Otvorené listy

Podporte otvorený list pre dm drogerie markt o bondingu

Boli sme upozornené na text týkajúci sa popôrodného “bondingu” v brožúre dm drogerie markt “Poradca pre mladých rodičov do 5 mesiacov”. Cítime potrebu reagovať na informácie, ktoré táto brožúra poskytuje o prvom kontakte matky a dieťaťa po pôrode, pretože ich považujeme za nepravdivé a poškodzujúce. Preto sme napísali otvorený list.

Pomôžte nám šíriť ďalej správu: Dieťa patrí po pôrode k mame!

Svoj podpis  k listu pripojilo 417 ľudí

Otvorený list

Vážená pani, Vážený pán

Dovoľujem si Vás osloviť v mene občianskeho združenia Ženské kruhy, ktorého cieľom je mimo iného aj upozorňovať na dobrú prax v starostlivosti o rodiace ženy. Boli sme upozornené na text týkajúci sa bondingu, ktorý je uvedený vo Vašej brožúre „Poradca pre mladých rodičov do 5 mesiacov“. Chceme Vás upozorniť, že v tejto brožúre sa viackrát zamieňa pojem popôrodný bondig – čiže kontakt dieťaťa a matky koža na kožu bezprostredne po pôrode so všeobecným pojmom bonding, čiže celoživotná vzťahová väzba medzi matkou a dieťaťom.

V brožúre sa mimo iného píše:

Dieťa a mama: Prvé minúty po narodení sú síce veľmi dôležité pre bonding, ale nie sú také rozhodujúce, ako si niektorí myslia. Či už cisársky rez alebo komplikácie: ak dieťa nemôže k matke, a musí byť on postarané, dá sa bonding ešte vždy dohnať. Najdôležitejšie je, aby bolo dieťa zdravé.“

Formulácie vo Vašej brožúre sa nám javia nešťastne volené. Kladú do protikladu tzv. „bonding“ so zdravím dieťatka a vytvárajú tak dojem, že kontakt matky a dieťaťa koža na kožu bezprostredne po pôrode je iba neurčitý „doplnok“ k pôrodu, ktorý sa však dá dohnať. Viackrát je v ňom zvýraznené, že „bonding“ môže počkať. Dovoľujeme si upozorniť Vás na niekoľko skutočností, ktoré Váš text nereflektuje:

  1. Všeobecne„bonding“ – alebo vzťahová väzba, sa vytvára medzi matkoudieťaťom už počas tehotenstva a pokračuje po pôrode a počas detstva, až do dospelosti. Avšak kontakt koža na kožu bezprostredne po pôrode (popôrodný bonding) je jedinečná forma kontaktu medzi matkou a dieťaťom, kedy sú obaja v stave zvýšenej citlivosti a vnímavosti, spôsobenej hormonálnymi zmenami špecifickými pre obdobie krátko po pôrode. Z hľadiska ďalšieho životného obdobia sa teda tento okamih pre konkrétne dieťa a matku nebude už nikdy opakovať. Nerušený kontakt koža na kožu po pôrode odporúčajú mnohé organizácie, ktorých stredobodom záujmu je zdravie a blaho novorodenca: WHO, UNICEF, Medzinárodná asociácia pre dojčenie (ILCA), Americká akadémia pediatrov (AAP), Britská kráľovská akadémia pôrodných asistentiek (RCM), Britský národný inštitút zdravia (NICE) a tak by sme mohli pokračovať ďalej. V roku 2009 vydalo aj MZ SR odborné usmernenie[1], ktorého súčasťou je odporučenie umožniť matke a dieťaťu po pôrode kontakt koža na kožu, pričom bežné vyšetrenia novorodenca môžu prebehnúť na tele matky.
  2. Kontakt koža na kožu by mal byť matkedieťaťu štandarne dopriaty aj po pôrode cisárskym rezom: neexistujú zdravotné prekážky, prečo by jej mal byť paušálne odopretý.[2] Niektoré slovenské ženy, ktoré dopredu vedia, že ich pôrod bude vykonaný sekciou, sú ochotné cestovať kvôli podpore kontaktu koža na kožu po cisárskom reze až do susednej Českej republiky, kde je možné takto porodiť napríklad v pôrodnici v Krnove[3]. Nie je teda pravda, že by kontakt koža na kožu (vo vašej brožúre bonding) po cisárskom reze stál v ceste ku zdravému dieťatku. Naopak, je to bežná prax v mnohých vyspelých krajinách Európy. Bohužiaľ, Slovenská republika sa medzi ne neradí.
  3. Text vo vašej brožúre nijako nespomína výhody bezprostredného kontaktu po pôrodeani príklady dobrej praxe: Z vlastných skúseností, aj sprostredkovane od žien vieme, že nerušený kontakt s dieťatkom po pôrode je pre ženy veľmi dôležitý. Jeho prínosy sú popísané mnohými odbornými štúdiami, týkajú sa dojčenia, hladiny stresových hormónov v tele bábätka, celkovej plačlivosti bábätiek po pôrode, ochotou matky odpovedať na podnety prichádzajúce od novorodenca. Bohužiaľ prax v slovenských pôrodniciach nepodporuje nerušený kontakt koža na kožu ani v prípadoch, kedy je dieťa zdravé a matka si kontakt vyslovene žiada.

My sme presvedčené, že zdravie dieťatka a podpora zdravých popôrodných procesov, medzi ktoré jednoznačne patrí aj kontakt koža na kožu bezprostredne po pôrode (aj po cisárskom reze), idú ruka v ruke so psychickým aj telesným zdravím detí a ich rodičov. Pre inšpiráciu si Vám preto dovoľujeme zaslať odsek, ktorým o bondingu informujú internetové stránky DM drogérie v Českej Republike:

Bonding je nepřetržitý kontakt maminky a děťátka ihned po porodu a v následujících hodinách a dnech. První okamžiky po porodu ovlivňují nejen spuštění laktace, ale i vztah s Vaším drobečkem.

V kvalitní poporodní péči je tato praktika zcela běžná. Matka a novorozenec jsou v těsném kontaktu – skin to skin. Pro maminku i děťátko je tento okamžik a pocit velmi příjemný. Žádné cizí ruce malého drobečka nemačkají, netahají, nenesou ho pryč, jste tu jen Vy a Vaše děťátko. Děti, které jsou ihned po porodu od své maminky separované, pláčou mnohem víc. Pokud má maminka možnost své děťátko cítit hned po porodu, bolesti jsou náhle mírnější a únava není tak velká. Dalo by se říct, že bonding je láska na první pohled a dotek.
Představu o porodu a podporu bondingu je dobré probrat už na předporodních kurzech. Pokud se Vaše názory a názory personálu porodnice v tomto směru rozcházejí, je lepší zvolit si jinou porodnici.“[4]

Veríme, že nebolo Vašim úmyslom dezinformovať nastávajúce matky a umenšovať význam prvého kontaktu s bábätkom bezprostredne po pôrode. Uvítali by sme, ak by ste pouvažovali nad formou nápravy a úpravou textu v ďalších materiáloch, v ktorých sa hodláte vyjadrovať k tejto téme. Ženy potrebujú v našich podmienkach podporu a povzbudenie k prvému kontaktu s dieťatkom po pôrode, nie jeho bagatelizovanie.

S úctou

Miroslava Rašmanová

podpredsedníčka Ženských kruhov

 


[1] Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o podpore výživy doj čiat a batoliat dojčením

[2]Gouchon, S., D. Gregori, et al. (2010). “Skin-to-skin contact after cesarean delivery: an experimental study.”, Nurs res

O autorke

Miroslava Rašmanová

K aktivizmu v oblasti pôrodníctva ma priviedla osobná skúsenosť a presvedčenie, že nie je jedno ako je poskytovaná zdravotná starostlivosť pri pôrode. Zaujímam sa najmä o nastavenia systémov zdravotnej starostlivosti v rôznych krajinách, podporu dojčenia a materských kompetencií. Snažím sa tieto témy spracovávať do hĺbky, s prihliadnutím k tomu, že konečná voľba je vždy aj tak na individuálnej žene. Som presvedčená, že ženy dokážu robiť rozhodnutia o svojom tele a zdraví počas pôrodu a že neexistuje jedno správne rozhodnutie pre všetky. Každá žena má za sebou určité skúsenosti a nachádza sa v inej životnej situácii. Od toho sa odvíjajú aj jej individuálne potreby a hodnotové preferencie.

1 komentár