Trauma z pôrodu je skutočná

Home/Rešpekt a slobodná voľba, Témy, Trauma, Výskum/Trauma z pôrodu je skutočná

Trauma z pôrodu je skutočná

Nová kvalitatívna štúdia, zahŕňajúca 943 žien, si dala za cieľ preskúmať príčiny vzniku traumy a postraumatickej stresovej poruchy (PTSD) po pôrode. Prináša zaujímavé zistenia a pridáva sa tak k rastúcemu množstvu evidencie o tom, že na rešpektujúcej komunikácii a prístupe zdravotníckeho personálu k žene počas pôrodu ako k autonómnej bytosti naozaj záleží.

Hlavné zistenia

  • Otázky týkajúce sa traumy zahrnulo do svojich odpovedí celkovo 748 žien.
  • Tretina z týchto respondentiek uvádza ako traumatizujúce zážitky udalosti ako: predčasný pôrod, silné krvácanie či obavy o zdravie dieťaťa.
  • Až 66,7 % žien uvádza ako traumatizujúci spôsob komunikácie zo strany personálu. Tieto ženy mali vo všeobecnosti pocit, že personál uprednostňoval svoje záujmy pred potrebami rodiacej ženy.
  • Ženy, ktoré sa zúčastnili prieskumu pochádzali z Austrálie, Európy, USA – teda z rozvinutých krajín.

Čo popisovali ženy ako traumatickú skúsenosť?

Opakovane popisovali situácie, kedy im boli rutinne vykonané také postupy, ktoré neboli nutné a smerovali skôr k naplneniu potrieb personálu než ženy. Napríklad urýchľovanie pôrodu s cieľom stihnúť ukončiť pôrod do konca služby.

„Prosila som lekára, aby mi nerobil cisársky rez. Ani ja ani moje dieťa sme neboli v ohrození života. Avšak preto, že lekár sa ponáhľal domov, urobil mi ten nešťastný cisársky rez, ktorý pre mňa znamenal takmer rok zotavovania sa.“

„Bola som prevalcovaná rutinnými zásahmi do pôrodu, ktoré neboli potrebné, a to bez toho, aby sa ma niekto na niečo pýtal. Mala som pocit ako keby zdravotníci okolo mňa robili to, čo vyhovuje im, nie to, čo potrebujem ja. Bolo to ako v zlom sne.“

Niektoré ženy opisovali svoju skúsenosť s tým, ako sa na nich učili budúci lekári a lekárky bez toho, aby ich niekto požiadal o povolenie.

„Každý študent, ktorý chcel vidieť pôrod dvojičiek sa mohol prísť pozrieť na môj vaginálny pôrod dvojičiek a pôrod koncom panvovým jedného z detí. „

Ženy tiež traumatizovalo, ak zdravotnícky personál nebral ich pocity dostatočne vážne. Napríklad situácie, kedy žena tvrdila, že má bolestivé kontrakcie a rodí, a personál to spochybňoval alebo dokonca vysmieval.

„Začala som predčasne rodiť a pôrodná asistentka, ktorá ma vyšetrila počas kontrakcie, mi tvrdila, že žiadne kontrakcie nemám. Takže ma ignorovali, až som začala rodiť... Aj keď to nebolo traumatizujúce v medicínskom ponímaní, cítila som sa nesmierne rozhodená, pretože nikoho nezaujímal môj názor. Ako rodiaca žena som bola počas pôrodu kompletne odignorovaná.“

Ženy popisovali, že nimi počas pôrodu zdravotnícky personál manipuloval, ba dokonca klamal, aby tým dosiahli čo chceli. Vo svojich popisoch taktiež spomínajú , že ich zdravotníci zastrašovali, s cieľom donútiť ich k rozhodnutiu, ktoré preferoval oni.

„Bola som dotlačená k indukcii v nedeľu v noci a bolo mi povedané, že si ma tam ponechajú cez noc. Súhlasila som až po tom, čo sa mi vyhrážali, že ak nebudem súhlasiť, zavolajú niekoho zo sociálneho úradu pre ochranu detí.“

„Dcéra bola otočená koncom panvovým. Povedali mi, že ak nedám súhlas k cisárskemu rezu ešte pred samotným pôrodom, tak mi urobia cisársky bez môjho súhlasu v celkovej anestézii. „

Veľmi traumatizujúco vnímali ženy nútenie a tlak na nejaké rozhodnutie či až zastrašovanie zo strany personálu. Napríklad s výrokmi, že ich dieťaťu hrozí ujma na zdraví alebo dokonca samotné ohrozenie  života. Niektoré sa až spätne dozvedeli, že hrozba nebola reálna, ale že išlo o manipuláciu či až o vydieranie.

„Oznámili mi, že ak nebudem súhlasiť s cisárskym rezom podľa ich časového rozvrhu, zabijem si dieťa. Aj keď mi nevedeli povedať, ako presne je dieťa v ohrození a ani to, prečo nemôžem porodiť vaginálne, nátlak na mňa bol taký silný, až som sa podvolila, a to aj z dôvodu uvedenia, že dieťa zažíva distres. Neskôr som sa dozvedela, že nezažívalo, záznam z monitora bol v poriadku.“

„Bola som dotlačená do zásahu, ktorý som si neželala, týmito slovami: „Chcete aby vaše dieťa zomrelo!?“

Ako ženy popisovali svoju skúsenosť?

  • násilie
  • strata kontroly
  • nátlak
  • nerešpektovanie vôle ženy
  • niektoré ženy popisovali ako boli zbavené možnosti brániť sa (boli priviazané, povalené viacerými ľuďmi z personálu a pridržiavané, aby sa nemohli hýbať alebo brániť)
  • ponižujúce, neľudské zaobchádzanie so ženami
  • niektoré ženy prirovnali starostlivosť k sexuálnemu násiliu alebo znásilneniu

  „Môj krčok maternice bol roztvorený manuálne a nasilu aj napriek tomu, že som prosila lekára, aby s tým prestal. Toto spôsobilo, že sa mi znova vynorili zážitky zo znásilnenia, ktoré som zažila v minulosti. Neskôr počas pôrodu mi doktor spravil nástrih – a to aj napriek tomu, že som dôrazne povedala, že si to neželám. Po pôrode sa mi vrátili všetky obavy a obrazy, ktoré som mala spojené s mojim predchádzajúcim sexuálnym zneužitím.“

Prečo je o týchto skúsenostiach dôležité otvoriť diskusiu?

V tejto veľkej kvalitatívnej štúdii popisujú ženy násilie naprieč rôznymi krajinami a kultúrnym zázemím z ktorého pochádzajú. Aj napriek rozdielnemu zázemiu, popisujú rovnaké pocity, vnímanie a traumatizujúce zážitky z pôrodov. To, čo vnímajú zdravotníci vo svojom systéme práce ako rutinné úkony, môže ženy traumatizovať najmä v kontexte, keď majú nedostatok informácií, zažívajú stratu kontroly a nie sú zapájané do rozhodovania o svojom tele a pôrode. Trauma z pôrodu môže vyústiť až do PTSD po pôrode, čo môže zásadne narušiť kvalitu života ženy aj dieťaťa, a tým celej rodiny. Cieľom pôrodnej starostlivosti nemá byť iba to, že matka a dieťa pôrod “preži”. Má to byť celkovézdravie matky a dieťaťa po pôrode.

Matka a dieťa sú zdraví tak fyzicky ako aj psychicky. Ženy nezávisle od seba popisujú skúsenosť s pocitom, že potreby personálu dostávajú prioritu pred ich potrebami a vnímaním. Z výskumu vyplýva, že násilie a nerešpekt, ktoré zažíva žena počas pôrodu, majú na vznik traumy oveľa väčší vplyv ako to, či bola žena alebo dieťa počas pôrodu v skutočnom ohrození života alebo zdravia. Tento jav je potrebné nielen podrobne preskúmať, ale ho brať veľmi vážne. Je nutné porozumieť mu a následne odstrániť jeho príčiny. Pôrod a vzťahy všetkých aktérov, ktorí do neho vstupujú – žena, zdravotníci, sprievodné osoby – treba chápať zásadne v kontexte vzájomnej interakcie ako čírej akcie zo strany zdravotníkov. Citovaná štúdia preto odporúča zmeniť súčasný technokratický model a zahrnúť do svojej praxe tiež také ciele, ktoré budú rešpektujúco vnímať individuálne ľudské aspekty a potreby žien v starostlivosti počas pôrodu.

BMC Pregnancy and Childbirth: Women’s descriptions of childbirth trauma relating to care provider actions and interactions DOI: 10.1186/s12884-016-1197-0

foto: SplitShire

Jazyková korektúra: Alena Kolesárová

 

Miroslava Rašmanová
Som matkou troch detí. K aktivizmu v oblasti pôrodníctva ma priviedli vlastné skúsenosti. Uvedomujem si, koľko problémov trápi slovenskú spoločnosť a že tie, spojené s pôrodníctvom, sa nejavia byť také naliehavé. Ženy sa z pôrodníc vrátia s deťmi živé a o tom, čo prežívajú počas pôrodu, sa veľa nehovorí. Ako spoločnosť sme si vytvorili obraz „dobrej matky“, ktorej povinnosťou je pre dieťa bez reptania (možno aj radostne) trpieť.

Napíšte komentár