresiu, stavy úzkosti. Nemá viesť k tomu, že sa v noci nemôžete vyspať kvôli nočným morám. To všetko sú príznaky ochorenia, ktoré je potrebné liečiť.
Použitá literatúra
(1) American Psychiatric Association 2013; Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fifth Edition; American Psychiatric Association
(2) Beck, C.T. 2014; Post-traumatic stress disorder due to childbirth: the aftermath. Nursing Research, 53, 216-224
(3) Ayres S., A. Eagle and H. Waring 2006; The effect of childbirth-related post-traumatic stress disorder on women and their relationships: A qualitative study. Psychology, Health and Medicine 11(4): p. 389-398
Jazyková korektúra: Andrea Rábeková
Konzultantka: Zuzana Krišková
