Hlavný odkaz Nilsa Bergmana: Nulová separácia

Hlavný odkaz Nilsa Bergmana: Nulová separácia

Môžete nám povedať, či je rozdiel medzi tým, ak je dieťa po narodení v nepretržitom kontakte koža na kožu so svojou matkou, alebo ak sú najprv vykonané rutinné úkony ako je váženie a meranie? V realite slovenských pôrodníc totiž stále pretrváva predstava, že po pôrode treba dieťa najprv odmerať, odvážiť a až potom môže ísť k matke.

Táto predstava je stará sto až dvesto rokov. Je staršia než akékoľvek vedecké dôkazy, ktorými disponujeme. Keď tieto presvedčenia otestujeme riadnymi vedeckými metódami prostredníctvom experimentu, jasne sa ukáže nielen to, že neboli k ničomu prospešné, ale že dokonca škodili. Takže mnoho vecí, ktoré vykonávame, sú v skutočnosti zastaralé a neprinášajú benefity. Naproti tomu je tu nový výskum, ktorý sa snažím sprostredkovať, a ktorý je založený na kontakte koža na kožu. Separácia je toho opakom.

Ak si odmyslíte mnoho vecí, ktoré rutinne robíme deťom pri pôrode – časť z nich je škodlivá – je to separácia sama o sebe, ktorá im spôsobuje stres. Určité veci môžeme urobiť aj po niekoľkých hodinách. Ale pri pôrode má byť dieťa v nerušenom kontakte koža na kožu s matkou. Vtedy sa ukľudní, jeho telesné funkcie sa ustália a pripútava sa k matke. Je to teda poškodzovanie, ktoré spôsobujeme iba tým, že dopustíme separáciu. Hlavný odkaz mojej neurovedy je “nulová separácia”.

Rozmiem tomu správne, že kontakt koža na kožu je fyziologická norma?

Áno. Kontakt koža na kožu je súčasťou biológie cicavcov. Pozrime sa na opice a primáty. Označenie “kangoroo mother care” (materská starostlivosť klokankovaním) predstavuje kontakt koža na kožu vo svojej najčistejšej podobe. Tesný kontakt koža na kožu je v skutočnosti pokračovaním vnútromaternicového vývoja. Vplýva na molekulárnu biológiu, epigenetiku a gény, ovplyvňuje taktiež mozog. K tomu, aby nám to dávalo zmysel, nám pomáhajú vedecké teórie skúmajúce život ľudí a cicavcov. Vo svetle tejto vedy sa rodí ľudský mozog veľmi nezrelý. Iba štvrtinu zo svojej normálnej veľkosti. Dieťa sa tak musí narodiť, pretože inak by neprešlo pôrodným kanálom. Tým pádom dieťa nemá ukončený vnútromaternicový vývoj. A kontakt koža na kožu je pokračovaním vnútromaternicového vývoja. Kontakt koža na kožu má špecifický efekt v prvom dni života dieťaťa.

Jeho úlohou je prepájať časti emocionálneho a sociálneho mozgu. Akonáhle sú prepojenia medzi emocionálnym a sociálnym mozgom utvorené, sociálny mozog spôsobuje, že dieťa chce pozerať matke do očí. Dieťa potrebuje byť naďalej nosené a potrebuje veľa možností k pohľadu z očí do očí.

Sú nejaké medicínske dôvody na oddelenie matky a dieťaťa po pôrode?

Dr. Nils Bergman
Dr. Nils Bergman

Dr. Bergman pôsobí v Južnej Afrike, spolupodieľal sa na mnohých manuáloch WHO určených pre starostlivosť o predčasne narodené deti a je popredným členom skupiny vedcov, ktorí sa venujú téme „Kangoroo mother care“ (materská starostlivosť klokankovaním). Momentálne dr. Bergman pracuje na dizajne novej štúdie, ktorú podporila nadácia manželov Gatesovcov, v spolupráci s WHO. Dr. Bergman bude s výskumným tímom skúmať dopady kontaktu koža na kožu alebo separácie vo viacerých krajinách sveta až na štyroch tisícoch detí. Časť výskumu bude prebiehať vo Švédsku, časť v rozvojových krajinách. Štúdia by mala definitívne priniesť vedecké dôkazy o tom, že kontakt koža na kožu zachraňuje životy predčasne narodených detí a mala by tiež popísať mechanizmus, akým sa to deje. Dr. Bergman chce tak prispieť k tomu, aby sa prestalo nazerať na kontakt koža na kožu ako na riešenie pre rozvojové krajiny, ale aby polo v kontakte koža na kožu bezprostredne po pôrode podporené každé dieťa všade vo svete.

Stránka Nilsa Bergmana venovaná vedeckým faktom o kontakte koža na kožu
Rozhovor pripravila a jazykovo upravila Miroslava Rašmanová
Fotografia: Mária Martiniaková
Jazyková korektúra: Nina Onufráková

Miroslava Rašmanová
Som matkou troch detí. K aktivizmu v oblasti pôrodníctva ma priviedli vlastné skúsenosti. Uvedomujem si, koľko problémov trápi slovenskú spoločnosť a že tie, spojené s pôrodníctvom, sa nejavia byť také naliehavé. Ženy sa z pôrodníc vrátia s deťmi živé a o tom, čo prežívajú počas pôrodu, sa veľa nehovorí. Ako spoločnosť sme si vytvorili obraz „dobrej matky“, ktorej povinnosťou je pre dieťa bez reptania (možno aj radostne) trpieť.

Komentár

  1. Gabriela Janovičová 24. novembra 2016 at 17:14

    Ďakujem Mirka za vynikajúci rozhovor. Som vďačná profesorovi Nilsovi Bergmanovi za jeho prácu pre ľudstvo, za šírenie informácií dôležitých pre život. Nerušený kontakt koža na kožu po pôrode pracuje na úrovni našej DNA. Bola som na konferencii s ním a bol to pre mňa silný zážitok. Zostáva iba dúfať, že aj slovenské ženy a ich deti začnú byť ošetrované ako neoddeliteľné jednotky. Zero separation.

Napíšte komentár