Komentáre k Missed abortion

Od: Miriama

Miriama — Tue, 03 Nov 2020 18:29:06 +0000

Odpoveď na lenush. Ahoj Lenka. Veľmi si ma potešila svojím komentárom, pretože som v Žiline hľadala niekoho konkrétneho, čo má prístup človeka, vedca aj lekára. Ďakujem a ďakujem aj za tento príbeh

Od: Susanita

Susanita — Fri, 29 Nov 2019 13:45:55 +0000

Odpoveď na Karin.

Ahoj Karin, neviem ci je to pre teba este aktualne, ale bolesti sa daju zvladnut a to ja som extrem na bolest, aj pri porodoch aj pri potratoch. Dolezite je proti tomu nebojovat a uvolnit sa a bolest ci kontrakcie prijat, menit polohy sama zistis aka poloha ti je najlepsia, len sa treba hybat a nie lezat tym to iba predlzujes. Pri druhom potrate v 14 tyzdni som mala riadne bolesti ako ked zacina prva faza porodu, kontrakcie kazde 2 minuty, ale iba tak pol hodinu. Potom plodova voda oddiekla, narodilo sa malinke a potom placenta a plodovy obal … predtym take silnejsie menstruacne krce to uz som vedela ze sa chysta finale. Len by som chcela teba aj ostatne baby upozornit na to, ze iste treba mat po ruke telefon aj s cislom na zachranku, pre istotu. Pri potrate v 9 tyzdni to bolo ok, aj co sa tyka krvacania aj bolesti, ale v 14 tyzni som sa aj ja uz vyplasila, sama som si nevedela predstavit, ze tak velmi dokazem krvacat, ako z vodovodu … uz som citila, ze idem odpadnut, silne busenie srdca, pocit na vracanie, studeny pot, zahmlievanie pred ocami …. tak rychlo studeny obklad na krk, nohy hore a pit vodu … nastastie sa to po par minutach zastavilo, dakujem vsetkym anielom straznym a mojmu telu, ze sme to tak zvladli. cize treba ratat aj s tym, a byt na to pripraveny, co a ako reagovat, aby to vsetko dobre dopadlo. Fyzicky to je zvladnutelne, psychicky je to vacsia trauma, ale pre mna je to krajsi sposob ako sa s malym posledny krat rozlucit a spracovat celu situaciu. Drzim palce a prajem vela vela energie a lasky.

Od: Karin

Karin — Mon, 14 Oct 2019 12:17:07 +0000

Ďakujem za zdielanie vasich najintimnejsich chvíľ. Zijem v anglicku a v piatok mi ponukli tri moznosti. Hneď som vedela ze to bude vyckavacia forma. Dúfam len, ze tie bolesti vydrzim. Chcela by som vedieť aké caje by mi najviac pomohli a ako casto ich pit. Ďakujem vám. A zelam veľa stastia do buducna.

Od: Martina

Martina — Mon, 30 Sep 2019 22:24:32 +0000

ďakujem veľmi pekne autorke za článok. ďakujem, že tieto kruhy existujú.
V mojom prípade išlo o anembryomolu. Ináč som presne prešla podobným skúmaním a hľadaním a zaskočilo ma, že mi doktorka neponúkla inú možnosť, len na druhý deň ísť hneď na kyretáž. Spýtala som sa jej, že či to môžem pár dní stráviť, že niesom schopná prísť hneď a ona že jasné. Že mám prísť o týždeň. To ma zarazilo. Dohľadala som si potom info a vedela som, že sa v nemocnici neukážem.
U mňa to celé trvalo skoro až 2 mesiace!!! začiatkom januára doktorka potvrdila prázdny plodový vak a až v marci na mňa v noci prišli kontrakcie, a vedela som teda, že už to ide von. škoda však, že som sa nikde vopred nedočítala a ani nedozvedela, že to vlastne prebieha ako pôrod. Celý proces mi dodal však neskutočnú dôveru vo vlastné telo a v jeho schopnosť vysporiadať sa aj s takýmito situáciami. Psychicky to ale bolo veľmi náročné obdobie. Každý deň som počas vyčkávania meditovala a viedla svoju jogovú prax a ináč sa snažila viesť normálny život, prácu, starostlivosť o našu 3ročnú dcérku atď. Napriek snahám som nevyhľadávala spoločnosť a veľa času som trávila sama. Prípadne iba s manželom a dcérou. S manželom sme si spravili malinký rituál na rozlučku, pri ktorom som odriekala krásnu mantru o smrti, ktorú mi vybrala na túto príležitosť moja učiteľka mantier. Bolo to veľmi silné a to mi pomohlo najviac. Rituály, nech sú akékoľvek, a pri akejkoľvek príležitosti, sú podľa mňa dôležité. Ďakujem za túto skúsenosť, veľa ma naučila.

Od: Inkuš

Inkuš — Tue, 21 May 2019 21:31:02 +0000

Ahoj, ja som pred dvoma dňami prežila už svoj druhý spontánny potrat, v prvom prípade anembryomola, potratila som v 10. týždni a teraz sa dieťatko prestalo vyvíjať v 6. tt a potrat nastal v 9.tt. Už pri prvom som sa rozhodla pre vyčkávaci prístup s pomocou byliniek dva týždne pred potratom, teraz som sa nestihla ani pripraviť. V 8.tt som išla ku gynekologička na potvrdenie tehotenstva, vyzeralo to však podľa ultrazvuku na 6.tt,citila som, že to nie je dobré. No aj tak som dúfala, že už sa potrat predsa nemôže zopakovať. A kým som mala ísť na ďalší ultrazvuk po 2 týždňoch, či sa dieťatko vyvíja, začal sa môj druhý potrat. V sobotu hnedé krvácanie, tušila som, že je zle. A v nedeľu strašne silné bolesti, krvácanie a samotný potrat, vyšlo zo mňa všetko. V nedeľu poobede už žiadna bolesť, len krvácanie. Dokonca sme mali návštevu, ktorá ani netušila, čím si práve prechádzam. Teraz pijem čaje na dočistenie, smútim a verím, že tretí krát sa to už nemôže zopakovať. Mam už dve detičky, ale ešte sme túžili po treťom bábätku. Neviem, či ešte nájdem odvahu…

Od: majullik

majullik — Wed, 01 Nov 2017 19:59:06 +0000

Odpoveď na lenush.

Ocitla som sa v rovnakej situácii, viem, že nie som jediná na svete, ale ten neskutočný žiaľ a duševná bolesť ma úplne pohltili…Môj gynekológ mi zistil zamlknutý potrat v 9 týždni tehotenstva. Dnes sú to dva dni, čo čakám na spontánny potrat. Dal mi na výber, resp. odporučil vyčkávaciu metódu, pretože je to pre ženu prirodzenejšie a riziká oveľa miernejšie ako pri kyretáži./hrozné slovo/ Rozhodla som sa čakať, avšak mám neskutočný strach ako to zvládnem a či som naozaj dosť silná po fyzickej a psychickej stránke… držte mi palce nech to zvládnem….ďakujem

Od: lenush

lenush — Tue, 29 Nov 2016 15:25:44 +0000

Odpoveď na jatotojemata.

ahoj jatotojemata,

neviem ake su pre teba hranice zapadneho slovenska, ja som zo Ziliny a prestúpila som teraz k pánovi doktori Wallenfelsovi. Tiez mam za sebou missed abortion a zvolila som vyckavaci pristup – on ma v nom podporil. Celkovo je proti invazivnym zasahom, aj vaginalne vysetrenia sa snazi robit co najmenej. Kedze som k nemu este len nastupila, nemam vela osobnych skusenosti, ale referencie na neho su velmi dobre a aj moja uvodna skusenost.

Lenka

Od: lenush

lenush — Tue, 29 Nov 2016 15:09:40 +0000

chcela sa by som podakovat autorke za clanok. precitala som si ho, ked mi zaciatkom 9tt nevidela doktorka na sone srdiecko, ale velkost bola stale OK na zodpovedajuci tyzden. stale som este dufala, ze vsetko bude OK a toto nebude moj pribeh. ale napriek tomu som s tym pribehom citila zvlastne prepojenie. stupajuca hladina HCG hormonov mi dodala opat vacsiu nadej. mala som ist o 4 dni na kontrolu, ale moja doktorka neprisla. co ma vlastne aj potesilo. rozhodne by som nedokazala ist hned na kyretaz a nechcela som absolvovat ani kazdy tyzden 2x sono. definitivne som sa rozhodla pre zmenu lekara, vdaka tymto okolnostiam som nebola vystavovana neustalym kontrolam a vyhrazkam lekarov. mala som sice stale v sebe otaznik s nadejou, ale zaroven som sa stale zmierovala s tym, ze mozno to nedovediem do stastneho konca. Po necelych troch tyzdnoch sa objavilo spinenie. najprv bolo velmi slabucke a zdalo sa ze aj ustava, tak prvy den som nikam nesla. Na druhy den sa vsak zacalo postupne rozbiehat. V nadeji, ze ak dietatko este zije, som isla radsej na pohotovost, lebo v niektorych pripadoch sa da este pomoct. Na pohotovosti mi vsak povedali definitivnu diagnozu – missed abortion. Plod bol rovnako velky ako na poslednom sone. Moje posledne nadeje sa vytratili a prichadzali slzy. S manzelom sme sa len tak tulali, prechadzali, spracovavali.. skoro cely den. nechcela som doma lahnut do postele a len plakat. Domov sme prisli az vecer, ked spinenie zacinalo silniet a zacala som sa pripravovat. Dala som si bazalkoveho pesta – bazalka stimuluje maternicu a vyvolava kontrakcie. Zacala som popijat caje stimulujece maternicu – najprv hrejivy skoricovo-zazvorovy s viacerymi zahrievaci koreninami, potom som presla na ostruzinu malinovu. Mierne pobolievanie bruska prechadzalo postupne do stale silnejsieho. Ked uz zacalo naberat urcitej intenzity a pravidelnsoti, urobila som si okolo jedenestej hodiny vecer na podporu cinnosti maternice aj klystyr a po klystyre dala teplu sprchu. Potom to islo uz velmi rychlo. Po klystyre som sa iba na chvilku stihla pritulit ku manzelovi. Trosku ma pohladil a ja som zacala citit, ze kontrakcie su naozaj silne a ine ako doteraz. Za chvilu som musela utekat opat na wc. Najprv som sa vyvracala, potom pocitila este jednu potrebu vycistenia po klystyre a spolu s nou za velmi silnych stahov zacal vychadzat aj moj oriesok. Nedokazala som zachytit vsetko. Neviem ci vajicko vyslo cele. Ale pocula som velmi vyrazny clupot, ktory sa mi nepodarilo identifikovat. potom vychadzali tahavejsie tkaniny, bledsie aj cervene. Tie cervene boli zrejme kusky placenty. tie bledsie neviem ci mohli byt kusky vajicka alebo len nejake blany. Toto sa dialo za silných kontrakcií, ktoré som musela intenzívne predýchavať a trvali asi okolo hodiny. Potom začali postupne slabnúť. Osprchovala som sa a isla som sa pritulit ku manzelovi. Spravila som si caj a asi ho po hodine som dostala este jednu silnejsiu kontrakciu, utekala na wc a vyslo este kus cervenej tkaniny, teda este asi zvysok placenty. To bolo asi o tretej hodine v noci. Potom nasledovali uz len velmi jemne stahy a aj spinenie sa vyrazne znizilo. V priebehu silnych kontrakcii bolo dost silne, take silne som este nikdy pri menstruacii nemala. Ale potom zacalo byt krvacanie len velmi jemne. O dva dni som bola na kontrole u noveho gynekologa a ten mi povedal, ze som sa rozhodla velmi dobre, ze on tento vyckavaci pristup vzdy odporuca pacientkam a ze aj v zahranici je to uplne bezne. Sonom mi skontroloval meternicu a bola v poriadku. Videl tam nejaku svetlejsiu cast, na co povedal, ze to sa este docistieva. Ze krvacanim po potrate, pripadne pri dalsej menstruacii by sa mala uplne docistit. Som naozaj velmi rada, ze som sa rohodla pre tento sposob. Moje telo sa mohlo samo otvorit a nebolo do nicoho nutene. Bolest pri prirodzenom cisteni bola pre mna aj napomocnou a tak ako aj pri porode, moje telo zrejme vytvorilo aj napomocne hormony, ktore mi pohomhli ku zvladnutiu situacie. Po potrate som sa citila silnejsia ako pred nim. Avsak teraz je este predo mnou uloha sa so vsetkym vnutorne vysporiadat. Prvy den po potrate som si pripadala celkom silna, ale placlivost ma zastihla potom dalsie dni. A tak hladam odpovede na otazky a cestu ako sa s tym vnutorne vyrovnat. Ako mi dnes pani sestricka povedala, dolezite je vediet sa s takouto situaciou spravne vyrovnat, neni dobre smutok v sebe ani potlacit, ale ani prepadnut placu. Tak dufam, ze zvladnem aj toto vyrovnanie sa.

Od: jatotojemata

jatotojemata — Tue, 02 Feb 2016 16:56:55 +0000

Chcela by som reagovať na tento článok, nakoľko mi neskutočne pomohol, keď som sa ocitla v skoro úplne rovnakej situácii. Akurát, že my s mm sme čakali naše prvé vytúžené bábo a ja som mala diagnózu anembryomolu – t.j. iba prázdny gestačný vak. Rovnaký bol aj deň zistenia – piatok, takže som tak isto mala celý víkend na rozmyslenie a zbieranie informácií namiesto toho aby som sa v kľude mohla zmieriť so stratou. Nebudem tu opisovať detaily správania doktorov a doktoriek s ktorými som sa strela, na Slovensku je to asi všade rovnaké. Ženy berú ako kusy mäsa bez mozgu, myšlienok, pocitov, citov, duše a vnímania. Všetci do jedného mi tvrdili (keď som sa spýtala či sa to dá riešiť aj inak než operáciou), že na Slovensku sa to inak NEDÁ. Keď som našla tento článok, bolo rozhodnuté. Veľmi mi to pomohlo, dodalo vieru v seba a svoje telo. Hoci som nemala podporu žiadneho doktora ani mojej gynekologičky, rozhodla som sa počkať a v prípade, že by som sa necítila dobre som bola zmierená s možnosťou ísť do nemocnice. Do týždňa od diagnózy som začala slabo krvácať a o niekoľko dní neskôr sa mi spustil samotný potrat. Do týždňa som úplne prestala krvácať a išla som na kontrolu k jednému lekárovi, ktorého som mala vybaveného, nakoľko k mojej doktorke som sa už nechcela vrátiť. No ani ten pán doktor mi nesadol, povedal mi, že som mala IBA šťastie a nech počúvam svoju pani doktorku. Ale aspoň mi urobil vnútorné sono a povedal, že všetko je čisté a v poriadku. Takže teraz ešte nechávam telu čas aby sa zregenerovalo a potom sa budeme snažiť znovu o bábo a verím, že tento krát to už dopadne dobre.
Nechápem, ako je to možné, že takmer vo všetkých vyspelých krajinách sveta je normálne nechať ženu nech si vyberie či chce čakať alebo či chce užiť tablety na vyvolanie alebo až posledná možnosť je operácia. Všade je to normálne ale na Slovensku predsa lekárom ide o zdravie žien! V ostatných krajinách ich chcú teda lekári asi zabiť. Nechápem a toto isté sa deje aj s pôrodmi. Všade má žena možnosť vybrať si kde a s kým chce rodiť ale na Slovensku sme takí pokrokoví, že to ženám nedovolíme. Veď chceme iba ich dobro! Veď to je porušovanie ľudských práv. Lekári sa boja, že by stratili pacientky a tým aj príjem, ale všetky ženy by určite doma nerodili. Každá žena je individuálna a má iné potreby, požiadavky a chápanie života. Ja nechcem nikomu diktovať kde má rodiť, alebo prekonávať MA, ale každá žena má právo sa slobodne rozhodnúť podľa svojho vedomia a svedomia.
Každý človek má právo rozhodovať o sebe a svojom zdraví sám. Tehotenstvo nie je choroba, to iba tento systém je chorý. Systém, ktorý vám prikazuje navštevovať poradne (inak neviem prečo sa to volá poradňa keď vám tam nič poriadne neporadia, iba sa vo vás šťúrajú a obsýpajú vás katastrofickými scenármi, čo sa môže stať vám a vášmu dieťaťu keď tam náhodou nebudete chodiť), pretože ak tam nebudete chodiť, štát vám nezaplatí príspevok pri narodení dieťaťa. Majú to vymyslené. Ruka ruku myje  Ale to už som odbočila to je téma na dlhú diskusiu 
Týmto by som vás ešte chcela požiadať o láskavosť – a to, že ak by ste vedeli o nejakej dobrej pani gynekologičke na západnom Slovensku, ktorá sleduje novodobé trendy v medicíne, odporúčania WHO, je otvorená novým veciam, verí v prirodzenosť a hlavne slobodnú vôľu a voľbu jednotlivca, dajte mi prosím o nej vedieť. Ďalšie tehotenstvo by som totiž chcela prežívať v čo najväčšej pohode a nie sa stresovať pred každou návštevou ordinácie, že čo mi zase povie, či sa urazí alebo bude nepríjemná keď odmietnem to alebo ono.
Ďakujem