V sobotu 12. 5. 2018 sme v Trnave usporiadali diskusiu a workshop „Ženy ženám“, zameraný na informovanie o tom aké práva majú ženy pri pôrode, čo je dobrá prax a kto nesie zodpovednosť za dodržiavanie ich práv.
Podujatie bolo rozdelené na dve časti: diskusiu a workshop. Diskusie sa zúčastnilo 30 žien a workshopu 25.
Pozrite si powerpointovú prezentáciu, ktorá odznela na diskusii.
Reakcie účastníčok:
Zuzana: “Bola som veľmi rada, že Ženské kruhy usporiadali worksop o právach žien pri porode. Myslím si, že celkovo v spoločnosti si vôbec neuvedomujeme, že rodiaca žena vôbec nejaké práva má. To sa musí zmeniť. Pôjde to pomaly a ťažko, ale bez takýchto aktivít to nepôjde. Myslenie v celej spoločnosti sa musí postupne meniť a veľká vďaka Ženským kruhom, že robia túto nevďačnú a mravčiu prácu. Verím, že to má zmysel!”
Miroslava: “Na workshope som stretla ženy s rôznymi motiváciami zaoberať sa problematikou poskytovania zdravotnej starostlivosti pri pôrode. Zišli sa tu pôrodné asistentky, ženy – matky, duly ale aj ženy, ktoré ešte nerodili. Čo však mali spoločné, bola potreba zmeny v slovenských pôrodniciach. Všetky sa zhodli na tom, že pôrod je v živote ženy jedinečnou udalosťou a vyžaduje si rešpektujúci a citlivý prístup a podporu ženiných kompetencií porodiť. Bremeno “vydobiť” si dobrý pôrod by nemalo ležať výhradne na pleciach rodiacej ženy, mal by sa zmeniť pohľad celej spoločnosti na túto udalosť. Príklady zo zahraničia ukazujú, že takáto starostlivosť je nielen možná ale je aj súčasťou dobrej praxe a profesionality. Základom sú pritom neraz veci, ktoré si nevyžadujú veľké finančné investície: informovanie rodiacej ženy, odklon od zastaralých postupov a zavádzanie tých, ktoré sú podporené aktuálnymi vedeckými poznatkami, empatická a rešpektujúca komunikácia zdravotníckeho personálu.
Potom sú však zmeny, ktoré sú tiež potrebné a vyžadujú si uspôsobenie priestorov pôrodnice aby boli zabezpečené súkromie, pohodlie pri pôrode, možnosť voľne sa pohybovať a byť po pôrode s dieťaťom. Workshop bol pre mňa psychicky náročný najmä z dôvodu, že som spoločne s prítomnými ženami zdieľala ich bolestivé zážitky z pôrodov, frustráciu ale aj hnev, ktoré sa vynárali počas toho, ako sme sa rozprávali o našich potrebách. Frustrácia a hnev z toho, že hoci sa mnohé veci lepšia, deje sa tak iba pomaly a stále, každý deň, porodí množstvo žien v podmienkach, ktoré mali už dávno patriť do smutnej minulosti. Pociťovala som však aj nádej, že čoraz viac žien nemá obavy jasne formulovať svoje potreby a pocity nedôstojnosti a zranenia, ktoré pri pôrodoch zažívajú, dokážu pomenovať. Nevinia viac už seba, nezostávajú ticho ale rozprávajú o svojich zážitkoch nahlas. Je tu tak šanca, že spoločne dokážeme prispieť k tak dôležitým systémovým zmenám, ktoré zaručia, že to, či bola žene poskytnutá kvalitná a rešpektujúca zdravotná starostlivosť, nebude viac už vecou šťastia, náhody alebo veľkého úsilia z jej strany, ale stane sa to samozrejmým.”
Na usporiadanie podujatie sme získali prostriedky z grantu od Nadácie Volkswagen Slovakia.
