V prípade narodenia dieťaťa v nemocnici príslušný matričný úrad vystaví rodný list na základe elektronického hlásenia o narodení. Potrebné údaje odosiela zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa dieťa narodilo Národnému centru zdravotníckych informácií (NCZI). Následne NCZI prepošle hlásenie o narodení dieťaťa elektronicky do Centrálneho informačného systému matrík.[1] Čo však v prípade, že sa dieťa narodilo doma? Zákon myslí aj na takéto situácie a stanovuje, že zápis do knihy narodení sa vykoná v príslušnom matričnom úrade[2] na základe splnenia oznamovacej povinnosti jedným z rodičov, a to najneskôr do troch pracovných dní od pôrodu. V prípade, že oznámenie robí matka, môže tak urobiť aj po trojdňovej lehote, hneď ako je schopná urobiť oznámenie. Rodný list je úradná listina, ktorá je výpisom z knihy narodení.[3]
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách č. 154/1994 Z. z. v § 13 odseku (3) stanovuje, že: „Zápis dieťaťa narodeného u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu 6aa) sa do knihy narodení vykoná na základe údajov poskytnutých Národným centrom zdravotníckych informácií 6ab) prostredníctvom informačného systému; 1d) v ostatných prípadoch sa zápis do knihy narodení vykoná na základe oznamovacej povinnosti jedného z rodičov.“
Čo je potrebné priniesť na matričný úrad, ak sa dieťa narodí doma?
Podklady, ktoré sú rodičia povinní predložiť pri ústnom oznamovaní narodenia dieťaťa mimo zdravotníckeho zariadenia, sú určené v § 20 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 302/1994 Z. z., ktorá slúži na vykonávanie niektorých ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách:
„O ústnom oznámení narodenia dieťaťa sa vyhotovuje s oznamovateľom zápisnica, v ktorej sa uvedú údaje o všetkých skutočnostiach, ktoré sa zapisujú do matriky, a to na základe verejných listín alebo iných úradných listín potrebných na zistenie alebo overenie správnosti údajov zapisovaných do knihy narodení.“
Verejnými alebo úradnými listinami sú v tomto prípade napríklad občianske preukazy rodičov, sobášny list alebo dohoda rodičov o priezvisku dieťaťa, či rozhodnutie súdu o určení priezviska, ak majú rodičia rôzne priezviská.
Potvrdenia z pediatrickej ambulancie alebo z gynekologickej prehliadky nie sú úradnými listinami a zákon ani vyhláška rodičom neukladajú povinnosť preukazovať sa takýmito dokumentami pri oznámení narodenia dieťaťa na príslušnom matričnom úrade. Zákon teda nestanovuje matrike právomoc podmieňovať vydanie rodného listu dieťaťu absolvovaním gynekologického vyšetrenia matkou, pediatrickým vyšetrením, ani inými potvrdeniami od lekárov.[4] Je dôležité zdôrazniť, že v prípade narodenia dieťaťa na území SR mimo zdravotníckeho zariadenia, má pracovník alebo pracovníčka matričného úradu povinnosť zapísať dieťa do knihy narodení v súlade so zákonom, na základe ústneho oznámenia rodičov.
V prípade, ak by vznikli pochybnosti o tom, kto je matkou dieťaťa, pretože oznámenie nie je úplné, presné alebo nebolo urobené v zákonom stanovenej lehote, postupuje sa podľa osobitného predpisu, ktorým je § 83 odsek 1) Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V takomto prípade materstvo určí súd. Podľa rovnakého zákona môže návrh na súd ohľadom určenia materstva podať „žena, ktorá o sebe tvrdí, že je matkou dieťaťa, alebo otec dieťaťa, alebo ten, kto preukáže, že má na tomto určení právny záujem.“ [5].
Dieťa má právo na rodný list aj keď sa narodilo doma
Matričný úrad, ktorý vám odmieta vydať rodný list z dôvodu, že dieťa sa narodilo doma a vy ste neabsolvovali lekársku prehliadku, porušuje práva dieťaťa na identitu a štátnu príslušnosť. Tieto práva vyplývajú dieťaťu z medzinárodných dohovorov, ktorých je Slovenská republika signatárom. Konkrétne ide o odseky 1. a 2. článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorých je „každé dieťa registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno (a) právo na štátnu príslušnosť“. A tiež podľa odsekov 2. a 3. článku 24 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach: „Každé dieťa sa registruje okamžite po narodení a dostane meno,“ a „Každé dieťa má právo na štátnu príslušnosť.“
Matričný úrad porušuje tiež už spomínaný zákon o matrikách, ktorý ukladá osobe zodpovednej za vedenie príslušnej matriky povinnosť vykonať zápis dieťaťa do knihy narodení aj na základe oznámenia jedného z rodičov.
Aké máte možnosti?
V prípade, že matričný úrad odmieta zapísať dieťa narodené na území SR mimo zdravotníckeho zariadenia do knihy narodení na základe splnenej oznamovacej povinnosti jedného z rodičov, máte viacero možností.
Odporúčame spísať čestné prehlásenie rodičov o narodení dieťaťa a poslať ho poštou a mailom na príslušný matričný úrad. Čestné prehlásenie môžete tiež doplniť popísaním skutočnosti, že ste sa pokúšali na základe ústneho oznámenia zabezpečiť zapísanie dieťaťa do knihy narodení a žiadali ste o vydanie rodného listu, no boli ste odmietnutí. Zabezpečíte si tak dôkaz o tom, že ste si splnili svoju oznamovaciu povinnosť v zákonom stanovenej lehote. Od príslušného matričného úradu si tiež môžete vyžiadať písomné vyhlásenie o tom, na základe akých dôvodov odmietajú dieťa zapísať do knihy narodení a vydať mu rodný list.
Zákon o matrikách stanovuje ako kontrolný orgán príslušný Okresný úrad a Ministerstvo vnútra SR[6]. Na tieto inštitúcie sa môžete obrátiť s podnetom na prešetrenie postupu matričného úradu. Môžete tiež napísať sťažnosť adresovanú príslušnému obecnému úradu, pod ktorý príslušný matričný úrad spadá a môžete žiadať o vykonanie nápravy a urýchlené vydanie rodného listu. Matrika je podľa zákona povinná urobiť zápis do knihy narodení najneskôr do dvoch mesiacov od oznámenia o narodení.[7]
Ďalšou možnosťou je zadovážiť požadované lekárske potvrdenie a následne sa sťažovať na postup matričného úradu a/alebo podať aj podnet kontrolným orgánom. Sťažnosť a/alebo podnet totiž môžete podať aj v prípade, že sa rozhodnete absolvovať lekárske vyšetrenie z dôvodu, že uprednostníte skoršie vystavenie rodného listu pred doťahovaním sa s matričným úradom.
Spolufinancované Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú výlučne názormi autorského kolektívu a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru. Európska únia ani poskytovateľ finančných prostriedkov nenesú žiadnu zodpovednosť za tieto názory a postoje.
Na tomto článku sa podieľali odbornými konzultáciami:
Viktória Ilka, Zuzana Krišková
Jazyková korektúra: Júlia Pukancová
[1] Metodický pokyn č. 4/2023 pre zápis do Registra záznamov o narodení: https://www.ezdravotnictvo.sk/documents/1005903/2085173/Metodicky_pokyn_c._4_2023_pre_zapis_do_registra_zaznamov_o_narodeni.pdf
[2] Podľa miesta trvalého bydliska
[3] Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách č. 154/1994 Z. z.
[4] V minulosti boli snahy zaviesť do Zákona o matrikách povinnosť ženy absolvovať po pôrode mimo nemocnice povinnosť absolvovať gynekologickú prehliadku. Ženské kruhy podali spoločne s organizáciou Občan, demokracia a zodpovednosť úspešnú hromadnú pripomienku proti takejto právnej úprave, v ktorej sme namietali porušenie práv žien a detí v prípade, že by táto právna úprava bola prijatá. Hromadná pripomienka bola úspešná a povinnosť ženy absolvovať gynekologickú prehliadku bola z návrhu zákona odstránená. Bližšie pozri: https://zenskekruhy.sk/podporte-pravo-zien-zvolit-si-okolnosti-porodu/ a tiež https://zenskekruhy.sk/diskriminacne-body-z-novely-zakona-o-matrikach-vypustene/
[5] § 83 odsek 2) Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[6] § 31 odsek (1) zákona č.154/194 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách č. 154/1994 Z. z.
[7] § 17a zákona č.154/194 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách č. 154/1994 Z. z.
