Tento blog začnem netradične. Požičiam si teóriu o globálnych metaforách od jedného známeho spisovateľa motivačných kníh.[1] Hovorí, že to aké používame metafory, ovplyvňuje naše správanie, naše očakávania od druhých ľudí, formuje naše životné postoje. Niečo na tom asi bude, keďže s jazykom ako nástrojom, ktorý formuje spoločnosť a správanie ľudí sa môžete stretnúť vo viacerých publikáciách.[2]
V rôznych podobách som sa stretla s globálnou metaforou, ktorú použili viacerí lekári ako vysvetlenie, prečo nemajú radi, ak prichádzajú ženy s vlastnými predstavami o tom, ako by mala vyzerať zdravotná starostlivosť pri pôrode.
„Ja keď si idem dať opraviť prevodovku v aute, tiež nehovorím automechanikovi ako to má urobiť.“
Pozrime sa na jednotlivé roly:
Lekár = Automechanik, odborník so skúsenosťami (tu by som to prehodila)
Žena (pôrod)= Auto (prevodovka) – vec ktorú treba opraviť
Vlastník auta, ktorý rozhoduje o tom, do akého servisu pôjde = Žena? Jej partner? Vonkajšie okolnosti?
Žena (pôrod) je v tejto metafore vnímaná ako niečo pokazené čo treba opraviť. Lekár je vnímaný ako automechanik, ktorý vie ako má správne pokazenú vec opraviť. Nie je celkom jasné, či žena samotná rozhoduje o tom, akému mechanikovi/lekárovi sa ako pokazená vec zverí do rúk.
Je to podľa môjho názoru príznačné, pretože tých možností bude mať veľmi málo – ak vôbec o nejakých možnostiach môžeme hovoriť. Ak je teda tehotná žena vnímaná ako pokazená vec, znamená to, že tehotenstvo je choroba, ktorú treba liečiť? Pôrodom? Tu sa na chvíľu zastavím pri druhej a tretej globálnej metafore, ktoré majú tiež množstvo obmien.
„Dnešné ženy nevedia rodiť.“ a „Rodí lekár“
Rola:
Lekár = ten, ktorý koná, ten, ktorý rodí
Žena = pasívna, nekompetentná (pokazená) verzia ideálnej ženy
Aké metafory používajú ženy? Veľmi častá je metafora, kde sa ženy vnímajú pasívne, a aktívnu úlohu pripisujú lekárovi.
„Kto ťa rodil?“ „Lékár, čo ma od/rodil…“
Lekár = ten ktorý koná, ten ktorý rodí
Žena = tá, na ktorej je vykonaná činnosť, rodenie
Podobne ako v prvom prípade, aj ženy niekedy prirovnávajú lekárov k inému povolaniu a samé seba k veci. V tomto prípade sa však nevidia ako pokazené veci, ktoré treba opraviť a lekárov nevnímajú ako ľudí, ktorý ich opravili.
„Správal sa ku mne ako mäsiar ku kusu mäsa.“
„Šla som tam ako teľa na porážku“
„Cítila som sa akoby ma rozbili na tisíc kúskov“
Roly sú v tomto prípade takéto:
Lekár = mäsiar -ten, ktorý reže, seká, láme
Žena = vec, zviera, ktoré čaká smrť, mäso z mŕtveho rozporcovaného zvieraťa
Kým v prvom prípade, kde bola žena vnímaná ako vec, bol lekár ten čo opravil, to čo bolo pokazená. V tomto prípade je lekár ten, čo navždy ukončí to, čo bolo živé a zanecháva neživý kus mäsa alebo niečo zlomené, čo sa už nikdy nedá opraviť. Dá sa povedať že tí, ktorí vnímajú ženy ako pokazené autá, sú zároveň tí, ktorých ženy potom vnímajú ako mäsiarov? Nie nedá. Je to však dôvod na zamyslenie, či metafory, kde prirovnávame rodiace ženy k veciam, neovplyvňujú správanie zdravotníkov natoľko, že sa k nim potom pri poskytovaní (zdravotnej) starostlivosti naozaj správajú ako ku kusom neživej hmoty.
Telo ženy nie je spotrebný tovar a pôrod nie je pokazená prevodovka
Pôrod je pre mnohé ženy v živote intímna a významná udalosť. To, či ženina dôstojnosť bola počas pôrodu zachovaná, ako s ňou osoby prítomné pri pôrode komunikovali, zaobchádzali, či bola spoluúčastná rozhodovania atď., má priamy dopad na ženinu sebaúctu a kvalitu jej ďalšieho života. Ktokoľvek by teda chcel vytvárať významové analógie medzi pôrodom a pokazenou prevodovkou, nech sa najprv zamyslí. Či to, ako sa autoopravár správa k prevodovke počas opravy, môže mať taký ďalekosiahly dopad na pocit vlastnej dôstojnosti majiteľa auta. Či prirovnanie živého cítiaceho tela s neživým predmetom úžitkovej hodnoty má miesto v metaforách dotýkajúcich sa ľudského života.
Tehotné a rodiace ženy, dokonca aj tie, ktoré čelia rôznym zdravotným komplikáciám, sú v provom rade ľudské bytosti. Vnímavé, citlivé a autonómne. Až potom môžu nasledovať diagnózy, prognózy a ponúkané postupy. Ak si obe strany uvedomia, že na prvom mieste je človek, tak sa jedna zo strán nebude báť hovoriť o svojich potrebách a predstavách a druhá strana bude takúto konverzáciu vítať. Lebo bude vedieť, že poskytuje starostlivosť konkrétnej osobe a na to, aby to mohlo byť urobené správne, musí poznať jej potreby.
[1] Tony Robins
[2] Napr. Luciferov efekt od Philipa Zimbarda
jazyková korektúra: Daniela Sakáčová
