Vyjadrenia odbornej verejnosti ku kampani Bonding – matkina náruč po pôrode:
Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p.a., Predsedníčka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek vyjadruje podporu a poďakovanie OZ Ženské kruhy za prípravu a vydanie brožúry „Bonding- Popôrodné pripútanie“, ktorá poukazuje na dôležitosť podpory bezprostredného kontaktu medzi matkou a dieťaťom po pôrode aj v neskoršompopôrodnom období.
Zároveň odhaľuje aj pocity a skúsenosti matiek s praktikami používanými v Slovenských pôrodniciach, ktoré neplnia očakávania a priania rodičov a potreby detí. Poukázanie na problém by malo iniciovať jeho riešenie, preto veríme, že spoločne dosiahneme zmeny postupov v Slovenských pôrodniciach tak, aby podpora popôrodného kontaktu matka- dieťa patrila medzi priority v starostlivosti o matku a dieťa u zdravotníckych pracovníkov.
„Matka by nemala v žiadnej pôrodnici na Slovensku bojovať o možnosť byť v neustálom kontakte so svojim novonarodeným dieťaťom.“
MUDr. Viera Haľamová, Slovenský výbor UNICEF – koordinátorka programu Baby Friendly Hospital
Z mojich dlhoročných skúseností lekárky v starostlivosti o matku a dieťa jednoznačne vyplýva, že na našom území stáročia pretrvávajú krásne tradície rodiny, obetavého materstva. Spomeniem z minulosti len jeden dokument, knihu Eleny Maróthy –Šoltésovej z konca devätnásteho storočia: „Moje deti“. Posolstvo tejto výnimočnej knihy, preloženej do viacerých jazykov nestratilo nič zo svojej platnosti v snahe najlepšie vychovávať svoje deti „ nielen pravidlami, lež aj citovým i umným porozumením“ Zápisky „ Moje deti“ sa zrodili z radosti a žiaľu: Obe deti spisovateľky zomreli v mladom veku po ťažkom priebehu tuberkulózy, ktorej sa už našťastie dnes matky na Slovensku nemusia obávať: po celoplošnom očkovaní sa už u nás nevyskytuje. V záujme zníženia úmrtnosti a tiež ohrozenia dieťaťa počas pôrodu a najzraniteľnejšieho obdobia prvých dní, týždňov sa na Slovensku v začiatkoch druhej polovice minulého storočia vybudovala sieť pôrodníckych a novorodeneckých oddelení v nemocniciach. Zameriavala sa najmä na rozvoj intenzívnej starostlivosti ohrozených novorodencov a dosiahli sa v nej veľké úspechy, zníženie ich úmrtnosti.
Negatívnou stránkou organizácie bolo že pre neodôvodnené obavy pred infekciou oddelili všetkých, aj zdravých novorodencov od matky bezprostredne po pôrode. Najmä z novších vedeckých dôkazov o psychosomatickom vývoji prenatálneho dieťaťa a jeho adaptácie po pôrode vyplýva nutnosť zmeny : vrátiť dieťa do náručia matky. S jej účasťou najlepšie prekoná náhlu zmenu prostredia z pod srdca matky a najlepšie naštartuje životné funkcie na adaptáciu nových podmienok samostatnej existencie. Náš svetoznámy profesor Peter G.Fedor Freybergh prostredníctvom vedeckých argumentov zdôrazňuje, že ľudský život od jeho začiatku treba považovať za neoddeliteľnú kontinuitu procesov, pričom každý úsek je výsledkom predchádzajúceho stupňa a prípravou na ďalší.
Po pôrode sú obaja – rodička a jej dieťa –pripravení na opätovný najbližší kontakt. Po priložení nahého novorodeniatka na obnažený hrudník rodičky dôjde podráždením receptorov na jej koži v mozgu k tvorbe a uvoľneniu hormónov – oxytocínu, prolaktínu. Okrem ďalších zmien v procese pôrodu majú práve tieto hormóny najväčší význam: podporujú tvorbu mledziva ( kolostra) v mliečnej žľaze a súčasne zvýšenú citlivosť na prijatie novorodeného dieťaťa a radosti z jeho narodenia. Dieťa po pôrode je vybavené reflexami (hľadacím, sacím, prehĺtacím) ktoré mu umožňujú naštartovanie životných funkcií mimo jej tela ale najlepšie s jej pomocou. Priložené tesne k nej obnažené sa snaží sa doplaziť k prsníku a zachytiť bradavku. Aj keď nie vždy sa mu to celkom podarí na prvý raz, je popôrodné priloženie k matke dôležité nielen z hľadiska podpory úspešného dojčenia dieťaťa, ale aj vytvorenia vzájomnej väzby, pripútania s dosahom na celý život.
Práve z týchto dôvodov patrí popôrodné priloženie novorodenca k matke a dojčenie, pomoc pri dosiahnutí úspešného dojčenia medzi najdôležitejšie z desiatich krokov svetového programu WHO/UNICEF – BFHI – nemocníc priateľských deťom. Jej zásady sa snažíme presadzovať dobrovoľnícky.
MUDr. Darina Sedláková, Riaditeľka Kancelárie WHO na Slovensku
WHO a UNICEF sú iniciátormi medzinárodného programu BFHI (Baby friendly hospital). Cieľom tohoto programu je podporovať a implementovať v jednotlivých krajinách po celom svete takú prax, ktorá pozitívne ovplyvňuje úspešnosť dojčenia už od samých začiatkov po pôrode. Dôležitou súčasťou tejto praxe je aj bonding, priloženie novorodenca matke v kontakte koža na kožu bezprostredne po pôrode. Tento kontakt by podľa odborníkov mal trvať aspoň 60 minút, pričom matky by mali byť povzbudzované k tomuto kontaktu a k nadojčeniu novorodenca vo chvíli, keď prejaví prvé známky pripravenosti. Bonding je považovaný za prirodzenú súčasť starostlivosti o novorodencov.”
Ďalej nás podporujú:
Ústav prenatálnej a perinatálnej medicíny, psychológie a sociálnych vied VŠZaSP sv.Alžbety
Doc. MUDr. Jozef Hašto, PhD. – vyjadrenie v plnom znení si prečítajte na našej stránke
Podporné vyjadrenia od občianskych združení:
Členky OZ Slovenské duly vyjadrujú podporu OZ Ženské kruhy v súvislosti s vydaním brožúry “Bonding – matkina náruč po pôrode ” a stotožňujeme sa s myšlienkami, ktoré brožúra obsahuje. Podpora vzťahovej väzby matky a dieťaťa by mala byť prirodzeným výsledkom dobrej praxe v pôrodniciach, kedy je venovaná plná pozornosť prianiam a potrebám matky a dieťaťa. Nedopusťme už, aby mamy museli bojovať za to, čo je prirodzené – za blízkosť svojho bábätka. Nedopusťme už, aby bábätká museli prežívať prvé dni bez maminej náruče. Ak sa nám toto podarí, svet urobí krok k lepšej budúcnosti.”
Mgr. Ľuba Lapšanská, riaditeľka OZ Slovenské duly
Podpora kontaktu koža na kožu predstavuje podporu normálneho, fyziologického spôsobu starostlivosti o novonarodené bábätko. Ide o naplnenie biologických a historických očakávaní matky aj dieťatka. Matkin hrudník je to správne miesto pre popôrodnú adaptáciu, ktoré zabezpečuje stabilizáciu všetkých životných funkcií bábätka. Kontakt koža na kožu bezprostredne po narodení a kontakt koža na kožu, ktorý pretrváva aj ďalšie hodiny a dni po pôrode, je jednou zo základných podmienok pre začiatok a pre úspešné pokračovanie dojčenia ako aj pre rozvoj materského správania. Na to, aby dieťa mohlo iniciovať dojčenie, potrebuje byť na správnom mieste – a tým správnym miestom je práve hrudník matky v priamom kontakte koža na kožu. Kontakt koža na kožu spoločne s dojčením tak predstavujú dva základné piliere pre pokračovanie vzťahovej väzby vytváranej v tehotenstve medzi matkou a dieťatkom a pre ďalší rozvoj vzťahovej väzby. Kontakt koža na kožu a dojčenie preberajú po pôrode funkciu maternice a sú teda spôsob, akým každé bábätko pokračuje v napĺňaní svojich základných potrieb.
RNDr. Viera Červená, predsedníčka o. z. MAMILA
Väzba medzi matkou a dieťaťom ovplyvňuje jeho ďalšie vzťahy až do dospelosti. Včasný fyzický kontakt matky s dieťaťom po pôrode je významnou devízou do budúcnosti. Akí sme teraz k novorodencom, také budeme mať neskôr medziľudské vzťahy v spoločnosti.
doc.MUDr.Darina Chovancová CSc., predsedkyňa Neonatologickej sekcie SPS SLS
