Mária Fekiačová, Author at Ženské kruhy

Ako vymenená – trauma môže spraviť z veselej ženy uzlík nervov

Mária Fekiačová — Wed, 28 Sep 2016 21:20:58 +0000

V tomto článku sa dočítate viac o tom, ako trauma ovplyvňuje každodenné fungovanie. Predchádzajúci článok sa podrobnejšie venoval prvým dvom skupinám príznakov, ktoré charakterizujú posttraumatickú stresovú poruchu a posttraumatický stres a podrobnejší opis priebehu týchto ochorení, ak vzniknú v dôsledku traumatického pôrodu. V tejto časti seriálu rozoberieme zvyšné dve skupiny.

Trauma a zmenené vnímanie vlastného ja a sveta

Tretiu skupinu tvoria negatívne zmeny v myslení a v prežívaní spojené s traumatickou udalosťou. Tie sa prejavujú ako neschopnosť rozpamätať sa na dôležité aspekty traumatickej udalosti, ako vytrvalé a prehnané negatívne vnímanie seba, druhých alebo sveta, tiež vytrvalé a prehnané obviňovanie seba alebo druhých, negatívne emocionálne rozpoloženie, neschopnosť prežívať pozitívne emócie, strata záujmu o rôzne aktivity a pocit odlúčenia od ostatných (1). Profesorka Cheryl Tatano Beck hovorí aj o „nebezpečnom triu hnevu, úzkosti a depresie.“ Ženy z jej výskumu opisovali silný hnev voči sebe, zdravotníckemu personálu aj členom rodiny. Tiež popisovali úzkostné stavy a panické ataky tak silné, že sa báli vyjsť z domu. Niektoré v dôsledku dlhodobej depresie uvažovali o samovražde. Matka dvojičiek opisuje tieto pocity takto: Chcela som sa zabiť. Môj život bol v troskách. Smrť vyzerala ako dobrý nápad. Musela som so sebou bojovať počas šoférovania. „Daj tú nohu na brzdu, je červená. Nie, nedaj ju na tú brzdu.“ A takto dookola (2). Negatívne zmeny nálady, depresiu, hnev a zmeny vo vnímaní samej seba u žien po traumatickom pôrode preukázal aj kvalitatívny výskum psychologičky Susan Ayeres. Ženy z tohto výskumu opisovali silné depresie, myšlienky na samovraždu, neutíchajúci hnev a pocity, že nie sú dosť dobré (2) .

Zvýšená dráždivosť

Štvrtú skupinu prejavov PTSP predstavujú zmeny vo vzrušivosti a reaktivite, ktoré začali alebo sa zhoršili po traumatickej udalosti. Sem patrí podráždenosť a výbuchy hnevu (bez väčšej príčiny), nezodpovedné alebo sebadeštruktívne správanie, problémy so spaním, prehnaná ľakavosť a problémy so sústredením (1). Žena sa cíti napätá – ako uzlík nervov. Nahnevajú ju situácie, ktoré pred tým hnev nevyvolávali. Ženina reakcia na napätú situáciu je neprimeraná a nezodpovedá tomu, ako sa zvykla správať pred traumatickou udalosťou. Ženy tento stav popisujú aj ako: To nie som ja, Už ani neviem kto som, nespoznávam samú seba… Silnie u nich pocit odcudzenia k sebe a túžba byť znovu sama sebou. Trauma tiež spôsobuje, že niektoré ženy sa neustále cítia nepokojné a nedokážu spať, preto začnú pred spaním brať lieky, alebo piť alkohol, čo následne vyvoláva pocity viny a zlyhania.

O posttraumatickej poruche hovoríme vtedy, ak symptómy popísané v tomto a predchádzajúcom článku (opakované prežívanie traumy a vyhýbavé správanie) pretrvávajú dlhšie ako jeden mesiac. O posttraumatický stres ide vtedy, ak sú symptómy prítomné od troch dní do jedného mesiaca (1).

Narodenie dieťaťa je veľká životná zmena. Predstavuje istú emocionálnu aj fyzickú záťaž pre matku aj otca. Nemá ale viesť k stavom, ktoré výrazne znižujú kvalitu života. Nemá spôsobiť strach z intímneho žitia s partnerom, nemá viesť k hnevu na seba, dieťa, okolie. Nespôsobuje depresiu, stavy úzkosti. Nemá viesť k tomu, že sa v noci nemôžete vyspať kvôli nočným morám. To všetko sú príznaky ochorenia, ktoré je potrebné liečiť.

Použitá literatúra

(1) American Psychiatric Association 2013; Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fifth Edition; American Psychiatric Association (2) Beck, C.T. 2014; Post-traumatic stress disorder due to childbirth: the aftermath. Nursing Research, 53, 216-224 (3) Ayres S., A. Eagle and H. Waring 2006; The effect of childbirth-related post-traumatic stress disorder on women and their relationships: A qualitative study. Psychology, Health and Medicine 11(4): p. 389-398 Jazyková korektúra: Andrea Rábeková Konzultantka: Zuzana Krišková

The post Ako vymenená – trauma môže spraviť z veselej ženy uzlík nervov appeared first on Ženské kruhy.

Vtieravé myšlienky a flashbacky – aj to sú symptómy traumy

Mária Fekiačová — Sat, 23 Apr 2016 13:19:24 +0000

V predchádzajúcom článku sme písali o traumatickom pôrode ako o možnej príčine vzniku posttraumatickej stresovej poruchy (PTSP) alebo posttraumatického stresu. Trauma môže mať rôzne prejavy a ich rozpoznanie môže pomôcť porozumieť tomu, čo sa v prípade PTSP s nami deje. V tomto a v nasledujúcom článku si preto priblížime, ako sa tieto dve psychické ochorenia prejavujú. Všeobecne sa symptómy PTSP a posttraumatického stresu rozdeľujú do štyroch skupín. Každú skupinu tvorí niekoľko symptómov. Na to, aby bola diagnostikovaná PTSP alebo posttraumatický stres, musí sa prejaviť jeden alebo viac symptómov z každej skupiny. Nasledujúce diagnostické kritériá, ktorým sa budeme venovať v tomto a nasledujúcom článku, sú snahou zachytiť všeobecné symptómy ochorenia. Treba však myslieť na to, že každý človek je jedinečný a to platí aj pri prežívaní traumy. Tiež je dôležité si uvedomiť, že pôrod by nemal byť traumatickou udalosťou a ak aj nespĺňate kritéria pre PTSP, ale váš život je negatívne ovplyvňovaný skúsenosťou z pôrodu, mali by ste zvážiť vyhľadanie pomoci.

Trauma a opakované prežívanie

Prvú skupinu symptómov tvoria vtieravé myšlienky, sny a flashbacky súvisiace s traumou. To znamená, že sa žena neustále v myšlienkach a snoch vracia k prežitej traume. Deje sa to mimo jej kontrolu a proti jej vôli [1] Vo výskume profesorky Cheryl Tatano Beck [2] ženy tuto skúsenosť prirovnávali k automatickému a opakovanému spúšťaniu filmu o ich traumatickom pôrode v mozgu. Ďalej uvádza niekoľko vyjadrení žien, ktoré opisujú túto skúsenosť.

Prvorodička, ktorá zažila neúspešný pôrod vákuoextraktorom nasledovaný vyberaním dieťaťa kliešťami, opisuje tieto flashbacky nasledovne: „Žila som v dvoch svetoch, vo svete videonahrávky pôrodu a v „skutočnom“ svete. Videonahrávka sa mi zdala reálnejšia. Žila som si vo svojej vlastnej bubline, neschopná spojenia s ostatnými. Počula som ako sa rozprávajú, ale cítila som sa len ako pozorovateľ. „Videonahrávka“ sa spúšťala nepretržite štyri mesiace [2]. Ďalšia matka, ktorá zažila kliešťový pôrod opisuje svoje nočné mory takto: Začala som sa báť spánku. Dokázala som nespať aj 96 hodín. Vedela som, že ak zaspím, budem musieť znovu bojovať s nočnými morami. Bála som sa, že tento krát nebudem mať silu bojovať, že ma zničia2.

Ako vidno na ďalšom vyjadrení ženy, flashbacky a nočné mory z traumatického pôrodu ovplyvňujú aj vzťah s manželom. Šesť mesiacov po pôrode, a môj manžel a ja sme stále nemali sex. Hneď ako sa o to pokúsime, zažívam flashback toho, ako je moje telo na operačnom stole a zlyháva jeden z pokusov o kliešťový pôrod. Keďže počas flashbackov prežíva žena traumatickú udalosť znova a jej telo reaguje tak akoby trauma práve prebiehala, t.j. všetky vnemy sú veľmi silné a pôsobia reálne, môže mať strach, že sa „zbláznila“.

Vyhýbavé správanie

Druhú skupinu predstavuje vyhýbavé správanie, ktoré zahŕňa vyhýbanie sa alebo snahu vyhnúť sa myšlienkam, spomienkam a pocitom blízko súvisiacim s traumou, alebo tiež vonkajším stimulom (miestam, ľuďom, konverzáciám…), ktoré vyvolávajú spomienky na traumu [1]. Táto skupina príznakov sa môže prejavovať aj tak, že je pre ženu náročné vytvoriť si puto s dieťaťom. Dieťa môže pre ňu predstavovať pripomienku traumatického pôrodu a vyvolávať u nej znovuprežívanie traumy. Preto sa môže stať, že žena sa snaží vyhýbať kontaktu s dieťaťom [3]. Vo výskume psychologičky Susan Ayers ženy popisovali svoj vzťah k dieťaťu po ťažkom pôrode aj takto:

„ Nemôžem prestať myslieť na hrozné veci, ktoré si mi urobilo, ty zlé dieťa.“ Iná žena hovorí: „Nemám žiaden vzťah s … so svojím dieťaťom.“ Dve ženy popisovali, že sa snažia vyhnúť kontaktu s dieťaťom a niekoľko žien popisovalo myšlienky zahrňujúce ublíženie dieťaťu. Napriek tomu, že vytvorenie ranného vzťahu s dieťaťom je pre s PTSP ženu ťažké, vo výskume sa ukázalo, že neskôr sa väčšine žien podarilo vytvoriť si s dieťaťom dobrý vzťah[4]. Zdá sa, že postupné vyrovnanie sa s traumou vedie k upraveniu vzťahu medzi matkou a dieťaťom.

Ďalším prejavom druhej skupiny príznakov PTSP po pôrode je vyhýbanie sa otehotneniu [3]. Tento strach môže viesť až k odmietaniu sexuálneho styku. Žena môže mať pocit, že neexistuje dostatočná ochrana pred otehotnením a tak odmieta sex úplne [3]. Narušenie vzťahu k partnerovi je ďalšia oblasť života žien, ktorú traumatický pôrod ovplyvňuje [3] [4]. Ako príklad uvádza Ayres vyjadrenie jednej z účastníčok výskumu: „Boli časy, keď som chcela zobrať dieťa a odísť, nechcela som s ním (manželom) viac byť. Cítila som voči nemu veľký hnev, čo bolo preňho ťažké…“ [4]. Citované výskumy pomáhajú viac pochopiť, čo ženy trpiace PTSP a posttraumatickým stresom v dôsledku pôrodu prežívajú. Toto ochorenie narúša ich každodenné fungovanie a vzťahy. Aj zvládnutie obyčajného dňa môže byť pre ženu s týmito príznakmi veľmi náročné. V tretej časti seriálu s názvom Ako vymenená – trauma môže spraviť z veselej ženy uzlík nervov sa zameriame na negatíve zmeny v myslení a v prežívaní spojené s traumatickou udalosťou.

Zdroje:

[1] American Psychiatric Association 2013; Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fifth Edition; American Psychiatric Association [2] Beck, C.T. 2014; Post-traumatic stress disorder due to childbirth: the aftermath. Nursing Research, 53, 216-224 [3] Bailham, D., Joseph, S. 2003: Post-traumatic stress following childbirth: a review of the emerging literature and directions for research and practice. Psychology, health and medicine, 8 (2): pp. 159 – 168. [4] Ayres S., A. Eagle and H. Waring 2006; The effect of childbirth-related post-traumatic stress disorder on women and their relationships: A qualitative study. Psychology, Health and Medicine 11(4): p.389-398 [5] Judith Lewis Herman: Truama a uzdravenie, Aspekt Autorka: Mária Fekiačová , Konzultantka: Zuzana Krišková , Jazyková korektúra: Andrea Rábeková, Úprava citácií: Martina Jurčovičová

The post Vtieravé myšlienky a flashbacky – aj to sú symptómy traumy appeared first on Ženské kruhy.

Môže pôrod spôsobiť posttraumatickú stresovú poruchu?

Mária Fekiačová — Sat, 24 Oct 2015 07:27:43 +0000

Posttraumatická stresová porucha je téma, o ktorej sa v súvislosti s pôrodom hovorí v súčasnosti na Slovensku len veľmi málo. Pripravili sme preto pre vás sériu článkov na túto tému. V prvom článku prinášame informácie o tom ako sa na prepojenie pôrodu a posttraumatickej stresovej poruchy pozerajú zahraniční autori a Americká psychiatrická asociácia. Pôvodne sa predpokladalo, že traumatická udalosť, ktorá môže viesť k posttraumatickej stresovej poruche (ďalej už len PTSP) je taká, ktorá by vyvolala symptómy silného stresu takmer u každého človeka a je mimo bežnú ľudskú skúsenosť (1). Patrili sem udalosti ako sú napríklad vojna, znásilnenie, prežitie živelnej pohromy atp. To znamená, že pôrod (ako bežná skúsenosť väčšiny žien) tieto kritéria nespĺňal. Napriek tomu existovalo niekoľko štúdií, ktoré poukazovali na prepojenie pôrodu a vzniku traumy.

Posttraumatická stresová porucha a pôrod. Čo hovoria výskumy?

Prvý takýto výskum uskutočnili už v roku 1978 psychiatričky Bydlowski a Raoul-Duvalová (2).Tie zistili, že bolestivý, ťažký pôrod viedol u niektorých žien k strachu z nasledujúceho pôrodu, úzkosti, nočným morám a flashbackom. Narastá počet výskumov, ktoré dokumentujú symptómy PTSP po udalostiach, ktoré podľa vtedajšieho vnímania nespĺňali kritéria pre traumatickú udalosť. Nejde teda len o katastrofické udalosti, ktoré sa vymykajú skúsenostiam väčšiny ľudí. To viedlo k tomu, že ponímanie traumy sa rozšírilo. V diagnostickom manuáli Americkej psychiatrickej asociácie z roku 1994 (3) sa už počíta s tým, že PTSP môže vyvolať aj udalosť, ktorá nemusí byť ojedinelá, pričom je dôležité ako udalosť vníma konkrétny človek a ako na ňu reaguje. Ak človek vnímal svoj život alebo zdravie, alebo život a zdravie svojich blízkych ako ohrozené, môže sa uňho ochorenie rozvinúť.(4) Kľúčovým faktorom sa teda stáva vnímanie situácie konkrétnou osobou. Ako príklad môžeme uviesť situáciu keď sa pôrodník snaží ženu motivovať „postrašením kliešťami“, hoci v skutočnosti sa dieťa v ohrození života nenachádza. Táto motivácia strachom môže vyvolať v matke silné presvedčenie, že jej dieťa sa nachádza v ohrození života a jej samotnej hrozí zranenie (asociované s kliešťovým pôrodom). Ďalším príkladom môže byť situácia, keď žene počas rizikového tehotenstva lekár opakovane pripomína, že jej dieťa sa pravdepodobne pôrodu nedožije. Žena tak prežije svoje tehotenstvo v strachu o život a zdravie svojho dieťaťa. Aj keď sa dieťa napokon narodí zdravé, žena môže ostať traumatizovaná a môže sa u nej rozvinúť PTSP.

Pocit ohrozenia ako spúšťač

Ak žena počas pôrodu verí, že je jej život alebo život jej dieťaťa v ohrození, alebo im hrozí vážne zranenie, spĺňa jej zážitok kritéria pre traumatickú udalosť. Ak sa po pôrode u ženy objavia opakované, vtieravé, stresujúce spomienky na traumu, nočné mory spojené s traumou alebo flashbacky, počas ktorých prežíva alebo koná tak, akoby traumatická udalosť práve prebiehala, ak sú prítomné negatívne zmeny nálady a myslenia v súvislosti s traumou, zvýšená vzrušivosť a podráždenosť, vyhýbanie sa situáciam, ktoré pripomínajú traumu, a to dlhšie ako tri dni, trpí postraumatickým stresom. V prípade, že symptómy pretrvávajú aj po mesiaci od traumy, hovoríme už o postraumatickej stresovej poruche.(5) (Bližšie sa budeme venovať týmto symptómom v nasledujúcom článku.) V roku 2003 prišli výskumníci Bailham a Joseph k záveru, že “v súčasnosti nie sú žiadne pochybnosti o tom, že u niektorých žien môže dôjsť k rozvinutiu PTSP v súvislosti s traumatickou skúsenosťou z pôrodu“ (6). Napriek tomu, že tehotenstvo a pôrod patria v spoločnosti k bežným skúsenostiam žien a v súčasných podmienkach sú na Slovensku považované za bezpečné, ich priebeh môže byť taký, že ich žena vníma ako ohrozujúce jej život a zdravie a/alebo život a zdravie jej dieťaťa. V takomto prípade je možné, že sa u nej rozvinú symptómy posttraumatického stresu alebo posttraumatickej stresovej poruchy.

Použitá literatúra

(1)American Psychiatric Association 1987; Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Third Edition, Revised; American Psychiatric Association, 1987 (2) Bydlowski, M., Raoul-Duval, A. 1978: Un avatar psychique méconnu de la puerpéralité: la névrose traumatique post-obstéricale. Perspect Psychiat 4, pp. 321 – 328. (3) American Psychiatric Association, 1994; American Psychiatric Association, 1994 Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fourth Edition, Revised (4) Ayers, S., Pickering, A. 2001: Do women get posttraumatic stress disorder as a result of childbirth? A prospective study of incidence. Birth 28 (2), pp. 111 – 118. (5) American Psychiatric Association 2013 Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fifth Edition; American Psychiatric Association (6) Bailham, D., Joseph, S. 2003: Post-traumatic stress following childbirth: a review of the emerging literature and directions for research and practice. Psychology, health and medicine , 8 (2), pp. 159 – 168. Ďalšie zdroje Ayers, S., Joseph, S., McKenzie-Mcharg, K., Slade, P. and Wijma, K. 2008: Post-traumatic stress disorder following childbirth: current issues and recommendations for future research; Journal of Psychosomatic Obstetrics and Gyneacology 29 (4), pp. 240 – 250. Czarnocka, J., Slade, P. 2000: Prevalence and predictors of post-traumatic stress symptoms following childbirth. British Journal of clinical psychology 39 (1), pp. 35 – 51. Autorka textu: Mária Fekiačová Konzultantka: Zuzana Krišková Jazyková korektúra: Alena Kolesárová-Hanáková Prečítajte si druhú časť série o traume z pôrodu s názvom: Vtieravé myšlienky a flashbacky – aj to sú symptómy traumy

The post Môže pôrod spôsobiť posttraumatickú stresovú poruchu? appeared first on Ženské kruhy.