<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Zaujímavá literatúra Archives - Ženské kruhy</title>
	<atom:link href="https://zenskekruhy.sk/category/temy/zaujimava-literatura/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://zenskekruhy.sk/category/temy/zaujimava-literatura/</link>
	<description>Priestor pre hlas žien v zdravotnej starostlivosti</description>
	<lastBuildDate>Thu, 12 Nov 2026 11:59:41 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=7.1.5</generator>

<image>
	<url>https://zenskekruhy.sk/wp-content/uploads/2026/02/cropped-zenske_kruhy_logo_web-1-32x32.png</url>
	<title>Zaujímavá literatúra Archives - Ženské kruhy</title>
	<link>https://zenskekruhy.sk/category/temy/zaujimava-literatura/</link>
	<width>32</width>
	<height>32</height>
</image> 
	<item>
		<title>Frederick Leboyer: Pôrod bez násilia</title>
		<link>https://zenskekruhy.sk/frederick-leboyer-porod-bez-nasilia/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Xénia Michaličová]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 26 May 2022 20:45:47 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Zaujímavá literatúra]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://zenskekruhy.sk/?p=19091</guid>

					<description><![CDATA[<p>Francúzske pôrodníctvo dalo svetu nielen populárneho Michela Odenta. Už jeho učiteľ, Frederick Leboyer (1918 &#8211; 2017), priniesol svojho času do pôrodníctva prevratné myšlienky. Napriek tomu, že niektoré z&#160;nich dnes považujeme za neaktuálne, iné sa stali štandardom a&#160;dobrou praxou v&#160;mnohých krajinách. V&#160;tomto texte sa bližšie pozrieme na jeho predstavy o&#160;pôrode opísané v&#160;knihe Pôrod bez násilia, vydanej [&#8230;]</p>
<p>The post <a href="https://zenskekruhy.sk/frederick-leboyer-porod-bez-nasilia/">Frederick Leboyer: Pôrod bez násilia</a> appeared first on <a href="https://zenskekruhy.sk">Ženské kruhy</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p class="wp-block-paragraph">Francúzske pôrodníctvo dalo svetu nielen populárneho Michela Odenta. Už jeho učiteľ, Frederick Leboyer (1918 &#8211; 2017), priniesol svojho času do pôrodníctva prevratné myšlienky. Napriek tomu, že niektoré z&nbsp;nich dnes považujeme za neaktuálne, iné sa stali štandardom a&nbsp;dobrou praxou v&nbsp;mnohých krajinách. V&nbsp;tomto texte sa bližšie pozrieme na jeho predstavy o&nbsp;pôrode opísané v&nbsp;knihe Pôrod bez násilia, vydanej v&nbsp;roku 1974.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Ako Leboyer uviedol v&nbsp;niekoľkých rozhovoroch, on sám prišiel na svet pôrodníckymi kliešťami na konci 1. svetovej vojny. V&nbsp;dospelom veku sa stal úspešným gynekológom a pracoval spôsobom, ktorý sa vo vtedajšom Francúzsku považoval za štandard. On sám to neskôr označil slovami: <em>“Kradol som ženám pôrody”</em> . Až neskôr, po tom, ako sa podrobil psychoanalýze a&nbsp;dospel k&nbsp;záveru, že utrpel počas pôrodu traumu, &nbsp;sa začal zameriavať na pôrod z&nbsp;pohľadu dieťaťa. Stal sa z neho priekopník v&nbsp;pohľade na novorodenca ako cítiacej bytosti &#8211; NIEKOHO a&nbsp;nie niečoho. Odsúdil aj dovtedy bežné praktiky, ako napríklad plieskanie novorodenca po zadku alebo držanie bábätka dole hlavou.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Samotná kniha Pôrod bez násilia má tri časti rozdelené do kapitol. Kapitoly sú písané veľmi poetickým štýlom, Leboyer používa priliehavé prirovnania a nápadité&nbsp;metafory.</p>



<h5 class="wp-block-heading">Prvá časť</h5>



<p class="wp-block-paragraph">V&nbsp;prvej časti autor nastoľuje principiálne otázky a&nbsp;snaží sa čitateľov a čitateľky primäť k&nbsp;zamysleniu. Len keď priznáme rodiacemu sa dieťaťu schopnosť vnímať a cítiť všetko, čo sa okolo neho deje, uvedomíme si v&nbsp;plnom rozsahu katastrofu, ktorú mu spôsobujú nevhodné pôrodnícke praktiky.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>„A&nbsp;čo deti, myslíte &#8211; že sú šťastné, keď prichádzajú na svet?</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>&#8230;</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>Čo vyjadruje krik novorodeniatka?</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>…</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>A&nbsp;tak sa znovu započúvajme,</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>Vyzbrojme sa odvahou, otvorme srdcia.</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>Možno napokon pochopíme</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>to, čo oddávna</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>&nbsp;a&nbsp;vždy márne</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>zúfalo kričia deti prichádzajúce na svet.“</em></p>



<h5 class="wp-block-heading">Druhá časť</h5>



<p class="wp-block-paragraph">V&nbsp;druhej časti knihy sa autor venuje jednotlivým škodlivým praktikám a&nbsp;ich vplyvu na dieťa. Novorodeniatko má podľa neho schopnosť vnímať všetko ešte intenzívnejšie ako dospelý. Najmä v&nbsp;porovnaní s pokojným svetom v&nbsp;maternici, ktorý‎ doteraz poznalo, možno jeho zmysly veľmi ľahko preťažiť.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>„Keby sa chcelo poznačiť dieťatko pečaťou utrpenia,</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>násilia,</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>keby mu chceli dať najavo, že sa ocitlo medzi bláznami,</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>veru, nemohli by vymyslieť primeranejší prostriedok</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>ako zamieriť na neho tieto oslepujúce svetlá.</em></p>



<p class="wp-block-paragraph">&#8230;</p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>Kto by si zmyslel hovoriť potichu v&nbsp;pôrodnej sále?</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>„Tlačte! Tak tlačte!“,</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>toto hulákanie</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>tento pohonič, ktorý súri</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>záprah,</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>nuž hej,</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>to musí dieťa očariť.</em></p>



<p class="wp-block-paragraph">&#8230;</p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>S&nbsp;čím sa stretáva táto pokožka, živá ako popálenina, ktorá dovtedy poznala iba nehu, hebkosť mäkkej hmoty, uprostred ktorej žila?</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>S&nbsp;froté uterákmi, s&nbsp;drsnými tkaninami</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>A&nbsp;zavše dokonca i&nbsp;s&nbsp;kefkou!</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>Ach, tŕňová koruna!</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>&#8230;</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>Aké naivné je myslieť si, že taká kataklizma môže ostať bez následkov?“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph">V&nbsp;tretej časti knihy prináša Leboyer odporúčania, ako by mal z&nbsp;jeho pohľadu pôrod prebiehať, aby bol voči dieťaťu šetrný. Hneď v&nbsp;úvode kapitoly pritom konštatuje:</p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>„Nie dieťa treba pripravovať.</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>Nás.</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>To naše oči treba otvárať.“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph">V&nbsp;ďalšom texte autor postupne formuluje jednotlivé opatrenia:</p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>„Začnime zrakom. Urobme to tak, ako to robia zaľúbenci: zhasnime svetlá.</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>&#8230;</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>Teraz sluch.</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>Nie je nič jednoduchšie: buďme ticho.</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>&#8230;</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>Nech sa teda všetci, čo majú do činenia s&nbsp;pôrodom, zaúčajú do mlčanlivosti.“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph">Následne autor nabáda aj k&nbsp;trpezlivosti. Rodička aj personál by si mali osvojiť nenáhlivosť, venovať sústredenú pozornosť tomu, čo sa deje tu a&nbsp;teraz. Dieťa treba okamžite po pôrode umiestniť na matkine brucho, ideálne bruškom dole, rúčky a&nbsp;nôžky zložené pod sebou:</p>



<p class="wp-block-paragraph">&nbsp;<em>„Že brucho sa dvíha a&nbsp;klesá v&nbsp;rytme dýchania, nežná, živá teplota pokožky – to všetko robí z&nbsp;materinského brucha ideálne miesto na uloženie dojčaťa.“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph">Tomu, prečo nechať pupočnú šnúru neprerušenú až kým neprestane pulzovať, Leboyer venuje obzvlášť rozsiahly text v&nbsp;niekoľkých kapitolách, ktorý nakoniec zosumarizuje takto:</p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>&nbsp;„Súhrnne povedané, v&nbsp;priebehu štyroch či piatich minút má novorodeniatko k&nbsp;dispozícii dva svety. Je zásobované kyslíkom z&nbsp;dvoch zdrojov, a&nbsp;preto prechádza z&nbsp;jedného sveta do druhého postupne, nenásilne. &#8230; Vďaka čomu sa mohol vydariť tento zázrak? Vďaka troške trpezlivosti.“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph">Leboyer, ktorý popularizoval aj masáže bábätiek, následne opisuje, aké dôležité je dotýkať sa novorodeniatka nežne, pomaly a&nbsp;uvedomelo. Po prerušení pupočníka, po tom, čo sa dieťatko samo začalo hýbať a&nbsp;uvoľnilo si chrbátik, je podľa Leboyera čas na kúpeľ. Bol presvedčený, že voda pomôže dieťatko upokojiť, nakoľko predstavuje preňho prostredie známe ešte z&nbsp;maternice. </p>



<p class="wp-block-paragraph">Pri tejto myšlienke musíme uviesť, že dnes je už známe, že rutinné kúpanie sa v&nbsp;prvých hodinách po narodení neodporúča. Naopak, je veľmi dôležité, aby dieťa a&nbsp;matka trávili po pôrode čo najviac času nerušene v&nbsp;kontakte koža na kožu. Dieťatko sa rodí s&nbsp;ochrannou vrstvou mázku, ktorá jeho pokožku chráni a&nbsp;je priaznivým prostredím pre osídlenie bábätka prospešnými mikroorganizmami. Rutinné kúpanie bábätiek po pôrode, akokoľvek jemne prebieha, vždy matku a&nbsp;dieťa oberá o&nbsp;vzácne chvíle, ktoré by mali tráviť v&nbsp;kontakte koža na kožu. S prvým kúpeľom sa odporúča počkať, a&nbsp;to pokojne aj &nbsp;niekoľko dní.</p>



<h5 class="wp-block-heading">Tretia časť</h5>



<p class="wp-block-paragraph">V&nbsp;záverečnej časti knihy Leboyer opäť nalieha na dodržiavanie vyššie spomínaných zásad:</p>



<ul class="wp-block-list"><li>prítmie,</li><li> ticho,</li><li>nenáhlivosť,</li><li>dotepanie pupočníka,</li><li>citlivá manipulácia</li><li>umiestnenie novorodenca na matkine brucho</li><li>žiadne rutinné vyšetrovanie</li></ul>



<p class="wp-block-paragraph">Autor pritom zdôrazňuje, že tieto zásady sú vo svojej podstate úplne jednoduché.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>&nbsp;„Dieťa sa nedá oklamať.</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>&#8230;</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>Vie preskúmať vaše srdce, vie vybadať&nbsp; odtiene vašich myšlienok.</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>To novorodeniatko je zrkadlom.</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>Ponúka vám váš odraz.</em></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em>Od vás závisí, či ho nerozplačete.“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph">Knihu Pôrod bez násilia sa určite oplatí prečítať. Prináša neošúchaný pohľad na pôrod a&nbsp;je napísaná spôsobom, ktorý je čitateľsky atraktívny. Netreba však strácať zo zreteľa, v&nbsp;akom období a&nbsp;za akých okolností kniha vznikla a&nbsp;že niektoré z&nbsp;Leboyerových názorov, najmä vo vzťahu ku včasnému kúpaniu bábätiek, dnes nie sú považované za dobrú prax. Aj napriek tomu Leboyer má právom svoje miesto v&nbsp;dejinách ako jeden z&nbsp;prvých a&nbsp;neúnavných bojovníkov za odstránenie nehumánnych prístupov z pôrodníctva v&nbsp;novodobej histórii.</p>
<p>The post <a href="https://zenskekruhy.sk/frederick-leboyer-porod-bez-nasilia/">Frederick Leboyer: Pôrod bez násilia</a> appeared first on <a href="https://zenskekruhy.sk">Ženské kruhy</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Prečo na liekoch pre matky záleží</title>
		<link>https://zenskekruhy.sk/preco-na-liekoch-pre-matky-zalezi/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Zuzana Krišková]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 24 May 2019 07:16:54 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Zaujímavá literatúra]]></category>
		<category><![CDATA[dojčenie]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://zenskekruhy.sk/?p=9229</guid>

					<description><![CDATA[<p>Why Mother’s Medication Matters je útla knižka, ktorej autorkou je farmaceutka Wendy Jones. Názov by sme mohli do slovenčiny preložiť ako Prečo na liekoch pre matky záleží. V knihe sa Jones venuje predovšetkým dojčiacim ženám a pokrýva mnoho diagnóz, keď dojčiace ženy potrebujú liečbu. Za zásadné považuje, aby si profesionáli a profesionálky, ktorí nastavujú matkám [&#8230;]</p>
<p>The post <a href="https://zenskekruhy.sk/preco-na-liekoch-pre-matky-zalezi/">Prečo na liekoch pre matky záleží</a> appeared first on <a href="https://zenskekruhy.sk">Ženské kruhy</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p class="wp-block-paragraph"><em>Why Mother’s Medication Matters </em>je útla knižka, ktorej autorkou je farmaceutka Wendy Jones. Názov by sme mohli do slovenčiny preložiť ako Prečo na liekoch pre matky záleží. </p>



<p class="wp-block-paragraph">V knihe sa Jones venuje predovšetkým dojčiacim ženám a pokrýva mnoho diagnóz, keď dojčiace ženy potrebujú liečbu. Za zásadné považuje, aby si profesionáli a profesionálky, ktorí nastavujú matkám liečbu nekládli otázku <em> “Tento liek je potrebné nasadiť, môže pri ňom matka ďalej dojčiť?”</em>. Podľa nej má správne otázka vyzerať takto: <em><strong>„Táto matka dojčí, aké lieky jej vieme nasadiť, ktoré budú efektívne liečiť jej symptómy, kým ona bude ďalej dojčiť?“</strong></em><br> <br></p>



<h4 class="wp-block-heading">Liečba depresie a dojčenie</h4>



<p class="wp-block-paragraph">V knihe sa venuje liekom predpisovaným na rôzne ochorenia. Jedným z nich je aj depresia. Hoci sa často nesprávne uvádza ukončenie dojčenia ako prvý krok liečby, Jones vysvetluje prečo to tak nemá byť. Ženy môžu brať lieky na depresiu a zároveň dojčiť. <br> <br> Dozviete sa aj o rizikách liekov, ktoré sa používajú na zastavenie laktácie. Tieto lieky majú veľmi závažné nežiadúce účinky, ktoré môžu spôsobiť napríklad aj psychózu, nespavosť, halucinácie, tachykardiu, infarkt, porážku alebo zvracanie.</p>



<h4 class="wp-block-heading">Hľadať vhodné riešenia pre dojčiace ženy</h4>



<p class="wp-block-paragraph">Kniha nenahrádza konzultáciu s&nbsp;lekárom alebo lekárkou. Na viacerých príkladoch však ukazuje, že mnoho žien kvôli obavám z&nbsp;ohrozenia svojho bábätka buď nebralo lieky, ktoré potrebovali alebo predčasne ukončili dojčenie. </p>



<p class="wp-block-paragraph">Pre obe skupiny – ako dojčiace ženy, tak aj lekársku a&nbsp;farmaceutickú odbornú obec prináša informácie o&nbsp;bezpečnosti užívania liekov pre dojčiace ženy a&nbsp;ich dojčené deti. Ženy môže povzbudiť v&nbsp;hľadaní odbornej pomoci, ktorá im prinesie efektívnu úľavu na zdravotné ťažkosti, ktoré ich trápia. </p>



<p class="wp-block-paragraph">Odborný personál môže získať nový pohľad nato, prečo je dojčenie dôležité pre ženy a&nbsp;ich deti a&nbsp;prečo nesú veľkú zodpovednosť za to, aké informácie a&nbsp;akým spôsobom podávajú informácie ženám. V&nbsp;knihe sú tiež uvedené zdroje, kde si môžu získavať najnovšie poznatky o&nbsp;vplyve liekov na dojčenie a&nbsp;na dojčiace sa deti, ak ich matka bude tento liek užívať. </p>



<p class="wp-block-paragraph"></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em><strong>Jazyková úprava: Andrea Erdő</strong></em></p>
<p>The post <a href="https://zenskekruhy.sk/preco-na-liekoch-pre-matky-zalezi/">Prečo na liekoch pre matky záleží</a> appeared first on <a href="https://zenskekruhy.sk">Ženské kruhy</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Prečo je politika podpory dojčenia dôležitá?</title>
		<link>https://zenskekruhy.sk/politika-podpory-dojcenia/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Miroslava Rašmanová]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 04 Feb 2017 09:52:57 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Baby-friendly Iniciatíva]]></category>
		<category><![CDATA[Zaujímavá literatúra]]></category>
		<category><![CDATA[dojčenie]]></category>
		<category><![CDATA[recenzia]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://zenskekruhy.sk/?p=5156/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Nasledujúci text je úryvkom z knihy "Prečo je politika podpory dojčenia dôležitá” od autorky Gabrielle Palmer, ktorá sa témou zaoberá profesne už 25 rokov. Aj napriek minulému času, ktorý Gabrielle v knihe používa, sú mnohé z nasledujúcich praktík v našich nemocniciach ešte stále prítomné.</p>
<p>The post <a href="https://zenskekruhy.sk/politika-podpory-dojcenia/">Prečo je politika podpory dojčenia dôležitá?</a> appeared first on <a href="https://zenskekruhy.sk">Ženské kruhy</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
Nasledujúci text je úryvkom z knihy <a href="http://www.pinterandmartin.com/why-the-politics-of-breastfeeding-matter.html">&#8222;Prečo je politika podpory dojčenia dôležitá” </a>od autorky Gabrielle Palmer, ktorá sa témou zaoberá profesne už 25 rokov. Túto kapitolu sme vybrali a preložili z toho dôvodu, že aj napriek minulému času, ktorý Gabrielle v knihe používa, sú mnohé z nasledujúcich praktík v našich nemocniciach ešte stále prítomné.
<h3 id="na-dojcenie-treba-dvoch"><span id="more-5156"></span><span style="font-size: revert;">Na dojčenie treba dvoch</span></h3>
Koncom druhej svetovej vojny sa v industrializovaných krajinách stávala z kŕmenia<img fetchpriority="high" decoding="async" class="size-medium wp-image-18846 alignright" src="https://zenskekruhy.sk/wp-content/uploads/2017/02/9781780665252__23067.1502796448.jpg" alt="" width="195" height="300" /> detí umelou výživou norma. Majetné ženy, ktoré si v minulosti najímali dojky, si teraz kupovali moderný “vedou vytvorený produkt”. Mnohé videli v produkte, ktorý vyrobil človek, lepšiu alternatívu výživy než je dojčenie. Nejeden lekár a pôrodná asistentka si všimli, že dojčené deti bývajú menej choré. No “poruchy dojčenia” boli akceptované ako bežný nedostatok ženských tiel alebo dokonca ako nedostatok sile vôle. Veľa ľudí zdieľalo názor, že niektoré ženy nedokážu vyprodukovať dosť mlieka a popri dojčení potrebujú pre svoje deti doplnkovú výživu.

Akokoľvek dobre zamýšľané nemocničné praktiky sprevádzajúce pôrod sťažovali normálne dojčenie a znemožňovali jeho ľahký, prirodzený začiatok. Deti oddeľovali od matiek, odnášali ich na novorodenecké oddelenia, podávali im cukrovú vodu alebo umelú výživu. Novorodenecké oddelenia mali svoje vlastné prípravovne umelej výživy (ešte predtým, než bola k dispozícii umelá výživa v prášku), kde trávili sestričky veľa času len prípravou výživy pre plačúce deti, ktorých matky zatiaľ osamote “oddychovali”, častokrát omámené liekmi.

Personál prinášal deti matkám na dojčenie v presne stanovených časoch. Matkám sa hovorilo, aby si umývali bradavky pred a po každom dojčení. Bolo im povedané, že musia počkať, kým sa po pôrode začne tvoriť mlieko. Ako keby to, či budú od dieťaťa oddelené nezohrávalo v úspešnosti dojčenia žiadnu úlohu. Verilo sa, že boľavé bradavky, sú dôsledok prílišného dojčenia – skôr než nesprávneho prisatia. Fľaše s umelou výživou boli k dispozícii automaticky, aby sa po každom dojčení (ktorého trvanie bolo striktne časovo vymedzené) dieťa ešte dokŕmilo. Deti vážili pred a po dojčení. Ak sa na základe váženia usúdilo, že nevypili dosť mlieka, vina sa hľadala na strane matky: <em>“Máte vpáčené bradavky.” “Nesmiete sa tak stresovať.” “Musíte to vydržať.”</em> Zoznam možných zlyhaní na strane ženy bol nekonečný. Prečo sa nikto nespýtal na úlohu dieťaťa pre úspešné dojčenie? Buď nevedeli alebo si to neuvedomovali.
<h3 id="ked-dojcenie-nie-je-norma">Keď dojčenie nie je norma</h3>
Až do roku 2006 boli štandardy Svetovej zdravotníckej organizácie pre rast bábätiek založené na rastovej krivke detí kŕmených umelou výživou. (Deti kŕmené umelou výživou rýchlejšie priberajú na váhe.) Matky po celom svete presviedčali, že ak ich deti nerastú podľa týchto tabuliek, tak nemajú dosť mlieka alebo ich mlieko je “slabé”.
<blockquote><em>Titulok zo Sunday Times z 23.4.2006: <strong>“Matky dostávali nesprávne rady 40 rokov.”</strong></em></blockquote>
<em>Napokon Svetová zdravotnícka organizácia urobila štúdiu na 8000 dojčených bábätkách, v šiestich rôznych krajinách. Po </em><em>pätnástich</em><em> rokoch, s použitím tých najlepších metód</em><em>,</em><em> objavili, že deti nemajú rásť a priberať tak rýchlo. Dojčené deti ako “zlatý štandard” boli v skutočnosti štíhlejšie a dlhšie. Mali iný metabolizmus, iné spánkové cykly a samé si </em><em>určovali</em><em> koľko a ako často sa budú dojčiť. Svetová zdravotnícka organizácia následne vytvorila nový štandard a výrobcovia umelých mliek museli </em><em>zmeniť zloženie</em><em> svojich výrobkov, aby </em><em>nepáchali toľko</em><em> škody na zdraví bábätiek. </em>

<em>Dnes zvýšená hmotnosť predstavuje celosvetový problém s dôsledkami na dlhodobé zdravie</em><em>, kam patrí</em><em> napríklad diabetes</em><em> a</em><em> srdcovocievne ochorenia</em><em>, o ktorých sa vie, že ich</em><em> počiatok začína už v detstve. </em><em>Pred obezitou chráni deti d</em><em>ojčenie. </em>
<h3 id="bez-poznatkov-o-fyziologii-dojcenia-nie-je-mozna-jeho-podpora">Bez poznatkov o fyziológii dojčenia nie je možná jeho podpora</h3>
<em>Pri dodržiavaní striktných časových harmonogramov a bez kontaktu koža na kožu mali matky iba málo príležitostí k tomu, aby spoznávali svoje bábätká (odnášané na novorodenecné oddelenia) a reagovali okamžite na ich potreby. Zdravotníci </em><em>nedokázali rozpoznať</em><em> skoré signály, ktorými deti naznačovali potrebu sať. Nepomohli matkám nájsť pohodlnú polohu pri dojčení ani so správnym prisatím bábätka. Dávno predtým, v roku 1903</em><em>,</em><em> napísal doktor Koplik</em><em>,</em><em>americký lekár</em><em> toto</em><em>:</em> “Je možné použiť palec na vytvorenie tlaku na prsník, aby sa zvýšil tok mlieka. Týmto spôsobom sa zabráni tomu, aby dieťa vtiahlo bradavku priveľmi hlboko do úst.”

Dobrý doktor Koplik, ktorý zabezpečoval pasterizované kravské mlieko pre chudobné ženy New Yorku, &#8222;dokonale&#8220; neporozumel mechanizmu dojčenia. Tok mlieka nie je poháňaný tlakom, ale “hormónom lásky” – oxytocínom. Ten spúšťa mlieko ako odpoveď na prisatie a samotné satie dieťaťa na prsníku. K tomu, aby bolo prisatie efektívne, musí byť bradavka hlboko v ústach dieťaťa. Krvavé, zapálené bradavky, abscesy, mastitída a nedostatočná tvorba mlieka sa stali častými po tom, ako ženy nasledovali škodlivé rady a prijali škodlivé praktiky, ktoré im radili. Niet sa čo čudovať, že ako matky potom povedali svojim dcéram: &#8222;Dojčenie za všetko to trápenie nestojí.&#8220;

f<em>oto: UNICEF Ethiopia</em>

<em>jazyková korektúra: Alena Kolesárová</em>

<em>do slovenského jazyka preložila: Miroslava Rašmanová</em>
<p>The post <a href="https://zenskekruhy.sk/politika-podpory-dojcenia/">Prečo je politika podpory dojčenia dôležitá?</a> appeared first on <a href="https://zenskekruhy.sk">Ženské kruhy</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Recenzia: Jozef Hašto: Vzťahová väzba, Ku koreňom lásky a úzkosti</title>
		<link>https://zenskekruhy.sk/recenzia-jozef-hasto-vztahova-vazba-ku-korenom-lasky-uzkosti/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Ženské kruhy]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 21 Mar 2015 19:57:16 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Zaujímavá literatúra]]></category>
		<category><![CDATA[bonding]]></category>
		<category><![CDATA[vzťahová väzba]]></category>
		<guid isPermaLink="false">http://zenskekruhy.sk/?p=2358</guid>

					<description><![CDATA[<p>Autor Doc. MUDr. Jozef Hašto PhD., významný slovenský psychiater a psychoterapeut, prezentuje v knihe Vzťahová väzba predovšetkým poznatky britského pedopsychiatra a psychoanalytika Johna Bowlbyho (1907 – 1990), zakladateľa teórie pripútania (vzťahová väzba, attachment theory, Bindungstheorie). Na podnet Svetovej zdravotníckej organizácie vydal J. Bowlby v roku 1951 monografiu „Maternal care and mental health“ a prezentoval úplne novú teóriu, že „rovnako ako [&#8230;]</p>
<p>The post <a href="https://zenskekruhy.sk/recenzia-jozef-hasto-vztahova-vazba-ku-korenom-lasky-uzkosti/">Recenzia: Jozef Hašto: Vzťahová väzba, Ku koreňom lásky a úzkosti</a> appeared first on <a href="https://zenskekruhy.sk">Ženské kruhy</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p class="wp-block-paragraph">Autor Doc. MUDr. Jozef Hašto PhD., významný slovenský psychiater a psychoterapeut, prezentuje v knihe Vzťahová väzba predovšetkým poznatky britského pedopsychiatra a psychoanalytika Johna Bowlbyho (1907 – 1990), zakladateľa teórie pripútania (vzťahová väzba, attachment theory, Bindungstheorie).</p>



<p class="wp-block-paragraph">Na podnet Svetovej zdravotníckej organizácie vydal J. Bowlby v roku 1951 monografiu „Maternal care and mental health“ a prezentoval úplne novú teóriu, že <em>„rovnako ako hlad, smäd, sexualita, je v človeku biologicky zakódovaná aj potreba vyvinúť vzťahovú väzbu s blízkou vzťahovou osobou (spravidla matkou).“</em> Zaujímavé je, že keď referoval na schôdzach psychoanalytickej spoločnosti, stretával sa s tvrdým odporom, a to až tak, že sa hovorilo o vylúčení zo spoločnosti.<span id="more-2358"></span></p>



<p class="wp-block-paragraph">Podľa Bowlbyho teórie vzťahovej väzby sa dieťa po narodení inštinktívne správa tak, aby sa vyvíjalo a podporilo pripútanie. <em>„Dieťa je vybavené vrodeným programom pre pripútanie matky“</em> &#8211; Dieťa sa usmieva, teší sa z prítomnosti opatrujúcej osoby, reaguje na hlas, upokojí sa pri nosení, kolísaní. Matka sa teší z reakcií dieťaťa na jej správanie, a tak spoločne nadväzujú kontakt a udržiavajú ho. Dieťa dáva matke najavo, že potrebuje jej blízkosť, či už plačom, keď sa vzdiali alebo upokojením sa jej prítomnosťou a pod. Toto správanie medzi matkou a dieťaťom postupne v priebehu dojčenského veku vyústi do vzťahovej väzby. <em>„Z evolučného hľadiska má toto správanie funkciu ochrany.“</em> Počas kontaktu s matkou sa tvoria „vnútorné pracovné modely“. Dieťa získava skúsenosti, ako matka na jeho potreby reaguje, čo môže očakávať, pričom tieto modely sa nemenia. Tieto skúsenosti sú uložené v implicitnej pamäti, formujú osobnosť človeka a jeho sociálne správanie, a teda majú vplyv to, ako bude človek utvárať vzťahy v dospelosti, a podobne sa bude správať k svojmu dieťaťu.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Keď matka reaguje jemnocitne na potreby dieťaťa, stáva sa „bezpečnou základňou“, a dieťa má priestor na objavy a skúmanie okolia, môže sa prirodzene vyvíjať, pričom na „základňu“ sa vracia, aby sa upokojilo a oddýchlo si. Bezpečná vzťahová väzba je jeden z najdôležitejších <em>„protektívnych faktorov pre duševné zdravie“</em>, a aj keď sa dieťa neskôr stretáva s rizikami, dobrý stabilný vzťah mu pomáha prekonať tieto záťaže. </strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">J. Hašto sa v knihe venuje aj témam odlúčenia a straty, ktoré boli hlavnými témami J. Bowlbyho, a to nielen keď pozoroval smútiace deti v sociálnom ústave, ale aj kvôli vlastným skúsenostiam, keď jeho rodinu opustila jeho pestúnka, keď mal Bowlby 4 roky. Autor opisuje empirické pozorovania detí, ktoré prichádzajú do ústavov, nemocnice, kedy museli byť odlúčené od rodiny v dôsledku choroby, pôrodu alebo hospitalizácii matky. <em>„Žiaľ a úzkosť sú primárnymi reakciami na odlúčenie, ktoré sa už nedajú redukovať na niečo iné, ale zodpovedá to povahe väzby dieťaťa na svoju matku (rodiča, náhradnú matku).“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph">Následne sa čitateľ môže v knihe dozvedieť, aké postupy odporúča Bowlby pri prístupe k pacientom v psychoterapii. Je dôležité zistiť, aké mal pacient skúsenosti vo vzťahovej väzbe, pričom je potrebné poznať históriu aj rodičov, keďže vzťahové neistoty sa môžu prenášať z generácie na generáciu, <strong>kedy sa zvykne rodič správať k svojmu dieťaťu podobným či rovnakým spôsobom, ako sa k nemu správali rodičia.</strong></p>



<p class="wp-block-paragraph">Jedná sa o odbornú literatúru, ktorá mi svojim rozsahom pripomína encyklopédiu, keďže je nabitá množstvom hodnotných informácií z výskumov, pozorovaní, štúdií. V tejto súvislosti sa niektoré pasáže čítajú veľmi ľahko, najmä keď sú doplnené reálnymi príbehmi pacientov.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Kniha je prehľadne napísaná, dokonca tak, aby sa čitateľ, ktorý nečíta knihu od začiatku, ale hľadá len isté pasáže, nestratil v texte, lebo je stále všetko dôkladne vysvetlené, prípadne je tam na informáciu odkaz.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Túto knihu by som odporučila všetkým, ktorí pracujú s ľuďmi. Podľa môjho názoru by mala byť povinnou literatúrou pre pracujúcich v oblasti medicíny: pediatrov, psychiatrov, pôrodníkov, atď. Je mimoriadne dôležité, aby si títo ľudia pri výkone svojho povolania začali uvedomovať význam vzťahovej väzby a podporovali ju..</p>



<p class="wp-block-paragraph">Jeden z hlavných dôvodov spracovania tejto publikácie je skúsenosť J. Hašta s tým, že sa mu počas jeho praxe neustále potvrdzovalo, ako veľmi významná je teória vzťahovej väzby v realite. Po prečítaní knihy môžem osobne len súhlasiť, že teória pripútania hrá v našich životoch a v celej spoločnosti nesmierne dôležitú úlohu. Doposiaľ som brala teóriu pripútania len ako pojem, no teraz vidím rozsiahle súvislosti v našich životoch. . Vďaka tomuto uvedomeniu si môžem lepšie pochopiť správanie sa ľudí, tak ako aj moje správanie sa voči môjmu dieťaťu. Napomáha mi v tom, aby som ešte viac jemnocitne reagovala na potreby môjho dieťaťa, keďže pre neho predstavujem „bezpečnú základňu“. Dostať tieto znalosti do širšieho povedomia by určite napomohlo lepším medziľudským vzťahom.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><strong>Čo ma potešilo, bola informácia, že napriek tomu, že človek v detstve prežil traumatizujúce zážitky, môže sa prístup ku vzťahovej väzbe meniť pozitívnym smerom, keď sa na tejto zmene pracuje. </strong></p>



<p class="wp-block-paragraph"><em> „Indivíduum, ktoré má to šťastie, že mu je doma dobre, má nežných rodičov, pri ktorých vyrastá, vždy poznal ľudí, na ktorých sa mohol obrátiť o pomoc, útechu a ochranu, bude mať hlboko v sebe takéto očakávania, ktoré sa mu nespočetne krát potvrdzovali. To mu dáva nevedomú dôveru, že vždy nájde spoľahlivé osoby, ktoré mu pomôžu, ak by sa dostal do ťažkostí. Bude pristupovať k svetu s dôverou a potenciálne znepokojujúce situácie bude pravdepodobne zvládať úspešne alebo sa dokáže uchádzať o pomoc.“</em></p>



<p class="wp-block-paragraph">Knihu si môžete <a href="http://vydavatelstvo-f.sk/f-shop/e-knihy/vztahova-vazba-ku-korenom-lasky-a-uzkosti-detail">zakúpiť vo vydavateľstve f</a></p>
<p>The post <a href="https://zenskekruhy.sk/recenzia-jozef-hasto-vztahova-vazba-ku-korenom-lasky-uzkosti/">Recenzia: Jozef Hašto: Vzťahová väzba, Ku koreňom lásky a úzkosti</a> appeared first on <a href="https://zenskekruhy.sk">Ženské kruhy</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Lucie a Radek Groverovi – Suchí: Aby pôrod nebolel. Tehotenstvo a pôrod ako príležitosť k práci na sebe</title>
		<link>https://zenskekruhy.sk/lucie-radek-groverovi-suchi-aby-porod-nebolel-tehotenstvo-porod-ako-prilezitost-praci-na-sebe/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Ženské kruhy]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 06 May 2014 10:53:32 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Domáci pôrod]]></category>
		<category><![CDATA[Zaujímavá literatúra]]></category>
		<category><![CDATA[domáci pôrod]]></category>
		<category><![CDATA[recenzia]]></category>
		<guid isPermaLink="false">http://zenskekruhy.sk/?p=1474</guid>

					<description><![CDATA[<p>Kniha Aby pôrod nebolel od Lucie a Radka Groverovcov – Suchých sa ku mne dostala počas môjho prvého tehotenstva. Bola to prvá kniha „tehotensko-pôrodného“ žánru a doslova ma dostala, predovšetkým iným prístupom. Dodala mi obrovskú silu a pozitívny náhľad. Lucie bola v čase písania knihy matkou piatich detí. Štyri z nich sa narodili priamo do jej náručia v teple domova. Autorka [&#8230;]</p>
<p>The post <a href="https://zenskekruhy.sk/lucie-radek-groverovi-suchi-aby-porod-nebolel-tehotenstvo-porod-ako-prilezitost-praci-na-sebe/">Lucie a Radek Groverovi – Suchí: Aby pôrod nebolel. Tehotenstvo a pôrod ako príležitosť k práci na sebe</a> appeared first on <a href="https://zenskekruhy.sk">Ženské kruhy</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p class="wp-block-paragraph">Kniha Aby pôrod nebolel od Lucie a Radka Groverovcov – Suchých sa ku mne dostala počas môjho prvého tehotenstva. Bola to prvá kniha „tehotensko-pôrodného“ žánru a doslova ma dostala, predovšetkým iným prístupom. Dodala mi obrovskú silu a pozitívny náhľad.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Lucie bola v čase písania knihy matkou piatich detí. Štyri z nich sa narodili priamo do jej náručia v teple domova. Autorka sa zamýšľa nad tým, prečo sa v našej spoločnosti hovorí o tom, že pôrod bolí. Pýta sa na názor rôznych žien a dostáva odpovede, že pôrod bolieť musí. Lucie s takouto odpoveďou nesúhlasí a hľadá cestu k bezbolestnému pôrodu: „Som hlboko presvedčená o tom, že ničím nenarušovaný, dobre prebiehajúci pôrodný proces, ktorému predchádza práca na sebe počas tehotenstva, je prirodzene bezbolestný.“ Okrem iného skúma zmysel bolesti pri pôrode, kedy nám naše telo dáva najavo, že niečo nie je v poriadku.</p>



<p class="wp-block-paragraph"><span id="more-1474"></span></p>



<p class="wp-block-paragraph">Najväčším prínosom tejto knihy je uvedomenie si, že<strong> tehotenstvo je úžasná príležitosť pre prácu na sebe, ktorá sa následne krásne prenesie do pôrodu</strong>: „Ak chcete prežiť aj pri súčasnom životnom štýle ľahký pôrod, treba sa vydať „vedomou“ cestou. Cestou k ľahkému pôrodu je kráčať po chodníku odvahy, odhodlania, odolnosti a úprimnosti k sebe i svojmu okoliu.“ Mnoho žien si možno myslí, že osobnostne sa mali pripraviť ešte pred počatím, avšak Lucie podáva svedectvo o tom, že práve obdobie tehotenstva je výborná príležitosť na prácu na sebe samej. V každom jej pôrodnom príbehu je možné vnímať ako autorka knihy rastie, ako sa vyvíja, ako sa zvyšuje jej dôvera v samotný život. Spolieha sa na seba a na svoje dieťatko. Je tvorkyňou svojho života.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Lucie vníma človeka celostne, pozoruje ho na fyzickej, psychickej a duchovnej úrovni, a preto sa pri práci na sebe sústreďuje na všetky tieto roviny. Hovorí o tom, že pôrod je významný míľnik v živote ženy a že ju môže posilniť v živote a rozšíriť jej poznanie. Nazerá na pôrod aj z pohľadu muža. Venuje sa tiež téme strachu, prekážok a komplikácií v tehotenstve či pri pôrode a skúma ich zo psychosomatického hľadiska. V knihe nájdete konkrétne techniky práce na sebe, ako sú napríklad afirmácie a psychohygiena.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Lucie považuje za veľmi dôležitú prenatálnu komunikáciu s dieťatkom a v knihe som našla dva spôsoby – afirmáciu a automatickú (intuitívnu) kresbu, s ktorou som hneď začala. Tieto kresby ma sprevádzali počas celého tehotenstva. Môže ju praktizovať každý, nielen tehotná žena. Túto techniku rozoberá hlbšie a kniha obsahuje aj ukážky jej vlastných kresieb. Knihou som bola natoľko očarená, až ma to doviedlo k osobnému stretnutiu s autorkou počas jej seminárov.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Po prečítaní jej osobných pôrodných príbehov som plne pochopila, prečo sa Lucie rozhodla porodiť svoje deti doma. Vďaka knihe som nadobudla pocit, že tehotenstvo aj pôrod zvládnem ako žena vlastnými silami, pretože tá sila porodiť dieťa je v nás celkom prirodzene. Pomohla mi hľadať a nájsť dôveru v život samotný. Zistila som, že strach a obavy sa dajú odbúrať, a keď sa odbúrajú a necháme všetko plynúť, tá sila bude v nás a dieťa sa rodí do našej náruče bez bolesti a s radosťou. Získala som povedomie o tom, ako veľmi je dôležité komunikovať s bábätkom počas tehotenstva, a v knihe som našla jeden zo spôsobov – už spomínanú automatickú kresbu, s ktorou som hneď začala. Kresby aj afirmácie ma sprevádzali počas celého tehotenstva.</p>



<p class="wp-block-paragraph">Kniha je prínosná aj mimo času tehotnosti. Vždy v nej človek niečo nájde. Je nabitá pozitívnou energiou a je z nej cítiť, že je písaná s láskou. Posolstvo knihy vystihuje citát: „Obdobie normálneho prirodzeného tehotenstva, za ktoré sme zodpovedné my samé, je o načúvaní inštinktom, o vlastných voľbách, o otváraní a čistení zasunutých tráum či neuspokojivých vztahov. Je aj o kreativite, ženskej sile, umení sa uvoľniť, o dôvere v ohromnú múdrosť prírody a zákonitosti vesmíru.“</p>



<p class="wp-block-paragraph">Kniha Aby porod nebolel je jednou z kníh, ktorú odporúčam každej tehotnej žene. Nejde tu iba o dosiahnutie bezbolestného pôrodu. To sa môže a nemusí podariť. Dôležité je nebrať bolestivý pôrod ako normu a podstatné je začať pracovať na sebe samej v rámci svojich možností.</p>
<p>The post <a href="https://zenskekruhy.sk/lucie-radek-groverovi-suchi-aby-porod-nebolel-tehotenstvo-porod-ako-prilezitost-praci-na-sebe/">Lucie a Radek Groverovi – Suchí: Aby pôrod nebolel. Tehotenstvo a pôrod ako príležitosť k práci na sebe</a> appeared first on <a href="https://zenskekruhy.sk">Ženské kruhy</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Masové zavedenie epiziotómie – prvý pokus zlyhal</title>
		<link>https://zenskekruhy.sk/masove-zavedenie-epiziotomie-prvy-pokus-zlyhal/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Zuzana Lafférsová]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 08 Apr 2014 08:03:54 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Pôrod]]></category>
		<category><![CDATA[Zaujímavá literatúra]]></category>
		<category><![CDATA[nástrih]]></category>
		<category><![CDATA[recenzia]]></category>
		<guid isPermaLink="false">http://zenskekruhy.sk/?p=1452</guid>

					<description><![CDATA[<p>Epiziotómiu prvýkrát písomne spomenul Sir Fielding Ould už v roku 1742 ako prostriedok na záchranu života dieťaťa. Ďalších asi 100 rokov zostávala táto operácia takmer neznáma a nezískala u lekárov výrazný ohlas, aj keď viacerí lekári v Európe s ňou experimentovali. Do roku 1857 táto operácia nemala ani meno. Medzi rokmi 1870 a druhou dekádou [&#8230;]</p>
<p>The post <a href="https://zenskekruhy.sk/masove-zavedenie-epiziotomie-prvy-pokus-zlyhal/">Masové zavedenie epiziotómie – prvý pokus zlyhal</a> appeared first on <a href="https://zenskekruhy.sk">Ženské kruhy</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p style="text-align: justify;">Epiziotómiu prvýkrát písomne spomenul Sir Fielding Ould už v roku 1742 ako prostriedok na záchranu života dieťaťa. Ďalších asi 100 rokov zostávala táto operácia takmer neznáma a nezískala u lekárov výrazný ohlas, aj keď viacerí lekári v Európe s ňou experimentovali. Do roku 1857 táto operácia nemala ani meno. Medzi rokmi 1870 a druhou dekádou 20. storočia bola epiziotómia akceptovaná ako operácia „poslednej inštancie“.</p>
<p style="text-align: justify;">V učebniciach pôrodnícke autority zdôrazňovali, že operácia sa má používať iba v abnormálnych a krajných prípadoch, keď sa zdá, že sa nedá inak zabrániť vážnemu natrhnutiu hrádze.</p>
<p style="text-align: justify;">Zdôvodňovali to tak, že ak vyzeralo, že sa hrádza určite natrhne, nástrihom hrádze lekár mohol zvoliť miesto a hĺbku rany namiesto nekontrolovateľného natrhnutia a tým chrániť análny zvierač. Unikátny korešpondenčný prieskum u desiatich prominentných amerických pôrodníkov v r.1915 ukázal, že dvaja z nich nepoužívali epiziotómiu vôbec a okrem jedného všetci používali epiziotómiu v menej ako 5% všetkých pôrodov.<span id="more-1452"></span></p>
<p style="text-align: justify;">výber z knihy <em>Epiziotómia: kritický pohľad na pôrodnícke praktiky</em> – časť 2.</p>
<p style="margin-bottom: 10pt; line-height: 115%;"><strong><em>Minule: </em></strong><em>V <a title="Epiziotómia: kritický pohľad na pôrodnícke praktiky – časť 1." href="http://zenskekruhy.sk/temy/druha-doba-porodna/epiziotomia-kriticky-pohlad-na-porodnicke-praktiky-cast-1/">predošlej časti</a> ste sa mohli dočítať, prečo niekto napísal o nástrihu hrádze sociologickú knihu a aké existujú teórie o vzniku inovácií v zdravotníctve.</em></p>

<h4 style="margin-bottom: 10pt; line-height: 115%;">Epiziotómia v 19. storočí, pokus o jej rozšírenie a neúspech</h4>
Epiziotómiu prvýkrát písomne spomenul Sir Fielding Ould už v roku 1742 ako prostriedok na záchranu života dieťaťa. Ďalších asi 100 rokov zostávala táto operácia takmer neznáma a nezískala u lekárov výrazný ohlas, aj keď viacerí lekári v Európe s ňou experimentovali. Do roku 1857 táto operácia nemala ani meno. Medzi rokmi 1870 a druhou dekádou 20. storočia bola epiziotómia akceptovaná ako operácia „poslednej inštancie“. V učebniciach pôrodnícke autority zdôrazňovali, že operácia sa má používať iba v abnormálnych a krajných prípadoch, keď sa zdá, že sa nedá inak zabrániť vážnemu natrhnutiu hrádze. Zdôvodňovali to tak, že ak vyzeralo, že sa hrádza určite natrhne, nástrihom hrádze lekár mohol zvoliť miesto a hĺbku rany namiesto nekontrolovateľného natrhnutia a tým chrániť análny zvierač. Unikátny korešpondenčný prieskum u desiatich prominentných amerických pôrodníkov v r.1915 ukázal, že dvaja z nich nepoužívali epiziotómiu vôbec a okrem jedného všetci používali epiziotómiu v menej ako 5% všetkých pôrodov.

Avšak už koncom 19. storočia sa istá malá skupina poväčšine amerických pôrodníkov snažila rozšíriť indikácie na vykonanie epiziotómie a apelovali, aby sa epiziotómia používala oveľa častejšie. Verili, že epiziotómia skracuje pôrod a predchádza natrhnutiu hrádze, a že po zašití nástrihu je hrádza, na rozdiel od natrhnutia, obnovená do pôvodnej podoby a že nástrih zachraňuje život plodu. Nepodarilo sa im však presvedčiť lekársku verejnosť, napriek tomu, že poskytli na tú dobu sofistikovanú štatistickú evidenciu, ktorá mala podporiť ich tvrdenia. Čo im v tom zabránilo? Autor knihy našiel viacero dôvodov, prečo si táto zdravotnícka inovácia v tom čase nenašla cestu k širokému používaniu:
<h4 style="margin-bottom: 10pt; line-height: 115%;">Pohľad na pôrod ako na fyziologický proces, ktorý nepotrebuje chirurgický zákrok</h4>
Asi najdôležitejší faktor, ktorý hovoril v neprospech epiziotómie, bol vtedy prevládajúci názor lekárov, že pôrod je normálny fyziologický proces a za normálnych okolností sa hrádza dostatočne natiahne, aby dovolila hlavičke dieťaťa prejsť, pričom ostane neporušená. Poprední pôrodníci tej doby hovorili:

„<em>Keď človek vidí po prvýkrát mäkké tkanivá matky napínané naliehajúcou časťou dieťaťa tak, že sú až priesvitné a vyzerajú, že sa už-už roztrhnú, má takmer inštiktívne nutkanie položiť na toto vzdúvajúce sa miesto ruku. Avšak nemôžeme zabudnúť, že tieto tkanivá sú nielen elastické, ale živé a cítiace. A – čo je dôležitejšie – že proces pôrodu je plne fyziologický akt. Hrádza nebola určite (prírodou) vytvorená preto, aby sa roztrhla.</em>“ (Goodell, 1871)
<p style="margin-bottom: 10pt; line-height: 115%;">V normálnych podmienkach, ktoré, ako sa vtedy verilo, vládli pri väčšine pôrodov, jednoducho neexistovalo žiadne teoretické ospravedlnenie na vykonanie epiziotómie.</p>

<h4 style="margin-bottom: 10pt; line-height: 115%;">Predpokladaný odpor pacientky</h4>
V tých dobách väčšinu pôrodov viedli pôrodné asistentky, ktoré epiziotómiu nevykonávali. Lekári možno nechceli tým ženám, ktoré si predsa len vybrali pri pôrode asistenciu lekára, vytvárať nepríjemnú skúsenosť s nechcenou epiziotómiou.

„<em>Často sa odporúča epiziotómia, ale je to iba nahradenie istoty nástrihu hrádze za neistotu prirodzeného natrhutia. Pacientka, ak je pri zmysloch, by namietala proti nastrihnutiu.</em>“ (Whery, 1903)
<h4 style="margin-bottom: 10pt; line-height: 115%;">Nepredvídateľnosť prirodzeného natrhnutia hrádze</h4>
Fakt, že natrhnutie hrádze sa nedalo s istotou predpovedať, znamená, že lekár nikdy nemohol vedieť, kedy je epiziotómia naozaj nevyhnutná.

V americkej učebnici pôrodníctva sa v tej dobe písalo: „<em>Doktor McClintock vyhlásil, že veľmi často bol svedkom toho, ako hrádza ostala neporušená, aj keď to vyzeralo tak, že sa určite natrhne. Preto pochybuje, že je možné rozoznať prípady, kde je nástrih absolútne nevyhnutný</em>.“ (Parvin, 1882)
<h4 style="margin-bottom: 10pt; line-height: 115%;">Riziká spojené s operáciou</h4>
Do roku 1900 prebiehalo 95% pôrodov doma. Lekári teda pracovali v rôznych podmienkach. Často pri nedostatočnom osvetlení, pomáhali im iba príbuzní rodičky, anestéza nebola dostupná. V týchto podmienkach sa väčšine lekárov vykonanie epiziotómie a vytvorenie otvorenej rany, ktorá by inak možno nevznikla, zdalo príliš veľkým hazardom.

Ďalším problémom boli limitované metódy a materiály pri zašívaní. V tej dobe bolo totiž normálne namiesto šitia zviazať žene na niekoľko týždňov nohy spolu, kým sa jej prirodzené natrhnutie nezahojilo. Nadôvažok, v čase pred začiatkom používania aseptických metód (napr. sterilizácia nástrojov) existovali opodstatnené obavy, že sa do rany dostane infekcia.
<h4 style="margin-bottom: 10pt; line-height: 115%;">Zástancovia epiziotómie neboli dostatočne prominentní pôrodníci</h4>
Autor tvrdí, že zástancovia epiziotómie neboli dostatočne známi a vážení vo svojom odbore a stáli proti uznávaným autoritám, ktoré podporovali pohľad na pôrod ako prirodzený proces.

Ako Samuel Gross, zakladateľ Americkej chirurgickej asociácie poznamenal:

„<em>Ako profesia sme príliš náchylní nechať sa ovplyvniť predsudkami, najmä vtedy, keď sú podporované veľkými autoritami.</em>“ (Gross, 1884)

Ako sa ukáže, aj tento fakt viedol neskôr k tomu, že sa epiziotómia začala celoplošne rutinne používať bez relevantných dôkazov o jej prospešnosti.
<p style="text-align: justify;"><strong><em>Nabudúce: </em></strong><em>V ďalšej časti napíšeme, ako sa v USA epiziotómia postupne stala rutinnou operáciou.</em></p>
<p>The post <a href="https://zenskekruhy.sk/masove-zavedenie-epiziotomie-prvy-pokus-zlyhal/">Masové zavedenie epiziotómie – prvý pokus zlyhal</a> appeared first on <a href="https://zenskekruhy.sk">Ženské kruhy</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Epiziotómia: kritický pohľad na pôrodnícke praktiky – časť 1.</title>
		<link>https://zenskekruhy.sk/epiziotomia-kriticky-pohlad-na-porodnicke-praktiky-cast-1/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Zuzana Lafférsová]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 16 Mar 2014 10:58:51 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Pôrod]]></category>
		<category><![CDATA[Zaujímavá literatúra]]></category>
		<category><![CDATA[nástrih]]></category>
		<category><![CDATA[recenzia]]></category>
		<guid isPermaLink="false">http://zenskekruhy.sk/?p=1398</guid>

					<description><![CDATA[<p>Nástrih hrádze (odborne epiziotómia) je na Slovensku najčastejšia pôrodnícka operácia vykonávaná na ženách pri pôrode. Avšak už pred 100 rokmi sa o tomto zásahu do pôrodu viedli v odborných kruhoch vášnivé diskusie a polemiky. Ian D. Graham, lekársky sociológ z Kanady, vo svojej výborne napísanej práci dôkladne sleduje, ako sa epiziotómia v pôrodníctve zaviedla a [&#8230;]</p>
<p>The post <a href="https://zenskekruhy.sk/epiziotomia-kriticky-pohlad-na-porodnicke-praktiky-cast-1/">Epiziotómia: kritický pohľad na pôrodnícke praktiky – časť 1.</a> appeared first on <a href="https://zenskekruhy.sk">Ženské kruhy</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
Nástrih hrádze (odborne epiziotómia) je na Slovensku najčastejšia pôrodnícka operácia vykonávaná na ženách pri pôrode. Avšak už pred 100 rokmi sa o tomto zásahu do pôrodu viedli v odborných kruhoch vášnivé diskusie a polemiky.

Ian D. Graham, lekársky sociológ z Kanady, vo svojej výborne napísanej práci dôkladne sleduje, ako sa epiziotómia v pôrodníctve zaviedla a stala sa rutinnou, neskôr sa jej prínos po uskutočnení prvých randomizovaných štúdií spochybnil a nakoniec sa od jej rutinného používania upustilo a v mnohých vyspelých krajinách sa používa čoraz zriedkavejšie. Na mušku si pritom zobral vývoj v USA a Veľkej Británii &#8211; krajiny, ktoré nepochybne patrili medzi lídrov v odbore pôrodníctva začiatkom 20. storočia. (Ian D. Graham:Episiotomy: Challenging Obstetric Interventions)

<span id="more-1398"></span>

Ako autor píše, k téme epiziotómie sa dostal náhodou, keď mu v roku 1987 jeden z profesorov dal prečítať návrh štúdie, ktorá sa zaoberala hodnotením epiziotómie. Veľmi ho prekvapilo, že praktika, ktorá sa rutinne používala v pôrodníctve desiatky rokov, bola dovtedy tak málo vedecky preskúmaná a teda používala sa bez jasných vedeckých dôkazov o jej prínose. Zaujímavé na epiziotómii je aj to, aké obrovské rozdiely existujú medzi krajinami v jej používaní.

Aj keď sa kniha zameriava na nástrih hrádze, slúži ako výborná ilustrácia celkových pomerov v pôrodníctve v priebehu 20.storočia. Prináša čitateľovi pohľad z pohľadu sociológie do procesu zavádzania a rozširovania niektorých medicínskych praktík. Preto sme sa rozhodli priniesť Vám jej podrobnejší obsah v sérii článkov.

Je zaujímavé vidieť, aká obrovská variácia existuje medzi krajinami v používaní nástrihu hrádze.

<a href="https://zenskekruhy.sk/2014/03/16/epiziotomia-kriticky-pohlad-na-porodnicke-praktiky-cast-1/epiziotomie-europa-2010/" rel="attachment wp-att-8824"><img decoding="async" class="alignnone size-full wp-image-8824" src="https://zenskekruhy.sk/wp-content/uploads/2014/03/epiziotomie-europa-2010.jpg" alt="" width="676" height="824" /></a>

Zdroj:The European Perinatal Health Report 2010.
<h4>Kniha hľadá odpovede na tieto otázky:</h4>
Ako a prečo sa pôrodnícky názor a používanie pôrodníckych praktík mení v čase? Ako pôrodnícke praktiky nadobudnú popularitu a stanú sa štandardnou rutinnou praxou? Prečo niektoré stratia na obľube a nakoniec sa od nich upustí? Akú rolu v týchto zmenách hrajú vedecké dôkazy? Ako dlho to trvá? Ktoré nemedicínske a nevedecké faktory sú do procesu zapojené a nakoľko sú dôležité pri presadzovaní zmien v pôrodníckych praktikách?
<h4>Ako vzniká inovácia v zdravotníctve?</h4>
Existujú dva základné náhľady na to, ako vzniká inovácia v zdravotníctve. Prvý, rozšírený medzi verejnosťou a obľúbený u autorít, hovorí o tom, že za inovácie v medicíne je zodpovedný vedecký pokrok. Zjednodušene tento náhľad hovorí, že na začiatku inovácie je základný výskum, potom aplikovaný výskum, klinické testy a potom sa inovácia pomaly šíri, až kým sa nestane rozšírenou praxou.

Naproti tomu stoja sociologické teórie, ktoré hovoria, že inovácie v medicíne sú sociálnou aktivitou. Môže sa stať, že nejaká inovácia sa najprv stane populárnou a rozšíri sa v zdravotníctve bez dostatočného vedeckého preskúmania a až keď je rozšírená, začnú sa skúmať jej výhody a nedostatky. Na základe dôkazov sa potom buď zavrhne ako nevyhovujúca, alebo sa ďalej používa.

Epiziotómia slúži v tomto prípade ako výborná prípadová štúdia a príklad toho, ako sa inovácia v zdravotníctve dostáva do povedomia spoločnosti, masovo sa začne používať a až neskôr sa podrobí kritickému vedeckému skúmaniu. Na základe výsledkov sa buď používa ďalej, alebo sa zavrhne ako nevhodná.

<strong>Nabudúce</strong>: V ďalšej časti sa dozviete, prečo bol prvý pokus o rozšírenie epiziotómie neúspešný.

Ian D. Graham: Episiotomy Challenging Obstetric Interventions. Blackwell Science Ltd, 1997.
<div class="fusion-reading-box-container reading-box-container-11"><section class="reading-box" style="background-color: #fff; border-top-width: 3px; border-top-color: #a0ce4e; border: 3px solid #a0ce4e;"><strong>Ian D. Graham, PhD.</strong> je lekársky sociológ, vedec v programe klinickej epidemiológie vo výskumnom inštitúte Ottawskej nemocnice v Kanade. Je to medzinárodne uznávaný odborník v oblasti transformácie nových vedomostí do zdravotníckej praxe, má desiatky publikácii v recenzovaných vedeckých časopisoch. Je spoluautorom ďalších kníh: Knowledge Translation in Health Care: Moving from Evidence to Practice a <a href="http://www.amazon.com/Evaluating-Implementing-Evidence-Based-Practice-Evidence/dp/1405183845/ref=sr_1_1?s=books&amp;ie=UTF8&amp;qid=1335981272&amp;sr=1-1">Evaluating the Impact of Implementing Evidence-Based Practice.
</a>Viac informácií o ňom nájdete tu: <a href="http://www.ohri.ca/profiles/graham.asp">http://www.ohri.ca/profiles/graham.asp</a></section></div>
<p>The post <a href="https://zenskekruhy.sk/epiziotomia-kriticky-pohlad-na-porodnicke-praktiky-cast-1/">Epiziotómia: kritický pohľad na pôrodnícke praktiky – časť 1.</a> appeared first on <a href="https://zenskekruhy.sk">Ženské kruhy</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Thomas R. Verny:  Rodičovstvo od počatia</title>
		<link>https://zenskekruhy.sk/verny-rodicovstvo-od-pocatia/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Ženské kruhy]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 20 Jan 2014 07:56:29 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Zaujímavá literatúra]]></category>
		<category><![CDATA[recenzia]]></category>
		<guid isPermaLink="false">http://zenskekruhy.sk/?p=262</guid>

					<description><![CDATA[<p>Akým spôsobom svet zaobchádza s dieťaťom, a to už aj s prenatálnym, takým spôsobom bude dieťa zaobchádzať so svetom. Pravdepodobne nezvykle začnem o knihe Rodičovstvo od počatia citátom z nej: „Akým spôsobom svet zaobchádza s dieťaťom, a to už aj s prenatálnym, takým spôsobom bude dieťa zaobchádzať so svetom.“ Tento citát ma sprevádzal celou knihou, hlavne vtedy, keď z tejto knihy na mňa doslova [&#8230;]</p>
<p>The post <a href="https://zenskekruhy.sk/verny-rodicovstvo-od-pocatia/">Thomas R. Verny:  Rodičovstvo od počatia</a> appeared first on <a href="https://zenskekruhy.sk">Ženské kruhy</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<blockquote>Akým spôsobom svet zaobchádza s dieťaťom, a to už aj s prenatálnym, takým spôsobom bude dieťa zaobchádzať so svetom.</blockquote>
<span id="more-262"></span>
<p style="text-align: justify;">Pravdepodobne nezvykle začnem o knihe Rodičovstvo od počatia citátom z nej: „Akým spôsobom svet zaobchádza s dieťaťom, a to už aj s prenatálnym, takým spôsobom bude dieťa zaobchádzať so svetom.“ Tento citát ma sprevádzal celou knihou, hlavne vtedy, keď z tejto knihy na mňa doslova sršal des. Desilo ma a stále desí, čo sme to za ľudia, keď sme dokázali a stále dokážeme ubližovať nenarodeným, alebo práve narodeným deťom. Ako im ubližujeme? Donedávna a mnohí ešte stále považujú nenarodené alebo práve narodené deti za nič necítiace a nevediace bytosti a podľa toho sa k nim aj správajú. Za všetky desy len jeden z nich: operácie práve narodených detí bez anestetík (podľa lekárov dieťa nič necíti a nič ho nemôže bolieť&#8230; ).</p>
<p style="text-align: justify;">Oplatí sa teda knihu prečítať? Napriek možno hororovému úvodu áno. Vernyho kniha (vyšla v slovenskom preklade v roku 2013, z anglického originálu z roku 2002 a 2008) je voľným pokračovaním jeho knihy Tajomný život dieťaťa pred narodením (SPN, 1993). Tí, čo ju čítali vravia, že to, čo v prvej knihe predpokladal na základe pocitov rodičov, to v tejto druhej dokazuje na základe výskumov. A výskumov, na ktoré sa Verny odkazuje, je úctyhodných 19 strán (na každej je zhruba 25 publikácii :)). Tieto výskumy sú zamerané na neurológiu a vývojovú psychológiu. Odhaľujú, že každá skúsenosť už od chvíle počatia ovplyvňuje stavbu a vývoj mozgu. A tieto skúsenosti vplývajú na to, ako sa dieťa bude správať vo svojom živote. Geneticky prichádzame na svet s určitou výbavou, ale rodíme sa ešte s nevyvinutým mozgom, čo je naša evolučná výhoda, pretože sa dokážeme prispôsobiť prostrediu, do ktorého sa rodíme. Závisí teda na prostredí, ľudia okolo nás ovplyvňujú, akým smerom sa naše správanie bude uberať, tak aj hovoria naše príslovia: „Jablko nepadá ďaleko od stromu“ alebo „Aká matka, taká Katka“.</p>
<p style="text-align: justify;">Kniha je rozdelená do 14 kapitol s nezvyčajným, ale zaujímavým dodatkom vo forme dotazníka – Korene osobnosti človeka. Prvá kapitola začína samozrejme počatím a teda vplyvmi okolností počatia na osobnosť človeka a postupne v ďalších pokračuje cez tehotenstvo, pôrod, šestonedelie až do veku zhruba troch rokov. V období tehotenstva sa venuje stimulácii nenarodeného dieťatka, čo všetko si dieťatko „pamätá“ z obdobia počas pobytu v maternici. Popisuje rôzne stresové faktory ako je depresia, verbálne a emocionálne zanedbávanie vrátane násilia a jeho vplyv na dieťatko.</p>
<p style="text-align: justify;">Okolnosti pôrodu, podľa zistení v neurológii, hrajú fundamentálnu úlohu v tvarovaní infraštruktúry nášho mozgu, vo vytváraní základu pre naše podvedomie a vo sformovaní jednotlivých zložiek našej osobnosti. Naše narodenie má trvalý dopad na našu psychiku, pretože je podpísané na každej bunke nášho tela, na tom, ako je zvrásnený náš mozog a ako je schopný adaptovať sa na stres a bolesť a ovplyvňuje našu schopnosť vytvárať si vzťahové väzby a milovať. Novorodenci vstupujú do sveta so všetkými, hoci rôzne rozvinutými zmyslovými a intelektuálnymi schopnosťami. Všetky zdravé deti sú od narodenia schopné vidieť, cítiť, vnímať chuť i dotyky aj počuť.</p>
<p style="text-align: justify;">Zvláštnu kapitolu venuje adoptívnym rodičom, ktorým vysvetľuje niektoré dôvody správania sa adoptovaných detí. Zaujímavú časť tvorí vplyv centier celodennej starostlivosti na batoľatá, vplyv televízie a násilia v nej vysielaného na deti. Pre mňa boli ohromujúce čísla, ktoré udávajú, že bežne už šesťmesačné nemluvňa sleduje televíziu 1,5 hod. denne, teda kým dosiahne 5 rokov, bude mať za sebou 6 000 hodín sledovania televízie. Do skončenia strednej školy bude dieťa vystavené 18 000 televíznych vraždám a 800 samovraždám. Typické americké dieťa za rok vidí 12 000 násilných scén, 14 000 sexuálnych scén a 1 000 znásilnení. Násilie sa stáva pre deti bežnou súčasťou života.</p>
<p style="text-align: justify;">Záverečné kapitoly sú venované kultivovaniu základov dobroty – empatii, súciteniu a altruizmu a niekoľko základných bodov pre uvedomelé rodičovstvo.</p>
<p style="text-align: justify;">Kniha je napísaná napriek mnohým odborným názvom zrozumiteľne a to vďaka opisom štúdií a osobných príbehov, ktoré ju robia ľudskou.</p>
<p style="text-align: justify;">A čo dodať na záver? Naše deti potrebujú predovšetkým cítiť veľa lásky, aby sme im dali pocit bezpečia a istoty na tomto svete a až potom je niekde stimulácia resp. učenie nenarodeného alebo narodeného dieťatka, nech už z neho chceme mať čokoľvek, hoc aj nového Mozarta.</p>
<p>The post <a href="https://zenskekruhy.sk/verny-rodicovstvo-od-pocatia/">Thomas R. Verny:  Rodičovstvo od počatia</a> appeared first on <a href="https://zenskekruhy.sk">Ženské kruhy</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Hans A. Hirsch: Epiziotómia a natrhnutie hrádze</title>
		<link>https://zenskekruhy.sk/recenzia-episiotomie-und-dammriss/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Zuzana Lafférsová]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 14 Feb 2012 10:41:42 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Pôrod]]></category>
		<category><![CDATA[Zaujímavá literatúra]]></category>
		<category><![CDATA[nástrih]]></category>
		<category><![CDATA[recenzia]]></category>
		<guid isPermaLink="false">http://zenskekruhy.sk/?p=113</guid>

					<description><![CDATA[<p>Epiziotómia – nástrih hrádze, je na našich pôrodníckych oddeleniach každodennou realitou a mnohé mamičky sa s jej následkami vyrovnávajú ešte dlho po tom, čo ich dieťatko urobí svoje prvé krôčiky. Napriek tomu, že u žien zohráva tento zákrok významnú úlohu pri prežívaní pôrodu, napriek tomu, že na Slovensku má v niektorých pôrodniciach prvorodička takmer 100% istotu, [&#8230;]</p>
<p>The post <a href="https://zenskekruhy.sk/recenzia-episiotomie-und-dammriss/">Hans A. Hirsch: Epiziotómia a natrhnutie hrádze</a> appeared first on <a href="https://zenskekruhy.sk">Ženské kruhy</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p style="text-align: justify;">Epiziotómia – nástrih hrádze, je na našich pôrodníckych oddeleniach každodennou realitou a mnohé mamičky sa s jej následkami <a href="index.php?option=com_k2&amp;view=item&amp;id=129&amp;Itemid=756">vyrovnávajú ešte dlho po tom</a>, čo ich dieťatko urobí svoje prvé krôčiky. Napriek tomu, že u žien zohráva tento zákrok významnú úlohu pri prežívaní pôrodu, napriek tomu, že na Slovensku má v niektorých pôrodniciach prvorodička takmer 100% istotu, že bude nastrihnutá, je táto téma bagatelizovaná a mnohí ľudia ani len netušia, čo <a href="index.php?option=com_k2&amp;view=itemlist&amp;task=tag&amp;tag=epiziot%25C3%25B3mia">epiziotómia</a> vlastne je a že vôbec existuje.</p>
<span id="more-113"></span>
<p style="text-align: right;"><span style="font-size: 8pt;"><em><a href="nase-aktivity/recenzie/item/download/5_b3afa6f272cffba1a6d6a6d9480ec04c"><img loading="lazy" decoding="async" class=" size-full wp-image-112" style="vertical-align: middle;" alt="PDFdownloadicon" src="http://zenskekruhy.sk/wp-content/uploads/2012/06/PDFdownloadicon.jpg" width="32" height="32" border="0" /> Obsah knihy v slovenčine</a></em></span></p>
<p style="text-align: justify;">Hoci si naši pôrodníci uvedomujú, že miera epiziotómie na Slovensku je vysoká a sami píšu: „<em>toto frekventné používanie epiziotómie by malo byť  podnetom  na  zamyslenie,  ako  pokračovať vo  výchove mladých pôrodnikov.  Pôrod bez poranenia sa totiž stáva raritnou udalosťou v Slovenských pôrodniciach</em>“<sup><a href="#ftnref1">1</a></sup>, na Slovensku chýba odborná literatúra a oficiálne usmernenia v tejto oblasti. Slovenské učebnice gynekológie a pôrodníctva neboli aktualizované do roku 1989, preto sa slovenskí pôrodníci učili primárne z českých a medzinárodných učebníc.<sup><a href="#ftnref2">2</a></sup> Žiadna zo súčasných českých učebníc nepopisuje techniky zreparovania extenzívnych poranení hrádze.<sup><a href="#ftnref2">3</a></sup> Na Slovensku takisto zatiaľ chýba oficiálny klasifikačný systém a oficiálne odporúčania pre starostlivosť o pôrodnícke poranenia hrádze.<sup><a href="#ftnref2">4</a></sup></p>
<p style="text-align: justify;">Publikácií venujúcich sa epiziotómii a natrhnutiu hrádze v takom rozsahu a detailnosti, v akých problematiku rozoberá monografia tandemu odborníkov pre gynekológiu a pôrodníctvo z Univerzitnej ženskej kliniky v nemeckom Tübingene, je naozaj ako šafranu. Je to kniha so 61 stranami hutného odborného textu doplneného o 56 poloschematických ilustrácií a 11 tabuliek, ako aj o rozsiahlu bibliografiu. Prináša informácie a návody hodné pozornosti každého budúceho pôrodníka, pôrodnej asistencie i ďalšieho personálu, ktorý svoju úlohu pri zrode nového ľudského života berie vážne.</p>
<p style="text-align: justify;">Hlavný autor, H. A. Hirsch, v práci čerpal predovšetkým z vlastných bohatých praktických skúseností s epiziotómiou a natrhnutím hrádze pri pôrodoch, ako aj zo skúseností a overených praktík svojich kolegov na tübingenskej klinike. Pôrodná asistentka <strong>Martina Ološtiaková</strong>, ktorá má osobnú skúsenosť z tejto kliniky, hovorí:<em> &#8222;Počas štúdia pôrodnej asistencie som praxovala na univerzitnej klinike v Tübingene, kde bol profesor Hirsch svojho času riaditeľom. Nemala som možnosť zažiť jeho prístup priamo, pretože v čase môjho štúdia tam už nepôsobil, ale vplyv jeho prístupu bol citeľný aj po jeho odchode. Vďaka nemu sa na pôrodnej sále strihalo len veľmi málo, dokonca niektorí lekári nestrihali ani pri pôrodoch vákuovým extraktorom. Ja osobne som bola počas troch rokov mojej praxe svedkom možno piatich nástrihov.&#8220;</em></p>
<p style="text-align: justify;">Na túto kliniku sa prakticky viaže celá kniha, keďže v nej lekár zámerne opisuje len tie metódy výkonu epiziotómie, ktoré sa používali a osvedčili práve u nich. To však vonkoncom neznamená, že by záber autora nebol aj tak široký.</p>

<div class="blockquote">
<blockquote>
<p style="text-align: justify;">Počas štúdia pôrodnej asistencie som praxovala na univerzitnej klinike v Tübingene, kde bol profesor Hirsch svojho času riaditeľom. Nemala som možnosť zažiť jeho prístup priamo, pretože v čase môjho štúdia tam už nepôsobil, ale vplyv jeho prístupu bol citeľný aj po jeho odchode. Vďaka nemu sa na pôrodnej sále strihalo len veľmi málo, dokonca niektorí lekári nestrihali ani pri pôrodoch vákuovým extraktorom. Ja osobne som bola počas troch rokov mojej praxe svedkom možno piatich nástrihov.</p>
</blockquote>
</div>
<p style="text-align: justify;">K samotnému faktu, že sa v čase vzniku knihy (vydaná bola v roku 1989) epiziotómia v západnom svete vykonávala omnoho častejšie, než kedykoľvek predtým, ako aj k novým prúdom odmietania aktívne lekársky vedených pôrodov a príklonu k prirodzeným pôrodom, sa H. A. Hirsch stavia kriticky. Na jednej strane prináša štatistické tabuľky, ktoré ukazujú značnú disproporciu medzi vykonávaním epiziotómií na rôznych klinikách s rôznym prístupom k indikácii tohto zásahu, na strane druhej upozorňuje i na pozitíva nástrihu a predovšetkým na fakt, že väčšine komplikácií spojených so zákrokom možno predísť jeho správnym vykonaním, a čo je azda ešte dôležitejšie, správnym zošitím rany.</p>
<p style="text-align: justify;">Všeobecný úvod, ktorý je akýmsi zosumarizovaním poznatkov a štatistík súvisiacich s epiziotómiou prechádza do precízne a rozsiahlo rozpracovanej časti zaoberajúcej sa výkonom epiziotómie. Nájsť tu možno jednotlivé druhy epiziotómií s ich výhodami i nevýhodami, ako aj presné operačné postupy a techniky pri ich realizácii.</p>
<p style="text-align: justify;">Najväčšia časť publikácie sa zaoberá práve spomínaným šitím rán po nástrihu. Autor opäť zachádza do detailov, tému spracúva komplexne – poukazuje na techniky šitia, šijací materiál, výhody, nevýhody, komplikácie i pooperačnú starostlivosť o zašité miesto.</p>
<p style="text-align: justify;">Text je vystavaný prehľadne, štruktúrovane, je doplnený o detailné názorné ilustrácie, štatistické údaje a o stručný vecný register v závere. Zároveň priam kričí bohatou skúsenosťou autora, ktorú možno vyčítať z množstva cenných poznámok a odporúčaní vychádzajúcich z dlhoročnej praxe.</p>
<p style="text-align: justify;">Na laika kniha môže pôsobiť zbytočne odborne, miestami nudne, môže sa strácať v používanej terminológii, polemizovať možno i o jej aktuálnosti po 23 rokoch od vydania. Všetky tieto dojmy by sme považovali najskôr za oprávnené: väčšina laikov sotva bude niekedy v živote potrebovať poznatok o hrúbke nite, ktorá je najvhodnejšia na šitie hlbokých vrstiev hrádze pri mediálnej epiziotómii s laterálnym rozšírením. Avšak pre laikov, ktorí sa o danú problematikou z akýchkoľvek dôvodov viac či menej zaujímajú, by nemal byť problém v rámci rozširovania si obzorov a informovanosti stráviť túto 61-stranovú knižočku. Takisto by sme sa priklonili k názoru, ktorý v sprievodnom slove ku knihe vyjadril Otto Käser, a síce, že by sa kniha mala stať povinnou literatúrou pre všetkých pôrodníkov a pôrodnú asistentciu. Koniec-koncov, autor v úvode sám vyslovuje zámer prispieť k vyplneniu medzery v literatúre pre študentov medicíny, ktorých operačnou premiérou býva často práve epiziotómia&#8230;</p>
<p style="text-align: justify;"><em>Hlavný autor štúdie, Prof. Dr. Med. Hans-Adolf Hirsch, jedna z uznávaných osobností nemeckej gynekológie 20. storočia, je spoluautorom mnohých odborných článkov na témy z tejto oblasti (<strong>Sterilizácia a prerušenie tehotenstva; Riziká pôrodu v nemocnici vs. riziká domáceho pôrodu</strong>, a i.), a tiež viacerých kníh (<strong>Gynekológia a pôrodníctvo. Učebnica pre štúdium i prax</strong>;<strong> Gynekologické operácie pre ďalšie vzdelávanie odborných lekárov</strong>), medzi ktoré patrí i veľké dielo Atlas gynekologických operácií. V tíme autorov tejto knihy bola okrem iných aj druhá autorka monografie <strong>Epiziotómia a natrhnutie hrádze</strong>, PD Dr. med. Eva Neeser. Obaja lekári  vo svojej publikačnej činnosti úzko spolupracovali aj s ďalšími osobnosťami modernej gynekológie, ako napr. s Franzom Antonom Iklém či Ottom Käserom.</em></p>
<p class="createby">Bc. Júlia Batmendijnová</p>
<p class="createby">Mgr. Zuzana Lafférsová</p>

<h2 id="zdroje">Zdroje</h2>
<p style="text-align: justify;"><sup><a name="ftnref1"></a>1</sup>KORBEĽ M. [fusion_builder_container hundred_percent=&#8220;yes&#8220; overflow=&#8220;visible&#8220;][fusion_builder_row][fusion_builder_column type=&#8220;1_1&#8243; background_position=&#8220;left top&#8220; background_color=&#8220;&#8220; border_size=&#8220;&#8220; border_color=&#8220;&#8220; border_style=&#8220;solid&#8220; spacing=&#8220;yes&#8220; background_image=&#8220;&#8220; background_repeat=&#8220;no-repeat&#8220; padding=&#8220;&#8220; margin_top=&#8220;0px&#8220; margin_bottom=&#8220;0px&#8220; class=&#8220;&#8220; id=&#8220;&#8220; animation_type=&#8220;&#8220; animation_speed=&#8220;0.3&#8243; animation_direction=&#8220;left&#8220; hide_on_mobile=&#8220;no&#8220; center_content=&#8220;no&#8220; min_height=&#8220;none&#8220;][et al.]. Analýza perintálnych výsledkov v SR za rok 2010.Gynekológia pre prax : recenzovaný, postgraduálne zameraný odborný lekársky časopis.Bratislava: ISSN 1336-3425. Roč. 9, č. 2 (2011), s. 95-102 :</p>
<p style="text-align: justify;"><sup><a name="ftnref2"></a>2</sup> a <sup> 3</sup> a <sup>4</sup> J. Zahumensky, E. Menzlova, M. Korbel et al. Classification and management of extensive obstetric perineal injuries in the Czech and Slovak Republics. <em>International journal of gynaecology and obstetrics</em>. Vol. 110, no. 3 (2010), s. 252-256</p>[/fusion_builder_column][/fusion_builder_row][/fusion_builder_container]
<p>The post <a href="https://zenskekruhy.sk/recenzia-episiotomie-und-dammriss/">Hans A. Hirsch: Epiziotómia a natrhnutie hrádze</a> appeared first on <a href="https://zenskekruhy.sk">Ženské kruhy</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
	</channel>
</rss>
