Nástrih hrádze

V slovenských pôrodniciach sa ešte stále používa rutinný alebo liberálny nástrih hrádze , ktorý je ženám prezentovaný ako prevencia pred natrhnutím,či neskoršími problémami s panvovým dnom. Veľa žien sa pri pôrode stretlo s vetou: „Buď vás trošku nastrihnem, alebo sa škaredo potrháte,“  a to napriek vedeckým dôkazom, že rutinné používanie nástrihu hrádze neprináša zlepšenie zdravia žien a, samozrejme, nie je spôsobom ochrany hrádze pred poranením. Sám osebe je vážnym poranením ženského tela.

Masáž hrádze

Tiež často používaná technika je masáže hrádze. Vykonáva sa tak, že počas druhej doby pôrodnej asistujúca osoba uchopí hrádzu z vonkajšej strany palcom a vnútornej strany hrádze ukazovákom a prostredníkom, pričom prstami prechádza z jednej strany hrádze na jej druhú stranu a hrádzu prstami naťahuje. Žena musí byť pri takejto masáži v polohe poloľah či polosed. Ženám býva odmietaná slobodná voľba pohybu počas druhej doby pôrodnej s odôvodnením, že v inej polohe im personál nemá ako chrániť hrádzu pred poranením.

Masáž hrádze podľa štúdií nielen, že nepredchádza poraneniam, ale pre mnohé ženy môže byť tento spôsob nepríjemný až nesmierne bolestivý.

Teplý obklad

Podľa Cochrane analýzy, ktorá porovnávala použitie teplého obkladu s masážou hrádze počas pôrodu, znižuje teplý obklad výskyt poranení hrádze až o 50 %. Hrádza sa dá chrániť aj bez toho, aby žena ležala či sedela na kresle. Okrem iného s pomocou u nás takmer neyužívanej metódy, pri ktorej sa prikladajú teplé vlhké obklady na hrádzu. Príjemné teplo má blahodarný vplyv, teplý obklad uvoľnuje tkanivá, spôsobuje uvoľnenie hrádze počas toho, ako ňou prechádza hlavička dieťaťa. Uvoľnenie je prirodzene prítomé napríklad pri pobyte v teplej vode.

Ak žena rodí mimo vody, teplé obklady je možné prikladať na hrádzu počas celej druhej doby pôrodnej. Žena má počas aplikácie teplých obkladov slobodnú voľbu pohybu. Nemusí byť v polohe, ktorá vyhovuje personálu. Môže kľačať, stáť, čupieť, atď. Obklad môže byť čistá látka namočená v teplej vode z vodovodu. Priebežne je potrebné ho opakovane namáčať, aby nevychladol. 

Ženám nie je v našich pôrodniciach teplý obklad bežne nielen ponúkaný, ale často ani dopriaty. Mnohé ženy majú vo svojich pôrodných prianiach požiadavku na jeho použitie. Pri konzultácii pôrodného priania im aplikáciu obkladu prisľúbia, no na pôrodnej sále sa situácia zmení a aplikácia obkladu je zamietnutá. Ako dôvod uvádza personál, že pri pôrode môže použiť iba sterilný materiál a obklad nie je sterilný.

Výsledky spomínanej Cochrane analýzy ukazujú, že použitie teplého obkladu počas druhej doby pôrodnej je nielen efektívnym, ale pre ženy aj prijateľným spôsobom ochrany hrádze. Nespôsobuje bolesť, naopak, ženami je vnímaný ako príjemný. O možnosti a prospešnosti jeho použitia by mali byť informované personálom pri pôrode.

Požiadali sme o vyjadrenie pôrodné asistentky z Českej republiky, ktoré teplé obklady na hrádzu úspešne využívajú.

Anna Kohutová

Teplý obklad minimalizuje riziko poranenia hrádze pri pôrode, ako sa ukazuje v mojej 5 ročnej praxi, počas ktorej teplé obklady využívam. Teplo samo osebe zmierňuje pocit pálenia a rezania pri pôrode hlavičky. Hrádzu teplo zmäkkčuje. Ak v tejto chvíli žena súhlasí, prikladám jej na hrádzu jemnú tkaninu namočenú do odvaru z byliniek, najčastejšie rozmarínu, ruže a levandule. Teplo má okamžitý účinok, žena sa vďaka nemu dokáže uvoľniť a púšťať pomaly sa rodiacu hlavičku bez tlačenia. Pomalý priechod hlavičky tiež eliminuje riziko natrhnutia hrádze. Teplý obklad vždy prikladám i do oblasti klitorisu a pyskov, čo ženy opisujú ako veľkú úľavu. Tou istou rukou spomaľujem priechod hlavičky.

Nikdy nerozťahujem hrádzu svojimi prstami, ako sa to často deje v praxi. Pretože je to pre ženu veľmi bolestivý manéver, v dôsledku ktorého sa jej hrádza dostáva do napätia, čo opät zvyšuje riziko natrhnutia. Jemnosť v spojení s teplom, rešpektom a kontrolou ženy, je dôležitá rola pôrodnej asistentky. Ženy si veľmi často vo chvíli pôrodu hlavičky želajú siahnuť si na hlavičku dieťatka. To veľmi vítam a rodiace ženy v tom podporujem. Dochádza tak k silnému prepojeniu matky a dieťaťa, žena má pocit, že má svoj pôrod vo svojich rukách. V takom prípade používam iba jednu ruku, ktorá spočíva na hrádzi, hrádzu nahrievam a pritom chránim. Bola som svedkom pôrodov bez akéhokoľvek môjho dotyku a ani v tomto prípade nedošlo k rozsiahlemu poraneniu. Prajem všetkým ženám jemný a rešpektujúci pôrod bez poranení na tele i duši.

Anna Fančovičová

Hrádzu začínam nahrievať, keď žena už cíti tlaky na konečník. Je jedno, v akej je polohe, pokojne polohy aj mení. Nahrievam ju tkaninou alebo rúškou z pôrodného balíka. Látku namočím do dosť teplej vody a priložím na celú oblasť hrádze. Vždy, keď obklad vychladne, znova ho namočím. Keď sa už tlačí hlavička, ešte potriem oblasť rodidiel olejom, aby to lepšie kĺzalo a pokračujem s nahrievaním. Čim dlhšie sa nahrieva, tým lepšie výsledky. Alternatívou sú relaxácie vo vani, v teplej vode.

Na argument, že na hrádzu sa smie prikladať iba sterilný materiál hovorím, že to nie je rozumný argument. Ak odteká plodová voda, všetky nečistoty splachuje, nehladiac na to, že rúška sa prikladá na rodidlá z vonkajšej strany. To by s touto logikou museli byť sterilné aj napríklad nohavice. Nikdy sme nezaznamenali ani náznak nejakej infekcie alebo podobne. Naopak, ženy sa lepšie uvoľnili, vďaka tomu teplu majú taký pocit bezpečia , že to tam dole niekto stráži a to bábätko nevypadne von.

Pôrod nemusí byť absolútne sterilná záležitosť. Z praktických dôvodov tečie voda smerom von, aby spláchla nečistoty. Naopak, sterilné prostredie je potrebné pri ošetrení poranenia, keď je narušené tkanivo.

Šárka Janáčová

Na nahrievanie používam jednorazovú bavlnenú rúšku alebo froté tkaninu, ktorú si žena prinesie. Začínam podľa situácie a podľa toho, ako potrebuje žena. Niekedy sa potrebuje uvoľniť a teplo jej robí dobre, tak kľudne nahrievam už pri leme. Inak keď je zájdená bránka alebo keď sa už prerezáva hlavička. Záleží aj, koľko mám času a či je žena prvo- alebo viacrodička. Rúšku nahrejem teplou vodou čo najviac, ako je možné, a celou svojou dlaňou priložím na hrádzu, konečník a oblasť veľkých a malých pyskov. Väčšinou takto nechám dve kontrakcie a znova nahrievam. Zatiaľ to bolo všetkým ženám príjemné, ešte sa mi nestalo, že by niektorá odmietla alebo nechcela. Pomyselne sa snažia dieťatko pustiť von do teplej dlane a pomáha im to pri tlačení. Rúšku držím po celý čas prerezávania hlavičky a zároveň sa snažím držať a chrániť hrádzu.

Osobné skúsenosť s teplými obkladmi pri pôrode

Pri mojom druhom pôrode použila pôrodná asistentka teplý obklad na hrádzu. Rodila som v polohe na kolenách, v miernom predklone. Takmer na záver, keď som už pociťovala tlaky na konečník, mi pôrodná asistentka priložila na celú oblasť vlhkú, nahriatu handričku. Teplo z obkladu bolo veľmi príjemné a takmer ihneď som pocítila úľavu od pálenia pri prerezávaní hlavičky a uvoľnenie v celej oblasti vulvy. Keď to porovnám s prvým pôrodom, pri ktorom mi obklad nebol ponúknutý, tak som sa vďaka nemu cítila oveľa uvoľnenejšie a pôrod samotnej hlavičky nebol sprevádzaný takým tlakom a pálením ako pri prvom pôrode.

Lenka

Prikladanie teplých obkladov nevyžaduje žiadne špeciálne technické vybavenie, ktoré by nebolo dostupné už teraz v každej pôrodnici. Je to nenáročná a efektívna metóda, ktorú väčšina žien a aj pôrodných asistentiek hodnotí vysoko pozitívne. Napriek tomu sa nájdu ženy, ktorým môže byť akákoľvek manipulácia s hrádzou počas pôrodu nepríjemná. Z toho dôvodu je dôležité, aby pôrodná asistentka informovala ženu o možnosti priloženia teplého obkladu počas pôrodu v dostatočnom predstihu. A v prípade, že si žena obklad neželá, tak jej prianie rešpektovala.

Takúto skúsenosť mala napríklad Dana:

Použitie teplého obkladu ma rozčuľovalo. Nebolo to na Slovensku. Nenamietala som, pretože pri tlačení som mala celkom iné starosti , ako diskutovať. Ale znervózňovalo ma to.

Jazyková korektúra: Tatiana Jančáriková

Tento článok je uzamknutý.
Pre jeho odomknutie vložte váš e-mail.

Odomknutím článku sa prihlásite do nášho newsletteru. Ďakujeme vám.
Vaše údaje spracovávame v súlade so zásadami ochrany osobných údajov. 

ODOMKNÚŤ

Hotovo!

The post Ochrana hrádze pri pôrode teplými obkladmi appeared first on Ženské kruhy.

Where should I go to give birth?

Is it tourism?

Wikipedia says that tourism is a hobby, travel for pleasure, getting to know new countries, monuments, customs and people mostly with recreational intentions. Or active travel, exercise and stay in nature, such as alpinism, cycling, hiking, climbing, rafting and other outdoor activities.

Birth refugees

A refugee is a person who involuntarily leaves his or her home country because he or she is persecuted or there is a bad political situation or war in the country.

The post Slovak women on the run appeared first on Ženské kruhy.

Kam mám ísť rodiť?

Je to turistika?

Pôrodný útek

The post Slovenské ženy na úteku appeared first on Ženské kruhy.

Obraz prvý

Pôvodný scenár

Skutočnosť

Obraz druhý

Pôvodný scenár

Skutočnosť

Pôvodný zámer

Skutočnosť pred štúdiom

• Pred dverami sa niekto rozpráva – poprosíme o ticho.
• Pred dverami niekto telefonuje, výskajú deti – posielame ich telefonovať a výskať trošku ďalej odo dverí.
• Na susednom pozemku hučí bager – pán zvukár konštatuje, že budú mať čo čistiť na zvukovom zázname.
• Po ulici ide auto, z ampliónu sa ozýva známe: „Vážení občaniaaaa. Kožky. Kožeeeee, staré periee, vykupujemeee“- počkáme, kým odíde.

Skutočnosť v štúdiu

• Navštívi nás obrovská mucha, mäsiarka. Režisérka sa pýta: „Pán zvukár, máme tu muchu. Nevadí?“ Zvukár: „Nevadí.“ Počas natáčania mucha robí okružné oblety okolo ženy, ktorú práve sníma kamera. Zvukár: „Vadí“. Režisérka: „Stop. Ideme zabíjať muchu.“ Ako zabiť muchu v štúdiu vysokom asi tak 6 metrov? V duchu počítam, koľko fliaš biolitu pôjdem kúpiť. Otvárame dvere. Všetky oči hľadajú tú potvoru. Aáááá tu je, iba meter odo mňa. Prstom jej ukazujem cestu k dverám. Mucha telepaticky poslúcha naše priania a vylieta cez dvere von. Niekto dodá, že šla po posily.
• maskérke padá hrebeň
• dieťa v zákulisí zaplače alebo vykríkne
• odložená plastová fľaša praskne v najdôležitejšej chvíli rozhovoru

Pôvodný zámer

Skutočnosť

Celý deň natáčania

Za tím Ženských kruhov ďakujem tiež

The post Ako sme nakrúcali spot o bondingu appeared first on Ženské kruhy.

Keď ma Zuzka požiadala, či by som ju sprevádzala pri jej druhom pôrode, ktorý si naplánovala v Hainburgu, potešila som sa. Už som počula veľa chvály na tamojšiu pôrodnú asistentku Evu Bauer. V sobotu 18. mája sme chystali seminár s pôrodnými asistentkami v Bratislave a v nedeľu mala Zuzka naplánovanú kontrolu v Hainburgu. Na seminár som pozvala aj Evu Bauer, ale nechcela prísť. Navrhla som Zuzke, že po seminári zostanem v Bratislave a ráno pôjdem s ňou do Hainburgu. Chcela som vidieť nemocnicu, zistiť ako sa tam budem cítiť, poznať Evu a skúsiť ju pozvať na nejakú ďalšiu besedu osobne. Sobotný večer sme strávili so Zuzkou spolu a ráno sme šli do Hainburgu. Pôrodnica bola útulná, celá poradňa sa niesla v pokojnom duchu, rozprávali sme sa všetky tri, Zuzka tlmočila. Moje jazykové znalosti angličtiny sú totiž na úrovni začiatočníka a z nemčiny na úrovni človeka, ktorý naposledy po nemecky rozprával v škole pred 30 rokmi 😀 Eva prisľúbila účasť na besede u nás.

Po poradni som plánovala ísť prvým vlakom domov. Cestou z Hainburgu do Bratislavy však Zuzka pocítila prvé sťahy. No nebola si istá, prijala som preto pozvanie na obed. Ak sa to naozaj rozbieha, príde vhod naobedovať sa, pretože jej predchádzajúci pôrod trval veľa hodín. Pri obede v bratislavskej pizzerii už bola Zuzka nesvoja a na tvári jej bolo vidno, že je to tu. Po ceste do pôrodnice som jej povedala, že ju počas pôrodu nebudem rušiť, nebudem ju oslovovať, rozprávať a budem robiť iba to, čo mi ona povie. Do Hainburgu sme prišli krátko po jednej. Žiadny príjem, na ktorý som zvykutá zo Slovenska, sa nekonal. Eva sa pýtala Zuzky, či chce klystír, čo Zuzka s úsmevom odmietla a Eva s úsmevom akceptovala. Ja som tiež nemusela vypĺňať formuláre, ani sa prezliekať, obliekať si sterilný plášť, či sa prezúvať, ani platiť za prítomnosť pri pôrode. Prišli sme do pôrodnej izby. V kúte za dverami stála veľká vaňa, pod oknom nízka široká posteľ, stolík s dvoma kreslami a zo stropu visela šatka v dúhových farbách. Zuzka vyprevadila manžela a ľahla si do vane. Eva mi ukázala, ako zmením teplotu vody, kde je šnúrka na jej privolanie, prípadne kde ju nájdem, keby bolo treba. Potom som si sadla do kresla a zobrala do ruky nemecký časopis.

Zuzka sa spoza rohu spýtala: „Čo robíš?“

Ja: „Čítam časopis“.

Zuzka: „Rozumieš tomu?“

Ja: „Nerozumiem.“

Zuzka: „Zavolám mužovi, nech ti prinesie slovenskú knihu.“

Ja: „To je v poriadku, nestaraj sa o mňa, pozerám si obrázky. Sústreď sa na seba.“

Moje „čítanie“ bolo v pravidelných intervaloch prerušované sústredeným tichým predýchavaním kontrakcií. Iba raz som nazrela na Zuzku, ktorá ležala so zatvorenými očami, úplne pokojne, ružolíca, ponorená do seba a do vody vo vani. Prítok vody príjemne, jednotvárne šumel. Pokoj a mier. Nebolo ma treba, vrátila som sa čítať.

Neskôr si Zuzka rozmyslela, že klystír predsa len chce. Šla som pohľadať Evu a tlmočila jej Zuzkino prianie.

Keď Zuzka bola na WC, ktoré sa nachádzalo na chodbe oproti izby, stála som na chodbe a prezerala si obrázky na stene. Prišla za mnou Eva a pýtala sa, ako sa má Zuzka. Povedala som, že dobre, že ešte netlačí. Používala som pritom takú zlátaninu anglických a nemeckých slovíčok. Na to mi Eva odpovedala, že vie, že keď jej dávala klystír, hlavička bola ešte vysoko. Neviem, akou rečou to povedala, ale rozumela som jej. Ponúkla ma kávou, ktorú som s chuťou vypila. Neskôr som počula Zuzkine vzdychy už nie spoza dverí, šla som teda pozrieť, čo sa deje. Sprchovala sa v sprche, ktorá bola pri WC. Požiadala ma, aby som jej potlačila rukami na chrbát. Držala sprchu tak, že osprchovala aj mňa, mala som dlhé šaty a keď sme sa vracali na izbu, musela som si ich vyžmýkať 😀 .

Zuzka sa vrátila späť do vane. Už neležala. Kľačala vo vode, počas kontrakcií mi dávala pokyny: „Potlač! Nižšie! Vyššie! Celými dlaňami! Hore! Dole!“ Medzi kontrakciami tichučko oddychovala, prevesená cez okraj vane. Neskôr prišla Eva, ktorá sa so Zuzkou rozprávala po anglicky. Evin hlas bol počas celého pôrodu veľmi pokojný a tichý, z tváre jej nemizol úsmev. Bolo zaujímavé, že s Evou sme sa vôbec nemuseli rozprávať slovami, stačili gestá a pohľady. Eva Zuzku vyšetrila, nie však na koze, tá tam vlastne ani nebola, vyšetrila ju v kľaku vo vode. O chvíľu sa Zuzke z hrdla vydral zvuk tlačenia. V knihách o prirodzených pôrodoch a z prednášok zahraničných pôrodných asistentiek som vedela, ako tlačí a aké polohy zaujíma žena pri pôrode v jednotlivých fázach II. doby pôrodnej. Tu som to prvýkrát videla na vlastné oči, naozaj ako z knižky. Rodičky v našich pôrodniciach sú v tej chvíli už na pôrodnom lôžku a nemajú možnosť slobody pohybu, rodia pomocou riadeného tlačenia a je im rutinne aplikovaný syntetický oxytocín. Zuzka postupne prechádzala z predklonu do vzpriamenej polohy. Pri každej kontrakcii tlačila, pomedzi kontrakcie oddychovala. Po jednej kontrakcii som začula z jej úst také hmmmm… také, aké vydávame vtedy, keď sa bez slov pýtame: „Prečooo??? Prečo práve jaaa…?“ Chcela som ju povzbudiť, ale po prvých dvoch slovách mojej vety prišiel povel: „Ticho!“ Na chvíľu ma zamrzelo, že som nedodržala sľub, že nebudem rozprávať, vzápätí bol vo mne len veľký obdiv k žene, ktorá pri pôrode vie, čo potrebuje a vie si to vypýtať.

Zuzka tlačila vystretá v kľaku, potom v stoji, potom zase v kľaku, raz zadok nižšie, raz vyššie. Polohy často menila. Netlačila tak, ako som bola zvyknutá u nás, nikto jej nekázal, kedy a ako sa má nadýchnuť a silno a dlho tlačiť. Tlačila krátkymi zatlačeniami, ktorých bolo viac za jednu kontrakciu a boli sprevádzané silným divokým, akoby zvieracím revom. Eva i ja sme tichučko čupeli pri vani. Cítila som absolútny pokoj a dôveru. Všetko bolo tak, ako má byť. Eva Zuzke pripevnila na brucho bezdrôtové CTG, iba spodný pruh, ktorý zaznamenáva činnosť srdiečka bábätka. Podchvíľou sa pozerala na monitor, ktorý bol pustený bez zvuku. V jednej chvíli oznámila Zuzke, že ona i bábätko sú v poriadku. Zuzku iba raz upozornila, aby si ponorila zadok do vody, keď ho zdvihla nad hladinu. Nezahriakla ju, že nemá kričať, že sa tým oberá o energiu, nechala ju, nech si robí čo chce. Len sa vždy presúvala dokola vane tam, kde mala Zuzka chrbát, aby videla na „miesto činu“ a sem tam ticho povedala: „Greaaaat!“ Dokonca priniesla džbán s malinovkou, z ktorej Zuzka pomedzi tlačenie vypila na jeden dúšok tri poháre. Čas od času Eva rukou skontrolovala situáciu, pretože očami sa nedalo ničvidieť, keďže Zuzka kľačala vo vode so vzpriameným trupom. Eva zozadu popod Zuzkin rozkrok vystrčila ruku dopredu oslovila ju, chytila jej ruku a položila na miesto, kde sa prerezávala hlavička. Zuzka si však prudkým pohybom ruku vrátila späť, akoby chcela povedať: „Nechcem!“ Eva sa po chvíli pozrela na mňa a posunkom mi naznačila, aby som jej podala ruku. Tú viedla dolu pod Zuzku a ja som pocítila, že temeno hlavičky je už vonku.

Povedala som Zuzke: „Zuzi, už je hlavička tu.“

Zuzka: „Celá hlava???“

Ja: „Nie, polovica hlavy je vonku.“

Zuzka vydala zo seba zvuk a urobila posunok, akože „pch“, daj pokoj s takými správami. Neskôr mi povedala, že chcela počuť, že je vonku celá hlavička. Eva jej povedala, že pri ďalšej kontrakcii už bude bábätko tu, čo sa aj stalo. Maličký zrazu prudko vyplával von z maminho tela, Zuzka ho hneď vytiahla a…a…a ja som stála pri vani..a… a už viete čo bolo potom.

Zuzka s manželom vítali svoje dieťatko, ktoré Eva zohrievala uterákom namočeným do teplej vody z vane, pupočník až po dotepaní prestrihol otecko (v Rakúsku už 5 rokov patrí dotepanie pupočníka k rutinnému nemocničnému postupu). Placenta vyšla krátko nato, ešte keď bola Zuzka vo vani. Eva zobrala bábätko, podala ho zabalené iba v plienočke oteckovi. Až vtedy sa rozplakalo. Otecko ho kolísal a chlácholivo vravel: „Ja viem, ja nie som mama… ja nie som mama…“ Zuzka si medzitým ľahla na pripravneú posteľ a otecko jej položil nahého synčeka do náručia. Urobila som im pár fotiek, z ktorých dýcha nádherná, radostná atmosféra.

Pred očami som mala niečo, čo by som nazvala svätou rodinou. Šťastná Zuzka úplne žiarila, otecko sa s láskou díval na ňu a na syna, držal Zuzku za ruku a bozkával ju. Bábätko sa tichučko a sústredene dívalo Zuzke do očí. Eva pokojne odišla, nebála sa, že by im dieťa nebodaj spadlo, nechcela ho brať preč. Ani ja som nemala potrebu tam zostávať. Tieto chvíle patrili im. Ich novej rodine. Zobrala som si fľašu vody, mobil a šla sa prejsť von s tým, že sa vrátim, keby ma potrebovali, alebo až potom, keď pôjdeme domov.

Sedela som na lavičke a premýšľala o tom, čo som zažila. A  dokola som si kládla otázku: „Prečo to u nás nejde? Prečo?“.  Asi po hodine ma otecko volal, či by som prišla pomôcť s prisatím. Vrátila som sa k nim. Maličký bral do úst bradavku, ale neprisával sa. Povedala som Zuzke, že ho necháme tak, že aj toto, rovnako ako pôrod, musí byť jeho víťazstvo, netreba mu nijako pomáhať. Tak aj bolo, o chvíľku sa sám prisal. Eva prišla po dvoch hodinách po pôrode, predvstupom do izby zaklopkala na dvere. Šla maličkého v sprievode otecka odvážiť a odmerať. Ten sa o chviľu vrátil s otázkou od Evy, či smie dať bábätku kvapky do očí. Zuzka kvapky do očí nechcela, odkázala, že iba vitamín K mu majú dať. V Rakúsku sa vitamín K podáva orálne (u nás sa zvyčajne pichá injekciou). O pár minút bol malý späť. Po chvíli prišla Eva s placentou v igelitke, vysvetľovala a ukazovala ju Zuzke, pýtala sa, či si ju chcú zobrať domov. Priniesla aj kartu, na ktorej boli maličkého iniciály, jeho fotka a odtlačok nožičky. Jednu fotku, ktorú urobili pri meraní, darovala aj mne. Otecko obliekol bábätko, Eva skontrolovala, ako sa Zuzke zavíja maternica. Zuzka si nedržala na bruchu žiadnu misku, ako je to zvykom v našich pôrodniciach, držala celý čas iba bábätko. Eva odprevadila Zuzku na WC a potom už usmiata Zuzka odišla po svojich na izbu oddelenia šestonedelia, bábätko niesol za nimi otecko. Na izbe maličkého prehliadol lekár. Zuzke sme dali do postele večeru a po uložení jej tašiek sme sa rozlúčili a šli späť do Bratislavy.

Ďakujem Zuzke za to, že som ju mohla sprevádzať. Ďakujem Eve za jej prístup, prvýkrát v živote som videla pôrodnú asistentku, ktorá absolútne rešpektuje prianie ženy porodiť prirodzene. Napriek tomu, že som nebola pri pôrode prvýkrát, zažila a videla som prvýkrát pôrod bez zákazu jedenia a pitia, bez liekov a injekcií, bez vyšetrovania na koze, bez prepichnutia plodových obalov, bez zavedenia kanyly, bez vyhrážok, čo všetko hrozí, ak si nedá nedá pichnúť oxytocín a jeho následnej rutinnej aplikácie, bez nástrihu hrádze, riadeného tlačenia, využitia polohy na pôrodnom kresle, zahriakavania kriku pri tlačení, okamžitého prerušenia pupočníka a bez únosu zdravého dieťaťa, s profesionálnou, no tichou a rešpektujúcou podporou usmiatej pôrodnej asistentky v jednom. Prvýkrát som videla, akú obrovskú silu má v sebe žena, ktorú pri pôrode absolútne a bez výhrad rešpektujú a dovolia tej božskej sile v nej, aby sa bez prekážok prejavila. Rodiaca žena potrebuje intimitu a pocit bezpečia, láskavú materinskú podporu. A tu bolo všetko tak, ako má byť. Slovami je to ťažké popísať, to sa musí zažiť. Ženy to dokážu. A pôrodné asistentky to tiež dokážu. Len im to u nás zatiaľ nie je umožnené.

Veľmi sa teším na čas, kedy budú takéto príbehy súčasťou bežného života v slovenských pôrodniciach…

>> k pôrodnému príbehu Nerušiť, prosím – rodím

The post Narodeniny alebo ako som bola v dulom nebi appeared first on Ženské kruhy.

Čo je to ambulatný pôrod?

• zdravá matka – po fyziologickom pôrode, bez rizikovej anamnézy, ktorá má fyziologický pulz, tlak, teplotu, fyziologické očistky, zavinovanie maternice a je vymočená,
• so zdravým  novorodencom – dieťa po fyziologickom pôrode, donosené, s normálnou pôrodnou hmotnosťou, bez rizikovej anamnézy, ktoré má fyziologický pulz, dýchanie, teplotu, farbu pokožky, svalový tonus a reflexy,

Aké sú výhody ambulatného pôrodu?

Aká je situácia na Slovensku?

Aká starostlivosť je poskytovaná v zdravotníckch zariadeniach ústavnej zdravotníckej starostlivosti počas hospitalizácie zdravej žene a novorodencovi po fyziologickom pôrode na Slovensku?

• Vyšetria Apgar skóre a základné reflexy, zmerajú ho, odvážia, prehliadnu očami od hlavy po päty, či bábätko nemá nejakú viditeľnú vrodenú vývojovú chybu, zmerajú teplotu, čím sa zaroveň zistí, či je priechodný konečník, podajú vitamín K a do očí nakvapkajú očné kvapky.
• Sondovanie – zavedú sondičku cez pusu, potom hltan, pažerák až do žalúdka. Toto vyšetrenie sa robí za účelom zistenia, či je pažerák priechodný. V niektorých zariadeniach ho vykonávajú v rámci rutinného odsávania, inde ho odkladajú na neskôr.

Aká je situácia v zahraničí?

Francúzsko

Belgicko

Nórsko

Holandsko

Nemecko

Vráťme sa na Slovensko. Je po právnej stránke možné, aby sa rodič rozhodol odísť domov navzdory odporúčaniu lekárov?

Aké možnosti má teda slovenská rodička?

The post Ambulatný pôrod v zahraničí a na Slovensku appeared first on Ženské kruhy.

Mirka Rašmanová

1. Aká bola tvoja motivácia na ambulantný pôrod

2. Aké pozitíva, prípadne negatíva, si si odniesla z tohto rozhodnutia?

Elenka Hutton

1. Aká bola tvoja motivácia na ambulantný pôrod

Ambulantný pôrod som neplánovala. Keďže som sa po pôrode cítila dobre a aj môj synček bol zdravý ako buk, nevideli sme dôvod ostávať v pôrodnom dome dlhšie, ako bolo nevyhnutné. Synček sa narodil o 02:47 hodine nadránom, do 6:00 hodiny sme boli aj s manželom na pôrodej sále, potom sme sa šli vyspať – ja so synčekom na izbu v pôrodnom dome a novopečený otecko domov. O 12:00 hodine sa môj manžel vrátil a o 18:00 hodine sme šli všetci spolu domov. Personál pôrodného domu bol trochu prekvapený, keďže predtým som im povedala, že tam chcem ostať pár dní, ale keďže tam je normálne rodiť ambulantne, rýchlo všetko pripravili na prepustenie a hneď sme mohli ísť. Na druhý deň ráno k nám prišla pôrodná asistentka skontrolovať stav môj aj môjho synčeka a potom k nám chodila približne každý druhý deň.

2. Aké pozitíva, prípadne negatíva, si si odniesla z tohto rozhodnutia?

Monika Polakovičová

1. Aká bola tvoja motivácia na ambulantný pôrod

2. Aké pozitíva, prípadne negatíva, si si odniesla z tohto rozhodnutia?

The post Beseda o ambulantnom pôrode appeared first on Ženské kruhy.