Rozmýšľala som, rozmýšľala, a predsa som sa rozhodla podeliť sa aj ja so svojou traumou z tehotenstva, pôrodu a popôrodných stavov. Možno sa mi trochu uľaví, ak si prečítam slová podpory, pochopenia a virtuálneho pohladenia. Doma mi najbližší poskytujú podporu, no aj tak mám pocit, že nechápu, prečo sa s tým neviem vyrovnať ani po rokoch. Preto ich s tým už radšej nezaťažujem, ale vo svojom vnútri tú bolesť stále nosím.

Celý život som túžila stať sa mamou. Už ako malé dievča, keď som dostala prvú bábiku, som vedela, že raz budem MAMA. Trvalo to dlho (32 rokov), ale na toho pravého som si proste musela počkať.

Celé tehotenstvo som preplakala

Prvú obrovskú ranu a traumu som zažila už hodinu po pozitívnom tehotenskom teste. Lekárka mi povedala vetu: „Musím vás poslať na onkológiu…“ V tom opojení šťastia som ju vôbec nechcela počuť. V tej sekunde sa moja radosť z tehotenstva úplne rozplynula. Pred očami sa mi zahmlilo a hoci lekárka hovorila veľa informácií, takmer nič som si nezapamätala.

V hlave mi rezonovali len útržky: „Treba to poslať na biopsiu… možno bude nutná operácia v tehotenstve… alebo počkáme až po tehotenstve.“ To boli jediné možnosti, ktoré mi lekári ponúkli. Celé tehotenstvo som preplakala – od začiatku až do konca. Žiadny deň sa nezaobišiel bez sĺz. Neprestávala som sa pýtať, prečo musím práve ja, keď som konečne zistila, že čakám svoje prvé dieťa, bojovať ten najťažší boj. V celej rodine sa rakovina nikdy nevyskytla. Prečo ja? … a práve teraz? PREČO?! Tieto otázky ma trápili každý deň.

Po biopsii prišli zlé správy. Výsledky potvrdili rakovinu štítnej žľazy. Pandémia COVID-u nás uväznila doma, nebolo kam vyjsť a negatívne myšlienky mi neustále zaplavovali hlavu. Pritom sa vo mne vyvíjal nový, vytúžený život. Keď si dnes spomeniem na to obdobie, prejde mi mráz po chrbte. Aj keď to znie hrozne, z toho času si nepamätám nič pozitívne, len zlé spomienky.

Nemohla byť pri prvých chvíľach života dcéry

Mala som zazmluvneného lekára, no aj tak ma nechal trpieť v ukrutných kontrakciách počas 18 hodín. Každé 2-3 minúty prichádzali silné bolesti, no môj stav sa vôbec nemenil. Pôrod nepostupoval – lekári zistili, že som otvorená len na jeden prst. Lekár ma nechal v starostlivosti pôrodnej asistentky a odišiel domov oddýchnuť si. Kvôli vyčerpaniu som ich prosila o vykonanie sekcie. O 3 ráno ma vyšetril iný lekár a povedal, že možno porodím až na obed. Po všetkých tých hodinách kontrakcií odo mňa očakávali, že vydržím ešte dlhšie, aby som nakoniec úplne vyčerpaná tlačila a porodila…

Opakujem, bol to čas covidu. Na čakacej izbe som čakala úplne sama – bez svojho muža. Nikto mi nepodal vodu, nezavolal pomoc, nešiel so mnou do sprchy, nehladil ma ani ma nepovzbudzoval. Musela som všetko zvládnuť sama. Na túto osamelosť nikdy nezabudnem.
O 6 ráno som už nedokázala odpovedať na otázky lekárov ani spolupracovať. Iný lekár ma vyšetril a rozhodol, že musia vykonať sekciu. Kvôli celkovej narkóze som nemohla byť pri prvých chvíľach života mojej dcéry – nepočula som jej prvý plač ani ju nevidela hneď po narodení.

Každý nádych ma pálil a bolel

Preberanie z narkózy bolo pre mňa katastrofou… no v porovnaní so všetkým ostatným to už považujem za najmenej podstatné. Po približne 8 hodinách mi zdravotnícky personál priniesol dcéru, ale necítila som NIČ. Mala som pocit, akoby to bolo dieťa niekoho iného. Moje telo bolo v hroznom stave, no psychicky som na tom bola ešte horšie.

Nekonečné hodiny kontrakcií mi spôsobili neskutočnú svalovicu a bolestivé spazmy na rebrách. Každý nádych ma pálil a bolel… Dojčenie mi vôbec nešlo a nikto mi neukázal, ako na to. Keby ma doma nepodporovali môj manžel a moja mama, na 1000 % by som dojčenie vzdala. Napriek všetkému som však dcéru plne dojčila až do jej siedmich mesiacov.

Znova sama

Keď mala moja dcéra 7 mesiacov, musela som ísť na operáciu a riešiť svoju rakovinu. Prebehla operácia, a po 6 týždňoch špeciálnej diéty som na 3 týždne musela opustiť svoje 8-mesačné dieťa a ísť na rádioliečbu. Nevidela som ju, keď začala štvornožkovať, keď sa prvý raz postavila… Zostala som opäť sama – 3 dlhé týždne.

Dodnes NECHÁPEM, čo sa udialo v mojom živote. Aj keď už prešli približne 4 roky (s tehotenstvom 5), stále je vo mne niečo, čo kričí: „TO NIE JE FÉR!“ Neviem, ako sa vyrovnať s takou traumou a faktom, že tehotenstvo, pôrod, začiatky rodičovstva a celý prvý rok života dieťaťa boli tak ťažké. Budem veľmi vďačná, ak mi niekto pomôže, alebo ma nasmeruje na niekoho, kto mi dokáže pomôcť to vyriešiť.
Opatrujte sa a ďakujem, že som mala možnosť vyjadriť svoje pocity písaním…

Michaela

V Ženských kruhoch už viac ako 13 rokov poskytujeme podporu ženám a vytvárame pre ne bezpečný priestor na zdieľanie svojich skúseností. Pomôžte nám pomáhať aj naďalej.

The post To nie je fér… appeared first on Ženské kruhy.

V relácii sa mimo iného dozviete:

• Čo môže spôsobiť traumatický pôrod a aké faktory k tomu prispievajú?
• Ako často sa stretávame s prípadmi posttraumatickej stresovej poruchy po pôrode?
• Aké sú najčastejšie spúšťače traumy počas pôrodu?
• Ako fungujú podporné skupiny pre ženy s traumatickou skúsenosťou z pôrodu a aký majú efekt?
• Prečo je pre ženy dôležité, aby mohli hovoriť o svojich traumatických pôrodných skúsenostiach?
• Prečo nie vždy nájdu podporu u najbližších – partnera, rodiny či priateľov?
• Ako môže nevhodná komunikácia zdravotníckeho personálu ovplyvniť prežívanie pôrodu?
• Prečo je pre ženu počas pôrodu dôležité mať kontrolu nad situáciou a byť informovaná?
• Aké konkrétne komunikačné postupy môžu pomôcť znížiť stres rodiacej ženy?
• Akú úlohu zohráva dôstojnosť ženy pri pôrode a prečo je dôležitá?
• Aký dopad môže mať traumatický pôrod na matku v období šestonedelia a v ďalších mesiacoch starostlivosti o dieťa?
• Ako môže traumatický pôrod ovplyvniť vzťah matky k dieťaťu?
• Akým spôsobom môže trauma z pôrodu ovplyvniť partnerský vzťah a intímny život ženy?
• Ako môže traumatická skúsenosť ovplyvniť rozhodnutie ženy mať ďalšie dieťa?
• Aké psychologické a terapeutické prístupy môžu pomôcť ženám spracovať traumatický pôrod?
• Aké kroky môžu podniknúť ženy, ktoré prežili traumatický pôrod, aby sa vyrovnali so svojou skúsenosťou?
• Ako môžu blízki – partneri, rodina či priatelia – pomôcť žene, ktorá prežila traumatický pôrod?

Ak vás táto téma zaujíma, vypočujte si celú reláciu a získajte hlbší pohľad na problematiku, ktorá ovplyvňuje mnoho žien a ich rodín.

Ak si želáte dozvedieť sa viac o traume z pôrodu a posttraumatickej stresovej poruche, odporúčame navštíviť našu sekciu „Trauma“, kde nájdete články na tieto témy a tiež informácie k možnostiam podpory. V sekcii „Svedectvá“ nájdete aj príbehy žien s traumatickou pôrodnou skúsenosťou.

The post Traumatický pôrod a PTSD po pôrode appeared first on Ženské kruhy.

Prejavy PTSP sa môžu rozvinúť aj v prípade retraumatizácie. Tá môže pri pôrode nastať v prípade predchádzajúcej skúsenosti s fyzickým násilím, sexuálnym zneužívaním v detstve alebo sexuálnym násilím za predpokladu, že zážitok z pôrodu pripomína niektorý z aspektov predchádzajúcej skúsenosti s násilím.

Ako vzniká posttraumatická stresová porucha po pôrode?

Pôrodu ako potenciálne traumatickej udalosti sa venuje v čoraz väčšej miere pozornosť aj v odbornej literatúre a vo výskumoch. Článok Rizikové faktory pre vznik posttraumatickej stresovej poruchy po pôrode: prehľadový článok bol uverejnený v odbornom časopise Československá psychologie. Jednou zo spoluautoriek je naša členka Miroslava Rašmanová. V článku sa dozviete aké sú rizikové faktory pre rozvoj PTSP po pôrode a naopak, ktoré faktory zohrávajú ochrannú funkciu. Časť textu sa tiež venuje negatívnym dopadom PTSP na ďalšie životy žien, detí a celých rodín.

Kotríková Rašmanová, M., Kaščáková, N., Hašto, J., & Tavel, P. (2022). Rizikové faktory pre vznik posttraumatickej stresovej poruchy po pôrode: prehľadový článok. Československá Psychologie, 66(4), 365-382. https://doi.org/10.51561/cspsych.66.4.365

Mohlo by vás zaujímať

Téme posttraumatickej stresovej poruchy po pôrode sme sa venovali aj v sérii článkov, ktoré sme uverejnili na našich webových stránkach. Autorkou týchto článkov je psychologička Mária Fekiačová.

Prvá časť série: Môže pôrod spôsobiť posttraumatickú stresovú poruchu?
Druhá časť série: Vtieravé myšlienky a flashbacky – aj to sú symptómy traumy
Tretia časť série: Ako vymenená – trauma môže spraviť z veselej ženy uzlík nervov

The post Posttraumatická stresová porucha po pôrode: rizikové faktory appeared first on Ženské kruhy.

Prejavy podpory a záujmu

Už samotné počúvanie je dôležité. „Chceš mi o tom čo sa stalo povedať viac?“; „Ak chceš o tom rozprávať, rada si ťa vypočujem.“. Takýmito vetami alebo otázkami dávame najavo náš záujem. Je dôležité, aby bol úprimný a skutočný.

Vetami ako „To muselo byť náročné.“; „Je mi ľúto, čo sa ti stalo.“ vyjadrujeme, že prežívanie a pocity druhého človeka berieme vážne.

Každý a každá z nás máme nejaké zdroje, ktoré nám umožňujú zvládať náročné situácie. Otázky ako „Je niečo, čo ti to pomáhalo zvládať keď sa to dialo?“ môžu zaviesť rozhovor práve týmto smerom. Nemali by sme však druhej osobe vnucovať naše vlastné stratégie zvládania.

Vetami ako „Som tu pre teba.“; „Ak by si sa cítila zle, môžeš sa na mňa obrátiť.“; „Vidím, že sa cítiš veľmi zle. Je niečo s čím by som ti mohla pomôcť?“ vyjadrujeme našu spoluúčasť. Dávame najavo, že nám nie je jedno, čo dotyčná osoba prežíva. Že nám záleží na tom, aby sa cítila lepšie a sme pre to ochotní aj niečo spraviť. Je dôležité, aby sme skutočne aj boli ochotní pomôcť ak nás o to daná osoba požiada.

„Si veľmi silná, že si to zvládla.“ či „Je obdivuhodné čo všetko zvládaš napriek tomu, ako sa cítiš.“ ale aj vety ako „Musí to byť pre teba veľmi náročné sústrediť sa na starostlivosť o bábätko keď sa takto cítiš.“. Ženy, ktoré majú posttraumatickú stresovú poruchu po pôrode, popôrodnú depresiu či iné psychické ťažkosti, podávajú neraz nadľudské výkony v starostlivosti o bábätko. Často majú tiež tendenciu vnímať svoju starostlivosť ako nedostatočnú. Neraz sa obviňujú za to, že nerobia veci inak, že nerobia toho viac. Je to čiastočne aj preto, že samé cítia, koľko síl ich to stojí a že neprežívajú pri tom výhradne pocity šťastia, naplnenia a radosti ako si možno predstavovali. Je dôležité, aby to ich okolie rozpoznalo. Ešte dôležitejšie je, aby neboli na starostlivosť samé. A aby im okolie poskytlo podporu v starostlivosti o seba, svoje potreby a duševné zdravie. V náročnejších prípadoch, keď podporné prostredie a spoluúčasť partnera či blízkych na chode domácnosti a starostlivosti o bábätko nie sú dostačujúce, je nevyhnutná terapeutická pomoc.

Čo naopak nie je podporné?

Vety ako „To prejde.“; „To nič nie je.“ alebo „To zvládneš.“, môžu byť zraňujúce, aj keď sú dobre mienené. V skutočnosti nimi vysielame signál, že nepočúvame so skutočným záujmom to, čo nám rozpráva druhá osoba o svojej skúsenosti.

„Hlavne že ty aj dieťa ste zdraví.“ je jedna z najčastejších nevhodných reakcií. Táto veta navyše v prípade traumy alebo iných psychických ťažkostí po pôrode nie je ani pravdivá.

Nevyžiadané rady a obracanie pozornosti na to, čo mala žena robiť, aby sa situácia neudiala, dokážu byť veľmi zraňujúce. Navyše prenášajú zodpovednosť za to, čo sa udialo, na ženu, ktorá je týmito udalosťami zasiahnutá. Je to veľmi podobné, ako keby ste v takej situácii povedali žene, že si za to, čo sa stalo, môže sama. Napríklad: „Mala si si zazmluvniť lekára.“; „Keby si rodila doma, nestalo by sa to.“; „Čo si sa neozvala?“; „Ja by som si toto nenechala spraviť.“.

Niekedy môžeme mať potrebu blízkeho človeka utešiť. To, že ho vidíme trpieť, nám tiež spôsobuje nepohodlie či bolesť. Konštatovaniami ako napríklad „Druhý pôrod bude už lepší.“ však zmierňujeme skôr vlastné nepohodlie než utrpenie blízkeho človeka.

Banálne konštatovania typu: „Teraz sa musíš sústrediť predovšetkým na dieťa.“ či „Musíš to zvládnuť kvôli dieťaťu.“, môžu vzbudiť dojem, že prežívanie a blaho osoby, ktorej ich hovoríme nie sú vôbec dôležité. Navyše môžu vzbudzovať pocity viny z toho, že ak sa bude žena po pôrode zaoberať svojim duševným zdravím, tak vlastne ochudobňuje dieťa o svoju pozornosť. Takéto vety sú teda necitlivé a nijako nepomáhajú matke ani dieťaťu. Ak sa žena po pôrode trápi, má psychické ťažkosti, potrebuje reálnu podporu a pomoc okolia. K zlepšeniu psychického zdravia neprospieva, ak je v úlohe starostlivosti o dieťa osamotená a všetka zodpovednosť je kladená výhradne na jej plecia.

Prečítajte si viac o téme traumy z pôrodu
Zoznam terapeutov a terapeutiek s výcvikom EMDR (výcvik zameraný na zvládanie posttraumatickej stresovej poruchy)

The post Ako sa (ne)rozprávať o traume a psychických ťažkostiach po pôrode appeared first on Ženské kruhy.

The post Často kladené otázky appeared first on Ženské kruhy.

Pozrite si rozhovor

Viac o traume sa môžete na našich webových stránkach dočítať v sekcii Trauma

The post Rozhovor o traume z pôrodu appeared first on Ženské kruhy.

Takmer 90-minútový dokument vyskladaný z príbehov troch žien, ktorý sa natáčal na Slovensku, v Česku, v Dánsku, v Rakúsku a v Spojených štátoch, si bude môcť divácka verejnosť od 18. mája pozrieť online z pohodlia svojho domova prostredníctvom portálu DAFilms.sk. Oceňovaný dokument bol doteraz k dispozícii iba obmedzene, a to divákom a diváčkam slovenského filmového festivalu Jeden svet. Online premiéra je symbolicky naplánovaná  na svetový týždeň rešpektu pôrodu. Diváci sa tiež budú môcť sledovať online diskusie s režisérkou 18. mája o 18,30h.

„Keďže pandémia nás nateraz ukrátila o zážitok z filmu na veľkom plátne v kinosále, teším sa, že si ho ľudia budú môcť pozrieť aspoň u seba doma. Po festivale Jeden svet nám písalo veľa ľudí, ktorí si film nestihli pozrieť a nevedeli sa k nemu dostať, teraz budú mať konečne príležitosť,” uviedla režisérka filmu Maia Martiniak.

Ako si môžete pozrieť film NEVIDITEĽNÁ

Na zhliadnutie filmu stačí mať predplatený prístup k portálu Dafilms.sk alebo si diváci  môžu zakúpiť jednorázový “lístok” iba na tento konkrétny film, ktorý bude pre nich k dispozícii nasledujúcich 48 hodín.

Režisérka Maia Martiniak sa vo filme snaží zviditeľniť neviditeľné a zistiť, prečo systém zlyháva: „Uvedomiť si a prijať, že existuje násilie pri pôrode, bola asi tá najťažšia časť na realizácii tohto filmu. Neustále ma udivuje, že sme časť násilia akceptovali ako súčasť našich životov a ani nám nepríde čudné, keď niekto manipuluje, nerešpektuje či obmedzuje osobnú slobodu. To, čo by v bežnom živote nebolo prijateľné, sa pri procese pôrodu akceptuje ako bežná prax. Lenže táto prax ovplyvní celý ďalší život ženy.”    

Film Neviditeľná zachytáva pocity žien a otvára priestor na dialóg nielen v našej spoločnosti, ale aj vo svete. Divákom a diváčkam umožňuje uvidieť to, aká zložitá je téma pôrodnej traumy. Aká nevyhnutná je zmena postoja zdravotníckeho personálu, ale aj spoločnosti voči žene ako rodičke. Zároveň ukazuje potrebu vytvoriť priestor na zmenu a na zachovanie základných ľudských práv.

Dokument mal svetovú premiéru na významnom filmovom festivale CPH:DOX 2020 v Dánsku a získal hlavnú aj divácku cenu v rámci festivalu Jeden Svet Slovensko a tiež špeciálne uznanie hneď od dvoch porôt (Student Jury a Rights Now) na filmovom festivale Docudays UA na Ukrajine.  

Vznik a distribúciu filmu finančne podporil Audiovizuálny fond Slovenskej republiky.

The post Oceňovaný dokument NEVIDITEĽNÁ si budete môcť pozriet online appeared first on Ženské kruhy.

The post Sexuálne zneužívanie v detstve a PTSD po pôrode appeared first on Ženské kruhy.

Špeciálny diel podcastu Ženských kruhov vznikol v spolupráci s Filmovým festivalom Jeden svet. Ide o záznam diskusie Aj duševné zdravie je zdravie – Odchádzajú ženy z pôrodníc skutočne zdravé? Je venovaný téme duševného zdravia po pôrode.

Duševné zdravie po pôrode

Posttraumatická stresová porucha je doposiaľ vnímaná ako následok závažnej traumatickej udalosti. Napríklad ako vojna, autonehoda, smrť blízkeho človeka, týranie alebo sexuálne zneužívanie. V minulosti sme si takúto závažnú chorobu nespájali s pôrodom. Ten sa síce všeobecne vníma ako nebezpečný, ale stále „najkrajší“ zážitok v živote ženy. I keď lekári vedia o zmenenom správaní žien po pôrode, často ho označujú ako popôrodnú depresiu či popôrodné blues. Tie spájajú skôr so zmenami hladiny hormónov po pôrode. Navyše sa javia byť žena i dieťa po pôrode na pohľad zdravé. Preto je ťažké uveriť, že žena zažíva bolesť a pôrod vníma ako traumatický zážitok. Samotná žena niekedy nedokáže rozpoznať, čo sa s ňou naozaj deje, a to negatívne ovplyvňuje jej každodenný život.

Diskutovali:

Maia Martiniak (režisérka filmu Neviditeľná)
Zuzana Krišková (predsedníčka združenia Ženské kruhy)
Jozef Hašto (psychiater a psychoterapeut, Pro mente sana, Bratislava)
Moderovala novinárka Barbora Mareková.

Trailer k filmu NEVIDITEĽNÁ
Zoznam psychologických ambulancií, ktoré vyyužívajú metódu EMDR
Články o traume na webe Ženských kruhov

The post Aj duševné zdravie je zdravie appeared first on Ženské kruhy.

Na Slovensku nemáme štandardizované pôrody. O tom, či rodičky môžu piť, jesť, alebo sa prechádzať rozhodujú primári a preto pravidlá dvoch nemocníc v jednom meste môžu byť od seba na míle vzdialené. So ženami sa v najintímnejšej chvíli ich životov jedná nedôstojne – tvrdia autorky nového dokumentárneho filmu „Neviditeľná“ – o nerešpekte a o násilí pri pôrodoch.

V tejto epizóde budete počuť:
Maia Martiniak, režisérka dokumentárneho filmu Neviditeľná
Zuzana Krišková, aktivistka z občianskeho združenia Ženské kruhy

Hovorme o traume z pôrodu

Trauma z pôrodu nie je len „ženskou témaou“, ale skutočnou zdravotnou krízou, ktorá ovplyvňuje celé rodiny. Keď ženy mlčia o svojich bolestivých zážitkoch, systém sa nemení. Preto je naša práca na zvyšovaní povedomia o tejto téme tak dôležitá.

Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale každé takéto rozprávanie, každý podcast a každý článok pomáhajú:

• ženám pochopiť, že nie sú samy so svojím prežívaním
• odborníkom uvedomiť si dopady svojho konania
• spoločnosti uznať vážnosť problému
• politikom a političkám prioritizovať potrebné zmeny

Vaša podpora má zmysel

Ak by sme nemali vašu podporu, tak by sme nemohli:

• poskytovať bezplatnú pomoc ženám s traumatickou pôrodnou skúsenosťou
• natáčať rozhovory a podcasty, ktoré menia pohľad na túto tému
• presadzovať systémové zmeny v slovenskom pôrodníctve

Každý hlas sa počíta. Každá podpora má význam. Spoločne môžeme dosiahnuť, aby sa žiadna žena necítila neviditeľná.

The post Trauma žien pri pôrode sa vyrovná traume vojakov – Podcast appeared first on Ženské kruhy.