Ako bolo?

Medzinárodná konferencia pôrodnej asistencie v Belgicku, jeseň 2013

V dňoch 30.10. – 3.11. 2013 sa v belgickom prímorskom mestečku Blankenberge konal ďalší ročník medzinárodnej konferencie o pôrodnej asistencii, ktorú organizuje Midwifery Today.

Minulý rok sa zo Slovenska zúčastnili 4 pôrodné asistentky a tlmočila im Zuzka Lafférsová. Tento rok OZ Ženské kruhy opäť bezplatne poskytlo tlmočníčku* – Mgr. Ivetu Jančigovú – a konferencie sa zúčastnili tri pedagogičky z Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine – doc. Mgr. Martina Bašková, PhD., Mgr. Eva Urbanová, PhD., Mgr. Erika Maskalová, PhD., jedna pedagogička z Bratislavy – PhDr. Emőke Takácsová a vedúca pôrodná asistentka z pôrodnice v Galante – Bc. Katalin Vanya. Program v slovenčine, ako aj plagátik si môžete pozrieť na našej stránke.

PhDr. Emőke Takácsová, licencovaná PA, asistent SZU v Bratislave:

Od 31. októbra do 3. novembra sme sa s kolegyňou zúčastnili na konferencii v Belgicku, ktorú organizovala Midwifery Today pod názvom: The Key to the Future. Som vďačná, že som sa takejto udalosti mohla zúčastniť, pretože som si doniesla domov veľa nových nápadov, kontaktov na kolegyne z rôznych krajín sveta a nové skúsenosti. Stretla som sa s milými a hlavne múdrymi ľuďmi , napr. s pánom Doktorom Odentom, Debrou Pascali- Bonaro, s Robbie Dawis – Floyd, so Suzanne Colson…

Ich „prednášky“, resp. workshopy budem mať v pamäti asi naozaj do konca života. Ďakujem krásne OZ Ženské kruhy, že som dostala takúto skvelú príležitosť a SKSaPA za finančnú podporu. Moja najväčšia vďaka patrí našej milej prekladateľke (už aj kamarátke) Ivke Jančigovej, ktorá sa o nás perfektne starala a prekladala nám, čo vôbec nebolo jednoduché.

Mgr. Iveta Jančigová:

Prvé dva dni sa konali paralelné celodenné workshopy, ktoré dali dostatok priestoru na to, aby sa danej téme dalo venovať aj s podrobnosťami a nielen prebehnúť stručný prehľad. Prvý deň sme sa zúčastnili workshopu o úľavových technikách, ktorý viedla Debra Pascali-Bonaro. Prelínali sa v ňom teoretické a praktické časti a mali sme možnosť si vyskúšať niektoré naozaj netradičné techniky (napríklad pôrodnú polohu, keď rodiaca žena sedí obkročmo na kolenách duly alebo partnera – vidno aj na obrázku nižšie). Druhý deň sa na svojom workshope výborne dopĺňali francúzsky pôrodník Michel Odent a anglická profesorka Soo Downe, pretože ponúkli zmes precítených dlhoročných skúseností a prehľadu najnovšieho výskumu, ktorý tieto skúsenosti potvrdzuje.

Nasledujúce tri dni už boli série kratších (samozrejme opäť paralelných) prednášok, na ktorých sa skúsené pôrodné asistentky z celého sveta delili o svoje vedomosti. Za všetky spomeniem len veľmi inšpiratívnu Susan Colson a jej Biological Nurturing(biologická starostlivosť, o ktorej viac informácií prinesieme v pripravovanom článku) a praktickú Gail Tully, ktorá s pomocou troch tehotných dobrovoľníčiek ukazovala palpačné zručnosti – ručné zisťovanie polohy bábätka, jeho veľkosti a množstva plodovej vody.

Na konferencii bolo celkovo okolo 250 účastníčok a účastníkov z vyše 40 krajín sveta. Pochopiteľne, najviac ich bolo z Belgicka, ktoré malo aj výrazné študentské zastúpenie. To prirodzeným spôsobom viedlo k diskusiám o výzvach pre dnešné pôrodné asistentky, obzvlášť pre tie začínajúce.

Celkovo táto konferencia na mňa pôsobila veľmi inšpiratívne. Málokedy človek stretne na jednom mieste toľko priateľských tvárí, toľko ľudí, ktorí vedia ako „robiť s ľuďmi”, ľudí, ktorí rešpektujú pôrod, ženu a rodiacu ženu obzvlášť. Bolo dobré vidieť, ako sú na tom v iných krajinách, ako sa im podarilo dosiahnuť zmeny, aj to, akým problémom v pôrodnej asistencii ešte čelia. To dáva tým našim perspektívu. Bolo povzbudivé vidieť aj to odhodlanie, s ktorým niektoré účastníčky už desiatky rokov vytrvalo idú proti prúdu a zanechávajú za sebou výrazné stopy. Človek sa tam jednoducho nemohol ubrániť pocitu, že zmena k lepšiemu je neodvratná. A ako tam bolo aj niekoľkokrát spomenuté, jeden zo zámerov konferencie je práve prenášanie takejto pozitívnej energie, aby si pôrodné asistentky mali kam chodiť „dobíjať baterky”.

S tou veľkou pozitívnou ženskou energiou trochu súvisí aj jedna vec, ktorá sa mi na konferencii až tak nepáčila – často prítomné referencie na hon na čarodejnice. Áno, je to známy fakt, že v minulosti múdre skúsené ženy, liečiteľky, ktoré okrem iného chodili aj k pôrodom, boli nezriedka prenasledované a niekedy aj upaľované. Avšak prirovnania k dnešnej situácii sa mi zdajú nevhodné. Je pravda, že pôrodná asistencia je “vytláčaná” lekárskym pôrodníctvom a táto situácia nie je v poriadku, ale práve preto ju treba riešiť s podporou odborných argumentov, ktoré sú k dispozícii a nie stavať sa do pozície ublížených čarodejníc, ktoré v konečnom dôsledku nebudú brané vážne ani odbornou, ani laickou verejnosťou.

Dúfam, že slovenské pôrodné asistentky sa budú aj v budúcich rokoch tejto konferencie zúčastňovať a hľadať cesty, ako nadobudnuté poznatky priniesť do praxe na Slovensku.

Na záver pripájam ešte jedno poďakovanie: Ďakujeme Marte Gal, Slovenke žijúcej v Belgicku neďaleko miesta konania konferencie, ktorá Ivete Jančigovej počas konferencie poskytla ubytovanie a príjemné zázemie.

Táto aktivita sa uskutočnila vďaka podpore spoločnosti Siemens s.r.o.

 

O autorke