Výskum

Ako sa robí experiment a prečo nám môže pomôcť v hľadaní odpovedí?

Pri štúdiu problematiky najlepšej pôrodníckej praxe čerpáme z rôznych zdrojov a štúdií. Jedným zo zdrojov, ktoré používame, sú Cochrane Reviews, teda systematické porovnania výsledkov štúdií. O dôvodoch vzniku, histórii a práci Cochrane Collaboration sa môžete dočítať viac v článku Ako sa vyznať v mori najnovších vedeckých poznatkov? Cochrane Collaboration. Častou metódou výskumu je experiment. V tomto článku sme sa preto rozhodli ho v krátkosti priblížiť.

Experiment je metóda, ktorou môžeme overovať naše predpoklady o svete. Pred realizáciou výskumu je dôležité určiť si otázku, ktorú chceme zodpovedať. Napríklad by sme chceli zistiť, či zlepšuje pitie vody počas doby pôrodnej priebeh pôrodu. Alebo či oddialenie strihania pupočníka má pozitívny efekt na zdravie novorodenca. Ak máme nejaký predpoklad, stanovíme si hypotézu, ktorú chceme experimentom overiť. V prípade prvého príkladu by to bolo: „Pitie vody počas prvej doby pôrodnej zlepšuje priebeh pôrodu”.

V najjednoduchšej forme experimentu sú účastníci náhodne rozdelení do dvoch skupín: kontrolnej a experimentálnej. Náhodné rozdelenie (inak nazývané i randomizácia) znamená, že každá participujúca osoba (teda účastník alebo účastníčka nášho výskumu) má rovnakú šancu dostať sa do experimentálnej alebo do kontrolnej skupiny. Tieto dve skupiny by si mali byť čo najpodobnejšie čo sa týka charakteristík participujúcich osôb ako napríklad vek, pohlavie, zdravotný stav, socio-ekonomický status, pôvod/bydlisko a podobne. Kontrolná a experimentálna skupina by teda mali byť skoro totožné, jediný rozdiel je v tom, že experimentálna skupina podstúpi intervenciu, ktorú chceme skúmať (v našom prípade by to bolo pitie vody počas prvej doby pôrodnej). Kontrolná skupina predstavuje stav bez intervencie (v našom príklade by to teba boli ženy, ktoré by vodu počas prvej doby pôrodnej nepili). V experimente chceme zistiť, či po intervencii (pití vody počas prvej doby pôrodnej) budú výsledky v experimentálnej skupine odlišné od výsledkov kontrolnej skupiny. Ak sú výsledky odlišné, predpokladáme, že táto odlišnosť je spôsobená práve intervenciou (teda pitím vody v našom príklade).

Ak by sme teda chceli overiť, či pitie vody v prvej dobe pôrodnej zlepšuje priebeh pôrodu, museli by sme sa rozhodnúť, na kom to chceme skúmať a vybranú vzorku žien náhodne rozdeliť do kontrolnej a experimentálnej skupiny tak, aby tieto dve skupiny boli čo najpodobnejšie. Výskumy musia spĺňať prísne etické štandardy, ktoré okrem iného zahŕňajú aj to, že participujúce osoby vedia o cieľoch výskumu, metódach, potenciálnych rizikách a zúčastňujú sa ho dobrovoľne a majú možnosť kedykoľvek z výskumu vystúpiť.

Predtým, než začneme, musíme si ešte určiť, čo vlastne pre nás znamená priebeh pôrodu a ako zistíme, že je lepší. Pre účely tohto príkladu by sme si povedali, že budeme sledovať dĺžku trvania pôrodu a počet nepostupujúcich, inštrumentálnych pôrodov a pôrodov cisárskym rezom, s tým, že čím kratší čas a čím menej nepostupujúcich, inštrumentálnych pôrodov a pôrodov cisárskym rezom, tým je priebeh pôrodu lepší. To čo sledujeme sa nazýva premenná.

Premenné delíme tiež na dva typy. Nezávislá premenná je to, čím manipulujeme, v našom príklade je to pitie vody (jedna skupina pije vodu, druhá ju nepije). Závislá premenná je to, čo sledujeme, v tomto príklade teda čas pôrodu, počet nepostupujúcich pôrodov, počet inštrumentálnych pôrodov a pôrodov cisárskym rezom.

Najsilnejšou formou experimentu je tzv. dvojito slepý experiment (double-blind), v ktorom participujúce osoby nevedia, či sú v kontrolnej alebo experimentálnej skupine a tí, ktorí vyhodnocujú výsledky tiež nevedia, do ktorej skupiny participujúce osoby patrili. Nie vždy sa však takýto experiment dá uskutočniť, v našom príklade ženy vedia, či vodu pili alebo nepili.

Vyhodnotenie výsledku experimentu

Keď máme dáta zozbierané, pristúpi sa k vyhodnocovaniu výsledkov. V našom prípade to znamená, že budeme porovnávať výsledky experimentálnej skupiny s výsledkami kontrolnej skupiny. Tradičný prístup používa štatistické testy, ktorých výsledkom je (okrem iného) to, či je nájdený rozdiel štatisticky významný. Štatistická významnosť, t.j. signifikancia, znamená, že rozdiel s veľkou pravdepodobnosťou nevznikol náhodou. Preto sa predpokladá, že vzniknuté rozdiely sú výsledkom experimentálnej manipulácie, v našom príklade toho, či ženy pili alebo nepili vodu počas prvej doby pôrodnej. Štatistická významnosť alebo signifikancia býva v štúdiách označená písmenom p a hodnoty p < 0,05 sa považujú za štatisticky významné.

Druhým dôležitým údajom je vecná signifikancia, ktorá hovorí o tom, na koľko je rozdiel, ktorý sme zistili sám o sebe významný. Teda či zmena, ktorú sme zistili, je malá alebo veľká. Ak porovnávame dĺžku pôrodu alebo počty rôznych komplikácií počas pôrodov za celú skupinu (kontrolnú a experimentálu) spravidla uvádzame jedno číslo, ktorým je často priemer. Okrem priemeru sa udáva aj štandardná odchýlka (býva označená ako SD), ktorá hovorí o tom, ako sa líšia hodnoty v danej skupine od priemernej hodnoty. Ak je štandardná odchýlka malá, znamená to, že aj jednotlivé hodnoty (dĺžka pôrodu, počty pôrodov) sa pohybujú v podobných hodnotách ako je priemer. Ak je štandardná odchýlka veľká, znamená to, že hodnoty v skupine sa veľmi líšili. Štandardná odchýlka nám teda hovorí o tom, ako presne priemer vyjadruje hodnoty celej skupiny.

Novším postupom vo vyhodnocovaní aj experimentov je bayesovská štatistika, ktorá nepoužíva štatistickú signifikanciu (z opodstatnených dôvodov) a výsledky porovnáva na základe rôznej miery pravdepodobnosti a intervalov spoľahlivosti. Diskusia o bayesovskej štatistike je už nad rámec nášho článku, dôležité je vedieť, že aj veľmi kvalitná štúdia nemusí uvádzať hodnotu p, ak použila bayesovskú štatistiku.

Experiment ako jediný môže odhaliť kauzálny vzťah, teda príčinu. Iba pomocou experimentu môžeme overiť, či pitie vody v prvej dobe pôrodnej zlepšuje priebeh pôrodu. Existuje však veľa prípadov, kedy nie je možné experiment robiť (napríklad z etických dôvodov alebo preto, že sa to jednoducho nedá, že nie je možné vytvoriť kontrolnú a experimentálnu skupinu). Vtedy je úplne legitímne realizovať štúdie, ktoré nie sú experimentálne ale používajú iné metódy, napríklad observačné, kvázi-experimentálne alebo prípadové štúdie.

 

Jazyková korektúra: Nina Onufráková

Foto: Alain Bachellier via Flickr

O autorke

Hana Harenčárová

Napíšte komentár