rozhovor Archives - Ženské kruhy

V Hospodárskych novinách vyšiel rozhovor so Zuzanou Kriškovou

Ženské kruhy — Wed, 28 Mar 2018 09:28:10 +0000

Dnes v Hospodárskych novinách zverejnili rozhovor so Zuzanou Kriškovou s nadpisom: „Možnosť mať pri pôrode partnera by mal byť základ, hovorí predsedníčka združenia Ženské kruhy.“

Úryvok:

„Epidurálna anestézia stojí niekoľko desiatok eur, od februára sa poplatok za ňu zrušil. Stretávali ste sa s prípadmi, keď rodičke bránila finančná situácia požiadať o tlmenie bolesti?

Tíšenie bolesti je jednou zo základných úloh medicíny. Pri akomkoľvek inom zákroku považujeme za normálne, ak tíšime bolesť, ale pri pôrode to v očiach spoločnosti predstavuje nadštandard. Zrušenie poplatkov sa týka len nemocníc v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Poplatky sa stále týkajú 80 percent nemocníc. Ak hovoríme o tlmení bolesti liekmi, finančná nedostupnosť nemusí byť jedinou prekážkou. Okrem výšky poplatku sme sa stretli aj s tým, že žene bolo tíšenie bolesti odmietnuté, lebo nemal kto ísť zaplatiť poplatok do pokladne. Veľmi často sme sa stretli s odmietnutím personálu tíšiť bolesť pri šití pôrodných poranení. Ženy mali bolesť „vydržať“. Ide o závažné porušenie ich práv.“

Celý rozhovor si prečítate tu.

The post V Hospodárskych novinách vyšiel rozhovor so Zuzanou Kriškovou appeared first on Ženské kruhy.

Rozhovor pre portál Pre pacienta

Ženské kruhy — Tue, 31 Jan 2017 22:17:18 +0000

Na Slovensku privedú ročne ženy – matky na svet približne 55 tisíc novorodencov. Experti bijú na poplach, pretože je to nedostačujúce číslo na stabilné udržanie ekonomického a sociálneho systému našej krajiny. Významné životné udalosti ako pôrod a materstvo sa okliešťujú na štatistické čísla a ukazovatele. Zamýšľame sa vôbec nad tým, čo tento jedinečný okamih príchodu nového života znamená pre ženu, dieťa, rodinu a našu spoločnosť? Ako jeho priebeh môže ovplyvniť naše životy? Kto zabezpečí, aby bol pôrod a materstvo pre ženu skúsenosťou, cez ktorú sa aj naša spoločnosť stane hodnotnejšou?

Opýtali sme sa Zuzany Kriškovej, jednej zo zakladateliek občianskeho združenia Ženské kruhy, ktoré prináša komplexný pohľad na tehotenstvo, pôrod a materstvo ako na prirodzenú súčasť života ženy. Prečítajte si rozhovor.

The post Rozhovor pre portál Pre pacienta appeared first on Ženské kruhy.

Druhá časť rozhovoru s Penny Simkin: trauma z pôrodu

Ženské kruhy — Mon, 02 May 2016 04:17:37 +0000

Penny Simkin je fyzioterapeutka a dula, ktorá sa venuje prevažne ženám s traumou, a najmä ženám sexuálne zneužitým v detstve. Počas svojej vyše päťdesiatročnej praxe si za zlepšovanie starostlivosti o rodičku získala rešpekt žien i lekárov. Okrem prednášania publikovala desiatky odborných článkov a kníh a dodnes je aktívna v rôznych organizáciách a spoločnostiach bojujúcich za zlepšenie podmienok v pôrodníctve. Vo svojej praxi vída, aké dôsledky má predchádzajúca trauma na priebeh pôrodu a zároveň vie, ako málo stačí, aby sa pôrod stal pre ženu traumatizujúcim zážitkom. Jej mottom je, že nezáleží na mieste pôrodu, ale na spôsobe starostlivosti o ženu.

<< prečítajte si prvú časť rozhovoru

Čo je to trauma a čo spôsobuje traumu počas pôrodu?

Pôrod je často prvou traumou, ktorú žena prežije, ak o ňu bolo veľmi zle postarané. Napríklad ak ženu niekto prefacká, lebo sa správa počas pôrodu nevhodne – to je trauma. Musí nastať traumatický zážitok. To nie je iba, že má ťažký život. Ale traumatický zážitok zahŕňa ešte ďalšie veci. Je to zážitok, kedy žena verí, a to bez ohľadu či to je alebo nie je pravda, že je v ohrození života alebo zdravia, alebo jej dieťa môže byť ohrozené alebo zomierať. Cíti sa bezmocná, bez kontroly, nevypočutá, nerešpektovaná. Dobrá správa je, že to, čomu ona verí, je to, načo je potrebné sa zamerať. Poznáme iné traumy, ktoré nespochybňujeme, napríklad keď niekto prežije autonehodu alebo ak prežil vojnu. Bojíme sa o vojakov v Afganistane, že prichádzajú domov s posttraumatickou stresovou poruchou. Nechcem to zľahčovať, ale každý rok má oveľa viac žien posttraumatickú stresovú poruchu z pôrodu ako sa vracia mužov z vojny. Majú ten istý syndróm a nikto si ich nevšíma! Kto sa o to zaujíma? Ja áno!

Myslíte si, že zdravotníci nevidia tento problém? Nechcú ho vidieť, počuť o ňom?

Áno, myslím si to. Veľa z nich sa snaží ho nevidieť. Hovorila som o traume so skupinou lekárov a oni na to odpovedali: „Aaale, prosím vás! Pôrod je radosť! Veď to viete, nie?“ A to je to, čo nás mätie. Máme ten obraz, že dieťa je milé, matka je roztomilá v nočnej košeli s dieťaťom na rukách, pôrod je úžasná udalosť. Lekári majú pocit, že to stvorili. I napriek tomu, že dieťa vytrhli z matky, matku medikovali a nastrihli. A ak im poviete, že pre ženu takáto udalosť bola traumatická a že má z toho posttraumatický stresový syndróm, nechcú tomu uveriť: „Ja som milý človek a privádzam deti na svet!“ Majú tento komplex. Musíme im to ale povedať. Že niektoré ženy počas pôrodu extrémne trpia. A to je práve moje aktuálne profesionálne zameranie, sexuálne násilie a pôrody. Napríklad veľa sexuálne zneužitých obetí, či už znásilnených alebo pohlavne zneužitých, nebude tolerovať vaginálne vyšetrenia počas pôrodu. Alebo nič, čo by vyžadovalo umiestnenie do pošvy. Snažím sa udržať takéto ženy optimistické a v pohode, aby používali to, čo sa za roky terapií naučili. A potom, zažijú úžasný pôrod a je to ich preliečenie, ktoré im otvára novú cestu v živote, novú úroveň posilnenia. To je moja práca. Zvrátiť to v pozitívny zážitok. Ale niekedy to býva veľmi bolestivé.

Môže sa stať, že sa žena cíti po pôrode ako sexuálne zneužitá?

Áno a deje sa to veľmi často. Veľa žien chce použiť slová ako násilie a znásilnenie, keď hovoria o svojom pôrode. Cítia sa ako kus mäsa. Cítia sa nerešpektované, akoby boli iba objekt. Je to veľmi časté. A je to veľmi smutné. Týka sa to viac toho ako bola žena ošetrovaná a ako bolo o ňu postarané, nie že by iba trpela pri pôrode, ale cíti sa podvedená a zneužitá. V podstate je to dobrá správa, pretože toto máme možnosť napraviť. Aj náhly cisársky rez môže byť pre ženu traumatický, ak sa zrazu začnú diať veci a nikto s ňou nehovorí. A keď je každý ticho a zrazu vezmú dieťa preč, aj to je traumatické. Toto všetko môže v žene vyvolať posttraumatickú stresovú poruchu.

Aký je rozdiel medzi posttraumatickou stresovou poruchou a posttraumatickým stresom?

Posttraumatický stres je v podstate to isté ako posttraumatická stresová porucha (PTSD), okrem toho, že má menej symptómov. Dôležité je, že žena sa vie z toho dostať bez toho, aby chodila na terapiu alebo to nejako riešila. Čas a ľudia, s ktorými sa o tom rozpráva, jej prinesú uvoľnenie a preliečenie. Aj keď žena mala traumatický pôrod alebo dieťa sa narodilo s nejakým poškodením; napríklad, že má poškodené rameno, lebo sa vykĺbilo pri pôrode, alebo žena má rozsiahlu epiziotómiu – sú to väčšinou prípady, s ktorými sa žena dokáže vyrovnať. I keď je to traumatické, bolestivé a žena pôrod nenávidela. Nemá však pocit, že by bol niekto k nej odporný alebo krutý, a to je to, čo posttraumatickú záťaž delí od PTSD. Práve dula môže byť tá osoba – nárazník, ktorá môže zvrátiť traumatický pôrod, aby sa nestal posttraumatickou stresovou poruchou. A to preto, že tam je. Lebo počúva a keď sa ide niečo diať, uistí ženu, že tam s ňou je a že všetko bude v poriadku. Dýcha s ňou a sústreďuje ju na pôrod, tak, aby to spoločne zvládli. Nikdy ju neopustí. Žena sa tak necíti opustená alebo nevypočutá. Myslím, že to býva práve spúšťačom PTSD. Ale hádajte, kto je potom traumatizovaný? Dula. Je tam pre tú ženu a je vystrašená na smrť. Dula nemá kam ísť a zdieľať to, čo zažila. A preto mám obavy, lebo dula je jediná, ktorú to zaujíma. Nik iný to nerieši. Potom sa ženy liečia cez internet, kde píšu pôrodné príbehy.

Ako môže slovník, ktorý pri pôrode používame, ovplyvniť ženu a jej pocity?

Väčšina doktorov používa donucovací jazyk. Pokúšajú sa tak ženu naviesť k tomu, aby akceptovala niečo, čo odmieta. V USA na to používame výraz „karta mŕtveho dieťaťa“. Určite ste to už počuli, že vytiahnu na ženu práve túto kartu „mŕtveho dieťaťa“. Takže povedia: „Ak nevezmete tieto antibiotiká, ohrozíte svoje dieťa“, alebo „Ak nenaplánujeme sekciu medzi 38. -39. týždňom, môže zomrieť. A vy ste taká egoistická, že myslíte iba na seba a chcete zažiť prirodzený pôrod.“ Táto manipulácia, ktorá sa používa aby získali súhlas ženy, je typom jazyka, ktorý sa používa v celej medicíne, ale podľa môjho názoru v pôrodníctve najviac. Alebo sa používa slovíčko „iba“. „Bude to bolieť iba minútku“, „Iba vám dám ihlu do ruky“, „Iba vyšetrím váš krčok“. Snažia sa, aby niečo, čo pôvodne vyzerá zle, pôsobilo krajšie. Je to niečo nepatrné. A tak žena zvykne súhlasiť, lebo sa to zdá ako niečo, čo jej nespôsobí veľkú bolesť. Veľa ľudí má pocit, že by sa nemalo používať slovo bolesť, ale slovo „tlak“. Nesúhlasím s tým. Myslím si, že sa snažia žene predať niečo, čo by inak nekúpila. Radšej preferujem slovo bolesť, nie však utrpenie. Takto to cítim. Kým je bolesť zvládnuteľná a ovládateľná, nie je žiadny problém. A tváriť sa, že žena nezažije pri pôrode bolesť, je vytvoriť v nej pocit, že to bude úžasné. Myslím, že v tomto sa veľmi mýlime. Najmä ľudia, ktorý používajú hypnopôrod nechcú, aby sme používali slovo bolesť. Ale myslím, že iba zle chápu význam slova a predstavujú si pod tým skutočne utrpenie. Emocionálnu bolesť, slabosť, stratu kontroly a podobne. Podľa mňa, ak bolesť dokážem ovládať, nie je mojim nepriateľom.

Keď sme na kúpalisku, používame plavky. Ale keď žena rodí, každý berie za samozrejmosť, že je odhalená, s nohami od seba. Ako môžeme žene pomôcť uchovať intimitu pri pôrode?

Predpokladajme, že tam je žena, ktorá nechce byť vystavená. Väčšinou zakryjem ženu tak, aby iba lekár, prípadne pôrodná asistentka videla na intímne časti a mohla zachytiť dieťa.

Často teda pracujete so ženami s traumou, môžete prosím vysvetliť, ako trauma ovplyvňuje ženu ako matku, milenku, biznismenku?

Veľa žien, ktoré mali traumatický pôrod opisujú, že necítili spojenie so svojím dieťaťom. Cítili sa viac ako opatrovateľky detí než ako matky. Šli cez emócie, ale nebola tam láska. Myslím, že ak je žena ponižovaná alebo zahanbená pri pôrode – je to prejav násilia. Ostane v nej prázdno. Môže samu seba vnímať ako schopnú, ale cíti, že je tam rana, ktorá sa nehojí. Môže o sebe začať pochybovať alebo zistí, že je ľahšie zraniteľná. Ako milenka – ak cíti, že bolo vykonané násilie na jej genitáliách, je možné, že už si nevie užívať milovanie alebo sa vôbec nechce ocitnúť v sexuálnom spojení. A v tej chvíli sa jej manželstvo môže veľmi ľahko rozpadnúť. Čo je pozitívne a treba o tom hovoriť je, že existuje aj posttraumatický rast. Znamená to, že žena dokáže prekonať prežitú traumu a stáva sa silnejšou a schopnejšou, ako bola predtým. Veľa o tom ešte nevieme, ale toto je výskumná oblasť budúcnosti. Vidím to a vidím to i v ľuďoch. A pôrod môže byť veľkým krokom v posttraumatickom raste. Tento rozhovor zakončím príbehom. So svojou priateľkou Phyllis som napísala knihu „Keď rodia ženy, ktoré prežili násilie“. Písali sme ju dvanásť rokov. Jedného dňa som povedala: „Dobrý pôrod je lepší ako rok terapie“. A ona mi oponovala: “Nie.“ A tak sme o tom diskutovali a nakoniec povedala „Dobrý pôrod sú dva roky terapie!“ Počas pôrodu ide žena až do úplnej hĺbky svojej duše. A keď to zvládne, keď prekoná samu seba, môže vyjsť silnejšia než kedykoľvek predtým. Ak pri pôrode pocíti hlboké zranenie, cíti sa zdrvená, tak na tom bude horšie ako kedykoľvek predtým. A to je ten dôvod prečo sa o ňu musíme starať. Rozhovor pripravili: Mária Martiniaková, Zuzana Krišková Preklad: Hana Harenčárová Jazyková korektúra: Andrea Rábeková

The post Druhá časť rozhovoru s Penny Simkin: trauma z pôrodu appeared first on Ženské kruhy.

Penny Simkin – Bolesť počas pôrodu ženu vedie

Ženské kruhy — Tue, 29 Mar 2016 05:24:36 +0000

Čo je to podľa Vás prirodzený pôrod?

Myslím, že môžem parafrázovať Judy Lothian z Lamaze, ktorá použila výraz „prirodzený pôrod“ ako ho naplánovala príroda. Tento význam sa mi páči, lebo zdôrazňuje fyziológiu pôrodu a postupy, ktoré túto fyziológiu podporujú. Pre mnoho ľudí je dnes prirodzený pôrod každý vaginálny pôrod, aj s použitím inštrumentov (kliešte, vákuum extraktor), pôrod s anestéziou, vyvolaný alebo medikovaný pôrod. Ale podľa mňa je prirodzený pôrod ten, ktorý je bez intervencie. Keď do neho nezasahujeme a nesnažíme sa nejako zásadne upraviť jeho priebeh.

Čo je dôležité pre ženy, ktoré sa necítia komfortne v nemocnici? Čo je im treba zabezpečiť?

Myslím, že tieto ženy potrebujú mať možnosť byť úplne spontánne. Môže sa stať, že počas pôrodu sa budú správať absolútne inak ako sú zvyknuté, ale to len vtedy, keď sa cítia bezpečne. Žena často krát vydáva zvuky alebo pohyby, ktoré bežne nerobieva, iba ak pri pôrode alebo počas milovania. Preto je dôležité, aby mala zabezpečené intímne prostredie, v ktorom sa môže správať tak, ako jej telo potrebuje. Pre mnoho ľudí je toto prípustné iba v domácom prostredí.

Myslíte si, že žena môže zažiť prirodzený pôrod aj v nemocnici?

Áno, myslím si, že je to možné. Je k tomu však potrebná jedinečná kombinácia faktorov. Žena k tomu potrebuje byť dostatočne flexibilná a vedieť sa adaptovať v novom prostredí. Niektoré ženy to vedia lepšie ako iné. Ďalej potrebuje cítiť, že je o ňu postarané a že je v absolútnom bezpečí a tým myslím aj emocionálne bezpečie. A navyše potrebuje zdravotníkov, ktorí sa zhodujú s jej predstavami o pôrode. Aby nemusela argumentovať, dožadovať sa svojich želaní alebo sa ich vzdať. Tak má možnosť ponoriť sa do seba a dôverovať si, že to zvládne. Ako dula som bola pri pôrodoch stoviek žien. A niektoré ženy skutočne neriešia, čo sa okolo nich deje. Sú ponorené do seba, majú okolo seba svojich blízkych a je im skutočne jedno, či rodia v nemocničnej izbe alebo doma. Pre mnohé iné ženy je však miesto dôležité. A v oboch prípadoch je to tak správne. Dokonca aj ja ako dula mám jedenkrát do týždňa prípravu pre rodičky v nemocnici a jedenkrát do týždňa pre ženy, ktoré plánujú pôrod doma. V oboch skupinách sa cítim dobre.

Čo sa môže stať, ak sa žena počas pôrodu necíti bezpečne? Ako to ženu ovplyvní?

Ak sa žena necíti bezpečne, cíti sa v ohrození, pozorovaná alebo opravovaná, to všetko ovplyvňuje jej hormonálnu rovnováhu. Pôrod je rovnováha medzi stresovými hormónmi, ako je napríklad adrenalín, a hormónmi lásky, ako sú oxytocín a endorfíny. Tieto dve skupiny hormónov k sebe vzájomne nepasujú. Takže ak je žena vystrašená, cíti sa posudzovaná, zahanbená alebo v ohrození, jej stresové hormóny sa zvýšia a zastavia produkciu prirodzeného oxytocínu, ktorý jej pomáha, aby pôrod postupoval. Na druhej strane, ak sa cíti v bezpečí, milovaná a môže byť spontánna, stresové hormóny sa znížia a prevládnu hormóny podporujúce pôrod. To je tá rovnováha. Úlohou duly je pokúsiť sa tento pocit bezpečia vytvoriť, aby žena mohla robiť čokoľvek a ísť kamkoľvek, kam ju počas pôrodu vedie jej telo.

Aký máte názor na rutinné použitie liekov a medicínskych zásahov počas pôrodu?

Akékoľvek používanie rutinných zásahov narúša kúsok po kúsku ženinu ochranu. Niektoré ženy to zvládajú lepšie, iné nie. Za takých okolností je však pre ženu náročné porodiť prirodzene. A ak aj porodí, vyžaduje to veľké odhodlanie a vytrvalosť. Podľa mňa je pre ženu dôležité iba byť. Nemala by už riešiť to, aby sa ochránila pred zásahmi, ďalším vaginálnym vyšetrením alebo pred ďalším odberom krvi. Myslím, že maximálne kontrola oziev dieťatka a iba jemné sledovanie procesu postačí, aby sa žena cítila pohodlne a v bezpečí.

Vidíte riešenie, ako by sa to mohlo zmeniť? Myslíte si, že je lepšie rodiť s pôrodnou asistentkou alebo viac vzdelávať doktorov?

Neviem, či vzdelávanie je riešením. Nechcem znieť cynicky, ale ľudia, ktorí niečo robia viac ako tridsať rokov a nikdy sa nezamýšľali nad tým ako a čo zlepšiť, už nezmenia nič. Možno keby rodila ich dcéra, tak by si uvedomili, čo jej môže spraviť iný muž – lekár. Neviem. Myslím, že je lepšie vzdelávať rodičky a pôrodné asistentky, aby neboli iba „medwifes“ (pôrodníkova asistentka). Tieto medicínske pôrodné asistentky sú vychované mužským systémom a mali by mať väčšie pochopenie pre starostlivosť o ženu. Ak však nechcú stratiť prácu, musia sa správať podľa pravidiel.

Aká je podľa Vás najlepšia poloha pri pôrode?

Najlepšia poloha je tá, ktorá vyhovuje žene. Učím ženy veľa rôznych polôh, keď cítia priveľkú bolesť alebo dieťatko má problém nájsť cestu von. Najlepšie pre rodičku je mať slobodu v zmene polohy. Ženy často zisťujú, že poloha na štyroch, kedy ju podopiera partner, im veľmi pomáha. Často krát žena nájde sama polohu, ktorá jej pomáha. Napríklad, poloha na chrbte má veľa úskalí. Hlavne, ak má žena nohy v strmeňoch a ani nevidí pôrodníka, ktorý chytá jej dieťa. Tiež vzniká veľký tlak na cievy v chrbtici a dieťa preto môže mať v tejto polohe nedostatok kyslíka. Táto poloha je pre ženu veľmi nekomfortná a navyše môže viesť k zraneniam. Je to hrozná poloha, ale lekári ju najviac obľubujú. Vo väčšine nemocníc ani nie je možnosť rodiť inak. Navyše, druhá doba pôrodná môže trvať dve, tri až štyri hodiny. Žiadna žena by nemala byť celý ten čas iba v jednej polohe. V tejto fáze potrebuje veľkú podporu a dôveru, že ak potrebuje zmeniť polohu, je to správne. Žiaľ, niektoré pôrodné asistentky sa snažia žene určiť polohu a tak sa telo matky dostáva do konfliktu s telom dieťaťa a to je pre ženu bolestivé. Takže najlepšia poloha je tá, ktorú žena práve potrebuje a ktorá umožní dieťatku nájsť svoju cestu.

Hovoríte o tom, že druhá doba pôrodná trvá dve až tri hodiny, niekedy aj viac. U nás je to 15 – 20 minút. Môžete nám popísať, ako by malo vyzerať prirodzené tlačenie počas druhej doby pôrodnej?

Volá sa to spontánne tlačenie a žene sa nehovorí, ako sa má tlačiť alebo v akej pozícii má byť. Žena zvyčajne zadrží dych na 5 – 6 sekúnd a potom rýchlo a krátko dýcha, pomedzi to znova zadrží dych, zatlačí a potom znova dýcha. Takto žena veľa dýcha a zadržiava dych na kratší čas. Niekedy žena kričí, niekedy zadržiava dych a ja vravím, že pre mňa je správne to, čo je pre ňu dobré. Takto má dieťa dostatok kyslíka a žena nie je tak veľmi vyčerpaná. Tlačí iba v panve. Ak žena nie je medikovaná a je v pozícii, v ktorej sa cíti pohodlne a dobre, tak má oveľa silnejšie nutkanie tlačiť. A ak nemá nutkanie tlačiť, nemala by tlačiť.

Mohla by ste nám o tom povedať viac? Lebo ženy nevedia o tom, že dieťa môže byť tak dlho v pôrodných cestách.

Dieťa vstúpi do pôrodného kanála v čase, keď sa už dokončuje dilatácia, teda keď je žena otvorená na 8 – 10 centimetrov. Hlavička začne tlačiť na pôrodný kanál a postupne sa zosúva dole. To je práca dieťatka, že hlavička sa formuje tak, aby mohla zostúpiť do pôrodného kanála. Tlak na hlavu vedie dieťa k pohybu, aby sa dokázalo zrotovať a narodiť. Ak je dieťa dlho v pôrodných cestách a žena dýcha riadeným tlačením, dlho zadržiava dych, silno tlačí a len krátko sa nadýchne („riadené dýchanie“), tak vtedy je vhodné pravidelne s každou kontrakciou kontrolovať ozvy dieťatka. Je normálne, ak pri tlačení ozvy dieťaťa klesnú. Ak však ostanú dole, je potrebné to riešiť. Mnoho pôrodných asistentiek vtedy žene na pár kontrakcií odporučí netlačiť a ozvy sa zvyknú dostať naspäť hore. Je to prirodzený proces a dieťa je vybavené na to, aby ho zvládlo.

Čo si myslíte o sledovaní času pri pôrode? Naši doktori sa stále niekde ponáhľajú. Nemalo by to byť naopak?

Mám motto, že „čas by mal byť náš spojenec, nie nepriateľ.“ Ako moja mentorka Sheila Kitzinger hovorila: „najškodlivejšia technológia v tehotenstve sú hodiny. Kalendár a hodiny.“ Lebo ak žena neporodí v čase, ktorý jej určíme, už ju sledujeme, pôrod vyvolávame a dieťa jednoducho vyberieme. A čo robíme ženám, keď začnú rodiť? Nariadime im ležať v posteli. Potom sa im zastaví pôrod a dáme im lieky na rozbehnutie pôrodu. Namiesto toho, aby sa žena mohla slobodne hýbať a rodiť tak dlho ako potrebuje. Je veľmi dôležité s rodičkou pracovať a pomôcť jej prirodzenými technikami, aby jej prvý pôrod nebol cisárskym rezom. Lebo ak je prvý pôrod sekcia, je veľká pravdepodobnosť, že už aj ďalšie deti prídu na svet cisárskym rezom.

Prečo je dôležité zachovať prirodzený spôsob pôrodu? Veľa žien si myslí, že je dôležité, aby dieťa bolo čo najskôr vonku.

Je veľa dôvodov, prečo by to tak malo byť a je pre mňa veľmi deprimujúce, že mnoho žien sa chce pôrodu vyhnúť. Pôrod je veľmi dôležitá udalosť v živote človeka, nie iba dieťaťa ale aj matky, ovplyvňuje ho po celý zvyšok života. A taktiež ďalšie generácie. Máme také heslo: „Si to, čo tvoja stará mama jedla“. Jedlo a životný štýl ovplyvňuje nielen ženu, jej dieťa, ale aj jej vnukov, pretože plod ženského pohlavia obsahuje aj vajíčka ďalšej generácie. Takže vnuk/vnučka budú ovplyvnení tým, ako sa správala ich stará mama. Navyše, experti dokázali, že mikroflóra matky vo vagíne tvorí dôležitý základ pre vývoj imunity dieťaťa. Tým, ako dieťa zostupuje pôrodnými cestami, absorbuje všetky tie baktérie nevyhnutné na jeho ďalší vývoj. Takže ak sa dieťa narodí cisárskym rezom, neabsorbuje túto mikrobiologickú výbavu od matky a je o to ochudobnené. Namiesto toho ide z rúk do rúk, od lekára k pôrodnej asistentke, od nej ku novorodeneckej sestre a potom ohriate, odsaté a umyté sa možno po dvoch hodinách vráti matke, zabalené v sterilnej látke. Koža matky je pritom ďalším mikrobiologickým prostredím, s ktorým by sa novonarodené dieťa malo stretnúť. Vieme, že deti narodené cisárskym rezom majú zdravotné problémy ako astma, častejšie bývajú obézne a to i napriek tomu, že sa obezita v rodine vôbec nevyskytuje, mávajú poruchy trávenia ako napríklad celiakiu a v neskoršom veku diabetes.

Čo najčastejšie vedie ženu k takému rozhodnutiu?

Bolí to. Je to nepredvídateľné a bolí to. A to sú pre veľa žien dostatočne silné argumenty pre to, aby žena povedala: „Nechcem, aby to bolelo. Radšej nechcem cítiť nič, keď sa dieťa bude rodiť“. Nemyslí na to, že najbližšie dva alebo tri mesiace bude v bolestiach. Chce sa vyhnúť tej aktuálnej bolesti z pôrodu. Je to teda kombinácia nevedomosti, bolesti a nepredvídateľnosti. Ale pôrod je dobrý pre dieťa. Čo sa snažím povedať je, že dlhodobý negatívny dopad na dieťa narodené sekciou ešte len začíname chápať. Nie je to iba o spôsobe príchodu na tento svet, cesta pokračuje ďalej, keď je dieťa priložené na kožu matky. Keď má matka svoje dieťa na sebe, koža na kožu, díva sa do očí svojmu dieťatku, správne usmerňuje svoje hormóny. A ak dieťa nie je poháňané a má svoj čas, díva sa na mamu, skúma ju, ovoniava, saje prsník. Môže to trvať pol hodinu až štyridsaťpäť minút, ale je potrebné aby sa to dialo v kľude a v čase, ktorý matka a jej dieťa potrebujú. Dieťa tak zároveň masíruje maternicu matky. Tento proces je tak nádherný, že si ani neviem predstaviť ako môžeme povedať, že pôrod bolí? Ako môžeme povedať, že dieťa trpí, keď sa rodí? Je to tak nádherné, že odmietam uveriť tomu, že trpia… Ženy môžu cítiť bolesť, keď dieťa vychádza von, ale nie trpieť. Žiadna žena by nemala pri pôrode trpieť.

Nakoľko je bolesť dôležitá?

Je veľmi dôležité si uvedomiť, že je rozdiel medzi bolesťou a utrpením. Veľmi veľa žien, ktoré sa chcú vyhnúť bolesti pri pôrode sa vlastne chce vyhnúť utrpeniu. Predstavujú si kričanie, zmätok, paniku, bez možnosti kontrolovať samú seba. To nie je to, o čom hovoríme. My hovoríme o práci s bolesťou, žena s ňou pracuje. Bolesť vedie ženu, aby si našla tú najsprávnejšiu polohu pre pôrod. Bolesť ju môže viesť v jej správaní a pohyboch. Objavenie vlastnej sily, ktorá ženu vedie pôrodom, je niečo, čo môže zmeniť jej život a posilniť ju. Počas prirodzeného pôrodu sa vyplavuje oxytocín a príde tá myšlienka: „Zabila by som pre teba“. Nenávidím ten výraz, ale presne to som cítila pri narodení môjho prvého dieťaťa. Tá eufória a všetko bolo úžasné a zrazu som v sebe objavila tú matku vlčicu. Pocit, že túžim ochrániť svoje dieťa, za každú cenu. Bol to pre mňa veľký šok, lebo som mierumilovný človek. Myslím, že pre ženu je emocionálne najvýhodnejšie, ak si pôrod prežije normálne a prirodzene. Ale nemyslím si, že je potrebné na tom trvať. Ak si nedokáže predstaviť prejsť cez bolesť a jediným riešením pre ňu je cisársky rez alebo lieky proti bolesti, nemyslím si, že bude preto hroznou matkou. Len si myslím, že ak má to šťastie a zažije skúsenosť z prirodzeného a nerušeného pôrodu, môže ju to výrazne obohatiť na dlhé obdobie v jej ďalšom živote.

Máte pocit, že sa spoločnosť zmenila a dnes sa bolesti bojíme viac?

Áno. Vyvinuli sme si potrebu ovplyvňovať bolesť. Nerozmýšľame nad tým, prečo nás niečo bolí, iba si vezmeme tabletku. A to ma znepokojuje. V našej spoločnosti nie je veľa príkladov, kedy sa bolesť cení. Napríklad migréna. Namiesto toho, aby si človek oddýchol a uvoľnil svoje telo, vezme si tabletku. Ale v spoločnosti sa to teraz nenosí, oddychovať. Jedným z príkladov je rozšírené používanie epidurálu. Vieme, že epidurál potláča produkciu prirodzeného oxytocínu, ktorý je zasa zodpovedný za nutkanie spontánne tlačiť vo chvíli, keď je dieťa v pôrodnom kanále. Ak však žene dáme epidurál, má tlačiť bez pocitu tlačenia. Na svojich kurzoch vravím, že áno, epidurál vám zmierni bolesť, ale nezredukuje množstvo práce pri pôrode. A ženy s epidurálom to majú ešte namáhavejšie ako ženy bez epidurálu, pretože nemajú od svojho tela znamenie kedy a ako silno tlačiť. A to je už argument, nad ktorým začnú ženy uvažovať. Pretože to nie je iba ľahnúť si, necítiť bolesť a niekto za mňa odrodí. Ak majú ženy s epidurálom prirodzene odrodiť, musia si to skutočne odmakať. Druhá negatívna stránka epidurálu je, že svaly v panve sú uvoľnené. My potrebujeme tieto svaly v napätí a keď sú ochabnuté, dieťa je v zlej pozícii a posúva sa stále nižšie a nižšie do nesprávnej pozície a potom ostáva už iba použiť kliešte, vákuum extraktor alebo sekciu. Takže s použitím anestetík sa znižuje šanca, že sa dieťa narodí spontánne a prirodzenou cestou. Ale poznám veľa ľudí, ktorí skutočne ocenili, keď si prežili pôrod normálne a prirodzene. Dôležité však je žene načúvať. Pretože to nie je žiadny triumf, ak prežíva utrpenie a aj keď sa jej narodí zdravé dieťa, ona je vyčerpaná, nikto ju nepočúval a jednajú s ňou, akoby sa nič nestalo. To, že žena rodí, nie je iba fyzická záležitosť. Je to aj emocionálny a spirituálny zážitok. Podľa mňa, pôrod nie je prirodzený, ak v ňom nie je obsiahnutá aj spirituálna stránka pôrodu.

Čo Vás najviac fascinuje na pôrode?

Je to ten moment, kedy žena prechádza od racionality, od vedomého myslenia do fázy, keď to opustí a hľadá svoju vlastnú cestu. Milujem to! Takže najprv rozpráva, smeje sa, rozhoduje sa a zrazu prechádza do svojho vnútra a vyjadruje sa spôsobom, ktorý by nikdy nečakala. Cíti sa bezpečne, pretože sa rozhodne odhodiť všetky zábrany. Objaví hlboké myšlienky o sebe samej. Túto chvíľu mám ešte radšej ako chvíľu, keď objíma svoje dieťa. Milujem ten moment, keď objaví samú seba. Rozhovor pripravili: Mária Martiniaková, Zuzana Krišková Preklad: Hana Harenčárová Jazyková korektúra: Andrea Rábeková Druhá časť rozhovoru: trauma z pôrodu

The post Penny Simkin – Bolesť počas pôrodu ženu vedie appeared first on Ženské kruhy.

Nika Gašparovičová o pôrodoch vo švajčiarskej nemocnici: s pacientkou vždy komunikujeme

Hana Harenčárová — Fri, 26 Feb 2016 11:45:21 +0000

Ako prebieha pôrod vo vašej nemocnici? Keď príde žena, čo sa s ňou deje?

Žena väčšinou zatelefonuje ešte z domu, že má kontrakcie alebo jej odtiekla plodová voda. Po príchode na pôrodnicu ju pôrodná asistentka vyšetrí, spraví monitoring srdcových oziev teda CTG, ak je treba spravíme ultrazvuk. Pokiaľ ide skutočne o začínajúcu pôrodnú činnosť a kŕčok sa začína skracovať, hospitalizujeme pacientku. Ak sa už kŕčok dostatočne skracuje a otvára ostane rovno na pôrodnici v opačnom prípade ide ešte na oddelenie do svojej izby, pričom izby sú pre dve pacientky. Na pôrodnej sále aj na izbe s ňou môže byť partner či iná sprevádzajúca osoba, na izbe však len cez deň. Počas prvej pôrodnej doby, teda keď sa pôrodná bránka otvára, približne raz za 1-2 hodiny ju príde skontrolovať aj lekár, napriek tomu, že pokiaľ všetko prebieha hladko, o ženu sa stará výhradne jedna pôrodná asistentka. Lekár je takmer vždy pri pôrode, ale väčšinou vedie pôrod pôrodná asistentka.

Koľko sprevádzajúcich osôb si môže žena priviesť? Kto to zvyčajne býva?

Počas prvej pôrodnej doby to nie je striktne limitované. Pri samotnom pôrode by to nemala byť viac ako jedna sprevádzajúca osoba. Väčšinou to býva partner, mama alebo sestra. Vo výnimočných prípadoch býva prítomná aj iná osoba napríklad tlmočníčka.

Kedy dochádza k prasknutiu plodových obalov? Robí sa rutinne alebo sa čaká, kedy prasknú samé?

Závisí na postupe pôrodnej činnosti, či ide o spontánny pôrod alebo indukovaný, ako vysoko je hlavička a na ďalších indikáciách, napríklad CTG monitoring. V zásade sa snažíme nezasahovať do prirodzeného vývoja. Pokiaľ pôrod postupuje, tak sa čaká do konca a až potom ich prasknú, teda niekedy až do tých 9 cm, kedy je už kŕčok skoro celkom otvorený. Inokedy používame prasknutie plodových obalov na urýchlenie postupu pôrodnej činnosti, ak teda vyhodnotíme, že nepostupuje. Uprednostňujeme to skôr ako lieky.

Akú má žena možnosť výberu polohy v rôznych pôrodných dobách?

V prvej dobe pôrodnej sú rodičky často na lopte, v bazéne, prechádzajú sa, zriedkavejšie sa pohupujú v popruhu. Vo fáze aktívneho tlačenia si môže žena vybrať ľubovoľnú polohu, gynekologickú (v polosede, ako pri vyšetrení u gynekológa) tak, že si drží nohy alebo na kolenách, na boku, do vody. Zažila som už aj pôrod v drepe. Samozrejme v rizikovejších a komplikovanejších situáciách musíme nakoniec zvoliť klasickú gynekologickú polohu.

Čiže si môžu vybrať hocijakú polohu akú chcú?

Áno, môžu. Majú na výber rôzne pomôcky, posteľ, pôrodnú stoličku. Môžu si vybrať aj pôrod do vody, pokiaľ je voľná sála. Samozrejme musia spĺňať určité kritéria pre bezpečný pôrod, napríklad netrpieť infekčným ochorením alebo zvýšeným rizikom popôrodného krvácania. Rovnako musí byť k dispozícii partner v prípade nevyhnutnej fyzickej pomoci.

Akú polohu si ženy najčastejšie vo vašej pôrodnici vyberajú?

Väčšinou na chrbte, v polosede, pričom sami alebo s našou pomocou si držia nohy pod kolenami alebo sa držia rúčok.

Kedy sa strihá pupočník?

Strihá sa v podstate hneď, ako dáme dieťatko na brucho maminke a zablahoželáme jej. Odporúčanie švajčiarskej komory gynekológov je prestrihnúť pupočník jednu minútu po narodení. Väčšinou ho môže prestrihnúť sám otecko.

A ak žena požiada, tak sa môže počkať so strihaním pupočníkovej šnúry?

Áno určite, samozrejme, opäť, ak tomu okolnosti dovoľujú, teda ak novorodenec nepotrebuje rýchlu pediatrickú starostlivosť. Niekedy si dokonca pacientky vypýtajú aj kúsok placenty alebo pupočníka, ktorý použijú na homeopatické lieky. Čo sa týka plánovania pôrodu, pacientky si niekedy pripravia pôrodný plán, ktorý na nešťastie nie je vždy osobne skonzultovaný s pôrodníkom, čo si myslím, že je chyba, pretože potom sú sklamané a môže dôjsť ku konfliktom a k nepochopeniu práve v kritickejších situáciách. Takéto požiadavky väčšinou diskutujú s jednou z pôrodných asistentiek okolo 35.-36. týždňa gravidity, keď sa kompletizuje ich spis. Spis potom ešte skontroluje lekár a dohodne prípadne ďalšie vyšetrenie, konzultáciu či kontrolu, napríklad anesteziologickú konzultáciu.

Je možný aj cisársky rez na želanie ženy bez medicínskeho dôvodu?

Čo sa týka cisárskych rezov na želanie, je to samozrejme možné ale pomerne zriedkavé. Opäť sa to prediskutuje buď u nás naklinike alebo s gynekológom ženy. Niekedy si ženy cisársky rez žiadajú, ak prvý pôrod neprebehol podľa očakávaní (kliešte, silná bolesť, stres) alebo ak už prvý krát rodili cisárskym a nemajú záujem druhý krát skúšať vaginálny pôrod. Vtedy sa to všeobecne uznáva ako dôvod, lebo predsalen, riziko ruptúry maternice sa zvyšuje. Žiadostí o cisársky rez je všeobecne menej a bez konkrétneho zdravotného dôvodu sú naozaj zriedkavé. Musím dodať, že si myslím, že je to aj preto, že epidurálna anestéza je tu hradená poisťovňou.

Za akých okolností sa robí epiziotómia?

Epiziotómia (nástrih hrádze) sa robí len v prípade , že hrádza je zvýšená, príliš napätá a zadržiava hlavičku. Väčšinou aj v prípade inštrumentálneho pôrodu, hlavne kliešťového. Niekedy sa robí epiziotómia, ak pri predchádzajúcom pôrode bolo veľké poranenie hrádze, až po svaly konečníka.

A vieš,akú máte mieru epiziotómie vo vašej nemocnici?

V našej nemocnici neviem, ale v rámci Švajčiarska sa zaznamenáva jednoznačný pokles v počte epiziotómií: v roku 2000 to bolo ešte 34,2%, v 2004 len 25,5 % pôrodov, v prípade kliešťového pôrodu sa spraví nástrih v 80%, v prípade vakuumextrakcie len 16%.[1]

Ako prebieha tretia fáza pôrodu, čiže porodenie placenty?

Bezprostredne po pôrode pliecok dieťatka podávame každej pacientke oxytocín (5 medzinárodných jednotiek), nakoľko sa ukázalo, že sa tým jednoznačne znižuje riziko krvácania v dôsledku nedostatočnej kontrakcie maternice. Následne by sa mala placenta vypudiť do pol hodiny. Ak sa tak nestane podáme ešte jednu rovnakú dávku oxytocínu a placentu skúsime porodiť aktívne, čiže jemným ťahom za pupočník a súčasným protiťahom na maternicu. Pokiaľ pacientka nemá epidurálnu anestéziu, tento manéver je jednoznačne nepríjemný. Ďalšou možnosťou je manuálne odlúčenie placenty v celkovej alebo epidurálnej anestézii priamo na operačnom bloku. Po odlúčení placenty nastáva šitie pôrodných poranení lekárom (vo Francúzsku majú právo šiť aj pôrodné asistentky, vo Švajčiarsku oficiálne nie). Dieťatko môže ostať celý čas s maminkou, môže byť hneď priložené na prsník, alebo pokiaľ si to pacientka želá, počas šitia sa o neho postará pôrodná asistentka, alebo si ho priamo na hruď môže priložiť otecko.

Ako dlho má spravidla žena dieťatko na bruchu?

Pacientka ostáva ešte dve hodiny na pôrodnici. Prvé kompletné vyšetrenie a meranie novorodenca by sa podľa aktuálnych štandardov BFHI[2] malo vykonávať až po prvej hodine. V tejto veľmi dôležitej fáze prebieha adaptácia novorodenca vďaka blízkemu kontaktu s matkou (tzv.koža-na kožu). Týmto fyziologickým procesom sa znižuje stres u novorodenca, podporujeme skoré prisatie k prsníku a začatie dojčenia. Zvyšuje sa tým aj hladina hormónu oxytocínu u matky, dôležitého aj pre dostatočnú kontrakciu maternice. Vytvára sa medzi nimi puto, dôležité pre ďalší psychosociálny vývoj dieťatka. Musím povedať, že aj keď väčšinou dieťatko skutočne ostáva na brušku počas prvej hodinky, často sa stáva, že prvá starostlivosť (dodatočné utretie, meranie, plienka) sa spraví počas pôrodu placenty a šitia priamo na pôrodnej sále. Niekedy si rodičky vyslovene želajú počas šitia pôrodných poranení dať dieťatko nachvíľku do rúk sestry alebo partnera. Vždy ale komunikujeme v prvom rade s pacientkou. Pokiaľ si vyslovene želá nechať bábätko na brušku, vyhovieme jej požiadavkám. Myslím, že by sme tento princíp mali skutočne podporovať, apelovať a vzdelávať neustále zdravotnícky personál, aby bol dodržaný naozaj u maximálneho počtu novorodencov.

A keď žena by chcela mať to dieťa celé dve hodiny neprerušene alebo keby nechcela oxytocín, je to možné? Ako sa potom postupuje vo vašej nemocnici?

S tým neprerušeným kontaktom problém určite nie je. Čo sa týka odmietnutia oxytocínu, po vysvetlení, že pacientka viac riskuje popôrodné krvácanie by musela podpísať súhlas, resp. lekár by túto situáciu zaznačil v spise pre zdôvodnenie prípadných neskorších komplikácií, neskoršieho nástupu krvácania, šoku, úmrtia.

Je možné, že žena v nemocnici porodí aj bez liekov?

Je to možné, ale musí mať minimálne vždy zaistenú žilu. Bežne je možné, že jediný liek, ktorý pacientka dostane je oxytocín. Ako som už povedala, odmietnuť ho môže, ale na vlastnú zodpovednosť.

Po pôrode ostáva žena so svojim dieťaťom 24 hodín denne? Je dieťa stále s matkou alebo otcom?

Vo Švajčiarsku všade funguje tzv. rooming-in systém, ale pokiaľ si chce rodička trochu v noci oddýchnuť môžu sa o dieťatko dočasne postarať, v rámci personálnych možností, pôrodné asistentky.

Hovorila si, že ženy po pôrode sú na izbách po dvoch, takže tam asi nemôže zostať tá sprevádzajúca osoba, že by niečo pomáhala.

Cez deň môže, partner takmer stále, ale oficiálne návštevné hodiny pre rodinu sú popoludní.

Čiže partneri majú akoby cez deň nelimitovaný prístup a ostatné návštevy majú nejaké hodinové limity?

Presne tak, partneri sú tam často aj pri vizite s pediatrom a pri kúpaní novorodenca. Takisto majú prístup na novorodenecké oddelenie, kde sú hospitalizovaní predčasne narodení novorodenci.

Sú teda nejaké procedúry, ktoré sa robia rutinne? Spomínala si oxytocín a že rodičky majú zaistený žilový prístup…

Nevyhnutné sú testy krvnej skupiny novorodencov, popôrodné kontroly pôrodnou asistentkou, každodenná kontrola novorodenca, jeho priberanie na váhe, screening vrodených chorôb ako cystická fibróza alebo znížená činnosť štítnej žľazy.

Ako prebieha podpora dojčenia?

Naša nemocnica je podľa UNICEF tzv. „baby-friendly“. Podporu dojčenia aj špeciálne konzultácie majú na starosti hlavne pôrodné asistentky. Nepoužívajú sa podľa možností cumlíky a neprikrmuje sa, ak na to nie je špeciálny dôvod, ako napríklad predčasne narodený novorodenec s menšími zásobami cukru a teda ohrozený hyperglykémiou a kŕčmi.

A aké sú tvoje plány do budúcna?

Vo Švajčiarsku by som si rada dokončila atestáciu. Ak všetko dobre pôjde, tak by to mohlo byť v roku 2018. A čo potom, sa uvidí… Momentálne sú pre mňa najdôležitejšie kvalitné vedomosti a skúsenosti. Nie som zaťažená na konkrétne miesto na tejto zemeguli. Uvidíme, kam ma budúcnosť zaveje. Určite ale premýšľam aj o návrate na Slovensko, lebo napriek tomu, že je mi tu veľmi dobre, doma je doma a myslím si, že stojí za to sa vrátiť. [/userpro_private]

<< prvý diel rozhovoru

Jazyková úprava: Daniela Sakačová [1] Schwab, P., & Zwimpfer, A. (2007). Mettre au monde dans les hôpitaux de Suisse. Résultas des statistiques suisses de la santé, ed. Neuchâtel-Switzerland: Office Fédéral de la Statistique (OFS), 1-27. [2] Baby-friendly hospital initiative : revised, updated and expanded for integrated care, World Health Organization and UNICEF 2009[/fusion_builder_column]

The post Nika Gašparovičová o pôrodoch vo švajčiarskej nemocnici: s pacientkou vždy komunikujeme appeared first on Ženské kruhy.

Lekárka Nika Gašparovičová: Vo Švajčiarsku hrá pôrodná asistentka prím

Hana Harenčárová — Thu, 04 Feb 2016 09:09:25 +0000

Nika Gašparovičová vyštudovala medicínu v Bratislave a jej neskorším zameraním sa stala gynekológia a pôrodníctvo. Počas doktorandského štúdia sa zúčastnila päťmesačnej stáže v Ženeve a jej aktuálne cesty ju zaviedli do švajčiarskeho mesta Neuchâtel. V rozhovore vám prinášame pohľad mladej doktorky na systém pôrodov vo Švajčiarsku.

Na úvod by som sa rada spýtala, ako viedli tvoje cesty z Bratislavy sem, do Neuchâtelu.

Štúdium medicíny som skončila na Lekárskej fakulte UK Bratislave v júni 2011. V septembri som nastúpila na miesto doktorandky na klinike II. Gynekologicko- pôrodníckej klinike LFUK v Ružinove. Vždy som sa zaujímala o zahraničné pobyty a skúsenosti. Vybrala som si, aj kvôli mojej znalosti francúzštiny, Švajčiarsko. Podarilo sa a ja som sa dostala na päťmesačnú stáž do Univerzitnej nemocnice v Ženeve. Pamätám si, že som bola neuveriteľne prekvapená z inej úrovne zdravotníctva, systému (aj keď našli sa aj veci, ktoré by som mohla kritizovať). Motyka vystrelila a mne sa dostalo na poslednú chvíľu miesto na oddelení gynekológie v nemocnici vo švajčiarskom Fribourgu (bilingválne mesto s prevahou francúzštiny). Nástup vlastne ihneď. Neskôr som získala miesto v nemocnici v Neuchâteli a aj keď začiatky boli ťažké, rozhodla som sa dokončiť celú špecializáciu z gynekológie a pôrodníctva vo Švajčiarsku, čo trvá minimálne 5 rokov. Už mám ukončené tri roky.

Aká je veľká nemocnica, v ktorej aktuálne pracuješ? Koľko pôrodov ročne máte?

Ide o kantonálnu nemocnicu (región so 176 000 obyvateľmi), patria pod ňu viaceré menšie nemocnice v kantóne, ktoré sú viac-menej špecializované (rehabilitácia, rádioterapia, paliatívna starostlivosť). Ale v Neuchâteli je jediné pôrodnícke oddelenie v kantóne. Odvedie sa tu približne 1500 pôrodov ročne. Máme neonatologické oddelenie pre predčasne narodené deti od 32. týždňa gravidity. V Neuchâteli sídli aj pôrodné centrum pre pôrody s pôrodnou asistentkou bez lekárskeho dohľadu.

Keď si prišla zo Slovenska na stáž do Švajčiarska, čo ťa najviac prekvapilo alebo čo bolo pre teba takou najväčšou zmenou?

Prekvapil ma najmä spôsob komunikácie s pacientkou. Zistila som, že je tu oveľa viac času vyhradeného na rodičky, na diskusiu. Sú aj iné rozdiely. Napríklad sa nepodáva rutinne klystír ani sa neholí, rodiť sa dá v rôznych polohách a aj do vody, samozrejme pokiaľ to zdravotný stav ženy dovoľuje a ak ide o fyziologický pôrod. Na väčšinu situácií a problémov sú v rámci oddelenia vypracované postupy, schválené vedením oddelenia. Tieto smernice sa pravidelne aktualizujú podľa posledných zistení tzv. „evidence based medicine“ čiže výsledkov kvalitných klinických štúdií. Ako jedna z prvých vecí ma uchvátilo aj vybavenie, čistota, zrekonštruované, alebo aspoň opravené a udržiavané priestory a vybavenie. Bezpečnosť a pohodlie pacienta.

Akým spôsobom sa prenášajú poznatky z výskumu do praxe? Ako to prebieha a kto je za to zodpovedný?

Všetko sa neustále vyvíja. V medicíne nemôžeme nikdy poznať celú pravdu a možno veľa aktuálnych prístupov nie je správnych, je však dôležité, aby sme postupovali, ako sa najlepšie dá, teda podľa najnovších, objektívne overených vedomostí. Preto máme pravidelné stretnutia, kde sa prezentujú najnovšie výsledky literatúry a zhodnocujú sa naše doterajšie interné postupy. Napríklad ak sa vyskytne určitý komplikovaný alebo zaujímavý prípad a nastane otázka, ako lepšie predísť komplikáciám v budúcnosti. Naposledy sa prepracovávali postupy pre popôrodné krvácanie spolu s anestéziológmi, ktorí sú pri takýchto urgentných stavoch dôležití. Okrem medicínskych tém ako kliešťový pôrod, vákuumextraktor, riziká alebo kontraindikácie sa často na stretnutiach hovorí aj o otázkach komunikácie a dobrej organizácie práce. Diagnostiku mimomaternicového tehotenstva a rôzne možnosti liečby spracovala kolegyňa z Cochrane reviews [1] a už aj máme nové guidelines, práve preto, že aj keď sú jasné určité všeobecné zásady, v praxi má každý svoj názor na ten ktorý prípad.

Už si hovorila o tom, čo ťa najviac prekvapilo. Keby si to mala zhrnúť, čo sú podľa teba najväčšie rozdiely medzi slovenským a švajčiarskym systémom?

Niekedy mám pocit, aj keď nemôžem zovšeobecňovať, že niektoré veci, ktoré sa ešte robia na Slovensku, sú už vo Švajčiarsku zastaralé. Napríklad nástrihy u prvorodičiek. Nástrih, teda epiziotómia, nemá ochranný vplyv pred poškodením hrádze ani výhodu pri hojení šitia. Pokiaľ má žena dostatočný čas na to, aby sa hlavička pomaly „prerezala“ teda porodenie hlavičky, väčšina prvorodičiek porodí s určite menšími poraneniami, ako je epiziotómia. Samozrejme, sú situácie, kedy je ten nástrih dôležitý. Ďalším príkladom je krvácanie v prvom trimestri. Veľmi časté, väčšinou bez zistenej príčiny. Môže byť banálne, ale môže skončiť aj potratom. Vieme však, že oddych na lôžku (vo väčšine prípadov) nezmení prognózu a keďže nemôže tomuto prirodzenému vývoju zabrániť, hospitalizácia pacientky je zbytočná. Samozrejme toto jej treba najprv vysvetliť, aby nedošlo k nepochopeniu a traumatizácii.

Je niečo, čo by si zmenila?

Áno, zredukovala by som ich prehnanú byrokraciu a administratívu. Je to síce celosvetový problém dnešného zdravotníctva, na druhej strane je to neefektívne zorganizované. Čo nemocnica, to iný systém. Prechod z papierovej formy do elektronickej znamená v praxi dvojnásobnú prácu a menšiu prehľadnosť. Dúfam, že je to len otázka vývoja a časom sa to zlepší. Niekedy aj časté menenie zmien personálu, nepravidelné zmeny, čiže veľa rôznych ľudí starajúcich sa o pacientov zbytočne zhoršuje komunikáciu a vzťah s pacientmi, spomaľuje sa posun informácií, čo spôsobuje zmätok. V tomto mám pocit, že si to na Slovensku menej komplikujeme.

Už si spomínala, koľko detí sa u vás ročne narodí. Koľko máte lôžok a koľko máte personálu v jednej službe?

Na pôrodnici je päť pôrodných sál väčšinou s troma-štyrmi pôrodnými asistentkami, ktoré majú na starosti pôrody aj konzultácie. Na pôrodníckom oddelení máme okolo tridsať lôžok. Cez deň majú službu dvaja neatestovaní lekári a jeden atestovaný na celé pôrodnícke oddelenie.

Čiže na tých päť pôrodných sál máte jedného lekára a pôrodné asistentky?

V podstate cez deň sú dvaja lekári len na pôrodnicu. V noci slúžia dvaja lekári na celom oddelení a jeden z vedúcich je doma „ na telefóne“ pre prípad vážnejších situácií.

Ako prebiehal tvoj tréning, keď si prišla?

Mala som už krátku štvormesačnú prax zo Slovenska a zo stáže v Ženeve. V podstate som začala samostatne pracovať, pričom som spolupracovala s atestovaným lekárom, ktorý býva pridelený 2-3 neatestovaným lekárom. Začiatočník s ním konzultuje alebo vyšetruje pacientku skoro stále a postupom času už hlási len nutné veci, komplikácie. Spolu odvádzajú výkony, inštrumentálne pôrody, cisárske rezy a gynekologické výkony. S vedúcimi lekármi som v kontakte len na denných sedeniach, v prípade špecializovaných konzultácií a na operačnej sále.

Aj v nemocnici odvádzajú pôrody najmä pôrodné asistentky?

Áno. To spôsobilo aj moje sklamanie, keď som prišla do Švajčiarska. Tu pôrodná asistentka hrá ten prím, čo je fajn, lebo keď mám nočnú službu, často nemám čas byť po celú dobu na pôrodnici. Ale keď sa mladý lekár chce niečo naučiť, musí si vybojovať u pôrodnej asistentky miesto, jednak aby mohol odviesť pôrod, jednak si získať určitú autoritu. Napriek tomu, že začínajúci lekár je mladší a s menej skúsenosťami, má väčšiu zodpovednosť a preto je vzťah s pôrodnou asistentkou niekedy ťažký. Súhlasím s tým, aby nekomplikované pôrody odvádzali pôrodné asistentky , lebo je to jednoznačne príjemnejšie pre rodičku, ak má pri sebe stále tu istú osobu, ktorá je tam, aby ju aj povzbudzovala, pomáhala jej prekonať bolesť, strach. Jednoznačne však nesúhlasím, hlavne pokiaľ ide o nemocnice vzdelávajúce lekárov, aby bol lekár až na druhom mieste, pretože sú to práve oni, ktorí riešia život ohrozujúce situácie, nastávajúce náhle, bez varovania a aj vtedy je dobrá a efektívna komunikácia so ženou nevyhnutná.

Takže vlastne, keď chcete odvádzať pôrody, tak sa musíte dohodnúť s pôrodnými asistentkami? Keď je ten pôrod nekomplikovaný?

Áno, keď je ten pôrod nekomplikovaný. Ale lekár musí byť tak či tak prítomný. A v prípade komplikácii musí zavolať atestovaného lekára. Toto však závisí aj od konkrétnej nemocnice.

Ako je to s epidurálnou anestéziou?

Epidurálna anestézia je hradená poisťovňou. Percentá sa líšia v závislosti od kantónov, napríklad Bern má 25% a Ženeva až 80% (údaje sú z roku 2009)[2]. Epidurálnu anestéziu podáva anesteziológ. Pokiaľ nejde o rizikový pôrod, pôrodník nemusí byť ani prítomný pri jej podaní.

Musia sa ženy, ktoré chcú epidurálnu anestéziu rozhodnúť dopredu alebo si ju môžu vypýtať i počas pôrodu?

Môžu sa rozhodnúť hocikedy, nemusia nevyhnutne pred tým konzultovať s anestéziológom, aj keď v prípade zdravotných problémov samozrejme organizujeme konzultácie okolo 36.-37. týždňa gravidity.

Ako dlho sú zvyčajne ženy hospitalizované po pôrode?

Po vaginálnom pôrode, sú väčšinou hospitalizované dva až tri dni, ale môžu odísť aj po prvom dni, dokonca už po šiestich hodinách pozorovania, pokiaľ to ich stav dovoľuje a nie je u nich zvýšené riziko komplikácií. Po cisárskom reze sú zvyčajne hospitalizované štyri až päť dní.

Aký je rozdiel v prístupe pri nízko a vysoko rizikových pôrodoch?

Rozdiel je v počte lekárskych kontrol a pri plánovaní pôrodu. Ak je zvýšené riziko, napríklad inštrumentálneho pôrodu či cisárskeho rezu, tak sa dohodne dopredu anestéziológ. Vtedy je aj gynekológ prítomný. Pri nerizikových ženách je to pôrodná asistentka.

Spomínala si, že jedna z vecí, ktoré ťa prekvapili, bol práve štýl komunikácie so ženami. Ako prebieha poskytovanie informovaného súhlasu?

Písomný informovaný súhlas máme k vyvolávaniu pôrodu a k cisárskym rezom. Tomu predchádza konzultácia s lekárom, kde je žene vysvetlený postup pri cisárskom reze a jeho riziká. Samozrejme v rizikových situáciách nie je dostatok času na písomný súhlas, vtedy stačí ústny. Napríklad v krátkosti vysvetliť prečo potrebujeme použiť urgentne kliešte pri pôrode. Po pôrode následne lekár vyhľadá partnerov ešte raz, aby im ešte raz vysvetlil situáciu a zodpovedal prípadné otázky.

čítať 2. časť rozhovoru >>

[1] Viac o Cochrane reviews sa môžete dočítať v nasledovnom článku: http://zenskekruhy.sk/temy/vyskum/ako-sa-vyznat-v-mori-najnovsich-vedeckych-poznatkov/ [2] La Gruyere, 28.2.2009 Jazyková korektúra: Daniela Sakačová

Možnosti pôrodu vo Švajčiarsku: Rozhovor s pôrodnou asistentkou Franziskou Beck

The post Lekárka Nika Gašparovičová: Vo Švajčiarsku hrá pôrodná asistentka prím appeared first on Ženské kruhy.

Pôrod vo Švajčiarsku. Rozhovor s Francizskou Beck

Hana Harenčárová — Tue, 04 Aug 2015 09:03:05 +0000

Pokračovanie rozhovoru s pôrodnou asistentkou Franziskou Beck. Prečíťajte si prvú časť rozhovoru

Ako vyzerá pôrodná miestnosť v nemocnici?

Nemocnice sú celkom otvorené poskytovaniu rôznych služieb. Hlavný je rešpekt personálu, ale snažia sa vytvoriť príjemnú a vrúcnu atmosféru. Používajú teplé farby a nechcú, aby miestnosť vyzerala ako operačná sála alebo mäsiarstvo. A už nemajú tie kachličkové steny. Je to naozaj celkom pekné. Keď som prišla zo Švajčiarska z našej staromódnej nemocnice v Männedorfe do anglického systému, pomyslela som si, ach môj bože, toto je len funkčné. Samozrejme, je to štátny systém, ľudia nič za nemocnicu a zdravotný systém neplatia[1], takže tiež potrebujú ušetriť peniaze. Starostlivosť je dobrá, ale naozaj tam nemajú také možnosti. V Anglicku si to možno ani neuvedomujú, ako je pre ženu veľmi dôležité vytvoriť príjemnú atmosféru, aby sa mohla uvoľniť, zatiaľ čo tu v nemocniciach je to lepšie. Naša klinika je súkromná, takže je to ešte lepšie. Všetko je útulné, máme tu špeciálny osvetľovací systém. Ale to je vo Švajčiarsku normálne, že v pôrodnej miestnosti môžete stlmiť svetlá, použiť aromaterapiu alebo rozprašovač éterických olejov…

Aj v nemocnici?

Áno. To je typicky švajčiarske. Keď som prišla do Anglicka, tak o tom nikto nevedel. Vôbec neponúkali služby ako homeopatiu alebo akupunktúru – a tu je to úplne bežné.

Takže aj počas nemocničnej starostlivosti môže žena využívať akupunktúru, masáže, aromatorapiu alebo homeopatiu?

Áno, je to úplne normálne. Alebo môže dostať éterické oleje.

Bolo to vždy takto?

Odkedy pracujem ako pôrodná asistentka, posledných 15 rokov, tak nepoznám nič iné. Bolo to veľkou časťou nášho výcviku pôrodnej asistentky – znalosti o bylinkách, masáže… Myslím si, že sa to muselo zmeniť, koncom 80tych, začiatkom 90tych rokov. Asi tak.

Môže žena opustiť nemocnicu hneď po pôrode?

Áno, volá sa to ambulantný pôrod. Po pôrode žena zostáva aspoň šesť hodín, aby sme vedeli, že nekrváca alebo nie veľa. Zároveň nám potvrdí, že má dohodnutú pôrodnú asistentku, ktorá sa o ňu bude starať doma a môže ísť domov. Držať ženu v nemocnici päť dní je celkom bezdôvodné. Je oveľa lepšie, ak sa po normálnom pôrode môže vrátiť domov a má zabezpečenú kvalitnú domácu starostlivosť.

Takže nemocnica potrebuje vedieť, že má dohodnutého niekoho, kto ju príde skontrolovať, pomôže jej doma?

Áno, ale môže povedať, že ju má a nikto to nebude skúmať. Nikto jej nebude volať. Dajú jej podpísať prepúšťací papier, dajú jej list pre jej pôrodnú asistentku a pred odchodom ešte musí vidieť dieťa pediater. Aby sme vedeli, že všetko je v poriadku.

Zostáva dieťa s matkou po celý čas spolu po pôrode?

Máme 24hodinový rooming-in, takže ak si matka želá, dieťa je s ňou po celý čas. Aj keď nemáme certifikát baby-friendly, podporujeme matky v tom, aby mali deti so sebou. Ak majú súkromnú izbu, môže im tiež 24 hodín denne pomáhať partner alebo teda osoba, ktorá ženu sprevádza. Nemocnice zasa ponúkajú tzv. rodinné izby, kde je manželská posteľ práve preto, aby tam mohol bývať aj partner a pomáhať. V baby-friendly nemocnici by dieťa nemalo byť odnesené a pôrodná asistentka by mala matku podporovať v tom, aby mala dieťa celý čas pri sebe.

Takže po pôrode dieťa dostáva hneď matka?

Hneď po pôrode, koža na kožu. Tak by to malo byť. Na našej klinike to tak robíme, väčšina to tak robí.

Je potom dieťa odnesené na vyšetrenie?

Dieťa zostáva s matkou po celý čas, ak nie je nejaká riziková situácia. Takže ich necháme v kontakte koža na kožu tak hodinu a potom dieťa zmeriame a zvážime. V tej istej miestnosti, hneď vedľa matky. Potom vrátime dieťa matke, aby mohla pokračovať v dojčení alebo ho dáme otcovi, pokiaľ sa matka pripraví. Po troch hodinách ich všetkých spolu premiestnime na popôrodné oddelenie, dieťa v matkinej náruči, na jej posteli, a potom dostanú malú detskú postieľku. Niektoré kliniky majú také malé postieľky, ktoré sa pripoja k matkinej posteli, čo je veľmi dobré. V baby-friendly nemocnici, kde som predtým pracovala odporúčajú, aby deti spali s matkami v jednej posteli. Musím povedať, že je to tu veľmi dobré.

Informovaný súhlas

Ako u Vás funguje informovaný súhlas?

Pýtame sa ich na všetko možné, čo by chceli. Pokiaľ je všetko v poriadku, vysvetľujeme všetky možnosti, ak žena i dieťa sú v poriadku. Netlačíme ich do žiadnej z možností.

A ako je to s poskytovaním informovaného súhlasu pred pôrodom a počas neho?

Ženy prídu pred pôrodom na takzvaný „midwife chat“, kde s nimi prediskutujeme ich priania a možnosti. Aj keď chce doktor vyvolať pôrod a nie je na to žiaden medicínsky dôvod, môžeme to s nimi stále prediskutovať. Napríklad, ak im praskla voda, ale nemajú ešte žiadne kontrakcie, nie je potrebné hneď vyvolávať pôrod. Takže im navrhneme, či nechcú skúsiť akupunktúru, ísť sa prejsť alebo si dať špeciálny čaj, čo môže pomôcť dostať kontrakcie. Alebo masáž so špeciálnym olejom. Ak je doktor okej, tak dá žene nejaký čas, ak tam nie je žiadny medicínsky dôvod. Takže ženy majú veľa rôznych možností. V Anglicku sú oveľa direktívnejší. Akože sú milí a priateľskí, ale je to iné. Nediskutujú toľko, myslím, že je to iný vzťah. Personál stále vedie pôrod. Vo Švajčiarsku sme veľmi, veľmi opatrní v komunikácii. A veľmi sa mi to páči. Je tu veľa rešpektu.

Vzdelávanie pôrodných asistentiek

Ako vyzeralo Tvoje vzdelávanie? Čo ste sa učili v rámci pôrodnej asistencie?

Ja som sa ešte vzdelávala starým systémom, lebo teraz sa študuje pôrodná asistencia 4 roky a majú bakalársky stupeň. Ja som absolvovala trojročné vzdelávanie pôrodnej asistencie. Bolo to päťdesiat na päťdesiat. Päťdesiat percent tvoril praktický výcvik a päťdesiat percent bola školská výučba. Mali sme tri mesiace školy, potom sme išli na prax. Vždy do inej nemocnice po celom Švajčiarsku, bolo to veľmi zaujímavé. Takže preto môžem povedať, že všetky majú k dispozícií tieto alternatívne veci. A myslím si, že si ľudia na to zvykli. Nikto to nespochybňuje. Niektorí si myslia, „no dobre…“ Ale keď je pacientka, žena, spokojná a myslí si, že to pomôže, môže použiť aj homeopatiu. A niektoré naozaj veria, že to pomáha, niektoré sa spýtajú, či môžeme urobiť nejakú akupunktúru, možno sa placenta potom oddelí alebo niečo také. A iné sa tomu usmievajú. Ale nikto nepovie autoritársky, že to nemáme robiť.

Aké boli hlavné predmety a témy, ktoré ste sa učili?

Hlavné predmety boli, samozrejme, pôrodníctvo, anatómia. Potom veľkú časť tvorila psychológia. Čo sme sa ešte učili? O stravovaní, niečo o masážach. A tiež neonatológiu a o vysoko rizikových tehotenstvách a urgentných situáciách. Veľká časť vzdelávania je tiež zameraná na lieky, ktoré sa používajú, použitie infúzie. To, čo sa učia sestričky.

Ako sa zabezpečuje prenos najnovších poznatkov z výskumu do bežnej praxe?

Za normálnych okolností je v nemocnici vždy jedna špecializovaná pôrodná asistentka, ktorá je zodpovedná za nový výskum. Napríklad v našom tíme nás pravidelne učí na tímových stretnutiach a tiež chodí na rôzne tréningy a potom nás vzdeláva tak často, ako je treba. Každá pôrodná asistentka pravidelne absolvuje vybrané kurzy, aby bola informovaná, čo je potrebné. Ale zároveň nemusíme dokazovať, že tam chodíme. A myslím, že to veľmi záleží na konkrétnej inštitúcii. To je typicky švajčiarske, že to nie je regulované štátom.

Rutinné procedúry

Sú niektoré intervencie počas pôrodu vykonávané rutinne?

Som veľmi rada, že môžem povedať, že to už nie je také zlé. U nás rutinne epiziotómiu nerobíme, ani nedávame rutinne klystír. Je to však dosť individuálne, záleží i od doktora. Niektorí doktori, sú stále proti novým veciam, ako napríklad pôrod do vody, ale našťastie je ich stále menej a menej. Niektorí robia epiziotómiu rutinne[2] a tvrdia, že prvorodička neporodí bez poranení hrádze. Ale dnes sa to zlepšuje. Nemôžem hovoriť úplne za celé Švajčiarsko, lebo vždy sa nájdu divní doktori, ktorí robia epiziotómiu rutinne, teda bezdôvodne. Teraz si spomínam, že predsa len robíme jednu procedúru rutinne, ktorá nie je potrebná. Každá žena, ktorá príde po začatí pôrodu dostane kanylu a zoberieme jej krv. Táto intervencia nie je nutná, pretože potom ženu skôr považujú za potenciálne vysoko rizikovú. To potom zvyšuje pravdepodobnosť, že dostane aj lieky, bez ktorých by sa ľahko zaobišla.

Takže toto je prax v nemocniciach a vo vašej súkromnej klinike. Je prax rovnaká aj v pôrodných domoch a počas domácich pôrodov?

Nie. Pôrodné asistentky majú svoj kufrík a ženy dostávajú lieky len v akútnych núdzových situáciách. Počas svojho výcviku som bola v nemocnici, kde zavádzali kanylu tiež iba vtedy, keď to bolo potrebné. Lebo stále je možné zaviesť kanylu, keď ju potrebujú. Ale v tých menších zariadeniach, ak je tam menej personálu, tak argumentujú tým, že keď by nastala urgentná situácia, tak sa nebude strácať drahocenný čas. Keď je tam pôrodná asistentka sama, tak nemá čas sa starať o žilu, takže je to také obojstranné. Niekedy som bola rada, že je kanyla zavedená, inokedy som ju proste rýchlo zaviedla v prípade potreby.

Môže žena odmietnuť rutinné zavedenie kanyly?

Áno, niekedy to vyvolá diskusiu, pôrodné asistentky a doktori vrtia hlavami a povedia „dobre, keď to nechce a je to v našej nemocničnej politike, tak musí podpísať, že to nechce“, čím ženy prevezmú zodpovednosť za to rozhodnutie. Na našej klinike je to vždy jednoduchšie. Ženám povieme, že to musia prediskutovať so svojím doktorom a keď on s tým súhlasí, tak my s tým nemáme problém. Ja žiadnu kanylu nepotrebujem. To je to, čo hovorím ženám. Na mojich predpôrodných stretnutiach povzbudzujem ženy k tomu, aby to so svojimi doktormi prediskutovali.

Čo si myslíš, aká je najlepšia cesta pre ženu, aby mala bezpečný a príjemný pôrod?

Myslím, že to veľmi záleží od ženy, kde sa cíti bezpečne, kde sa môže uvoľniť. Lebo to je tá najdôležitejšia vec, že sa cíti bezpečne a je uvoľnená. Myslím si, že naše inštitúcie sú veľmi dobré, nemocnice, pôrodné domy aj pôrodné asistentky, ktoré sprevádzajú domáce pôrody. Bežne sa, našťastie, urgentná situácia nevyskytne len tak, z ničoho nič. Ak je predpôrodná kontrola kvalitná a žena sa rozhodne rodiť doma, musí splniť isté kritériá a tým sa zníži riziko. Sú situácie, kedy žena nemôže rodiť doma. Myslím si, že je to všetky tri možnosti pôrodov sú dobré a bezpečné, ak je žena spokojná a pôrodná asistentka zodpovedná a celý tím je zodpovedný. Ak žena chce porodiť čo najprirodzenejšie, neodporučila by som ísť do veľkých nemocníc, kde je nedostatok personálu. Lebo vtedy niekedy kvôli tlaku a nedostatku času môžu zasahovať viac. Vyvolávajú pôrod, urýchľujú ho a žena môže nakoniec skončiť s cisárskym rezom alebo s iným typom pôrodu, ktorý nechcela. Takže by som skôr odporučila ísť do pôrodného domu alebo menšej kliniky, kde je možný individuálnejší prístup. A nepovedala by som, že som proti domácim pôrodom, lebo sú nebezpečné, pretože si myslím, že bezpečné sú, ale niektoré ženy sa boja a doma sa nevedia uvoľniť. Cítia sa bezpečnejšie v nemocnici. Iné zase skoro dostanú panický záchvat, keď cítia nemocnicu. Ja osobne nemám strach z nemocníc, cítim sa tam celkom príjemne a je mi to prostredie dôverne známe, ale ja tiež viem, kam by som išla. Tam, kde nezasahujú do vecí, kde rešpektujú individuálne rozhodnutia a potreby ženy. Nešla by som do pôrodnej fabriky – to pre mňa nie je ideálny pôrod. Veľa ľudí sa tam učí, čo je potrebné, ale tiež to prináša riziko. Univerzitná nemocnica by nebola mojou prvou voľbou, kde mať moje vlastné dieťa. [1] V Anglicku sa príspevky na zdravotné poistenie automaticky zrážajú zo mzdy. Pacient má potom, až na niektoré výnimky, krytú zdravotnú starostlivosť bez akýchkoľvek ďalších doplatkov. Vo Švajčiarsku si každý platí povinné zdravotné poistenie osobitne. Pri väčšine zákrokov/ošetrení pacient platí i spoluúčasť, ktorej výška je závislá od typu zvoleného poistenia. [2] Miera epiziotómie pre celé Švajčiarsko v roku 2010 bola 27,7% (zdroj Euro-Peristat project with SCPE and Eurocat. (2013). European Perinatal Health Report. Health and Care of Pregnant Women and Babies in Europe in 2010. Available on www.europeristat.com).

The post Pôrod vo Švajčiarsku. Rozhovor s Francizskou Beck appeared first on Ženské kruhy.

Možnosti pôrodu vo Švajčiarsku

Hana Harenčárová — Fri, 03 Jul 2015 14:44:02 +0000

Franziska Beck je pôrodnou asistentkou na súkromnej klinike vo Švajčiarsku. Počas svojej praxe pracovala v nemocniciach vo Švajčiarsku, na klinikách a rok strávila v pôrodnici na anglickom ostrove Guernsey.

Môžeš mi povedať viac o tom, kde aktuálne pracuješ?

Pracujem na súkromnej klinike v Zürichu, ktorá je súčasťou medzinárodnej siete kliník. Máme však veľkú mieru voľnosti, takže každá klinika je iná. Naša je malá a útulná. Je to súkromná klinika, takže nezávisí od štátu. Zároveň ale od štátu nedostávame žiadne peniaze. Spolupracujeme so súkromnými lekármi a nemáme žiadnych doktorov, ktorí sú zamestnaní klinikou. Všetci majú svoju súkromnú ambulanciu a pôrodná asistentka je zodpovedná za celú starostlivosť počas pôrodu a po ňom. Je to také zaužívané pravidlo na našej súkromnej klinike a vo väčšine kliník a nemocníc vo Švajčiarsku, že doktor býva pri pôrode, ale legálne môžeme odvádzať pôrody bez doktora. Doktor spravidla príde na poslednú fázu pôrodu. Niekedy to nestíhajú, ale to nie je problém. Vtedy k druhej dobe pôrodnej zavoláme druhú pôrodnú asistentku. Veľký rozdiel medzi nemocnicou a súkromnou klinikou je ten, že tam nie sú neustále prítomní doktori. Vo verejných nemocniciach sú junior doktori, ktorí sa potrebujú učiť a ich supervízori.

Kde si pracovala predtým, ako si robila na tejto klinike?

Predtým som pracovala na Guernsey (ostrov v Anglicku). Bola to veľmi zaujímavá skúsenosť, lebo tam fungovala starostlivosť vedená pôrodnými asistentkami, tam sme privádzali deti na svet bez akýchkoľvek doktorov. Tí boli v zálohe. Konzultanti – pôrodníci zasahovali len keď sa vyskytol počas pôrodu problém, keď bol nutný inštrumentálny pôrod, teda vákuovým extraktorom, kliešťami, alebo cisársky rez. Inak sme vôbec doktora nevideli. Pred odchodom do Anglicka som pracovala v malej švajčiarskej nemocnici. Bola to štátna nemocnica, tam sú doktori na mieste a robia vizity počas celého procesu. Skontrolujú ženu po príchode do pôrodnice, urobia ultrazvuk a potom prídu každých pár hodín skontrolovať postup. Jednou z úloh pôrodných asistentiek je ich informovať, ako celý proces prebieha. V nemocnici som sa cítila viac pod kontrolou. Zároveň doktori viac zasahovali do procesu pôrodu ako teraz, keď som na súkromnej klinike. Súkromní pôrodníci s ktorými spolupracujeme chcú, aby sme sa postarali o všetko. Prídu až na konci a ich želaním je, aby všetko hladko prebehlo. Samozrejme, sú aj takí doktori, ktorí chcú ísť späť do svojej kliniky, takže sa snažia veci urýchliť a potom sú takí, ktorí tomu nechajú viac času. Takže to naozaj záleží od konkrétneho pôrodníka.

Koľko pôrodov je za rok vo vašej klinike?

Minulý rok sme mali 603 pôrodov. Máme dve pôrodné miestnosti a jednu doplnkovú izbu, kde robíme prenatálne kontroly a procedúry ako akupunktúra, pred pôrodom ajurvédske masáže a podobne. Nie je tam síce pôrodná posteľ, ale keď potrebujeme tretiu miestnosť, používame aj túto. Nie je však taká priestranná ako tie ostatné a nemá pôrodný bazén. Takže máme dve plnohodnotné pôrodné miestnosti, čo je celkom dobré.

Čo sa nachádza v pôrodnej miestnosti na vašej klinike?

Obe miestnosti majú pôrodnú posteľ, pôrodný bazén alebo relaxačný kúpeľ a pôrodné kreslá na pôrod vo vzpriamenej pozícii, ak je to nutné, aby pomohla gravitácia. Potom sú tam k dispozícii gymnastické lopty a laná zo stropu, za ktoré sa môžu ženy držať. Pôrodné postele je možné upraviť podľa potrieb žien, čo je najdôležitejšie. Takže žena môže zaujať hocijakú polohu, ktorú chce. Nemusí byť v pololežiacej pozícii, to je úplne staromódne. Ak je všetko v poriadku, žena môže rodiť v akejkoľvek pozícii, napríklad koleno-lakťová pozícia, pozícia na boku, v kľaku, v stoji. Posteľ môže byť polohovaná do sedu, ak potrebujeme robiť perineálne opravy, na šitie po pôrode. Sú tam držiaky na nohy, ale nohy nie sú priviazané k posteli, nevyzerá to ako gynekologické kreslo. Lebo to je strašidelné a vôbec to nie je potrebné. Koniec koncov, na to, aby žena porodila vôbec nie je potrebná posteľ, ale je tam, keby ju chcela.

Aké majú ženy vo Švajčiarsku možnosti?

Aké sú možnosti tehotnej ženy vo Švajčiarsku? Aké miesto pôrodu si môže zvoliť?

Tehotné ženy majú na výber. Môžu si vybrať doktora, čo robí stále väčšina švajčiarskych žien. Chodia na prehliadky k ich gynekológovi, ku ktorému chodili i predtým na ročné prehliadky a potom k nemu chodia na predpôrodné vyšetrenia. Potom sa musia rozhodnúť medzi 6.-7. týždňom pred termínom, kde by chceli priviesť na svet ich dieťa. Na základe ich rozhodnutia potom gynekológ pošle odporúčanie do nemocnice alebo do pôrodného domu. Ženy, ktoré chcú, aby pôrod prebiehal prirodzenejšie a prajú si čo najmenej zásahov, si vyberajú pôrodný dom. Pôrodné domy vo Švajčiarsku sú vedené pôrodnými asistentkami. Ženy môžu absolvovať všetky predpôrodné prehliadky tam alebo môže nezávislá pôrodná asistentka prísť za nimi domov, alebo môžu ísť do ambulancie pôrodnej asistentky. V pôrodnom dome nepoužívajú žiadne lieky, ak to nie je potrebné. Samozrejme, ak sa vyskytnú problémy, posielajú ženu do nemocnice. Tieto pôrodné asistentky majú preto veľkú zodpovednosť, keď sa rozhodujú, kedy si tam ešte ženu môžu nechať a kedy ju pošlú do nemocnice. Bohužiaľ, myslím si, že veľa žien ešte stále neverí tomuto systému a myslia si, že je bezpečnejšie ísť ku gynekológovi a k pôrodníkovi. Myslím, že aj v našej spoločnosti tento názor pôrodníci podporujú. Lebo so strachom sa dá veľa pracovať. Výsledok je však taký, že veľa žien mohlo porodiť bez cisárskeho rezu, ak by mali vhodné prostredie. Samozrejme, sme veľmi radi, že máme možnosť cisárskeho rezu, keď ho potrebujeme, ale nie je toľko urgentných prípadov, ako veľa máme cisárskych rezov. Vo Švajčiarsku sa momentálne narodí cisárskym rezom jedna tretina detí. Jedna tretina všetkých detí.

Obe tieto možnosti sú zahrnuté v základnom poistení? Nemocnica aj pôrodný dom?

Áno a to je veľmi dobré. Všetky možnosti sú hradené. Len ak chce žena súkromného lekára, vtedy potrebuje poistenie, ktoré kryje súkromného doktora. A myslím, že keď žena ide do pôrodného domu alebo k nezávislej pôrodnej asistentke, je to zaujímavé i pre poisťovňu, lebo je to lacnejšie. Pre zdravotný systém je to lacnejšie. Teraz je veľké hnutie vo Švajčiarsku, ktoré chce zaviesť pôrody vedené pôrodnými asistentkami. Začali v nemocnici Triemli, v jednej z najväčších nemocníc v Zürichu.

Musí byť v nemocnici počas pôrodu prítomný doktor?

Prax je taká, že na konci vždy príde doktor, v nemocniciach sú to väčšinou junior doktori. Často vedia málo, hlavne na začiatku, keďže prišli z univerzity a pôrodná asistentka ich veľa učí, tak ako aj senior doktori. A títo junior doktori sú prítomní počas pôrodu a keď je nejaký problém, musia zavolať senior doktora. Väčšinou ho volajú pôrodné asistentky, lebo junior doktor si ani nevšimne, že sa niečo deje.

Takže spomínané hnutie sa snaží, aby bol celý pôrod vedený len pôrodnými asistentkami a doktor nemusel prísť?

Presne tak. Táto iniciatíva prišla od švajčiarskej asociácie pôrodných asistentiek[1], ktoré v roku 2013 spísali petíciu, ku ktorej sa pridali rôzne ďalšie asociácie a združenia. V normálnom nemocničnom prostredí teraz zavádzajú pôrody vedené pôrodnými asistentkami, tak ako v Anglicku. Myslím, že je to dobrá vec. Ak by sa vyskytol problém, žena už je v nemocnici, takže ju stačí previezť len do inej časti budovy.

Hovorili sme o možnostiach ženy rodiť v nemocnici a v pôrodnom dome. Existuje i možnosť domáceho pôrodu?

Áno. Ak žena chce rodiť doma, skontaktuje sa s pôrodnou asistentkou počas tehotenstva. Myslím, že v dvanástom týždni začnú s tehotenskými prehliadkami. Pôrodná asistentka potom príde k pôrodu domov k žene. Tá istá pôrodná asistentka poskytuje aj popôrodnú starostlivosť, čiže je to veľmi holistický prístup, čo je veľmi cenné. Pre pôrodnú asistentku to ale tiež znamená, že musí byť veľmi, veľmi odhodlaná, pretože nezávislá pôrodná asistentka, ktorá chodí k domácim pôrodom musí byť stále na telefóne. Musí byť vždy pripravená. A to môže byť práve ten dôvod, prečo je relatívne malé percento nezávislých pôrodných asistentiek, ktoré chodia k domácim pôrodom, hlavne ak majú vlastnú rodinu. A potom existuje ešte jeden systém, je to systém spolupracujúcich pôrodných asistentiek. Sú to nezávislé pôrodné asistentky, ktoré majú zmluvu s nemocnicou, napríklad s Triemli (najväčšia nemocnica v Zürichu) a odvádzajú pôrody svojich klientiek v nemocničnom prostredí. Prídu s nimi do nemocnice, keď začne pôrod a potom ich odovzdajú do nemocničnej starostlivosti.

A v tomto prípade doktor tiež nemusí prísť?

Presne tak. Je to ako súkromný nezávislý pôrod, ako domáci pôrod, ale v nemocničnom prostredí. V ďalšej časti sa dočítate ako sa rodí v klinike, kde Franzisca pracuje. [1] informácie o petícii nájdete tu: http://www.bernerhebamme.ch/petition/

The post Možnosti pôrodu vo Švajčiarsku appeared first on Ženské kruhy.

Rozhovor s Hannah Dahlen: Je veľmi dôležité neoddeľovať časť ženského tela od ženy samotnej

Iva Jančigová — Mon, 02 Mar 2015 00:06:05 +0000

Druhá časť rozhovoru s Hannah Dahlen. Pripravila Iva Jančigová >> prvá časť

Porozprávajme sa ešte o nástrihoch a šití. Na úvod, v akých prípadoch by sa mal robiť nástrih? Ako často takéto prípady nastávajú?

Sú dva dôvody. Jeden je závažná tieseň plodu, keď sa bábätko nemá dobre a naozaj treba, aby sa čo najrýchlejšie dostalo von. Druhý je, keď sa žena začne trhať od spodnej časti hrádze smerom hore.

A ako často nastáva takáto situácia?

Malo by to byť pri okolo 10% pôrodov. V Austrálii sa epiziotómia vykonáva pri zhruba 12-14% pôrodov. Ja som za posledných 7 rokov nespravila ani jednu. Rozdiely v praxi sú značné: od takých nízkych čísel ako 5% v škandinávskych krajinách po takmer 100% v iných krajinách. Na miestach, kde sú vysoké miery nástrihov, ženy často ani nevedia, že im nástrih idú urobiť, alebo im je nástrih vykonaný proti vôli. V takých prípadoch by sa nástrih vôbec nemal vykonávať.

Samozrejme! Takže ste vlastne povedali jednu kontraindikáciu – nástrih by sa nemal byť vykonať, ak ho žena odmietne. Ale sú aj iné okolnosti, kedy by nemal byť vykonaný?

Áno, ak nástrih vykonáte aj napriek ženinmu nesúhlasu, je to ublíženie na zdraví a za to vás môže žalovať. Čo sa týka zdravotných dôvodov, tak sem sa radia napríklad kŕčové žily v oblasti vulvy. Ak ich žena má, nástrih by mohol viesť k vážnemu krvácaniu.

S týmto som sa ešte nestretla. Kedy by sa na také niečo prišlo, až počas pôrodu alebo ešte počas tehotenstva?

Dá sa na to prísť už aj počas tehotenstva. Žena o tom povie lekárke alebo pôrodnej asistentke a určite je to viditeľné okolo vulvy počas pôrodu.

A čo sa teda robí v takýchto ojedinelých prípadoch? Keď vyzerá, že by nástrih mal byť vykonaný, ale je tam vážny dôvod, prečo ho nerobiť?

Poloha. Dostať ženu hore, do drepu … tieto polohy pomáhajú tomu, aby sa bábätko dostalo von rýchlejšie.

Dobre, a aké sú krátkodobé a dlhodobé riziká nástrihu?

Nuž, keď sa hrádza trhá spontánne, tak sa to deje medzi svalovými vláknami, nervami a ostatnými štruktúrami. Zatiaľčo nástrih je rez cez svalové vlákna, nervy a ostatné štruktúry a je to na neprirodzenom mieste. Toto je pravdepodobne dôvod, prečo je o toľko bolestivejší a horší v porovnaní s natrhnutím druhého stupňa. (Nástrih je vždy poranenie druhého stupňa – poznámka prekladateľa.) Niekedy ešte od miesta nástrihu pokračuje natrhnutie . Rada používam príklad s kusom látky. Keď raz zastrihnete, môžete ju potom ľahko roztrhnúť ďalej, aj keď vám to predtým nešlo. Nástrih môže viesť aj k inkontinencii a z dlhodobého hľadiska ovlpyniť ženin sexuálny život. A čo je veľmi dôležité, nesie so sebou aj psychologické riziká. Obzvlášť, ak bol vykonaný bez súhlasu alebo potom, ako ho žena odmietla. Môže to vyvolať traumu, s ktorou sa následne bude ťažko vyrovnávať. Trauma býva často bagatelizovaná.

Takže keď vieme o týchto rizikách, povedzme, že sme v situácii, kedy by nástrih mal byť vykonaný. Aký je správny postup? A aké informácie by o tom žena mala dostať? Viete, pýtam sa na informovanie žien, lebo v dotazníku, ktorý sme robili a čítali ste jeho zhrnutie, z takmer 1500 žien 76% odpovedalo, že sa ich nikto na nič týkajúce sa nástrihu nespýtal, jednoducho im ho spravili a iba 12% uviedlo, že nástrih bol vykonaný s ich súhlasom. Aký na to máte názor?

O tomto ženy zvyčajne diskutujú so svojim poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ešte pred pôrodom. Priamo počas pôrodu by som žene povedala: Pozrite sa, toto je dôvod, prečo potrebujeme vykonať nástrih hrádze… Urobím ho s použitím anestetika a počas kontrakcie. Je potrebné, aby žena dala ústny súhlas. Ak odmietne, môžete povedať svoje zdôvodnenia a odporúčania, ale odmietnutie musíte rešpektovať. A je len veľmi málo prípadov, kedy nie je dostatok času na aplikovanie anestetika. Jeho nepoužitie môže viesť k psychologickej traume, takže odporúčanie je použiť lokálne anestetikum, napríklad lidokaín 0.5% alebo 1%. Zvyčajne sa používa 10 ml.

A potom sa čaká, kým anestetikum začne účinkovať?

Ja by som ju aplikovala počas kontrakcie. Mala by zaúčinkovať tak do minúty, niekedy je to aj do 30 sekúnd. Strihá sa počas nasledujúcej kontrakcie, pretože pri tenkej napnutej hrádzi je menšie riziko krvácania. Strihá sa smerom do strany pod aspoň 70 stupňovým uhlom, čo sa nazýva mediolaterálna epiziotómia. Čiže nie smerom nadol, pretože tam je riziko pokračujúceho natrhnutia do konečníka. A robí sa to jedným ráznym rezom dlhým asi 3 až 4 centimetre, nie viacero malých alebo postupné nastrihávanie. Hovorím, že keď to naozaj treba, treba to spraviť poriadne.

Dobre, a keby sme sa ešte na moment mohli vrátiť k tomu informovanému súhlasu – viete, u nás na Slovensku ženy v tehotenstve obyčajne nenavštevujú toho istého zdravotníka, ktorý bude pri pôrode. Niektoré síce áno, ak si to tak zabezpečia a ak tieto dohody aj nakoniec vyjdú, ale zvyčajne chodia počas tehotenstva na gynekológiu a potom na pôrod do pôrodnice. Takže v takejto situácii, keď lekár(ka) stretne ženu po prvýkrát a tá žena už rodí, ako majú prebrať nástrih?

Musí prebehnúť aspoň nejaká diskusia. Určite by nemala nastať situácia, že žena ani nevie, že ju nastrihli. Ako som povedala, ja by som vysvetlila, prečo to potrebujeme spraviť, ako to ideme spraviť a vypýtala si jej súhlas.

Ďakujem. Moja nasledujúca otázka je, či je rozdiel medzi najčastejšími poraneniami hrádze u prvorodičiek a viacrodičiek. A ako často sa tieto poranenia vyskytujú?

Áno, určite je tam rozdiel. Ženy, ktoré už predtým rodili, sa zvyknú trhať menej. Zhruba 25% prvorodičiek porodí bez poranení hrádze. To sa možno zdá malé číslo, ale aj tak, väčšina prvorodičiek má to, čomu hovoríme natrhnutia prvého a druhého stupňa, iba malé percento tretieho a štvrtého. Zo žien, ktoré už predtým rodili, porodí bez poranení hrádze približne polovica.

A teraz niečo o ošetrení poranení hrádze. Aká anestézia sa odporúča na šitie poranení alebo nástrihu? Stačí anestetikum, ktoré bolo podané pred nástrihom, alebo treba podať novú dávku?

Nie, nestačí sa spoľahnúť na tú, čo bola použitá pri nástrihu. Musí byť aplikovaná znovu. Zvyčajne to je opäť injekcia a na znecitlivenie tkaniva pred vpichom môžete použiť gázu namočenú v lidokaíne. Potom použijem gynekologické zrkadlá jemne pritlačím, aby som zistila, či žena niečo cíti. Vždy ich upozorňujem, že budú cítiť, ako niť prechádza tkanivom, no nemali by cítiť bolesť. A viete, ony vás testujú. Povedia „Au “, alebo sa začnú mrviť a vtedy musíte prestať, aplikovať ďalšiu dávku anestetika a znova sa ich opýtať. Takto sa vybuduje dôvera. Nemôžete im iba povedať, nech vydržia a pokračovať v tom, čo robíte. Ak to urobíte, tak môžete spôsobiť psychickú ujmu. Na druhej strane, ak sa im podarí uvoľniť sa, tak je šitie jednoduchšie. Aj počas šitia sa treba pravidelne uisťovať, či žena necíti bolesť. Ak medzi ženou a pôrodnou asistentkou panuje dôvera a žena vie, že pôrodná asistentka promptne zareaguje na akýkoľvek diskomfort, tak mám skúsenosti s tým, že sa ženy počas šitia celkom ľahko uvoľnia a sústredia sa na bábätko.

Je možné za účelom šitia znecitliviť vnútro vagíny, ak sa vyskytli vnútorné poranenia?

Áno, vždy znecitlivujeme všetky poranenia, vnútorné aj vonkajšie.

A aký je optimálny výsledok šitia? Ako šitie prebieha? A ako dlho trvá?

Približne 10 minút až pol hodinu a malo by sa vykonať krátko po pôrode, v prvých hodinách. Pri pôrodoch doma som šila na dlážke alebo na posteli, pričom zadok ženy bol na kraji postele a podnos s nástrojmi a materiálom ma matraci. Prakticky to môže byť kdekoľvek, pokiaľ tam máte dobré osvetlenie a nebolí vás pri tom chrbát. Používajú sa podkožné stehy a jediná niť, aby nebolo veľa uzlíkov. Stehy tesne pod kožou znižujú bolesť počas hojenia. Mali by sa používať nite Vicryl alebo Vicryl Rapide a nie Catgut, lebo Vicryl sa rozpúšťa, ale Catgut[1] je biologický a telo ho rýchlo odbúra, čím sa zvyšuje riziko, že sa rana znovu otvorí.

Ako sa treba správne starať o ranu?

Ženám ranu ukážem v zrkadle, lebo často majú predstavu, že ide o veľké zranenie a keď sa pozrú do zrkadla, povedia, že ju nevidia a musím im ju ukázať. Potom už nemajú pocit, že majú dolu veľkú zašitú dieru, ktorá to, čo je vo vnútri, drží len tak-tak. A potom odporúčam HIPPS: H – hygiene – hygiena – ranu treba udržiavať suchú a čistú. Na umývanie odporúčam, aby si vždy, keď idú na WC, mali pripravený krčah s vodou, ranu si opláchli a jemne osušili papierom. I – ice – ľad – na prvých 48 alebo až 72 hodín po pôrode. Zmierňuje opuchy, ktoré sú jedným z dôvodov, prečo sa rany znovu otvárajú. P – pelvic floor exercises – cviky panvového dna – môžu sa začať robiť približne 48 hodín po pôrode. Prúdenie krvi pomáha hojeniu. P – pain relief – úľava od bolesti – Panadol (paracetamol) je dobrá vec. S – support – podpora – Nepretržitá. Žena by sa mala iba túliť s bábätkom v posteli.

Sú nejaké obmedzenia, čo sa týka stravy, kvôli stolici?

Hovorím ženám, že si pri vykonávaní veľkej potreby môžu samy pridržiavať hrádzu. Vezmú poskladaný toaletný papier, priložia ho medzi hrádzu a konečník. Ženám to pomáha, lebo si môžu samé kontrolovať tlak. Ale čo sa týka stravy, odporúčam normálnu zdravú stravu s vlákninou.

Spomínali ste cvičenia, ktoré by žena mala robiť. Sú naopak aj aktivity, ktorým by sa mala vyhýbať, aby sa všetko správne zahojilo a opäť fungovalo ako predtým?

Mala by odpočívať, nerobiť žiadne domáce práce.Tu sa vraciame k tej podpore, ktorú som už spomínala. O ženu by sa mali dobre starať.

A sex? Aké sú odporúčania týkajúce sa sexu? Ženy z neho niekedy majú obavy…

Vtedy, keď sa žena na to cíti. Viete, ja som už zažila aj pár, ktorý mal sex ešte počas pobytu na oddelení šestonedelia a vôbec to neodsudzujem. Na druhej strane, perineálna bolesť môže negatívne ovplyvniť sexuálny život. 15% žien pociťuje bolesť pri sexe až do troch rokov po pôrode. Ženy, ktoré poranenia hrádze nemali, začínajú so sexom skôr ako tie, ktoré poranenia mali. Ďalej popisujú menej bolesti pri prvom sexuálnom styku, vyjadrujú väčšiu spokojnosť so sexom, majú vyššiu citlivosť a s väčšou pravdepodobnosťou dosiahnu orgazmus. Čím závažnejšie poranenia, tým častejší je výskyt sexuálnych problémov. Rany po nástrihu sa hoja dlhšie a vedú následne k väčšiemu diskomfortu ako spontánne natrhnutia. Ľudia by mali vedieť, že to nie je nič nezvyčajné, pretože máme takú predstavu, že šesť týždňov po pôrode je všetko naspäť v normále, ale u niektorých žien to trvá omnoho dlhšie.

A aké sú príznaky, že sa rana nehojí tak, ako by mala? Kedy by ženy mali kontaktovať lekára?

Vo všeobecnosti ženy vedia, že niečo nie je v poriadku. Keď majú výtok z rany iný ako klasické popôrodné krvácanie, keď majú bolesti, rana je horúca, alebo ak majú teplotu.

A prečo je v niektorých prípadoch potrebné druhé šitie? Ako často sa to stáva a ako to prebieha?

Ženy znovu vyhľadajú lekára približne v jednom prípade zo sto, ale,väčšinou nejde o druhé šitie, ale potrebujú napríklad antibiotiká kvôli infekcii, ktorá sa vyskytuje častejšie, ak porodili v nemocnici. Ak skutočne potrebujú druhé šitie, tak to prebieha veľmi podobne ako šitie po pôrode. Bude to pravdepodobne na pôrodnej sále, s anestézou, odstránia sa pôvodné stehy a ak treba, aj problematické tkanivá, a potom sa rana znovu ošetrí.

A sú aj nejaké odporúčania pre ďalšie pôrody, ak bol pri predchádzajúcom vykonaný nástrih alebo došlo k veľkému natrhnutiu?

Nie je dôvod, prečo by žena mala mať nástrih. Ak sa prvýkrát natrhla, druhýkrát sa nemusí. Rozprávam sa so ženami, ktoré mali veľké natrhnutia a rozoberáme, aké máme možnosti, aby sme znížili pravdepodobnosť natrhnutia pri ďalšom pôrode. Rozprávame sa o polohách a ďalších veciach, o ktorých sme už hovorili.

Toto boli otázky, ktoré sme si pre Vás pripravili. Je ešte niečo, čo by ste Vy radi povedali na túto tému, čo som sa ja neopýtala?

Keď sa rozprávame o hrádzi, hovoríme o časti celej ženy a je veľmi dôležité neoddeľovať časť ženského tela od samotnej ženy. Mne vždy veľmi záleží na tom, aby bolo poranenie hrádze čo najmenšie. Keď sa pozriete na všetky dáta týkajúce sa miesta pôrodu, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, vieme, že najmenšia miera poranení je, ak rodíte doma s pôrodnými asistentkami. Nasleduje pôrodný dom s pôrodnými asistentkami, potom pôrodnica s pôrodnými asistentkami a pôrodnica s lekármi. Čo sa týka zlepšenia výsledkov poranení hrádze, tak vieme, že vplyv majú tieto faktory: Starostlivosť poskytovaná pôrodnými asistentkami, zabezpečenie toho, že ženy sú v prirodzenom prostredí, kde sa môžu voľne pohybovať, cítia sa bezpečne, nie sú vystrašené, napäté, nikto ich nenúti tlačiť a nedáva im časové limity. Tam, kde sú zlé výsledky týkajúce sa poranení hrádze, zvyčajne to ide ruka v ruke s inými škodlivými zásahmi. Poranenia hrádze sú iba koniec kaskády, ale nie je to jediný problém. Je to zvyčajne symptómo ďalších problémov v tomto modeli starostlivosti. Ďakujem veľmi pekne za poskytnutie rozhovoru [1] jedná sa o druh nití na šitie

Hannah je profesorkou pôrodnej asistencie na Univerzite v Sydney (University of Western Sydney), tiež bývalou prezidentkou a súčasnou hovorkyňou Austrálskej asociácie pôrodných asistentiek. Má viac ako 20ročnú prax ako pôrodná asistentka, v súčasnosti sa venuje najmä výskumu v tejto oblasti, najviac v týchto dvoch témach: 1/ podpora normálneho pôrodu, kam patria výskumy týkajúce sa pôrodných polôh, ochrany hrádze počas druhej doby pôrodnej, porovnania pôrodných skúseností (aj zdravotníckych ukazovateľov) u žien rodiacich doma a v nemocnici a problematika vaginálneho pôrodu po cisárskom reze. 2/ kvalita poskytovaných zdravotníckych služieb, kam patrí tvorba politík (smerníc) v tejto oblasti, problematika domácich pôrodov a pôrodných centier ale aj analýzy mediálneho zobrazovania pôrodu, práce pôrodných asistentiek a využívania dúl v zdravotníckych službách. Hannah vystupovala aj v austrálskom filme Podoby pôrodu. Jej prieskum o používaní teplých obkladov počas druhej doby pôrodnej ako účinnej prevencii pôrodných poranení je zahrnutý v Cochrane databáze.

The post Rozhovor s Hannah Dahlen: Je veľmi dôležité neoddeľovať časť ženského tela od ženy samotnej appeared first on Ženské kruhy.

Rozhovor s Hannah Dahlen: Nestačí, že intervencia funguje, musí byť pre ženy aj prijateľná

Iva Jančigová — Wed, 21 Jan 2015 21:56:26 +0000

Rozhovor s Hannah Dahlen (18.9.2014) o ochrane hrádze, nástrihu a šití poranení hrádze. Pripravila Iva Jančigová

Môžete, prosím, popísať, čo sa deje s hrádzou počas tehotenstva a pôrodu? Prebiehajú nejaké fyziologické procesy, ktoré pripravujú hrádzu na pôrod?

Áno, samozrejme. Hrádza je oveľa viac prekrvená, preto pysky ohanbia tiež menia farbu. Zmeny v kolagéne spôsobujú, že hrádza je elastickejšia. A veľa ďalších zmien. Hormóny, ktoré sa vylučujú počas tehotenstva ovplyvňujú aj hrádzu. Vagína je tiež omnoho viac zásobená krvou a má hrubšie steny. Takže áno, v tomto období sa deje veľa zmien.

Jedna z dôležitých vecí pri pôrode je ochrana hrádze a zdravia panvového dna počas pôrodu a do budúcnosti. Mohli by ste zhrnúť faktory, ktoré najviac ovplyvňujú to, či dôjde alebo nedôjde k poraneniam hrádze? A mohli by ste ich rozdeliť na tie, ktoré sú vrodené a na tie, ktoré závisia od spôsobu vedenia pôrodu?

Vieme, že cviky panvového dna počas tehotenstva chránia pred následnou inkontinenciou. Dáta poukazujú na to, že tieto cviky znižujú pravdepodobnosť veľmi dlhej druhej pôrodnej doby. To je dobrá správa. Všetkým ženám by sme mali odporúčať, aby robili cviky panvového dna. Ďalšia vec, o ktorej vieme, a na máme na to dôkazy prvého stupňa (to znamená, že sme spojili veľa randomizovaných kontrolovaných štúdií a urobili metaanalýzu.) Máme spoľahlivé dôkazy o účinku masáže hrádze. Robí sa prstami približne od 34. Týždňa tehotenstva, ak je to možné každý deň a s použitím oleja. Robí si ju buď žena sama alebo s pomocou partnera. Vieme, že takto robená masáž znižuje pravdepodobnosť nástrihu, obzvlášť pre prvorodičky. U viacrodičiek znižuje nepohodlie po pôrode. Takže toto sú opatrenia s ochranným účinkom, ktoré môžeme robiť počas tehotenstva. Počas samotného pôrodu: vieme, že poloha na chrbte je pre hrádzu najmenej vhodná. Vyvíja na hrádzu obrovskú záťaž a spôsobuje vysokú mieru vážnych poranení. Vieme, že zvislé polohy majú lepšie výsledky, čo sa týka hrádze a sú určite omnoho pohodlnejšie pre rodičku. K dopadu riadeného tlačenia (viete to je to: “zhlboka sa nadýchnite, zadržte dych, tlačte”) na stav hrádze nemáme dostatok vedeckých dát. Chýbajú nám veľké štúdie. Ale vieme, že ženy, ktoré reagujú na potreby svojho tela a tlačia vtedy, keď majú nutkanie tlačiť, v menšej miere trpia inkontinenciou tri mesiace po pôrode. Nemali by sme preto odporúčať riadené tlačenie. Mali by sme nechať ženy, aby tlačili podľa svojich potrieb – fyziologicky. Najviac kvalitných dát máme z randomizovaných štúdií o teplých obkladoch. Na jednej z nich som robila v rámci svojho PhD.

Áno, na to som sa práve chcela opýtať. Je nejaký rozdiel medzi masážou a teplým obkladom?

Čo sa týka teplých obkladov, Vigdis Aasheim[1] vypracovala pre Cochrane systematickú štúdiu a spojila moju randomizovanú kontrolovanú štúdiu s ďalšou randomizovanou kontrolovanou štúdiou, ktorú robila Leah Albers[2]. A zistilo sa, že prikladanie teplých obkladov na hrádzu počas druhej doby pôrodnej je efektívne v znížení najzávažnejších poranení hrádze. Nám sa tak podarilo znížiť mieru poranení tretieho a štvrtého stupňa (čo sú najzávažnejšie poranenia) viac ako o polovicu. A čo je zaujímavé, keď sa Aasheim pozrela na masáž hrádze počas pôrodu, tak máme dve randomizované kontrolované štúdie, ktorých výsledky sú rozporuplné. Jedna ukázala značné zníženie závažných poranení hrádze a druhá nie. Keď ich spojili, tá prvá prevládla, ale autori takúto masáž priamo počas pôrodu aj tak neodporúčajú a ich zdôvodnenie je nasledovné: Počas tej štúdii o masáži hrádze sa nikto nespýtal žien: “Je to pre vás prijateľné?”. A čo je zaujímavé, keď sa pozriete na tie štúdie, tak v tejto bola najväčšia miera predčasného ukončenia intervencie. Osobne mám veľké výhrady voči masáži hrádze počas samotného pôrodu. Myslím si, že sa často deje bez súhlasu ženy. Obzvlášť, ak bola predtým sexuálne zneužívaná, to môže vyvolať zlé spomienky. Takže autori systematického prehľadu Cochrane konštatovali, že masáž neodporúčajú jednoducho preto, že nie je dostatočne preukázané, že je akceptovateľná pre ženy a pôrodné asistentky a odporučili teplé obklady. To je jediné, čo odporučili. V mojej štúdii som vyhodnocovala aj to, ako túto intervenciu (teplý obklad) ženy vnímali. Nezáležalo na tom, či funguje. Ak si ho ženy neželali, tak sa nepoužil. Pýtala som sa žien na pociťovanú bolesť a ako ju hodnotia. Všetky som požiadala o vyplnenie dotazníka ohľadne toho, čo si o teplých obkladoch myslia. Pýtala som sa aj pôrodných asistentiek a kontaktovala som tie ženy 6 týždňov a 3 mesiace po pôrode, aby som zistila, či to bolo alebo nebolo pre ne prijateľné. Nestačí, že to funguje, musí to byť pre ženy prijateľné.

Len na upresnenie: V tej štúdii týkajúcej sa masáže hrádze počas druhej doby pôrodnej teda chýbalo následné sledovanie žien, podobné tomu, aké ste robili vy vo vašej?

Presne. A je úplne neskutočné, aby ste urobili intervenciu a nespýtali sa žien, čo si o nej myslia. Mne sa to zdá veľmi zvláštne. A pritom pri pôrodoch sa takéto veci dejú veľmi často. A to je dôvod, prečo tú masáž neodporúčali a prečo povedali, že môžu odporúčať teplé obklady: Áno, znižujú mieru závažných poranení hrádze a sú prijateľné pre ženy a pôrodné asistentky, takže by mali byť ponúknuté všetkým ženám. Preto také silné tvrdenie o teplých obkladoch. Aj ja som vždy opatrná ohľadom masáže hrádze, lebo ženy hovoria, že to vnímajú veľmi invazívne. Ženy týmto môžu byť značne ovplyvnené a musíme byť opatrní, čo sa týka následkov týchto zásahov na psychiku.

Áno. K tomuto mám dve doplňujúce otázky. Prvá je, že ste hovorili, čo sa dá spraviť počas tehotenstva a počas pôrodu, ale mohli by ste aspoň stručne spomenúť, či sú aj nejaké vrodené predpoklady, ako… inak povedané, je pravda, že niektorým ženám hrozí vyššie riziko poranení hrádze? A sú to vrodené predpoklady alebo je to skôr o tom, čo žena urobí alebo ako je vedený pôrod?

Veľmi dobrá otázka. Týmto som sa aj ja vo veľkej miere zaoberala vo svojom výskume. Nedávno sme napísali článok do Midwifery na túto tému. Určite sú ženy, ktorým hrozí vyššie riziko natrhnutia. Faktory, ktoré to najviac ovplyvňujú, sú: prvé dieťa, veľké dieťa, dlhý pôrod a kliešte alebo vákuový extraktor. To sú najväčšie riziká, čo sa týka poranení. Avšak vieme aj to, že niektoré rasy sú náchylnejšie, napríklad Aziatky, obzvlášť Číňanky, Vietnamky, Filipínky. U týchto sa vyskytuje vyššia miera závažných poranení. No ani v týchto prípadoch nástrih nie je riešenie. Vieme, že ak sa nástrih robí rutinne, iba zvyšuje riziko vážnych poranení hrádze a okrem toho zvyšuje mieru bolesti, vedie k viacerým problémom pri hojení. Takže nástrih nie je riešenie. Ale áno, sú skupiny žien, ktoré sú rizikovejšie, čo sa týka poranení hrádze.

K nástrihom sa ešte vrátime, ale tá moja druhá doplňujúca otázka je, že ste (v našej predošlej komunikácii) spomínali, že ste nedávno napísali kapitolu do knihy, ktorá sa týka ochrany hrádze, mohli by ste nám o tom niečo povedať?

Áno, pošlem vám ju. Nie je ešte publikovaná, ale je určená pre učebnicu, ktorú používame v Austrálii a na Novom Zélande pri výučbe pôrodnej asistencie. Je to kapitola týkajúca sa starostlivosti o hrádzu a o šití. V tejto kapitole sumarizujem všetky dostupné poznatky o prevencii, rizikách, ďalej ako maximalizovať mieru hrádzí bez poranenia, ako urobiť nástrih, keď je potrebné ho urobiť, ako šiť, ako podať anestézu pred šitím. Venujem sa tam tiež popôrodnej starostlivosti a sledovaniu. Je to veľmi vyčerpávajúca kapitola vrátane anatómie a fyziológie.

Moja ďalšia otázka sa týka niečoho iného, Hovorili sme o masáži, ale potom je tu jedna vec, ktorá sa niekedy spomína, a to je epi-no. Čo sa o ňom vie? Znižuje pravdepodobnosť poranení hrádze?

Epi-no by bolo potrebné viac preskúmať. Robili sa tri veľmi malé randomizované kontrolované štúdie a zopár nie veľmi spoľahlivých štúdií. Treba k nemu pristupovať veľmi opatrne, pretože táto pomôcka už je dostupná, no nebola ešte dostatočne overená. Nie je podložené, že by zmierňovalo závažné poranenia hrádze. Je čiastočne podložené, že by mohlo zvýšiť šancu na neporušenú hrádzu a znížiť riziko nástrihu. Moja najväčšia výhrada je, že nikto následne nesledoval dopad tohto nástroja na močový mechúr a na panvové dno. Dôvod, prečo to spomínam: Pri masáži hrádze vkladáte do vagíny dva prsty a tlačíte smerom nadol. Je to rozdiel oproti vloženiu niečoho, čo sa zväčší až na desať centimetrov. Epi-no vyvíja veľký tlak na močové štruktúry a jeho dopad sa musí sledovať a zistiť, ako sú na tom následne ženy, čo sa týka inkontinencie. Tak ako sme v našej štúdii sledovali ženy a pýtali sme sa ich na inkontinenciu a zistili sme, že pri použití teplých obkladov sa riziko močovej inkontinencie v troch mesiacoch po pôrode znížilo o polovicu. Kým sa nespraví správne randomizovaná kontrolovaná štúdia zahrňujúca následné sledovanie, mali by sme byť veľmi opatrní, pri odporúčaní epi-no.

Ďalej by som sa ešte na chvíľu chcela vrátiť k polohe pri pôrode, pretože na Slovensku ženy stále rodia zväčša ležiac na chrbte alebo po prípade v polosede. A vy ste sa pomerne jednoznačne vyjadrili ohľadom tejto polohy. Takže, keď si ženy samotné môžu vybrať pôrodnú polohu, akú si najčastejšie vyberajú?

Na toto sme robili etnografickú štúdiu. Prakticky sme sedeli v kúte a sledovali pôrody: doma, v pôrodných domoch a v nemocniciach. Ja som ešte robila jednu veľkú štúdiu v pôrodnom dome, kde som sa pozrela na pôrodné polohy pri pôrodoch za posledných 12 rokov. A úplne jasne vychádza, že z fyziologického hľadiska je najbežnejšia poloha pre pôrod taká, kedy sa žena vpredu o niečo opiera. Často to prebieha tak, že na začiatku pôrodu sa ženy rukami oprú o pult alebo stôl a kývu sa, krútia bokmi. Ako pôrod postupuje, okolo 7cm, niekedy zhruba vtedy, sa už necítia tak isto na nohách. Často sa dajú do polohy na rukách a na kolenách. V takejto polohe potom buď ostanú, alebo sa dajú do drepu, ale zväčša sú v predklone. V tej štúdii v pôrodnom dome sme zistili, že 48% žien, ktoré netlačili riadene a nasledovali potreby svojho tela, porodili na rukách a na kolenách. A to dáva zmysel, je to poloha, v ktorej rodí väčšina zvierat. Nič netlačí na bábätko ani na veľkú chrbtovú cievu, predchádza sa abnormalitám tepu, umožňuje pohyb kostrče, aby bol väčší priechod pre bábätko. Ak ženy neriadite a vidíte ich v ich prirodzenom prostredí, určite sa oprú dopredu, potom pôjdu dolu k zemi na ruky a na kolená. Myslím si, že v tom hrá úlohu aj evolučná perspektíva. Príroda ich ťahá k zemi, aby bábätko nespadlo z veľkej výšky. A keď si potom uvedomíme, čo sa často deje v nemocniciach, že dávame ženy do presne opačnej polohy s nohami hore. (Ja tomu hovorím uviaznutý chrobák.) Presne naopak. Úplne naopak. Bránime fyziológii, to je to, čo robíme.

Spomenuli ste teraz viaceré výhody spontánneho výberu polohy. Mohli by ste nám povedať, či poloha súvisí aj s ochranou hrádze?

Najlepšie výsledky vyplývajúce zo štúdií dosahuje poloha na ľavom boku. Dobré výsledky sú aj vtedy, keď ženy stoja alebo sa vpredu opierajú. Horšie výsledky sú na pôrodnej stoličke, pretože tam je riziko, že hrádza opuchne a tým pádom už nebude taká pružná, alebo že bábätko vyjde príliš rýchlo. Ale najhoršia pozícia v ktorej žena môže rodiť, je poloha na chrbte s nohami v opierkach, alebo keď jej ich niekto drží nohy doširoka roztiahnuté.

Nuž, v slovenských pôrodniciach si ženy polohu vyberať nemôžu. A stáva sa aj to, že v druhej dobe pôrodnej im tlačia na brucho počas riadeného tlačenia. Dokonca ženy bývajú inštruované aby začali tlačiť, aj keď ešte nepociťujú nutkanie na tlačenie. Aký je podľa vás dopad takýchto techník na zdravie žien?

To by nikdy nemali robiť. Tlak na fundus by sa nemal používať. Vieme, že zvyšuje riziko zlomenín. Veď to je nezmysel! Z panvy nič nevyjde, ak na to otvor nie je pripravený. Maternica nefunguje s tlakom, sťahy maternice sú akési zovretia, ktoré prichádzajú vo vlnách. Veď to nedáva zmysel. V Austrálii tlak na fundus nepoužívame. Práve naopak, je to veľmi nebezpečné. V minulosti boli zaznamenané prípady so zlými následkami: zlomené kosti alebo poranenia bábätka. Nie, nepoužívame tlak na fundus. To sa nikdy, nikdy nerobí.

A čo sa týka toho tlačenia predtým, než príde prirodzené nutkanie?

Veď to je šialené. Všetko, čo tým dosiahnete je, že budete mať bábätko v strese, opuchnutý krčok maternice a hrádzu, vyčerpáte matku, zvýšite pravdepodobnosť použitia klieští alebo vákuového extraktora. Teraz je trend nepočítať druhú dobu pôrodnú hneď ako je žena úplne otvorená, ale až keď aktívne tlačí a hlavička je nízko. Dnes sa odporúčajú tri hodiny pre prvorodičku na tlačenie v druhej dobe. Pričom tie tri hodiny začínajú, až keď je hlavička nízko a žena sama tlačí bez toho, aby jej niekto kázal. Tri hodiny pre prvorodičky a dve pre viacnásobné rodičky. Časové limity sú predmetom debát, ale ak nútite ženy tlačiť predtým, ako pociťujú potrebu, riskujete kliešte alebo extraktor.

Povedali ste, že pre prvorodičky to je okolo troch hodín a pre ostatné okolo dvoch. Toto sú priemerné časy alebo sú to rozumné limity? Mali by vôbec byť limity?

Toto sú horné limity. Ak prvorodička neporodila do troch hodín tlačenia, tak to už signalizuje, že sa niečo deje a je čas začať niečo robiť. Typická dĺžka (druhej doby pôrodnej) je pre prvorodičku hodina až hodina a pol. Pre viacnásobné rodičky je to menej, často vidíme aj polhodinu alebo dokonca ešte kratšie. U týchto môže byť aj ťažké povedať, kedy presne vlastne začala.

A mohli by ste popísať fyziologickú druhú dobu pôrodnú a ako by mala byť vedená personálom?

Nepovedala by som, že by mala byť vedená. Žena by mala mať prístup k vode, buď ku sprche alebo vani. Mali by byť použité teplé obklady, ktoré som spomínala, ak si ich žena praje. Samozrejmosťou je voľnosť pohybu. V tomto máme veľmi blízko k zvieratám: ženy vedia, čo majú robiť. Rada hovorím, že zdravotníci by im mali len strážiť priestor, pozorovať, ak si žena nie je istá, pomôcť, ponúknuť podporu, ktorú potrebuje, povzbudenie.

Hannah Dahlen je profesorkou pôrodnej asistencie na Univerzite v Sydney (University of Western Sydney), tiež bývalou prezidentkou a súčasnou hovorkyňou Austrálskej asociácie pôrodných asistentiek. Má viac ako 20ročnú prax ako pôrodná asistentka, v súčasnosti sa venuje najmä výskumu v tejto oblasti, najviac v týchto dvoch témach: 1/ podpora normálneho pôrodu, kam patria výskumy týkajúce sa pôrodných polôh, ochrany hrádze počas druhej doby pôrodnej, porovnania pôrodných skúseností (aj zdravotníckych ukazovateľov) u žien rodiacich doma a v nemocnici a problematika vaginálneho pôrodu po cisárskom reze. 2/ kvalita poskytovaných zdravotníckych služieb, kam patrí tvorba politík (smerníc) v tejto oblasti, problematika domácich pôrodov a pôrodných centier ale aj analýzy mediálneho zobrazovania pôrodu, práce pôrodných asistentiek a využívania dúl v zdravotníckych službách. Hannah vystupovala aj v austrálskom filme Podoby pôrodu. Jej prieskum o používaní teplých obkladov počas druhej doby pôrodnej ako účinnej prevencii pôrodných poranení je zahrnutý v Cochrane databáze.

[1] Aasheim V, Nilsen ABV, Lukasse M, et al. Perineal techniques during the second stage of labour for reducing perineal trauma. Cochrane Database Syst Rev. 2011;(12):Art. No.: CD006672. 2011, doi:10.1002/14651858.CD006672.pub2. [2] http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1350988/ >> druhá časť

The post Rozhovor s Hannah Dahlen: Nestačí, že intervencia funguje, musí byť pre ženy aj prijateľná appeared first on Ženské kruhy.