V ktorej pôrodnici sa to stalo?

Home/Príbehy, Rešpekt a slobodná voľba, Svedectvá/V ktorej pôrodnici sa to stalo?

V ktorej pôrodnici sa to stalo?

Prečo nezverejňujete názvy nemocníc, alebo mená personálu? To je otázka, s ktorou sa pravidelne stretávame.

Na to, že mená personálu alebo názvy pôrodníc nezverejňujeme, sú viaceré dôvody. Pokúsime sa ozrejmiť niektoré z nich. V minulosti sme publikovali na našich stránkach pozitívne príbehy. Tieto príbehy zväčša ani neboli anonymizované a ich cieľom bolo ukázať dobrú prax, a to, že sa dá porodiť s rešpektom v akomkoľvek prostredí (aj v tom nemocničnom). Rešpekt a dobrá prax totiž nie sú podmienené miestom pôrodu ale ľuďmi. Osobami, ktoré pri pôrode ženám asistujú. Tieto pozitívne pôrodné príbehy sme uverejňovali teda v nádeji, že pomôžu k zmene k lepšiemu. V niektorých individuálnych prípadoch sa tak naozaj stalo a ženy sa rozhodli pre tú ktorú pôrodnicu aj na základe pozitívneho pôrodného príbehu, uverejneného na našich stránkach.

No stretli sme sa aj s tým, že žena sa rozhodla pre pôrod v konkrétnom zariadení na základe príbehu, realita bola však, žiaľ, značne odlišná – či už z dôvodu okolností, iného druhu požiadaviek, s ktorými žena k pôrodu prichádzala alebo bol prítomný iný personál.

 

Naopak, pri diskusii o zlej praxi sme potom viackrát zaznamenali, že ak sa menuje zariadenie alebo personál, tak má diskusia tendenciu zvrtnúť sa na diskusiu o kvalite zariadenia (alebo o personále) namiesto diskusie o konkrétnej skúsenosti konkrétnej ženy. Namiesto pomenovania problémových miest a nerešpektu, sa tak diskutuje o tom, či je to v tom zariadení „naozaj také zlé”, čím sa samozrejme spochybňuje skúsenosť konkrétnej ženy.

 

V stave, kedy majú všetky pôrodnice na Slovensku výrazné nedostatky v dodržiavaním dobrej praxe pri podpore normálneho pôrodu a ide teda o systémové zlyhanie, sa nám tiež javí bezpredmetné haniť konkrétnu nemocnicu iba z toho dôvodu, že práve z nej sa ku nám dostalo svedectvo. Buď sa ženy stretávajú v pôrodnici s rešpektom ich práv alebo s nerešpektom, buď sa stretávajú s dobrou praxou alebo so zlou praxou. To, čo je nesprávne treba pomenovať bez ohľadu na to, v ktorom zariadení sa to deje alebo kto to vykonal. Až potom, keď je nesprávne konanie pomenované a rozpoznané aj spoločnosťou, ale aj odbornou verejnosťou ako škodlivá prax, až potom má zmysel menovať. V prípade, že sa rešpekt a dobrá prax stanú normou, a nie výnimkou.

 

V neposlednom rade je dôvod anonymity aj ochrana ženy, ktorá nám svedectvo poskytla. Nie každá si želá byť identifikovateľná a preto poskytujeme ženám aj možnosť podpísať sa pseudonymom.

 

To, že sme v minulosti v pozitívnych príbehoch menovali personál a nemocnice, vnímame spätne ako súčasť nášho vývoja. Cez spätnú väzbu od vás, ale aj diskusie vrámci užšieho kruhu, vzdelávanie sa, sledovanie toho ako si s podobnými témami (ne)poradili iné organizácie doma aj v zahraničí sme prijali zásadu anonymizácie príbehov a svedectiev.

Fotografia: Erkan Utu

By | 2017-09-29T11:12:01+00:00 29.sep.2017|Príbehy, Rešpekt a slobodná voľba, Svedectvá|0 komentárov

O autorke:

Občianske združenie Ženské kruhy je združenie humanitného a charitatívneho charakteru, ktorého poslaním je podpora a cielená činnosť zameraná na humanizáciu pôrodníctva v Slovenskej republike a to so zameraním najmä na podporu propagácie myšlienok v oblasti prirodzeného tehotenstva, prirodzeného, normálneho pôrodu s následnou neoddeliteľnou jednotou matky a dieťata a podporou dlhodobého dojčenia.

Napíšte komentár