Andrea Poloková sa venuje podpore dojčenia a pomoci pri dojčení. Prednáša o vplyve pôrodu na dojčenie, kontakte koža na kožu bezprostredne po pôrode a rozmanitých aspektoch dojčenia. Vedie občianske združenie MAMILA. Je autorkou knihy Praktický návod na dojčenie.

Informácie spomínané v podcaste nájdete aj na týchto miestach:

V ochrane pred reklamou štát zlyháva blog, v ktorom sme sa venovali správe Svetovej zdravotníckej organizácie o ochrane dojčiacich žien pred agresívnym marketingom výrobcov umelého mlieka. V blogu nájdete množstvo informácií o histórii vzniku Medzinárodného kódexu WHO. Dočítate sa aj o súčasnej situácii na Slovensku. Dočítate sa tiež, ako marketing vplýva na dojčenie.

Prieskum podpory dojčenia internetový prieskum, ktorý sme v roku 2015 spustili spoločne s občianskym združením MAMILA. Prieskum je zameraný na prax, s ktorou sa ženy stretli v nemocniciach na Slovensku v súvislosti s podporou dojčenia pri pôrode a na oddeleniach šestonedelia. Do prieskumu sa môžete stále zapojiť. Výsledky vyhodnocujeme v pravidelných intervaloch.

Správa Svetovej zdravotníckej organizácie

The post Podcast: Nekalé marketingové praktiky a dojčenie appeared first on Ženské kruhy.

Diskusiu si môžete vypočuť v podcaste Ženských kruhov. Rozdelili sme ju do troch častí:

Prvá časť

V prvej časti sa dozviete najmä informácie o tom, aké sú odporúčané postupy podľa svetových odborných spoločností, prečo sú tehotné a dojčiace ženy zvlášť zraniteľnou skupinou, na ktorú následky pandémie dopadajú zvlášť závažne. Prečo je dôležitá sprevádzajúca osoba pri pôrode, či je dojčenie dobré len vtedy, keď je ide všetko hladko a či stoja ľudské práva v protiklade so zdravím.

Druhá časť

Druhá časť sa venuje najmä kontaktu koža na kožu, ako vedeckému nástroju popôrodnej adaptácie. A diskutovalo sa o tom, čo môžeme ako spoločnosť, ale aj ako osoby urobiť pre to, aby sa situácia v pôrodníctve zlepšila.  

Tretia časť

Záverečná časť podcastu je zameraná na divácke otázky. Dozviete sa v nej odpovede napríklad na otázky, či existuje na svete krajina, kde je všetko v poriadku alebo či sú na Slovensku možné ambulantné a domáce pôrody a či je možné dosiahnuť zmenu pôrodnej starostlivosti, bez pohnevania si zdravotníkov.

Informácie spomínané v podcaste:

Video o dojčení predčasne narodeného bábätka Prieskum podpory dojčenia
Užitočné informácie k tehotenstvu, pôrodu, dojčeniu a COVID-19
Dojčenie a koronavírus 
Ako hodnotí WHO Slovensko v ochrane dojčenia

Zuzana Límová je nezávislá novinárka a dokumentaristka. Režírovala autorský dokument MEDZI NAMI (Before I Met You), ktorý vyvolal búrlivú diskusiu o slovenskom pôrodníctve a prispel k pozitívnym zmenám. Pravidelne publikuje a spolupracuje na vzdelávacích projektoch doma i v zahraničí.

Andrea Poloková sa venuje podpore dojčenia a pomoci pri dojčení. Prednáša o vplyve pôrodu na dojčenie, kontakte koža na kožu bezprostredne po pôrode a rozmanitých aspektoch dojčenia. Vedie občianske združenie MAMILA. Je autorkou knihy Praktický návod na dojčenie.

Miroslava Rašmanová podpredsedníčka občianskeho združenia Ženské kruhy, kde sa venuje sa téme ľudských práv žien pri pôrode, podpore kompetencií žien a bioetickým otázkam spojeným s reprodukciou. Je spoluautorkou knižky Bonding – matkina náruč po pôrode, podieľala sa tiež na prieskume podpory dojčenia v slovenských nemocniciach.

The post Diskusia: Na pôrode záleží za každých okolností appeared first on Ženské kruhy.

Spoločné spanie – poznajte rizikové faktory

Prečítajte si materiál, ktorý bol pripravený organizáciou Unicef UK Baby Friendly Initiative a ktorý je venovaný zásadám bezpečného spoločného spania. Analýza prípadov SIDS zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska totiž ukazuje, že nie samotné spoločné spanie, ale rizikové správanie a pridružené faktory, zvyšujú riziko úmrtia na SIDS.
Kliknite na prvý obrázok a listujte:

Okrem toho množstvo rodičov  v niektorej fáze starostlivosti spí spoločne s deťmi. Dôvodom je aj to, že spoločné spanie výrazne uľahčuje starostlivosť a samotné bábätká sa ho dožadujú. Tento materiál bol pôvodne určený pre zdravotníckych pracovníkov. Poskytuje im návod, ako sa s rodičmi rozprávať o spoločnom spaní. Prináša informácie o rizikových faktoroch, ktoré sú zodpovedné za SIDS. Spoločné spanie ako také, nie je rizikovým faktorom, ak je praktizované v súlade s nižšie uvedenými zásadami.

Pôvodný materiál je v anglickom jazyku uverejnený na stránke Unicef UK Baby Friendly Initiative. Preklad bol urobený a uverejnený s dovolením Unicef UK Baby Friendly Initiative.

The post Spoločné spanie a riziko SIDS appeared first on Ženské kruhy.

The post Dojčenie v prvých hodinách po narodení appeared first on Ženské kruhy.

Mala som sen…

Tandemové dojčenie som mala vysnívané. Veľa som si o tom čítala. Našla som hlavne pozitívne príbehy mamičiek, ktoré písali o tom, ako im tandem uľahčil starostlivosť o dve deti, aké to bolo pre ne príjemné a spôsobovalo im to radosť. Ani mi na um nezišlo, že by to u nás mohlo byť inak. Aj v tejto situácii sa mi však potvrdilo moje osobné pravidlo, že všetko dôležité, čo som sa v živote mala naučiť, som si najprv musela sama prežiť.

Dcérka sa narodila krásne a celkom prirodzene, so samoprisatím a nekončiacim bondingom. Syn bol pri jej zrodení a možno aj vďaka tomu je doteraz medzi nimi veľmi krásny vzťah. Po jej narodení si prvé tri dni okrem večerného dojčenia mliečko odo mňa nepýtal. Bolo vidieť, že aj on potrebuje spracovať nového človiečika v našom dome a hlavne v mojom náručí. Po prvých dňoch, keď sa začal život vracať do svojich koľají, začal si mlieko odo mňa pýtať častejšie.

Bolo pre mňa veľkým prekvapením, keď som zistila, ako mi dojčenie oboch detí naraz vadí. Bolo mi to nepríjemné a s týmto spôsobom dojčenia som musela rýchlo prestať. Tak som hľadala iné možnosti, aby to fungovalo. Malinká sa dojčila takmer stále, potom na mne spinkala a mne ostávalo veľmi málo času, keď som mala možnosť byť len tak sama so sebou. Pomedzi to som ešte hľadala priestor, aby sa mohol dojčiť aj synček.

Postupne sa ale dožadoval dojčenia stále častejšie, zdalo sa mi, že keď skončil jeden, chcel sa dojčiť druhý. Snažila som sa napĺňať potreby svojich detí, ako som len vedela a vládala, no každým dňom som sa vnútorne cítila viac napätá a nervózna. Najprv som sa do toho rôzne nútila a štelovala, ale keď som sa akoby zhora pozrela na svoje emócie a na to, čo cítim, chcelo sa mi plakať. Po celej noci dojčenia malej dcérky som sa ráno zobudila, nestihla som sa ani ponaťahovať a už sa dožadoval mliečka malý. Takým tým detským štýlom „hneď“, „už aj“, aj s mrnčaním.

Cítila som stres, nechuť a najradšej by som sa tomu vyhla. Takto to šlo nejaký čas a začala som samú seba pozorovať, ako sa cítim a čo cítim pri dojčení svojich detí. Malé bábätko mi nevadilo, no syn sa mi odrazu zdal na prsníku akýsi veľký. Jeho satie mi prestalo byť príjemné a ja som často len čakala, kedy skončí.

Necítila som sa v tom dobre a vtedy som pochopila, že táto cesta pre mňa správna nebude. Predsa ja klamem – klamem seba, klamem aj jeho. Tvárim sa pokojne, no vnútri mi všetko vrie a po rozume mi chodia rôzne nemilé myšlienky. Dojčenie je predsa viac než len pitie mlieka, dojčenie má byť aj láska. A tú som akosi v týchto chvíľach pociťovať prestala. Veľmi som sa trápila. Výčitkami, tým, že nie som dobrá mama, pretože nezvládam dojčiť obe deti. Bolo to ťažké obdobie. Nič nebolo také náročné, ani starať sa o dve deti, ako zvládať tie emócie a výčitky.

… a splnil sa

So synom mám od začiatku krásny vzťah, založený na partnerstve a rešpektujúcej výchove. Prvé moje pravidlo je, že ho neklamem, lebo je môj rovnocenný partner. Pochopila som, že ak sa budem do dojčenia nútiť a pretrpím ho s nepríjemným pocitom, prenesiem toto všetko aj do môjho vzťahu s ním. Potom by pre mňa dojčenie v jeho veku stratilo zmysel. Nastavila som teda hranice tak, aby nám v danej situácii bolo obom dobre a príjemne. Našla som počas dňa chvíle, kedy mi dojčenie bolo príjemné. Zistila som, že je veľmi dôležité, aby som v tej chvíli mala v prsníku veľa mlieka, pretože vtedy sa prisal dobre, neotláčal mi tam zúbky, pekne pil a mliečko dobre tieklo.

Ráno som mu vysvetlila, že po noci sa potrebujem ponaťahovať, ísť sa poumývať a prezliecť a že potom si môžeme sadkať a dať si mliečko. Na poobedný spánok som ho tiež uspávala priloženého k prsníku. Večerné dojčenie som po celom dni už nezvládala. Zdalo sa mi to veľmi dlho, krútil sa pri tom a hľadal si polohu na spanie. Tak som mu vysvetlila, že nevládzem, som unavená a mám menej mliečka a že je pre mňa dôležité, aby som ho dojčila s láskou, oddýchnutá, pokojná. Áno, boli slzičky, držali sme sa za ruky, zaspával na mne. Keď som cítila, že sme mali náročný deň a že by to bolo na neho veľa, keby si mal zvykať aj na tento nový rituál, ustúpila som a dohodli sme sa na krátkej chvíľke dojčenia. Ako náhle prišiel nepríjemný pocit, skončila som.

Rešpektovala som seba a svoje pocity a nenútila som sa do ničoho. Po pár dňoch zistil, že je to v poriadku, že ráno a doobeda ho na prsníku nechám, koľko potrebuje, rozprávame sa a je nám príjemne. Večer sme si našli iný rituál. Ráno vždy počkal, dal si banán a po pol hodinke sa ma spýtal: „Maminka, už si sa prebrala, už si sa umyla, môžeme si dať mliečko?“ Je úžasný a ja mám opäť dojčenie s ním rada, hoci je ho menej – toľko, koľko vládzem. Neplače, nedranká, sestričku má rád. Trávime spolu veľa času, o všetkom sa rozprávame a snažím sa byť k nemu úprimná a vysvetliť mu, čo cítim. Veľmi ho milujem a nechcem mať voči nemu žiadne nepríjemné pocity, lebo s tým sa nedokážem vyrovnať a vtedy som nešťastná a určite aj on.

Dojčíme sa naďalej podľa hesla: „Tak, ako to matke i dieťaťu vyhovuje.“ Akurát doteraz to bolo s dôrazom na „dieťa“ a teraz sa k tomu pridal aj dôraz na „matku“ a moje potreby. Netvrdím, že som to zvládla ideálne, ale urobila som to najlepšie, ako som vedela a cítila. Viem, že dojčenie a materské mlieko je veľmi dôležité aj vo vyššom veku a možno, keby som nemala menšie dieťatko, k týmto emóciám a zmenám by som sa ani nedopracovala a syna by som dojčila ďalej celkom prirodzene.

Prišla k nám ale naša dcérka a mňa táto skúška opäť niečomu naučila, veľa som pochopila. Hlavne cítim, že niekedy sa veci nedajú robiť na 100% a perfektne a že potrebujem byť aj voči ostatným ženám a matkám ešte viac vnímavá a chápavá, pretože aj mne v tomto období pomohlo hlavne pochopenie a láska mojich najbližších. Vedeli, že v danej chvíli robím všetko, čo vládzem a najlepšie, ako viem a aj vďaka nim dojčenie svojich detí stále milujem.

Foto: Lactancia en tandem 2» autor: Francisco José Galán Leiva. Obrázok pochádza z  ALBA LACTANCIA MATERNA  – pôvodne z Flickr ako Lactancia_en_tandem_2.

The post Náš tandemový príbeh appeared first on Ženské kruhy.

Rada by som sa podelila o našu skúsenosť. V tehotenstve som vedela, že chcem dojčiť a dúfala som, že nám to pôjde. To, aké to pre nás – mňa aj dcérku – bude dôležité a prínosné, som zistila až za jazdy. Ešte počas tehotenstva som si vytvorila pozitívnu vetičku (afirmáciu) „Dojčenie je pre nás obe príjemným zážitkom.“ A naozaj je pre nás dojčenie krásnym spoločným časom.

Vo svojom okolí som mala mamičky, pre ktoré dojčenie bohužiaľ nebola až taká príjemná skúsenosť kvôli bolesti, či vpadnutým bradavkám, nedostatku mliečka a pod. Preto som pokladala za nutné sa takto pozitívne nastaviť. Po klasickom nemocničnom pôrode mi dcérku priložili na minútku a potom doniesli až po 2hodinách. Napriek tomuto nie ideálnemu začiatku (ideál je pre mňa nepretržitý kontakt matky a dieťatka) sa nám dojčenie rozbehlo ukážkovo.

Detská sestrička, ktorá mi dcérku na izbu priniesla a priložila, nás krásne povzbudila a pochválila slovami: „Ako krásne sa prisala, ukážkovo ako z časopisu.“ Tieto slová sa mi hlboko vryli do srdca a zalial ma hrdý a spokojný pocit šťastnej mamičky. Teraz už viem, že všetko, čo sa deje okolo mamičky a dieťatka v čase pôrodu a po ňom, je nesmierne dôležité a žena to vníma veľmi citlivo. Takže okolie ženy, ktorá rodí a ženy po pôrode by malo byť maximálne nápomocné, povzbudivé a empatické. Každé pozitívne a aj negatívne slovo môže mať veľký vplyv na psychiku čerstvej mamičky.

Odchod z pôrodnice a príchod domov bol pre celú našu mladú rodinku veľkou úľavou a konečne sme mali vytúžený pokoj a mohli nerušene oddychovať. Spala som často s dcérkou, aby som si dostatočne oddýchla. Čo ma prekvapilo, bolo to, ako často sa dcérka chcela dojčiť. Hodiny denne, na to som vôbec nebola pripravená a nevedela som, či je to v poriadku. Cítila som sa unavene a nevedela som si dojčenie vychutnávať. Vyhľadala som laktačnú poradkyňu, aby mi poradila. Ešte v ten deň prišla k nám domov. Skontrolovala, či je malá dobre prisatá (dieťatko musí držať aj dvorec, nie len bradavku) a vysvetlila mi, že dojčením si dieťatko uspokojuje nielen potrebu hladu, ale aj smädu, tepla, bezpečia, lásky… Vďaka jej povzbudeniu a uisteniu, že všetko je v poriadku, som sa dokázala uvoľniť, čo je jedným z hlavných predpokladov úspešného dojčenia.

Neskôr som pochopila, aký intenzívny fyzický kontakt bábätká potrebujú a moja dcérka mi to ukazovala prostredníctvom dojčenia. Túto dcérkinu potrebu sme začali napĺňať aj vďaka noseniu. Zaobstarali sme si ergonomický nosič – Manducu a šatku, s ktorými sme veľmi spokojní a stali sa našou každodennou súčasťou a veľkým pomocníkom. Mamka má prázdne ruky, takže zvláda aj jednoduché domáce práce a dcérka dobrý výhľad, pocit bezpečia a opäť zažíva mamkin rytmus ako v brušku.

Pokračovali sme v dojčení na požiadanie, naše intervaly sa postupne predĺžili. Keďže spinkáme v spoločnej posteli, tak nočné dojčenie vôbec nevnímam. Julianka sa začne prevaľovať, prisaje sa, napapá sa a o 5 minúť už opäť spinká. Vlastne sa poriadne ani nezobudí a ja som na tom často podobne. To, že sa v noci vyspím, je na nezaplatenie. Od 9. mesiaca dojčíme na požiadanie doslova a do písmena, pretože vďaka znakovej reči mi dcérka vždy, keď si prosí mliečko, jasne ukáže náš dohodnutý znak (stláčanie dlaní ako pri dojení).

Dnes má dcérka rok a naďalej je pre nás dojčenie krásnym zážitkom. Pre mňa je chvíľkou pokoja, kedy často zavriem oči a vedome dýcham, či možno meditujem, alebo myslím na niečo pozitívne.

Dojčenie je dokonalý systém, mliečko je vždy teplé, vždy pripravené, ponuka sa prispôsobuje dopytu, z hľadiska výživy je to najlepšie pre dieťatko a hormóny vylučované počas dojčenia spôsobujú, že sú mamička aj dieťatko počas dojčenia šťastní a plní lásky. Aj preto si prajem dojčiť čo najdlhšie, teda kým sa dcérka sama prirodzene neodstaví.

Neviem, či je pre nás dojčenie také krásne, pretože som sa naň pozitívne nastavila, alebo zohralo svoju úlohu povzbudenie detskej sestry, alebo je to kombináciou rôznych faktorov, ale som veľmi vďačná za svoju ženskosť a dokonalosť prírody.

Prajem každej budúcej mamičke, aby zažívala rovnako krásne pocity a vedela, že v prípade „krízy“ sa má na koho obrátiť.

foto: Flickr

The post Dojčenie je krásne appeared first on Ženské kruhy.