Informovaný súhlas

Ako by mal prebiehať informovaný súhlas v praxi

Tehotná žena leží na posteli a pozerá sa na lekárku, ktorá sedí pri nej a niečo jej vysvetľuje.
Napísala Viktória Ilka

Stretli ste sa s tým, že vám dali podpísať tlačivo informovaného súhlasu a to bez toho, aby sa s vami niekto rozprával? V našej praxi sa s tým stretávame pomerne často. Z tohto dôvodu sme pripravili tento informačný materiál, v ktorom na skutočnom tlačive „informovaného súhlasu“ ilustrujeme, ako to nemá pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti so získavaním informovaného súhlasu vyzerať. Tlačivo nám poskytla žena, ktorej bolo predložené na podpis pred absolvovaním ultrazvukového vyšetrenia v tehotenstve. Prepísali sme ho, pričom sme zachovali pôvodné grafické prvky, s výnimkou častí zvýraznených žltou farbou. Tieto sme zvýraznili my, pretože ich považujeme za problematické.

V tomto článku sa dozviete:

  • Čo je problematické na tomto tlačive.
  • Ako má vyzerať riadne poučenie a získanie informovaného súhlasu.
  • O možnosti odmietnuť poučenie.
  • O možnosti odmietnuť podpísanie tlačiva s názvom „informovaný súhlas“.
  • Čo nesmie byť súčasťou tlačiva „informovaný súhlas“.
  • Čo robiť, keď vám personál predloží tlačivo „informovaný súhlas“.

Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je zdravotnícky personál povinný poskytnúť poučenie a získať informovaný súhlas. Podrobnosti upravuje § 6 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o zdravotnej starostlivosti).

Pre ultrazvukové vyšetrenie zákon nevyžaduje písomnú formu informovaného súhlasu. V prípade, že by ste odmietli podpísať tlačivo s názvom „informovaný súhlas“ pred ultrazvukovým vyšetrením, poskytovateľ má stále povinnosť vyšetriť vás. A to potom, ako vám poskytol riadne poučenie slovne a v súlade so zákonom.

Poznámka: Pre úplné zobrazenie kliknite na obrázok


V čom je tlačivo problematické:

  1. Predmetné tlačivo obsahuje neúplné poučenie o rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, respektíve tvrdí, že žiadne neexistujú. Pri ultrazvukovom vyšetrení za účelom zachytenia vývojových vád vždy existujú riziká, že vyšetrenie nezachytí určité vývojové vady alebo dôjde k určeniu nesprávnej diagnózy. O týchto možnostiach predmetné tlačivo vôbec neinformuje a jednostranne zvýrazňuje riziká odmietnutia vyšetrenia.
  2. Informovaný súhlas je možné odvolať kedykoľvek (pokiaľ už nedošlo k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti s predchádzajúcim súhlasom). Z tlačiva môžeme nadobudnúť dojem, že odvolanie informovaného súhlasu je zariadeniu potrebné doručiť písomne.
  3. Uprostred textu sa tlačivo mení z údajného informovaného súhlasu na zmluvu. Z „pacienta“ sa stáva „klient“. Klient sa zaväzuje dodržiavať podmienky, z ktorých porušenia mu plynie „zmluvná pokuta“. Povinnosti sú jednostranné, zdravotnícke zariadenie sa nezaväzuje k ničomu.
  4. V závere sa tlačivo mení na poučenie o spoplatnených službách a pacient svojím podpisom potvrdzuje záväzok za tieto služby zaplatiť. Zároveň podpisom potvrdzuje aj prijatie dokladu o platbe.
  5. Všetky tieto časti sú zakončené s odsekom s názvom „Reverz“, ktorý sa týka údajného slobodného odmietnutia zdravotnej starostlivosti, ktorá je však v tlačive podmieňovaná „zmluvnými záväzkami“ a potvrdením o platbe.

Predmetné tlačivo v žiadnom prípade nespĺňa zákonné náležitosti informovaného súhlasu, obsahuje neúplné poučenie, vytvára nátlak a obsahuje časti, ktoré do informovaného súhlasu absolútne nepatria.

Pre hlbšie vysvetlenie princípov informovaného súhlasu prinášame komentár právničky Viktórie Ilka.

Postavenie ženy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v tehotenstve a pri pôrode

Žena má plné právo rozhodovať o tom, čo sa bude diať s jej telom a má mať k dispozícii všetky informácie o plánovanom zákroku. Ťažiskom slobodného rozhodovania a správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti je budovanie vzťahu medzi ošetrujúcim zdravotníckym personálom a ženou. Ten má byť založený na báze spolupráce, rovnocennosti a partnerstva, bez akýchkoľvek prvkov nátlaku zo strany zdravotníckeho personálu. Žena má právo na to, aby s ňou ošetrujúci zdravotnícky personál komunikoval o všetkých vyšetrovacích, diagnostických a terapeutických úkonoch. Súčasťou takejto komunikácie je aj to, že personál v priebehu rozhovoru vytvára priestor na ďalšie kladenie otázok a odpovedá na ne. Tlačivo s názvom ,,informovaný súhlas nikdy nemôže nahradiť túto komunikáciu.

Žena má byť vnímaná ako autonómny subjekt poskytovania zdravotnej starostlivosti a nemá byť postavená do role pasívnej prijímateľky zdravotnej starostlivosti. Zodpovednosť zdravotníckeho personálu poskytovať zdravotnú starostlivosť správne neznamená, že na seba preberá kompetenciu rozhodovať za ženu. Zdravotnícky personál má však povinnosti, ktoré sa týkajú riadneho informovania a získania súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré upravuje zákon a bližšie sa im venujeme v nasledujúcom texte.

Riadne poučenie pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti

Podľa zákona o zdravotnej starostlivosti je ošetrujúci zdravotnícky pracovník povinný pred získaním informovaného súhlasu poskytnúť pacientovi alebo jeho zákonnému zástupcovi poučenie. Poučenie môže byť poskytnuté aj inej osobe, ktorú si určila osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť.[1] To znamená, že ak vás počas vyšetrenia alebo pôrodu sprevádza partner, dula alebo iná osoba, môžu byť prítomní aj počas toho, ako je vám poskytované poučenie. Samozrejme za predpokladu, že si to želáte.

V prípade tehotenstva a pôrodu je zdravotnícky personál povinný informovať ženu o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.[2] Poučenie má teda informovať o benefitoch aj rizikách zásahu, ako aj jeho odmietnutia.[3] Vždy treba posudzovať obe stránky. Poskytnutie poučenia musí byť preukázateľné, a musí sa o ňom vyhotoviť záznam v  zdravotnej dokumentácii pacienta.[4] Osoba, ktorá má právo na poskytnutie riadneho poučenia, má tiež právo poučenie odmietnuť,[5] túto skutočnosť má zdravotnícky pracovník povinnosť zaznamenať v zdravotnej dokumentácii. Riadne a preukázateľné poučenie, či jeho odmietnutie je podmienkou platnosti samotného informovaného súhlasu.

Zrozumiteľnosť poučenia

Informácie majú byť poskytované spôsobom, ktorému žena rozumie, bez používania zložitej odbornej terminológie alebo cudzích slov. Hlavným kritériom pri posudzovaní toho, či bola žena riadne poučená je to, či žena poučeniu skutočne porozumela. O tejto skutočnosti by sa personál mal uistiť.[6] Poučenie je nedostatočné, ak neobsahuje informácie podstatné pre rozhodnutie o prijatí rizika zákroku. Obsah poučenia nesmie byť zavádzajúci alebo nepravdivý. Súhlas udelený na základe chýbajúcej informácie alebo poučenia, ktorému žena neporozumela, je neplatný.[7]

Na poučenie osoby v jazyku národnostných menšín sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým je zákon o používaní jazykov národnostných menšín.[8] Ten upravuje, že občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, môže pri komunikácii s personálom zdravotníckych zariadení používať jazyk menšiny. Zdravotnícke zariadenie umožní používanie jazyka menšiny, ak to podmienky daného zariadenia dovoľujú. Jazykom menšiny je podľa zákona bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk.[9]

Forma informovaného súhlasu

Zákon vyžaduje písomnú formu informovaného súhlasu len v niektorých, zákonom taxatívne stanovených prípadoch.[10] V ostatných prípadoch sa nevyžaduje písomná forma, podstatné je, že súhlas musí byť preukázateľný, a to aj po úkone.[11]

Odmietnutie písomnej formy informovaného súhlasu

Môže nastať situácia, že hoci žena odmietne podpísať písomný informovaný súhlas, samotné poskytnutie zdravotnej starostlivosti odmietnuť nechce. Ide najmä o nasledujúce prípady:

  • Odmietnutie poskytnutia písomnej formy informovaného súhlasu v prípadoch, keď zákon takúto povinnosť neukladá. Z toho nemožno jednoznačne usúdiť, že by žena odmietala aj samotnú zdravotnú starostlivosť. Súhlas ženy so zdravotným zákrokom je právnym úkonom a musí mať náležitosti právneho úkonu uvedené v Občianskom zákonníku.[12] „Súhlas musí byť daný slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.“[13] Podmieniť poskytnutie zdravotnej starostlivosti písomným informovaným súhlasom (v prípadoch, keď zákon nevyžaduje povinnú písomnú formu) je forma nátlaku a považuje sa za postup non lege artis, ako aj za protiprávne konanie.
  • Ak žena nebola riadne poučená a z tohto dôvodu odmietne podpísať tlačivo „informovaný súhlas“, nemal by personál usúdiť, že žena odmieta poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako celku. Podpísaním daného tlačiva by žena potvrdila, že jej bolo riadne poskytnuté poučenie v súlade so zákonom, k čomu však v skutočnosti nedošlo. Podpísanie takéhoto informovaného súhlasu sa považuje za absolútne neplatný právny úkon. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sa často spoliehajú na to, že majú písomný informovaný súhlas, a tým majú splnenú svoju poučovaciu povinnosť̌. To je však pravda len v tom prípade, ak ženu pred zákrokom skutočne poučili o diagnóze, postupe, rizikách, či možných alternatívach postupu. Ak žena len podpíše jednoduchý formulár s tým, že bola poučená a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti argumentuje takto udeleným písomným informovaným súhlasom, v prípade sporu budú skúmané aj náležitosti vôle ženy pri poskytovaní informovaného súhlasu. Nestačí teda samotné (hoci aj písomné) vyhlásenie „pacient bol poučený“. Obsah poučenia (a nie iba zmienka o poučení) by mal byť súčasťou podpisovaného tlačiva „informovaný súhlas“.[14] Treba však zdôrazniť, že dokazovanie uvedených skutočností je mimoriadne sťažené.

Odvolanie informovaného súhlasu

Zákon o zdravotnej starostlivosti v § 6 ods. 8 obsahuje základné pravidlo týkajúce sa odvolania informovaného súhlasu: „každý, kto má právo dať informovaný súhlas, má aj právo informovaný súhlas kedykoľvek slobodne odvolať.“ Z toho vyplýva, že ak žena v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom dala informovaný súhlas na akýkoľvek zdravotný zákrok, ktorý sa ešte nevykonal, má právo udelený súhlas slobodne odvolať. A to aj bez udania dôvodu.

Zákon o zdravotnej starostlivosti v § 27 ods. 3 ustanovuje, že odvolanie informovaného súhlasu nesmie nepriaznivo ovplyvniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti a danej osobe nesmú byť spôsobené iné nepriaznivé dôsledky zo strany zdravotníckych pracovníkov.[15] Hoci zákon výslovne nestanovuje formu odvolania, možno analogicky vychádzať z ustanovení o forme informovaného súhlasu, t.j. k odvolaniu informovaného súhlasu nemusí dôjsť výlučne v písomnej forme[16] a forma odvolania nemusí byť totožná s formou poskytnutia informovaného súhlasu. To znamená, že ak žena poskytne informovaný súhlas v písomnej forme (a nejde o prípad, v ktorom sa vyžaduje povinná písomná forma), informovaný súhlas môže odvolať aj iným preukázateľným spôsobom. O odvolaní informovaného súhlasu je ošetrujúci zdravotnícky pracovník povinný vykonať písomný záznam v zdravotnej dokumentácii pacienta.[17]

Čo nesmie byť súčasťou informovaného súhlasu?

  • Donucovacie prostriedky, zastrašovanie. Informovaný súhlas je právnym úkonom, ktorý v zmysle zákona nie je možné žiadnym spôsobom vynútiť. Podstatným prvkom platnosti a záväznosti právneho úkonu je totiž vôľa. Vôľa musí byť skutočná, vedomá, vážna, určitá, zrozumiteľná, a hlavne slobodná. Za vplyvy, ktoré môžu ovplyvniť slobodnú vôľu, možno považovať donucovacie prostriedky (nátlak, fyzické násilie, vyhrážanie, atď.).[18] Informovaný súhlas získaný za takýchto podmienok (ne)slobody vôle sa považuje za absolútne neplatný. Vplyv na slobodnú vôľu môžu mať aj objektívne okolnosti, ktoré vyvolávajú tieseň. Problematika tiesne je komplexná a každý prípad si vyžaduje individuálne posúdenie.
  • Záväzok splniť iné povinnosti, ktoré nemajú nič spoločné s udelením súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (napr. že pacient počas zdravotného úkonu nebude používať elektrozariadenia a nevyhotovuje zvukové, ani audiovizuálne záznamy). Ak existujú určité predpoklady na bezproblémový výkon zdravotného úkonu, tie majú byť súčasťou poučenia.
  • Zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta je súkromnoprávny inštitút, zabezpečovací prostriedok záväzkov. Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Charakter informovaného súhlasu ako prostriedku v rámci zdravotného práva (patriaceho do práva verejného) nepripúšťa dojednanie zmluvnej pokuty. Tlačivo „informovaný súhlas“, ktoré takéto dojednanie obsahuje, je v tejto časti absolútne neplatné.
  • Cenník jednotlivých zdravotných úkonov do tlačiva „informovaný súhlas” nepatrí. Povinnosť poskytovať informácie o požadovaných platbách ukladá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti osobitný zákon.[19]

Čo robiť, keď vám personál predloží tlačivo „informovaný súhlas“?

  • Tlačivo nikdy nezbavuje personál povinnosti riadne vás poučiť.
  • Najprv si ho poriadne prečítajte. Máte právo vyhradiť si na prečítanie dostatok času.
  • Ak máte akékoľvek otázky, máte právo požiadať personál o ich zodpovedanie.
  • Nepodpisujte tlačivo, v ktorom sú uvedené nepravdivé informácie. Nepravdivé tvrdenia a veci, s ktorými nesúhlasíte, môžete vyškrtnúť. Do tlačiva môžete aj dopisovať ďalšie dôležité a súvisiace skutočnosti, prejavy vašej vôle, napríklad môžete dopísať: Platí iba s mojím priloženým pôrodným plánom.
  • Ak vám podpísanie informovaného súhlasu bolo vnútené pod hrozbou neposkytnutia zdravotnej starostlivosti, alebo ste pred jeho podpísaním neboli riadne poučená, tieto skutočnosti tiež môžete dopísať k vášmu podpisu na tlačive.
  • V prípade, ak by vami pozmenené tlačivo personál napríklad roztrhal a trval na podpísaní nezmeneného tlačiva, máte viacero možností ako postupovať:
  • Môžete si vyžiadať písomné vyhlásenie, že vám odmietajú poskytnúť zdravotnú starostlivosť, ak nepodpíšte nimi zostavené tlačivo bezo zmien.
  • Tlačivo (originál, ale aj vami pozmenené) si môžete odfotiť, a  poslať ho na vedenie zdravotníckeho zariadenia s informáciou o tom, že ste boli nútená ho podpísať pod nátlakom. Napríklad do správy môžete napísať: Priložené tlačivo som podpísala pod nátlakom a hrozbou odmietnutia zdravotnej starostlivosti.
  • Využijete inštitút svojpomoci ako krajný prostriedok ochrany pred neoprávneným zásahom do vašich práv. Svojpomoc môže zahŕňať aj to, že svoje konanie smerujúce k odvráteniu bezprostredne hroziaceho neoprávneného zásahu do svojich práv aj zdokumentujete. Spôsobom takejto dokumentácie môže byť napr. vyhotovenie zvukového alebo zvukovo-obrazového záznamu, ktorý zachytáva protiprávne konanie (tzv. súkromná nahrávka).[20]
  • Môžete privolať políciu a požiadať policajtov o poskytnutie pomoci vo forme príkazu na dodržanie práva na riadne poučenie a informovaný súhlas v súlade so zákonom o zdravotnej starostlivosti a následné poskytnutie zdravotnej starostlivosti v súlade s obsahom vami slobodne poskytnutého informovaného súhlasu.[21]

Na záver môjho komentára by som chcela upriamiť pozornosť na jednu zo zásad inštitútu informovaného súhlasu a poskytovania zdravotnej starostlivosti ako takej:

Non salus, sed voluntas aegroti suprema lex. – Nie zdravie, ale vôľa pacienta je najvyšším zákonom.

Tento článok je financovaný z projektu PROTEUS Transatlantic Foundation, spolufinancovaného Európskou úniou.

Spolufinancované Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú výlučne názormi autorského kolektívu a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru. Európska únia ani poskytovateľ finančných prostriedkov nenesú žiadnu zodpovednosť za tieto názory a postoje.


Na tomto článku sa podieľali odbornými konzultáciami:
Miroslava Rašmanová, Zuzana Krišková
Jazyková korektúra: Júlia Pukancová

[1] Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 6 ods. 1 písm. a) 
[2] Zákon o zdravotnej starostlivosti špecificky vymedzuje konkrétne obsahové náležitosti poučenia v prípade biomedicínskeho výskumu (§ 27 ods. 2) a sterilizácie (§ 40 ods. 3). Presnejší obsah poučenia stanovuje aj Etický kódex zdravotníckeho pracovníka, ktorého dodržiavanie je povinnosťou zdravotníckeho pracovníka v zmysle § 80 ods. 1 písm. e) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Etický kódex uvádza, že „zdravotnícky pracovník je povinný v rozsahu svojich kompetencií zrozumiteľným spôsobom poučiť pacienta alebo jeho zákonného zástupcu o charaktere ochorenia, zamýšľaných diagnostických a liečebných postupoch vrátane rizík o uvažovanej prognóze a o ďalších dôležitých okolnostiach, ktoré môžu nastať v priebehu diagnostiky a liečby.“
[3] V zásade by riadne a správne poučenie pacienta malo obsahovať nasledovné informácie:

  • zdravotný stav a diagnózu pacienta,
  • predpokladaný vývoj zdravotného stavu po zákroku a bez zákroku,
  • podstatu navrhovaného zákroku, najmä:
  • druh,
  • rozsah,
  • závažnosť,
  • predpokladaný priebeh,
  • následky,
  • konkrétne so zákrokom spojené riziká a pravdepodobnosť ich výskytu,
  • možnosť zhoršenia stavu po zákroku,
  • možnosť navrhovaný zákrok kedykoľvek odmietnuť,
  • prípadné rovnocenné alternatívy ku navrhovanému zákroku.

KOVÁČ, Peter et al., 2005. Súdne lekárstvo pre právnikov. Bratislava: Iura Edition, s. 278.
[4]  Zákon o zdravotnej starostlivosti v § 21 ods. 3 písm. b) ukladá povinnosť zdravotníckemu pracovníkovi vytvoriť si písomný záznam v zdravotnej dokumentácii pacienta, ktorý okrem iného musí obsahovať „spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu.
[5] Zákon o zdravotnej starostlivosti v § 6 ods. 4 vymedzuje, v ktorých prípadoch nie je možné poučenie odmietnuť. Ide o interrupciu, účasť na biomedicínskom výskume a sterilizáciu.
[6] Pacient by mal byť schopný posúdiť význam informácie, zvážiť pre a proti, urobiť závery na základe poskytnutej informácie primeraným spôsobom, posúdiť všetky okolnosti, byť si plne vedomý danej situácie a dospieť k dobrovoľnému rozhodnutiu na základe dostupných informácií. Tieto informácie musia byť pacientovi podávané zrozumiteľne a spôsobom, ktorý zodpovedá jeho kapacite porozumieť im v maximálnej možnej miere. ISRAEL NATIONAL COMMISION FOR UNESCO, 2003. Informed consent. Israel. 63 s.
[7] Pri porušovaní poučovacej povinnosti zdravotníckeho personálu dochádza k protiprávnemu konaniu s možnými právnymi konzekvenciami podľa § 11 až 16 Občianskeho zákonníka. „Ak lekár degraduje pacienta na mlčiaci, neodporujúci a všetkému sa podrobujúci objekt svojej starostlivosti, nech by bola akokoľvek dobre mienená, zbaví pacienta jeho ľudskej hodnoty a sám sa rekvalifikuje na veterinára.“ DRGONEC, Ján, 2013. Princíp spravodlivosti vo vzťahu lekára a pacienta z hľadiska poučenia pacienta a zodpovednosti za nesprávne poučenie. In: HUMENÍK, Ivan, ZOLÁKOVÁ, Zuzana. Aké princípy vládnu zdravotníctvu?. Bratislava: Eurokódex, s.r.o., s. 198.
[8] Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 204/2011 Z. z., § 5 ods. 3
[9] Zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 204/2011 Z. z., § 1 ods. 2
[10] V zmysle § 6 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon), písomná forma informovaného súhlasu sa vyžaduje výlučne pri:
– umelom prerušení tehotenstva (§ 6b),
– účasti na biomedicínskom výskume (§ 27 ods. 1),
– sterilizácii (§ 40 ods. 2),
– invazívnych zákrokoch v celkovej anestéze alebo lokálnej anestéze (§ 6 ods. 5 písm. b)),
– zmene diagnostického postupu alebo liečebného postupu, ktorý nebol obsahom predošlého informovaného súhlasu (§ 6 ods. 5 písm. c)),
– odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva alebo ľudských buniek (§ 6 ods. 5 písm. d)).
[11] Viď. poznámku č. 2. Za súhlas sa môže v tomto prípade považovať aj neverbálna komunikácia, napríklad prikývnutie hlavou, samotné podstúpenie predmetného zdravotného úkonu alebo príprava naň z vlastnej vôle. V tejto súvislosti dávame do pozornosti aj § 35 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka: „Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.” „Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.”
[12] Občiansky zákonník č. 40/1964 Z. z., § 34-39
[13] Občiansky zákonník č. 40/1964 Z. z., § 37 ods. 1
[14] Právna teória a prax postupne vypracovala všeobecnú štruktúru písomného informovaného súhlasu, ktorý sa považuje za základný štandard. Taký informovaný súhlas by mal obsahovať nasledujúce:
– povahu pacientovho ochorenia a cieľ, resp. účel zákroku;
– výstižnú charakteristiku plánovaného postupu a jeho priebeh;
– dôsledky liečby a jednotlivých úkonov dopadajúcich na pacienta, vrátane jeho obmedzenia v obvyklom spôsobe života, liečebný režim a nutné preventívne opatrenia;
– možné riziká;
– alternatívne zákroky, vrátane zhodnotenia ich prospechu a rizík;
– prehlásenie pacienta po tom, čo mal možnosť položiť doplňujúce otázky, že so zákrokom súhlasí.
HUMENÍK, Ivan, 2011. Ochrana osobnosti a medicínske právo. Bratislava: Eurokódex, s.r.o. , s. 63.
[15] Uvedené pravidlo platí aj pri odmietnutí poskytnutia informovaného súhlasu. (V zmysle § 11 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti „poskytovateľ nesmie osobu postihovať alebo znevýhodňovať preto, že osoba uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.“)
[16] Okrem prípadov, v ktorých zákon stanovuje povinnú písomnú formu informovaného súhlasu (pozri poznámku č. 7).
[17] Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 21 ods. 3 písm. b)
[18] CIRÁK, Ján et al., 2008. Občianske právo: Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka. ISBN 978-80-89122-51-6.
[19] Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle § 79 ods. 1 písm. g) „Poskytovateľ […] je povinný […] umiestniť na prístupnom a viditeľnom mieste cenník všetkých zdravotných výkonov, ktoré poskytuje.”
[20] Občiansky zákonník č. 40/1964 Z. z., § 6: „Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.“ Treba však preukázať, že súkromná nahrávka bola vyhotovená za takých okolností, v ktorých ochrana pred neoprávneným zásahom do práva na poučenie a informovaný súhlas (a na následné poskytnutie zdravotnej starostlivosti) z objektívnych dôvodov nemohla byť zabezpečená zo strany orgánov štátu, ako aj to, že nahrávka bola vyhotovená primeraným spôsobom, zasahujúcim do osobnostných práv nahrávaného subjektu len v nevyhnutnom rozsahu.
[21] Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore stanovuje nasledovné:
§ 2 ods. 1 „Policajný zbor plní tieto úlohy: a) spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku.”
§ 72 „Každý má právo obracať sa na policajtov a útvary Policajného zboru so žiadosťou o pomoc. Policajti a útvary Policajného zboru sú povinné v rozsahu tohto zákona pomoc poskytnúť.”

O autorke

Viktória Ilka

Mgr. Viktória Ilka vyštudovala právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po absolvovaní univerzity vykonávala koncipientsku prax v Göteborgu. Roky strávené vo Švédsku boli pre ňu rozhodujúce nielen z hľadiska prehĺbenia právnickej profesie a jazykových znalostí, ale aj preto, že v tomto období porodila svoje prvé dieťa. Skúsenosti so škandinávskou tehotenskou starostlivosťou a pôrodníctvom ju motivovali na získanie dodatočných kvalifikácií a stala sa tak poradkyňou dojčenia, nosenia a dulou. Medzičasom sa presťahovala späť na Slovensko, priviedla na svet svoje druhé dieťa a našla vlastnú cestu, ktorá pramení zo splynutia právnickej profesie a podpory žien v perinatálnom období.