Výskum Archives - Ženské kruhy

Aký význam má dula pri pôrode?

Ema Fabianová — Fri, 25 Sep 2026 09:21:45 +0000

O dulách sa v posledných rokoch hovorí čoraz viac. Napriek tomu mnohí stále nevedia, kto dula je, akú úlohu pri pôrode zohráva a prečo si jej prítomnosť vyberá toľko žien. Prečo si ju toľko žien k pôrodu vyberá? Aký je jej význam v pôrodnej starostlivosti a prečo je jej prítomnosť pozitívnym aspektom? A je vôbec pozitívnym aspektom?

>> Prečítajte si tiež Kto je dula.

Tieto otázky ma priviedli k téme mojej bakalárskej práce [1], v rámci ktorej som skúmala vzťah medzi pôrodnou skúsenosťou a posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD) práve v súvislosti s prítomnosťou duly priamo pri pôrode. Ich prítomnosť pri pôrode býva spojená s lepšou pôrodnou skúsenosťou a nižším rizikom posttraumatickej stresovej poruchy [2]. Opakovane sa ukazuje, že ženy, ktoré pri pôrode sprevádzala pôrodná asistentka či dula, majú lepšie pôrodné skúsenosti, menej výskytu pôrodníckeho násilia počas pôrodu a najvyššiu úroveň psychickej pohody po pôrode [3].

V rámci môjho dotazníka ženy bližšie opisovali svoju skúsenosťou s dulou prostredníctvom otvorenej otázky. Aj keď štatistika ostáva relevantná, samotné odpovede žien sú nenahraditeľné. Vďaka nim môžeme pochopiť, čo sa za číslami a štatistickými výsledkami skutočne skrýva.

Emocionálna podpora a pocit bezpečia

Ženy a matky, ktoré sa zúčastnili môjho výskumu, vyzdvihovali v súvislosti s dulou hlavne emocionálnu podporu a pocit bezpečia. Počas pôrodu je žena veľmi zraniteľná a citlivá. Malo by byť v záujme všetkých zúčastnených vytvárať prostredie, v ktorom žena môže cítiť čo najväčší pokoj, prijatie a bezpečie. Je zarážajúce, že to stále nie je samozrejmosťou. Keď je žena odbremenená, môže sa uvoľniť a sústrediť sa čisto na seba, čo je pri pôrode veľmi dôležité. Práve túto úlohu dula často plní a potvrdzujú to aj samotné ženy:

„Dodala mi pocit, že nemusím nič riešiť a môžem sa sústrediť len na seba.“

„Jej podpora a informácie bolo to najlepšie čo som si počas tehotenstva a pôrodu mohla želať.“

„Veľmi som rada, že som ju mala, bola mi veľkou oporou a aj môjmu partnerovi.“

Praktická pomoc

Veľkým plusom pôrodnej duly je praktická pomoc, ako napríklad polohovanie, masáže alebo navigácia počas pôrodu: „Jej prítomnosť bola najpozitívnejším zážitkom z pôrodu. Vyvolávaný pôrod bol veľmi bolestivý a dlhý, ale práve jej masáže a polohovanie pomáhali dieťatku efektívne zostúpiť dole a následne aj rýchlo vyjsť von. Psychicky som bola na tom už veľmi zle posledné hodiny pôrodu a neviem, ako by to dopadlo, keby tam nebola.“

Komunikácia s personálom

Pôrod je fyzicky veľmi náročný. Dula vie, čo žena prežíva a vie, čo jej môže uľaviť od bolesti a nepohodlia prirodzene, bez narušenia priebehu pôrodu a komfortu ženy. Vzťahy v nemocniciach však môžu byť komplikované. Zdravotníci majú často svoje zaužívané postupy a nemusí sa im páčiť, keď chce ísť niekto inou cestou, čo u ženy vytvára zbytočné napätie a distres. V takých chvíľach je prínosom práve dobrá komunikácia a vzájomný rešpekt. „Dula krásne spolupracovala s lekárom aj pôrodnou asistentkou.“ Prítomnosť duly môžeme vyzdvihnúť aj v súvislosti so samotným zastupovaním ženy, keď nemá dosť síl: ,,Komunikovala moje priania s personálom, keď ja som nemohla, lebo som mala jednu kontrakciu za druhou“.

Podpora pred pôrodom, aj po ňom

Zvyčajne sa ženy s dulami spoja aj skôr počas tehotenstva, aby nadviazali vzťah a dohodli sa na detailoch pôrodu: „….plne som jej dôverovala, vzhľadom k tomu, že ma rešpektovala a podporovala počas celého priebehu tehotenstva.“. Už v období pred pôrodom je teda dula žene oporou a psychicky ju pripravuje, takisto aj v období po pôrode.

Prvé dni s novorodencom, dojčenie a celková starostlivosť bývajú náročné nielen pre prvorodičky. Preto sú matky vďačné, keď môžu o pomoc poprosiť práve svoju dulu, ktorú už poznajú, ktorej dôverujú, a o ktorej vedia, že ich podrží a povedie: „Bola mi veľkou a nenahraditeľnou oporou počas celého môjho tehotenstva a po pôrode, čo mi veľmi pomohlo v náročnejších začiatkoch s bábätkom.“, „Pomáhala mi po pôrode – technika dojčenia, bolesť bradaviek, kontrola doma, … rady na diaľku aj po týždňoch/mes. po pôrode.“. Treba však zdôrazniť, že aj keď mnohé duly sú súčasne laktačnými poradkyňami, nie je ňou každá a nespadá to automaticky pod starostlivosť duly a jej kompetencie.

Neprítomnosť duly ženy vnímali negatívne

Niektoré ženy ale napríklad pri prvom pôrode o možnosti duly ani nevedeli alebo pri nich nemohla byť prítomná z rôznych iných dôvodov aj keď si ju želali. Túto skutočnosť ženy opisujú negatívne a často spolu s vyjadrením, že by si želali mať dulu pri sebe: „Ľutujem, že som ju nemala pri prvom pôrode.“, „Škoda, že tam nemohla byť od začiatku kontrakcií…. Kontrakcie boli veľmi intenzívne a rada by som ju mala pri sebe už skôr. Bola mi ale nonstop k dispozícii cez telefón.“.

Rodiace ženy často uvádzajú dulu ako svoje najlepšie rozhodnutie ohľadom pôrodu. Slovné výpovede žien sú silným svedectvom o pozitívnom prínose dúl v pôrodníckej starostlivosti. Dula poskytuje žene nepretržitú podporu, vďaka ktorej sa môže cítiť bezpečne, vypočutá a rešpektovaná. Práve vytváranie takéhoto pocitu bezpečia a dôvery by malo byť prirodzenou súčasťou kvalitnej pôrodníckej starostlivosti nielen na Slovensku, ale kdekoľvek na svete.

[1] https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=81706160F8CD7D6D7117ABA5BD05

[2] Lai, X., Chen, J., Lu, D., Wang, L., Lu, X., Chen, I., Krewski, D., Wen, S. W., & Xie, R. (2024). The Association between doula Care and Childbirth‐Related Post‐Traumatic Stress Disorder Symptoms: The Mediating Role of Childbirth Experience. Birth, 52(2), 243–251. https://doi.org/10.1111/birt.12874

[3] Suarez, A., Shraibman, L., & Yakupova, V. (2023). Childbirth Education and Support During Labour: Association with Birth Satisfaction. Psychological Science and Education, 28(2), 70–82. https://doi.org/10.17759/pse.2023280206

Foto: “Doula” by Agência Senado, CC BY 2.0

The post Aký význam má dula pri pôrode? appeared first on Ženské kruhy.

Pôrodné asistentky ako základ kvalitnej starostlivosti

Ženské kruhy — Mon, 21 Oct 2024 09:55:00 +0000

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala dokument „Transitioning to midwifery models of care, Global position paper“. Tento dokument reaguje na pretrvávajúce globálne výzvy v oblasti materského a novorodeneckého zdravia a predstavuje kľúčové riešenie – modely starostlivosti, v ktorých sú primárnymi poskytovateľkami pôrodné asistentky. Zuzana Krišková, predsedníčka občianskeho združenia Ženské kruhy, pracovala ako členka expertného tímu, ktorý prispel k tvorbe tohto dôležitého dokumentu. S potešením vnímame, že WHO kladie dôraz na potreby, obavy a očakávania žien z rôznych kultúrnych a sociálnych prostredí, a že odporúčania zahŕňajú tieto aspekty na zlepšenie pôrodnej starostlivosti. Zuzana zároveň vystúpila ako panelistka na oficiálnom webinári WHO pri predstavení tohto dokumentu verejnosti.

Kľúčové zistenia a odporúčania dokumentu

1. Napriek pokroku, materská a novorodenecká úmrtnosť a chorobnosť zostávajú globálne na neprijateľne vysokej úrovni.

2. Včasný prístup ku kvalitnej starostlivosti môže predísť väčšine úmrtí matiek a novorodencov.

3. Nadmerná medikalizácia tehotenstva a pôrodu prispieva k zhoršeniu kvality starostlivosti.

4. WHO odporúča zmeniť zdravotné systémy tak, aby pôrodné asistentky v modeloch pôrodnej starostlivosti primárnu starostlivosť .

Rešpektujúca starostlivosť je zameraná na ženu

Modely starostlivosti pôrodnými asistentkami WHO definuje ako modely, v ktorých zdravotnú starostlivosť pre ženy a novorodencov poskytujú predovšetkým vzdelané, licencované pôrodné asistentky, pričom ich povolanie reguluje štát.

Pôrodné asistentky v týchto modeloch samostatne poskytujú a koordinujú rešpektujúcu a vysokokvalitnú starostlivosť v celom rozsahu svojej praxe, pričom využívajú prístup zodpovedajúci filozofii starostlivosti pôrodných asistentiek, ktorá:

(i) zameriava starostlivosť na ženu;

(ii) oceňuje vzťah a partnerstvo medzi ženou a pôrodnou asistentkou;

(iii) optimalizuje fyziologické, biologické, psychologické, sociálne a kultúrne procesy;

(iv) a intervencie používa len v indikovaných prípadoch.“

Flexibilná a dostupná starostlivosť v každom prostredí

Tieto modely starostlivosti možno prispôsobiť všetkým úrovniam zdravotnej starostlivosti – od domáceho prostredia cez komunitné centrá až po nemocnice. Vyhovujú verejnému aj súkromnému sektoru a dajú sa prispôsobiť aj pre prostredia s obmedzenými zdrojmi a humanitárne a krízové situácie.

V týchto modeloch pôrodné asistentky zabezpečujú rovnaký prístup k starostlivosti pre všetky ženy a novorodencov bez ohľadu na ich sociálne, ekonomické či kultúrne zázemie. Pôrodné asistentky zároveň pracujú ako súčasť interdisciplinárnych tímov, kde spolupráca a vzájomný rešpekt medzi zdravotníckym personálom z rôznych špecializácii zabezpečuje najlepšie možné výsledky pre ženy a ich deti.

Význam dokumentu pre Slovensko

Pre Ženské kruhy je tento dokument WHO významným potvrdením našej dlhodobej snahy o zlepšenie pôrodnej starostlivosti na Slovensku. Potvrdzuje, že naše požiadavky na posilnenie úlohy pôrodných asistentiek sú v súlade s najnovšími globálnymi odporúčaniami.

Ďakujeme WHO za uznanie dôležitosti hlasu žien a za zahrnutie Zuzany Kriškovej do expertnej skupiny. V Ženských kruhoch budeme naďalej presadzovať implementáciu týchto odporúčaní do praxe na Slovensku, aby všetky ženy mali prístup ku kvalitnej a rešpektujúcej starostlivosti, ktorá je poskytovaná pôrodnými asistentkami.

Celý dokument WHO si môžete prečítať tu:

Stiahnite si dokument WHO

The post Pôrodné asistentky ako základ kvalitnej starostlivosti appeared first on Ženské kruhy.

WHO – Odporúčaná starostlivosť o novorodencov znižuje výskyt život ohrozujúcich infekcií o dve tretiny

Ženské kruhy — Fri, 08 Mar 2019 10:42:16 +0000

Štúdia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vo Vietname ukazuje, že nemocnice môžu znížiť život ohrozujúce infekcie u novorodencov o viac ako dve tretiny a hospitalizácie na neonatologických jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) o jednu tretinu vďaka zavedeniu Early Essential Newborn Care (EENC Včasná nevyhnutná novorodenecká starostlivosť).

Štúdia s názvom „Včasná nevyhnutná novorodenecká starostlivosť“ publikovaná v EClinicalMedicine (časopis Lancet zameraný na klinický výskum a výskum v oblasti verejného zdravia), prináša zistenia, že EENC zlepšuje zručnosti zdravotníckeho personálu a vedie k skvalitneniu zdravotnej starostlivosti.

Včasná nevyhnutná novorodenecká starostlivosť

Výsledkom je vyššia miera kontaktu koža na kožu medzi matkou a dieťaťom, vyššia miera výlučného dojčenia, tiež výrazné zníženie podchladenia u novorodencov, sepsy a nutnosti hospitalizácií na JIS..

„V tomto regióne každé dve minúty zomrie jeden novorodenec. Úplné zavedenie EENC by mohlo zabrániť až polovici týchto úmrtí,“ vysvetľuje doktor Howard Sobel, koordinátor pre reprodukčné, materské, novorodenecké, detské a adolescentné zdravie v regióne západného Pacifiku a spoluautor štúdie.

Iné štúdie z Ázie ukázali, že postupy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti počas pôrodu sú často zastaralé a škodlivé. Zvyšujú riziko sepsy (nebezpečná infekcia v krvi), hypotermie (nebezpečne nízka telesná teplota) a úmrtia. Napriek dostupným znalostiam a prostriedkom, ohrozuje kvalitu zdravotnej starostlivosti absencia jasne zadefinovaných štandardov, dostupnosť a prerozdelenie zamestnancov, nedostatočná podpora pracovného prostredia a iné nedostatky.

EENC predstavuje súhrn jednoduchých klinických postupov odporúčaných WHO.

Zameriava sa na zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti počas pôrodu a bezprostredne po pôrode.

Hlavnou zásadou EENC je „prvé objatie“, teda dlhotrvajúci kontakt koža na kožu medzi matkou a dieťaťom. Podporuje správnu termoreguláciu, prijímanie potravy a starostlivosť o pupočnú šnúru.

Medzi kľúčové úkony patrí: dôkladné osušenie; okamžitý kontakt koža na kožu; prerušenie pupočníka až po jeho dotepaní; prerušenie pupočnej šnúry sterilným nástrojom; a začiatok výlučného dojčenia pri prvých signáloch dieťaťa, ktorými prejaví záujem nadojčiť sa, ako napríklad oblizovanie rúčky, hľadanie prsníka, vyplazovanie jazýčka a podobne.

Okrem podpory väzby EENC pomáha udržiavať telesnú teplotu, prispieva k prenosu krvi z placenty, prichádza pri ňom k prenosu ochranných baktérií a prostredníctvom kolostra (prvé materské mlieko) zabezpečuje pre dieťa nevyhnutné živiny a imunitné bunky na ochranu pred infekciou. EENC je prospešný pre všetky deti vrátane tých, ktoré sa narodili predčasne, choré alebo cisárskym rezom.

Zistenia štúdie

V nemocnici Da Nang pre ženy a deti v centre Vietnamu sa ročne narodí okolo 14 000 detí. V rokoch 2014 až 2015 prešiel zdravotnícky personál školením o EENC postupoch, potrebných k poskytovaniu náležitej starostlivosti pri pôrode a o novorodencov.

Zároveň sa sústredila pozornosť aj na ďalšie faktory, ktoré sa spolupodieľajú na zlepšení kvality: napríklad organizácia pracovného priestoru a pracovných politík, rozdelenie úloh, dostupnosť nástrojov a potrebného vybavenia.

„EENC zmenila spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti v našej nemocnoci. Predstavuje súhrn praktických postupov, ktoré je možné zaviesť v každej nemocnici.“ povedal doktor Hoang Tran, zástupca riaditeľa nemocnice Da Nang pre ženy a deti.

Štúdia porovnávala výsledky pôrodov u živonarodených detí, frekvenciu hospitalizácie na neonatologickej jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) v priebehu 12 mesiacov pred zavedením EENC a po ňom. Výsledky ukázali, že po zavedení EENC klesli prípady sepsy o dve tretiny (z 3,2 % na 0,9 % živonarodených detí ), hospitalizácie detí na JIS klesli o jednu tretinu (z 18,3 % na 12,3 %) a prípadov podchladenia bolo menej o jednu štvrtinu (z 5,4 % na 3,9 % detí umiestnených na JIS).

Pred zavedením EENC neboli deti s matkami bežne v kontakte koža na kožu.

Deti po vaginálnom pôrode boli rutinne separované od svojich matiek najmenej 20 minút,a deti narodené cisárskym rezom až 6 a viac hodín. Po zavedení EENC boli všetky deti v kontakte koža na kožu, a to bez ohľadu na spôsob narodenia.

Percento predčasne narodených detí (pred 37. týždňom tehotenstva) alebo detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou (menej ako 2,5 kg), ktorým bola poskytovaná materská starostlivosť klokankovaním – KMC, sa po zavedení EENC zvýšilo o 15 %.

V skupine detí, ktorej bola poskytovaná materská starostlivosť klokankovaním, a teda nepretržitý kontakt koža na kožu viac ako 20 hodín denne, včasné a výlučné dojčenie a dôsledné monitorovanie ochorení, sa znížila úmrtnosť až o polovicu.

Po zavedení EENC sa miera výlučného dojčenia na jednotke intenzívnej starostlivosti takmer zdvojnásobila. Výlučné dojčenie znamená, že dieťa prijíma iba materské mlieko, nie umelé mlieko, vodu alebo inú náhradu materského mlieka.

WHO a UNICEF odporúčajú výlučné dojčenie ako najvhodnejší spôsob kŕmenia detí počas prvých 6 mesiacov.

Tento pozitívny posun nastal počas štúdie napriek tomu, že v rovnakom čase sa v nemocnici zvýšil počet detí narodených cisárskym rezom a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, ktoré predstavujú pre dojčenie väčšiu výzvu.

Priame a nepriame výstupy

Štúdia našla aj ďalšie výhody EENC tak pre nemocnice, ako aj pre rodiny. V dôsledku zvýšenej miery dojčenia strávili rodičia detí na jednotke intenzívnej starostlivosti o 78 % menej času. Kŕmenie detí umelou výživou pokleslo o 96 %.

Rodiny tiež ušetrili peniaze vďaka kratším pobytom v nemocnici, čo umožnilo skorší návrat do zamestnania. V dôsledku zníženého počtu detí na jednotke intenzívnej starostlivosti nemocnica ušetrila viac ako 300 000 USD a znížila pracovnú záťaž zamestnancov. Znížila sa tiež spotreba antibiotík.

„Zistenia našej štúdie sa netýkajú iba Vietnamu. Všetky nemocnice – v bohatých aj v chudobných krajinách – sa môžu z našej skúsenosti poučiť, ako zlepšiť zdravie novorodencov. Bol som svedkom škodlivých postupov v starostlivosti o novorodencov vo viac ako 20 krajinách s nízkymi a strednými príjmami. Našou úlohou je pomôcť zdravotníckym zariadeniam, lekárom, zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám nahradiť škodlivú prax postupmi, ktoré sú založené na vedeckých dôkazoch. Vieme, že EENC prináša výsledky. Teraz je našou úlohou dosiahnuť, aby tieto sa tieto postupy uplatňovali v starostlivosti o všetky matky a novorodencov v regióne. “ dodal doktor Sobel.

Z anglického originálu preložili: Daniela Barňáková a Miroslava Rašmanová

Jazyková korektúra: Tatiana Jančáriková

The post WHO – Odporúčaná starostlivosť o novorodencov znižuje výskyt život ohrozujúcich infekcií o dve tretiny appeared first on Ženské kruhy.

Pri dojčení sa na zdravie žien zabúda

Miroslava Rašmanová — Fri, 16 Nov 2018 09:01:07 +0000

V americkom štáte Ohio urobili zaujímavú štúdiu. Zisťovali, koľko žien bolo informovaných o rizikách spojených s nedojčením a ako tieto informácie ovplyvnili ich rozhodnutie dojčiť a dĺžku dojčenia.

Základné zistenia boli nasledovné

667 žien (92 %) zo 724 respondentiek dojčilo. Viac ako polovica z nich – 407 (56 %) malo informácie o tom, že dojčenie znižuje riziko rakoviny prsníka. Z týchto 407 žien, 36.4 % uviedlo, že táto informácia ovplyvnila ich rozhodnutie dojčiť. Z 39 žien, ktoré nedojčili, uviedlo 23 (59 %), že ak by túto informáciu v tehotenstve dostali, tak by sa rozhodli dojčiť. Iba 120 žien zo 724 respondentiek (čo je 16,6 %) dostalo túto informáciu od zdravotníka/zdravotníčky. Ženy, ktoré vedeli o vplyve dojčenia na zníženie riziko rakoviny prsníka, dojčili dlhšie v porovaní so ženami, ktoré túto informáciu nemali (13,2 mesiaca vs. 9,3 mesiaca). Napriek tomu, že dĺžku dojčenia a úspešný začiatok dojčenia ovplyvňuje viacero faktorov, táto štúdia ukazuje, že informácie o pozitívnom vplyve dojčenia na riziko ochorenia na rakovinu prsníka, môžu mať vplyv na dojčenie. Chceme upozorniť na dôležitú úlohu, ktorú zohráva zdravotnícky personál pri informovaní o pozitívnych dopadoch dojčenia na zdravie žien. Learning, Life, and Lactation: Knowledge of Breastfeeding’s Impact on Breast Cancer Risk Reduction and Its Influence on Breastfeeding Practices. Doi: 10.1089/bfm.2018.0170

Hoci sa táto štúdia zamerala iba na informácie ohľadne vplyvu dojčenia na riziko rakoviny prsníka, je to iba jedno z ochorení, ktorého riziko sa pre ženy dojčením znižuje. To či žena dojčila alebo nedojčila má tiež vplyv na výskyt rakoviny vaječníkov, diabetu druhého typu, srdcovo-cievne ochorenia či riziko osteoporózy v neskoršom veku. Informovanie o význame dojčenia pre zdravie žien a podpora či nepodpora dojčenia zdravotným systémom, majú zásadný vplyv na zdravie žien. V tomto kontexte je bagatelizovanie významu dojčenia pre ženy v spojitosti s následnou nedostatočnou podporou a pomocou pri riešení problémov s dojčením otázkou reprodukčných práv. Aj na Slovensku sa veľakrát dojčenie vníma ako otázka “životného štýlu” alebo “osobnej voľby”. Z tejto mentality následne plynú aj negatívne dôsledky pre dostupnosť účinnej pomoci s dojčením pre ženy po pôrode (napríklad porušovanie zásad Baby-friendly iniciatívy, nedostatočná ochrana pred marketingom výrobcov umelého mlieka, neexistujúca sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti špecializovaných na riešenie medicínskych problémov pri dojčení atď.)

Zdravotný systém kašle na ženy, pre ktoré je dojčenie bolestivá a stresujúca skúsenosť

Napriek tomu, že dojčenie je fyziologický spôsob kŕmenia detí, dôsledkom necitlivých zásahov do pôrodu a popôrodnej starostlivosti, ktorá sa nezameriava na účinnú pomoc s dojčením, je pre mnohé ženy dojčenie bolestivá a stresujúca skúsenosť. Tieto ženy sú následne odkázané na to, aby útrapy s dojčením so zaťatými zubami znášali alebo ukončili dojčenie. Na Slovensku pôsobí občianske združenie MAMILA, ktoré šíri informácie o dojčení a pomáha ženám, ktoré pomoc aktívne vyhľadajú. Pomoc s dojčením však nie je hradená z verejného zdravotného poistenia, v zdravotnom systéme chýbajú špecializované pracoviská na riešenie problémov s dojčením z medicínskeho hľadiska, tiež chýbajú informácie. Aktivity spojené so šírením osvety a snahy o zmenu tohto stavu sú neraz vnímané ako fanatizmus, nálepkovaný označeniami ako “biomatky”, “módna vlna” a podobne. Predstavte si, že akákoľvek iná biologická norma, ktorej poškodenie by malo za následok zvýšenie rizík závažných ochorení a dopad na kvalitu života, by bola takýmto spôsobom umenšovaná a vysmievaná.

Chceme zmenu!

V spolupráci s občianskym združením MAMILA chceme tento stav zmeniť. Aj preto monitorujeme stav podpory dojčenia už v pôrodniciach, kde sú prvé dni po pôrode kľúčové z hľadiska toho či sa ženám podarí dojčiť s ľahkosťou alebo budú mať ťažkosti, ktorým sa dalo predísť. Ak ste tak ešte neurobili, vyplňte dotazník o podopore dojčenia v slovenských pôrodniciach. Vyplniť dotazník podpory dojčenia

The post Pri dojčení sa na zdravie žien zabúda appeared first on Ženské kruhy.

Lancet: cisársky rez sa nadužíva

Ženské kruhy — Mon, 29 Oct 2018 07:26:12 +0000

Celosvetovo sa končí cisárskym rezom až 21 % pôrodov, čo je viac ako odporúčaná miera potrebná z medicínskych dôvodov (10 až 15 %).
Až 60 % krajín má vyššiu mieru cisárskych rezov a 25 % krajín má nižšiu než odporúčanú mieru, čo naznačuje výrazné rozdiely v dodržiavaní odborných odporúčaní v praxi. (Na Slovensku sa v roku 2017 pohybovala miera cisárskeho rezu na úrovni 30 %)
V rámci jednotlivých krajín existujú veľké rozdiely v miere používania cisárskych rezov medzi súkromnými a verejnými nemocnicami, bohatšími a chudobnejšími regiónmi.
Autorky a autori vyzývajú zdravotnícky personál, nemocnice, zdravotné poisťovne, ženy a rodiny, aby obmedzili cisárske rezy na prípady, keď sú medicínsky indikované. Zároveň volajú po globálnej snahe skvalitniť pôrodnú starostlivosť.

Počet detí narodených cisárskym rezom na celom svete sa medzi rokmi 2000 až 2015 takmer zdvojnásobil. Podľa zistení odborného časopisu Lancet, ktoré odzneli na kongrese Medzinárodnej Federácie pre gynekológiu a pôrodníctvo v Brazílii, miera cisárskych rezov za toto obdobie stúpla z 12 % na 21 %. Zatiaľ čo táto život zachraňujúca operácia nie je v mnohých chudobných regiónoch a krajinách dostupná pre všetky ženy, ktoré ju potrebujú, v krajinách so stredným a vysokým príjmom sa nadužíva. Cisársky rez je život zachraňujúca operácia tak pre ženy ako aj deti v prípade, že počas pôrodu nastanú komplikácie ako napríklad krvácanie, tieseň plodu, vysoký krvný tlak alebo v prípade neobvyklej polohy plodu. Samotný zákrok však nie je pre matky a deti bez rizík a zvyšuje aj riziko komplikácií pri ďalších pôrodoch. Predpokladá sa, že 10 až 15 % percent pôrodov je potrebné ukončiť cisárskym rezom z medicínskych dôvodov. Miera cisárskych rezov by sa teda mala pohybovať niekde v tomto rozpätí. Napriek tomu autorský tím zistil, že viac ako jedna krajina zo štyroch mala v roku 2015 nižšiu mieru cisárskych rezov (28 %, 47 zo 169 krajín). Väčšina krajín naopak presiahla odporúčanú mieru (63 %, 106 zo 169 krajín). Najmenej v pätnástich krajinách presiahla miera cisárskych rezov dokonca 40 %.

Cisársky rez sa nadužíva aj na Slovensku

Zdroje: HPI Slovensko, GYNEKOLÓGIA PRE PRAX 2/2016

„Tehotenstvo a pôrod sú fyziologické procesy, ktoré vo väčšine prípadov prebehnú bez komplikácií. Vysoký nárast cisárskych rezov bez riadneho medicínskeho dôvodu v krajinách s vyšším príjmom je znepokojivý, pretože predstavuje zvýšené riziko pre ženy a deti. Cisársky rez môže predstavovať nebezpečenstvo a môže mať nežiaduce účinky na zdravie matiek a detí. Preto vyzývame zdravotnícky personál, nemocnice, zdravotné poisťovne, ženy a rodiny, aby cisárske rezy obmedzili iba na prípady, keď sú nevyhnutné zo zdravotných dôvodov,“ upozorňuje vedúca výskumu, doktorka Marleen Temmerman z Univerzity Agu Khana v Keni a Univerzity v belgickom Gente. „V prípade komplikácií je cisársky rez život zachraňujúca operácia. Z tohto dôvodu je potrebné zabezpečiť jeho dostupnosť v chudobných regiónoch. Cisársky rez musí byť na jednej strane dostupný pre všetky ženy, ktoré ho potrebujú, na druhej strane by sme sa mali vyhnúť jeho nadužívaniu.“

Globálne rozdiely v používaní cisárskych rezov

Séria článkov z odborného časopisu Lancet sa venovala celosvetovej miere cisárskych rezov na základe údajov zo 169 krajín, rozdelených na deväť oblastí. Tieto dáta pochádzali z databáz Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a UNICEF-u. V období od roku 2000 do roku 2015 miera cisárskych rezov na celom svete rástla každoročne o 3,7 %. To za sledované obdobie predstavuje celkový nárast z 12 % všetkých živonarodených detí (16 miliónov zo 131,9 miliónov) v roku 2000, na 21 % všetkých živonarodených detí (29,7 miliónov zo 140,6 miliónov) v roku 2015. Tempo rastu miery cisárskych rezov sa však líšilo v závislosti od oblasti. Napríklad oblasť južnej Ázie zaznamenala najvyšší nárast (6,1 % ročne), pričom v roku 2000 bol v tejto oblasti cisársky rez používaný v nedostatočnej miere, no už v roku 2015 bol nadužívaný (nárast zo 7,2 % na 18,1 %). V subsaharskej Afrike bol naopak nárast nedostatočný (2 % ročne) a miera cisárskych rezov tu stále zostáva nízka (4,1 % zo všetkých pôrodov v západnej a strednej Afrike, 6,2 % vo východnej a južnej Afrike). Cisársky rez sa stále nadužíva v Severnej Amerike, západnej Európe, Latinskej Amerike a Karibiku, kde prišlo za sledované obdobie každoročne k dvojpercentnému nárastu. Celková miera cisárskych rezov v týchto oblastiach vzrástla z 24,3 % na 32 % v Severnej Amerike, z 19,6 % na 26,9 % v západnej Európe a z 32,3 % na 44,3 % v Latinskej Amerike a v oblasti Karibiku.

Autorský tím zistil, že za celosvetový nárast cisárskych rezov sú zodpovedné najmä dva faktory: čoraz viac pôrodov sa presunulo do zdravotníckych inštitúcií (čo môže za približne dve tretiny nárastu) a vyššia miera medicínskych zásahov do pôrodov prostredníctvom cisárskych rezov v týchto inštitúciach (približne jedna tretina nárastu).

Pri skúmaní trendov v oblastiach s najvyššou mierou cisárskych rezov (Brazília a Čína) autorský tím zistil, že väčšinu cisárskych rezov podstúpili ženy s nízkym rizikom komplikácií a ženy, ktoré už podstúpili cisársky rez v minulosti. V Brazílii zaznamenali veľký nepomer medzi skupinou žien s vyšším vzdelaním (54,4 % porodilo cisárskym rezom) a ženami s nižším vzdelaním (19,4 % porodilo cisárskym rezom). V desiatich krajinách s najvyššou mierou cisárskych rezov v rokoch 2000 – 2015 tiež zaznamenali veľké regionálne rozdiely v ich používaní. Napríklad rozdiely medzi jednotlivými čínskymi provinciami sa pohybovali v rozmedzí 4 % až 62 %. Rozdiely medzi jednotlivými oblasťami Indie boli v rozmedzí 7 % až 49 %. Krajiny ako USA, Bangladéš a Brazília v priemere hlásili viac ako 25 % mieru používania cisárskeho rezu na národnej úrovni, no niektoré regióny v týchto krajinách používali cisársky rez až dvojnásobne častejšie ako iné regióny. Významné rozdiely boli tiež v krajinách s nízkym a stredným príjmom, kde najbohatšie ženy mali až šesťnásobne vyššiu mieru cisárskych rezov v porovnaní so ženami z najchudobnejších regiónov. Cisársky rez sa používal až 1,6-krát častejšie v súkromných zariadeniach v porovnaní so štátnymi zdravotníckymi zariadeniami. Autorky a autori sa domnievajú, že za týmto stavom môžu byť pretrvávajúce problémy s nedostatočným financovaním a personálnym obsadením v zdravotníckych zariadeniach, ktoré navštevujú obzvlášť zraniteľné skupiny obyvateľstva a nachádzajú sa v rurálnych oblastiach.

Poškodenie zdravia v súvislosti s nadužívaním a nedostupnosťou cisárskych rezov

Cisársky rez vykonaný v prípade komplikácií zvyšuje šancu na prežitie u matiek, novorodencov a detí. Taktiež môže znížiť riziko inkontinencie a prolapsu. Samotný cisársky rez je však spojený s krátkodobými a dlhodobými rizikami pre matky aj deti. V prípade, že sa vykoná bez medicínskej indikácie, neprináša matke a dieťaťu žiadne výhody. V týchto prípadoch môže mať negatívne dopady na zdravie žien a detí, a dokonca môže spôsobiť zbytočné úmrtie, najmä ak sa robí v zariadeniach s nedostatočným vybavením, nedostatočne vyškoleným personálom a nedostatočnou následnou zdravotnou starostlivosťou. Úmrtia matiek a poškodenie ich zdravia sa vyskytujú častejšie po cisárskom reze ako po vaginálnom pôrode. Čas potrebný na zotavenie matky po cisárskom reze je dlhší a zákrok môže spôsobiť zjazvenie tkaniva maternice. To môže mať pri ďalšom tehotenstve za následok krvácanie, nesprávne vyvinutie placenty, mimomaternicové tehotenstvo, potrat a predčasný pôrod. Autorský kolektív upozorňuje, že napriek nízkej miery výskytu týchto rizík, sú závažné. Každé z týchto rizík sa zvyšuje, ak žena podstúpi cisársky rez opakovane. Pribúdajú aj dôkazy o tom, že deti narodené cisárskym rezom sú vystavené iným hormonálnym, fyzickým, bakteriálnym vplyvom a tiež vplyvom liekov podaných počas pôrodu, ktoré môžu ovplyvniť ich zdravie. Dlhotrvajúci efekt týchto vplyvov ešte stále nie je dostatočne preskúmaný, no krátkodobé vplyvy zahŕňajú zmeny normálneho vývoja imunitného systému, čím sa zvyšuje riziko alergií, astmy a tieto deti majú iné zloženie črevnej mikroflóry v porovnaní s deťmi narodenými vaginálne.

„Keďže miera cisárskych rezov sa zvyšuje, a to najmä v prípadoch, keď nie sú medicínsky indikované, je veľmi dôležité preskúmať ich vplyv na zdravie žien a detí. Vďaka tomu budú môcť rodiny, zdravotnícky personálu a tvorcovia a tvorkyne politík robiť informovanejšie rozhodnutia. Cisársky rez so sebou nesie riziká ako každá iná veľká operácia a treba ich pri rozhodovaní brať do úvahy. Spolu s narastajúcou mierou používania cisárskych rezov z iných ako medicínskych dôvodov môžeme očakávať nárast komplikácií, ktorým by sa inak dalo predísť. Presadzujeme, aby sa cisársky rez používal naozaj iba v nutných prípadoch,“

profesorka Jane Sandall z Kráľovskej univerzity v Londýne

Ako znížiť nadužívanie cisárskych rezov

Medzi časté dôvody, pre ktoré si samotné ženy vyberú pôrod cisárskym rezom bez medicínskej indikácie, patrí predchádzajúca negatívna skúsenosť s vaginálnym pôrodom, strach z bolesti alebo strach z negatívnych vplyvov pôrodu na panvové dno, inkontinenciu, kvalitu sexuálneho života. Autorský tím odporúča zamerať výskum na preskúmanie využitia rôznych relaxačných techník, prípravy na pôrod, vzdelávacích kurzov a materiálov a stretnutí so zdravotníckym personálom, ktoré by podporili rešpektujúcu starostlivosť, vzájomnú spoluprácu medzi ženou a personálom a podporu tehotných žien. Pre zdravotnícky personál sa odporúča kvalitnejšie vzdelávanie, vypracovanie postupov, vzájomná komunikácia a konzultácie na získanie ďalšieho odborného názoru. Všetky tieto faktory môžu byť nápomocné v prípadoch, ktoré by inak viedli k cisárskym rezom v dôsledku strachu zdravotníckeho personálu. Zdravotnícky personál môže byť ovplyvnený strachom zo žaloby, neistotou ako postupovať ďalej či finančnými dôvodmi. V niektorých regiónoch cisársky rez vnímajú ako opatrenie, ktorým sa personál ochráni pred žalobami, keďže pravdepodobnosť žaloby pri komplikáciách je vyššia pri vaginálnom pôrode ako pri cisárskom reze. Autorský tím varuje, že v mnohých zariadeniach sa stávajú mladí zdravotníci a zdravotníčky expertami a expertkami na cisárske rezy, zatiaľ čo prichádzajú o možnosti získať istotu a zručnosti v asistovaní pri vaginálnych pôrodoch. Na zníženie miery cisárskych rezov sú potrebné zmeny v klinickej praxi, no výskum a investície do tejto oblasti sú nedostatočné. Niektoré staršie štúdie ukazujú, že podpora vaginálneho pôrodu pri dôkladne vybratých pôrodoch, keď je dieťa otočené zadočkom a pokus o vaginálny pôrod po predchádzajúcom cisárskom reze môžu pomôcť znížiť mieru cisárskych rezov.

Niektoré štúdie ukazujú, že zníženie počtu zásahov počas tehotenstva môže viesť k zníženiu miery cisárskych rezov, čo sa dá dosiahnuť zvýšením kompetencií pôrodných asistentiek pri pôrode, zriadením pôrodných centier a prístupom žien k neustálej podpore pri pôrode.

„Napriek tomu, že sme dospeli k takmer univerzálnemu konsenzu, že používanie cisárskych rezov v mnohých krajinách presiahlo obhájiteľnú mieru, stále sa nám nedarí nájsť efektívne opatrenia, ktoré by viedli k ich zníženiu. Tieto opatrenia by mali zohľadňovať predchádzajúcu pôrodnú skúsenosť ženy, brať do úvahy možné negatívne vplyvy cisárskeho rezu na zdravie a poskytovať psychickú podporu. Diskusia o zdravotnej starostlivosti poskytovanej pri pôrode má viesť k posilneniu žien. Vyžaduje si zapojenie zdravotníckeho personálu, tvorcov a tvorkýň politík a občianskeho sektora.“ tvrdí doktorka Ana Pilar Betran zo Svetovej zdravotníckej organizácie.

Stanovisko Medzinárodnej federácie pre gynekológiu a pôrodníctvo

Časopis Lancet uverejnil aj najnovšie vyhlásenie Medzinárodnej federácie pre gynekológiu a pôrodníctvo (FIGO): Ako zastaviť epidémiu cisárskych rezov. Text obsahuje šesť odporúčaní, ktoré majú pomôcť znížiť mieru nadbytočných cisárskych rezov, ako napríklad informovanie žien o výhodách a rizikách cisárskeho rezu, zosúladenie finančných nákladov na cisársky rez a vaginálny pôrod v súkromných a štátnych zdravotníckych zariadeniach, zavedenie povinnosti pre všetky nemocnice každoročne zverejňovať mieru cisárskych rezov. Emeritný profesor Gerard Visser z Univerzitnej nemocnice v Holandsku a predseda výboru FIGO na Ochranu materstva a zdravia novorodencov dodáva:

„Celosvetový nárast cisárskych rezov je alarmujúci. Tento trend sa nám nepodarí zastaviť len prostredníctvom zdravotníckemu personálu. Je potrebné spojiť sily s vládnymi orgánmi, zdravotnými poisťovňami a ženskými organizáciami. Ženy a ich rodiny musia mať istotu, že dostanú adekvátnu zdravotnú starostlivosť, ktorá bude zodpovedať ich individuálnym potrebám.“

V predslove časopisu Lancet k publikovaným textom sa píše: „Zatiaľ sa nám nepodarilo vyriešiť, ako postupovať, keď rozhodnutie ženy v prospech cisárskeho rezu je v rozpore s odbornými odporúčaniami. Hoci v tejto sérii článkov tvrdíme, že cisárske rezy na požiadanie výraznejšou mierou neprispievajú k nadužívaniu týchto zákrokov, chceme zdôrazniť, že snahy o zníženie miery cisárskych rezov musia rešpektovať právo žien zvoliť si okolnosti pôrodu. Smernice britského Národného inštitútu pre zdravie a excelentnosť v starostlivosti (NICE) napríklad hovoria, že žene má byť ponúknutá možnosť zvoliť si plánovaný cisársky rez, ak si to želá. No taktiež dávajú možnosť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti odmietnuť vykonať cisársky rez a odporučiť ju k inému poskytovateľovi. Nové odporúčania WHO zdôrazňujú, aby sme sa cisárskemu rezu vyhli vždy, keď nie je medicínsky indikovaný. Čo nám teda zostáva? Publikovaním tejto série článkov dúfame, že sa nám podarí rozprúdiť diskusiu a podnietiť výskum potrebný na zníženie miery cisárskych rezov.“ Z anglického jazyka preložila: Miroslava Rašmanová Jazyková korektúra: Tatiana Jančáriková Zdroj

The post Lancet: cisársky rez sa nadužíva appeared first on Ženské kruhy.

Slovenské pôrodníctvo nutne potrebuje systémové zmeny

Ženské kruhy — Thu, 08 Feb 2018 11:12:10 +0000

2. 2017 – V pôrodníckych zariadeniach na Slovensku sú masívne a systémovo porušované ľudské práva rodiacich žien. Súčasné kroky ministerstva zdravotníctva či jednotlivých nemocníc nepostačujú na to, aby sa situácia nejako zásadnejšie zlepšila. Nutné sú systémové zmeny, vďaka ktorým bude pôrodná starostlivosť orientovaná na potreby rodiacich žien a ich detí, a nie zdravotníckeho personálu, ako je to dnes. Správne fungujúci systém pôrodnej starostlivosti musí na všetkých úrovniach rešpektovať, chrániť a napĺňať ľudské práva. To je hlavný záver publikácie Ženy – Matky – Telá II: Systémové aspekty porušovania ľudských práv žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku*. Na diskusii s odbornou verejnosťou ju dnes prezentovali združenia Občan, demokracia a zodpovednosť a Ženské kruhy, ktoré ju vydali v spolupráci s nezávislými expertkami. Okrem reflexie súčasného stavu pôrodníctva ňou chcú prispieť do diskusie o jeho problémoch a k hľadaniu serióznych riešení. „Náš výskum potvrdzuje, že situácia je vážna: v pôrodniciach sa masívne porušujú práva žien, nie je v nich zriedkavé ani násilie na ženách, ktoré má rôzne podoby. Napríklad nútenie žien do polohy v ľahu a vyväzovanie nôh do strmeňov, rutinné nástrihy hrádze, tzv. tlak na fundus/Kristellerova expresia, ľudovo nazývané aj ako „skákanie po bruchu“, ale aj kričanie na ženy, ich zastrašovanie či iné formy nátlaku, znevažovania, zosmiešňovania a celkovo nerešpektujúceho zaobchádzania a psychického násilia,“ hovorí Janka Debrecéniová, právnička združenia Občan, demokracia a zodpovednosť a editorka publikácie. „Zdravotnícky personál dostatočne nerozumie, v čom spočíva informovaný súhlas, a celkovo aj úroveň poskytovania informácií ženám počas pôrodov je veľmi slabá. To sú len niektoré závažné znaky toho, že slovenské pôrodnice sú hierarchické a patriarchálne inštitúcie s mocensky nastavenými pravidlami, kde o pôrodoch väčšinou rozhoduje pôrodnícky personál a nie samotné ženy ako autonómne a slobodné ľudské bytosti s vlastnou vôľou, dôstojnosťou a právami.“ „Alarmujúce je, že zdravotnícky personál si často ani neuvedomuje, že svojimi postupmi aj správaním hrubo porušuje záväzné ľudskoprávne štandardy, ako aj zdravotnícke štandardy odporúčané príslušnými medzinárodnými organizáciami. Na Slovensku navyše stále nie sú prijaté štandardy pôrodnej starostlivosti, ktoré by vychádzali zo súčasných poznatkov medicíny založenej na dôkazoch (evidence-based medicine) a ktoré by boli centralizované na potreby žien. Aj preto sa v slovenských pôrodniciach používajú desiatky rokov staré, prekonané a nezriedka škodlivé praktiky, ktoré sa často vykonávajú rutinne a paušálne, ako napríklad váženie a meranie detí bezprostredne po pôrode, ktoré narúša ich popôrodnú adaptáciu,“ uvádza predsedníčka združenia Ženské kruhy Zuzana Krišková.

Žiadame systémové zmeny

Autorky publikácie poukazujú na nutnosť systémových zmien v slovenskom pôrodníctve, ktoré sa musia uskutočniť na všetkých úrovniach, jednotlivé zdravotnícke zariadenia a inštitúcie vzdelávajúce zdravotnícky personál nevynímajúc. Zmeny bude nutné zavádzať koncepčne a premyslene a jednotlivé kroky a opatrenia neustále vyhodnocovať a vylepšovať. Pri zavádzaní aj pri realizácii zmien bude potrebné poctivo zbierať a analyzovať dáta vrátane informácií o potrebách a požiadavkách žien a spätnej väzby od nich. Bez ich rovnocennej účasti nebude možné prijať kvalitné a pre ženy akceptovateľné riešenia. V celom procese budú popri pôrodníkoch a pôrodníčkach rovnako kľúčové aj pôrodné asistentky, manažmenty nemocníc a okrem ministerstva zdravotníctva a jeho organizácií aj iné dotknuté rezorty. „Aj keď systémové zmeny budú nepochybne vyžadovať vynaloženie množstva zdrojov, jednou z najväčších výziev bude pravdepodobne zmeniť postoje zdravotníckeho personálu k rodiacim ženám, stereotypné predstavy o nich a zabehnuté vzorce rozmýšľania, správania a konania. Tie sa premietajú nielen do jednotlivých úkonov personálu, ale aj do jeho celkovej komunikácie a spolupráce s rodiacimi ženami. Publikácia pritom ukazuje, že komunikácia a spolupráca personálu s rodiacimi ženami patria medzi najslabšie miesta pôrodnej starostlivosti na Slovensku,“ dopĺňa Debrecéniová. Publikácia tiež opisuje, ako je systém orientovaný a centralizovaný na personál a jeho potreby, namiesto orientácie na ženy, ich potreby a práva. Z rozhovorov s personálom bolo napríklad zrejmé, že aj keď si v niektorých prípadoch uvedomoval škodlivosť polohy v ľahu pre ženy, prakticky im rodenie v inej polohe neumožňoval – z dôvodu, že poloha v ľahu je pre zdravotníkov a zdravotníčky pohodlnejšia. „Všeobecne sa tiež ukázalo, že ideálna spolupráca pre personál je taká, ak rodiaca žena iba vykonáva pokyny bez rečnenia a zbytočných požiadaviek, ktoré by narúšali rutinu a pohodlie personálu,“ hovorí Krišková. Publikácia vychádza z výskumu, realizovaného formou hĺbkových rozhovorov s pôrodníkmi, pôrodníčkami a pôrodnými asistentkami, ako aj rodiacimi ženami. Opiera sa aj o monitoring, ktorý združenia uskutočnili vo všetkých pôrodniciach na Slovensku. Výskumné zistenia sú okrem ľudskoprávnych rámcov postavené aj na východiskách antropológie pôrodu. Táto disciplína skúma pôrod a pôrodnú starostlivosť v širších spoločenských a kultúrnych súvislostiach a búra predstavy a mýty o tom, čo je v pôrodnej starostlivosti „normálne“. Publikácia obsahuje podrobný prehľad ľudskoprávnych štandardov (ktoré sú záväzné aj pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v iných oblastiach) a analyzuje príčiny a prejavy systémového porušovania práv žien v pôrodniciach. Prináša tiež príklady dobrej praxe. Publikácia sa podrobne venuje napríklad správaniu sa a komunikácii zdravotníckeho personálu a jeho vnímaniu spolupráce s rodiacimi ženami, závažným nedostatkom pri informovaní rodiacich žien a pri zabezpečovaní ich slobodného a informovaného rozhodovania sa o okolnostiach pôrodu, intervenciám pri pôrode, ktoré nerešpektujú medzinárodne uznávané zdravotnícke štandardy, mocenským hierarchiám, vzťahom, organizácii práce a organizačnej kultúre v pôrodniciach, ale aj vzdelávaniu zdravotníckeho personálu či jeho reflexiám o potrebe zmien pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti. Publikácia je pokračovaním publikácie Ženy – Matky – Telá: Ľudské práva žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku vydanej v roku 2015, ktorá pilotne zmapovala porušovanie práv rodiacich žien v pôrodniciach.

The post Slovenské pôrodníctvo nutne potrebuje systémové zmeny appeared first on Ženské kruhy.

Správa o skúsenostiach Rómok so slovenským pôrodníctvom

Ženské kruhy — Tue, 28 Nov 2017 10:07:25 +0000

Mnohé rómske ženy na Slovensku hovoria, že čelia diskriminácii, segregácii a hrubému zaobchádzaniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti o ich reprodukčné zdravie, uvádza správa Poradne pre občianske a ľudské práva a Centra pre reprodukčné práva (Center for Reproductive Rights).

Vakeras zorales

Publikovaná správa Vakeras zorales – Hovoríme nahlas: Skúsenosti rómskych žien so zdravotnou starostlivosťou o reprodukčné zdravie na Slovensku zachytáva osobné príbehy 38 rómskych žien z marginalizovaných komunít. V správe popisujú, že zažívajú diskrimináciu a násilie v zdravotníckych zariadeniach gynekologickej a pôrodnej starostlivosti na východnom Slovensku. „Počas pôrodu, keď som rodila, by som povedala, že kričia na ženy. Aspoň taký som mala pocit, žekričia, zvyšujú hlas, nohy viazali a napríklad skáču na brucho. [Mne na brucho skočila] jedna žena, že úplne, úplne je na tebe celou váhou a tlačí na brucho a kričí: ,Tlač, tlač! A čo, keď ši še je…la , ta musiš porodziť!ʻ“ Uviedla napríklad Viola, jedna z opýtaných v správe. Čo sa týka segregácie (oddeľovania) Rómskych žien od bielych, z textu Vakeras zorales vyplýva, že zdravotnícky personál oddeľuje ženy od iných žien na základe ich etnicity. Oddeľovanie praktizujú v gynekologických ambulanciách, ako aj v pôrodniciach. „Rómky majú iba dve izby, kde sú čisto Rómky a biele majú viac izieb a možno dve sú na izbe. Rómky majú štyri postele v jednej izbe a v tej druhej je šesť-osem postelí.“ „Keď ich je viac [Rómiek], tak ich dávajú na chodbu na lehátka… alebo sa ešte opýtajú Rómiek, či nechcú niekoho ku sebe. Na jednej posteli by boli dve, ale po pôrode je žena bolestivá, tak samozrejme nechce, a tak spia na chodbe na lehátkach.“ „Tiež toto, že máme osobitnú jedáleň, tak by som povedala, že inde jedia Rómky a inde biele.” Pre správu povedala Viola. V správe tiež mimovládne organizácie odporúčajú sled krokov, ktoré by príslušné štátne inštitúcie mali podniknúť na to, aby zabezpečili rešpektovanie práv rómskych žien. Prečítajte si celú správu

The post Správa o skúsenostiach Rómok so slovenským pôrodníctvom appeared first on Ženské kruhy.

Prečo testovať lieky aj na tehotných ženách

Ženské kruhy — Mon, 27 Feb 2017 15:24:30 +0000

Je nepísaným pravidlom, že tehotné ženy bývajú vylúčené z klinických štúdií. Môže táto prax spôsobovať viac škody než úžitku? Keď sa zastaví srdce, záleží na každej minúte. S každou minútou, ktorá ubehne, než sa podarí srdce znovu naštartovať, sa šance na prežitie znižujú. Anne Lyerly bola preto dosť prekvapená, keď pred dvadsiatimi rokmi v noci zavolal lekár počas oživovania pacientky so zástavou srdca. Doktorka Lyerly bola čerstvo atestovaná gynekologička. Na telefóne bol internista, zúfalo sa pokúšajúci oživiť zomierajúcu pacientku. Tehotnú zomierajúcu pacientku. Volal preto, že jeho nadriadený chcel vedieť či liek, nevyhnutný pri liečbe zástavy srdca, neublíži plodu. Doktorka Lyerly zostala zarazená. Väčšina liekov sa nikdy netestovala na tehotných ženách, takže si uvedomovala, že je šanca, že liek poškodí plod. Jej odpoveď však bola jednoznačná: „Povedz mu, že ide o život. Je úplne jedno, aký liek použije. Tá žena zomiera.“ V nasledujúcich rokoch doktorka Lyerly (teraz už ako gynekologička-pôrodníčka a bioetička na Univerzite v Severnej Karolíne) dostávala takéto otázky znova a znova. Pýtali sa kolegovia, pacientky aj známi, ktorí chceli vedieť, či je pre tehotnú ženu bezpečné pokračovať v užívaní antidepresív, liekov na migrénu alebo používať inhalátor pri astme. Niekedy bola odpoveď jednoznačná: zomierajúca žena má dostať liek, ktorý jej zachráni život. A to bez ohľadu na riziká, ktoré užitie lieku znamená pre plod. Väčšinou však nedokázala odpovedať s takou istotou. Keďže testovanie liekov na tehotných ženách sa dlhodobo považuje za neetické, vedci jednoducho nepoznajú odpoveď, či sú mnohé z často užívaných liekov bezpečné pre tehotné ženy. Až 91 percent z viac ako 600 liekov na predpis, ktoré americká Agentúra pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) schválila v rokoch 1980 až 2010, nebolo dostatočne preskúmaných z hľadiska bezpečnosti pre tehotné ženy.

Keďže testovanie liekov na tehotných ženách sa dlhodobo považuje za neetické, vedci jednoducho nepoznajú odpoveď, či sú mnohé z často užívaných liekov bezpečné pre tehotné ženy

V posledných rokoch sa však skupinka odborníčok na bioetiku spolu s Anne Lyerly rozhodla zmeniť dlhotrvajúci nezáujem vedy o tehotné ženy. Tvrdia, že veda a spoločnosť sa mýli a že naša snaha ochrániť tehotné ženy a deti počas vývoja v maternici ich v skutočnosti ohrozuje. „Etika nevylučuje, aby sme do výskumov zahŕňali aj tehotné ženy,“ hovorí doktorka Lyerly. „V skutočnosti si to etika vyžaduje.“ 16. decembra 1961 publikoval časopis Lancet list od austrálskeho gynekológa, Williama McBridea. Doktor McBride napísal, že v uplynulých mesiacoch ho znepokojili opakujúce sa vrodené vývojové vady u novorodencov, konkrétne závažné poškodenia končatín. Matky týchto detí užívali počas tehotenstva nový liek s názvom Distaval. Jeho aktívnu zložku tvoril thalidomid. V nasledujúcich mesiacoch hlásili podobné prípady aj ďalší doktori. Čoskoro sa ukázalo, že thalidomid, sedatívum, ktoré bolo propagované ako bezpečný liek na liečbu rannej nevoľnosti tehotných žien, mal v skutočnosti zdrvujúce dopady na verejné zdravie. Spôsobil závažné vrodené vady až 12 000 deťom. Ďalšia kríza nastala o desať rokov, keď vedci zistili, že diethylstilbestrol, ktorý sa bežne predpisoval na odvrátenie potratu, zvyšoval riziká rakoviny u dievčat, ktoré boli v maternici vystavené jeho pôsobeniu. Tieto tragédie zanechali po sebe dedičstvo, ktoré sa prejavilo v tom, ako sa dnes pozeráme na tehotné ženy a lieky. Tehotné ženy sa, pochopiteľne, začali stavať k užívaniu liekov opatrne. Vedci, farmaceutické firmy a politici sa čoraz viac zdráhali povoliť tehotným ženám (a dokonca aj ženám, ktoré sú v plodnom veku) účasť na klinických štúdiách. Prijali sa predpisy, ktoré označili tehotné ženy ako zraniteľnú skupinu a až na prísne vymedzené výnimky do značnej miery obmedzili ich možnosti zúčastňovať sa na klinických štúdiách.

Vedci, farmaceutické firmy a politici sa čoraz viac zdráhali povoliť tehotným ženám účasť na klinických štúdiách

Na prvý pohľad sa zdá byť táto opatrnosť na mieste. Mnohé z liečiv, ak sú užívané v nesprávnych dávkach a v nevhodnom čase, prechádzajú cez placentu a môžu narušiť vývoj plodu alebo viesť až k potratu. Zároveň však platí, že mnohé budúce matky potrebujú užívať lieky. „Tehotné ženy môžu ochorieť a choré ženy môžu otehotnieť,“ hovorí Brian Cleary, hlavný farmakológ z Rotunda Hospital v írskom Dubline. Tento rok porodí na celom svete okolo 130 miliónov žien. Medzi nimi budú mnohé, ktoré zápasia s rôznymi zdravotnými ťažkosťami od depresie po diabetes, od migrény po maláriu, epilepsiu, Crohnovu chorobu a mnohé iné. Veľkej skupine tehotných žien predpíšu lekári počas tehotenstva aspoň jeden liek. Je ťažké presne vyčísliť, koľko žien užíva počas tehotenstva lieky. Podľa niekoľkých analýz databáz predpísaných liekov je podiel tehotných žien, ktoré dostanú počas tehotenstva aspoň jeden recept 56 % v Dánsku a v Kanade, 57 % v Nórsku, 64 % v USA, 85 % v Nemecku, 93 % vo Francúzku. Keďže momentálne máme k dispozícii len obmedzené informácie o bezpečnosti užívania týchto liekov počas tehotenstva, mnohé ženy sa budú musieť rozhodnúť: užívať lieky, ktorých účinky na moje vyvíjajúce sa dieťa nie sú známe, alebo zanedbať liečbu, ktorá môže byť dôležitá pre moje vlastné zdravie? © Laura Breiling

Neliečené ochorenie u matky je rovnako nebezpečné aj pre plod

Heidi Walker, laboratórnu techničku z anglického Nottinghamu, na jeseň v roku 2013 hospitalizovali so závažnou depresiou. Počas dvojmesačného pobytu v nemocnici sa pomaly dala dokopy. Čiastočne aj vďaka antidepresívam a antipsychotikám, liekom proti úzkosti a liekom na spanie. Niekoľko mesiacov po tom, ako ju prepustili, Heidi nečakane zistila, že čaká svoje prvé dieťa, dievčatko. „Bolo to pre mňa prekvapenie,“ spomína. „Vôbec som neuvažovala nad tým, či sú lieky, ktoré beriem, bezpečné v tehotenstve.” Čoskoro však zistila, že žiaden zo štyroch liekov, ktoré užívala, nebol dostatočne testovaný na tehotných ženách. Štúdie na zvieratách vyvolávali mierne obavy. Tak ako mnohé ženy s chronickými chorobami, stála Heidi pred mučivým rozhodnutím. Na jednej strane sa obávala toho, čo by mohli lieky urobiť s jej vyvíjajúcou sa dcérou. „Užívala som viacero liekov a prišlo mi to riskantné. Každý už počul o thalidomide a podobných veciach.“ Zároveň sa však obávala toho, čo sa stane, ak lieky vysadí a depresia sa vráti. „Budem schopná postarať sa o dieťa?“ pýtala sa. „V prípade, že sa nebudem cítiť dobre, budú sa o nás zaujímať sociálne úrady?“ Po konzultácii so svojím lekárom sa Heidi rozhodla vysadiť všetky lieky. Nahradila ich nízkymi dávkami sertralínu – antidepresívom, ktorého účinky sú u tehotných žien relatívne dobre preskúmané. Ako však znižovala dávky liekov, dostavili sa vážne ťažkosti. „Bolo to pre mňa psychicky veľmi náročné,“ spomína. „Mala som triašku, pocit elektrických výbojov v mozgu a cítila som sa veľmi, veľmi zle.“ Heidi, ktorá porodila minulý rok v januári, však verí, že sa rozhodla dobre. „Nikdy neviete. Ak by som pokračovala v užívaní liekov a dcére by niečo bolo, mala by som veľké výčitky. Kto by nemal?“ Mnohé budúce matky sa rozhodli rovnako. Keďže nemajú dostatočné údaje o bezpečnosti liekov, ženy aj zdravotníci sa prikláňajú k opatrnosti. Lieky s neznámym rizikom vysadia.

Keď Rachel Tackitt na jeseň roku 2014 otehotnela, neurologička jej oznámila, že má len veľmi obmedzené informácie o bezpečnosti lieku, ktorý užívala na chronické migrény. „Moja lekárka povedala, že mi nemôže s čistým svedomím odporučiť ani povoliť pokračovať v užívaní lieku. Pretože možné riziká nie sú známe,“ vraví Rachel, ktorá pracuje ako inžinierka v Tuscone v Arizone. Rachel napokon tento liek vysadila, rovnako aj ďalšie dva, ktoré brala na migrénu. Vzápätí sa jej bolesti hlavy vrátili v plnej sile. Každý týždeň až do júla, kým neporodila, trpela dvoma až tromi vyčerpávajúcimi migrénami. Najmä v prvom trimestri strávila veľa času tým, že len ležala v tmavej miestnosti a čakala, kým sa bolesť hlavy skončí. V niektorých prípadoch môže mať vysadenie liekov tragické následky. Pravidelná Správa o úmrtiach tehotných žien v Spojenom kráľovstve a Írsku opisuje prípady, keď tehotné ženy zomreli po tom, ako prestali užívať lieky na astmu či epilepsiu. Neliečené ochorenie u matky je rovnako nebezpečné aj pre plod. Napríklad neliečená depresia zvyšuje riziko, že dieťa nebude dobre prospievať, môže viesť k predčasnému pôrodu a nízkej pôrodnej hmotnosti. Rovnako aj neliečená astma. „Odmietaním riešenia zdravotného stavu ženy napokon často poškodíme plod ešte viac,“ hovorí Maggie Little, bioetička na Univerzite v Georgetowne vo Washingtone D.C., ktorá sa špecializuje na etiku reprodukcie a výskumu. „Vo všeobecnosti platí, že vyvíjajúce sa dieťa potrebuje zdravú matku.“

Dôraz na vedecké dôkazy však akoby neplatil pri liečbe tehotných žien

Nezodpovedané otázky pri liečbe tehotných žien trápia Anne Lyerly, odkedy sa stala lekárkou. Keď v roku 1995 promovala, medicína sa práve začínala prikláňať smerom k starostlivosti založenej na dôkazoch. Tá kladie v starostlivosti o pacienta dôraz na dodržiavanie presných, vedecky preskúmaných postupov, nie na osobnú skúsenosť či intuíciu. Tento dôraz na vedecké dôkazy však akoby neplatil pri liečbe tehotných žien. „Je známe, že predpisujeme lieky bez toho, aby sme disponovali potrebnými dátami o ich bezpečnosti alebo o presnom dávkovaní,“ vraví. Doktorka Lyerly bola nedostatkom dát frustrovaná, pretože svojim pacientkam chcela dávať lepšie odporúčania ohľadne liekov, ktoré užívali. Keď sa stala začiatkom nového milénia členkou etickej komisie, ktorá schvaľuje návrhy na výskum na ľudských subjektoch, jej frustácia ešte vzrástla. Po tom, ako strávila hodiny s tehotnými pacientkami hľadaním odpovedí na ich otázky o liekoch, mala hodnotiť návrhy na štúdie, ktoré mali potenciál tieto otázky zodpovedať. Uvedomila si však, že tehotné ženy sú často z výskumov automaticky vylúčené, a to aj v prípade, že výskum pre ne predstavuje minimálne riziko. „Ľudia majú pohotovú odpoveď: Je neetické testovať na tehotných ženách. Vytáča ma, že sa oháňajú etikou.“ Anne Lyerly im často oponovala, že oveľa väčšie riziko je liečiť tehotné ženy bez dôkazov, no dlhé roky sa nič nemenilo. Jedného dňa, niekedy v roku 2007 alebo 2008 keď znova zasadala v komisii, jej to sympaticky pôsobiaci vedec povedal narovinu: „Chápem, kam mierite… ale musím sa priznať, že tehotné ženy proste do výskumu nezahŕňam. Je to skrátka môj predsudok.“ A to bola posledná kvapka. Doktorka Lyerly sa spojila s kolegyňami, ktoré mali na túto vec podobný názor: Maggie Little (bioetička z Georgetown univerzity) a Ruth Faden (bioetička z John Hopkins Univerzity). Dohodli si stretnutie vo Washingtone, kde u Ruth na verande pri káve bedákali nad tým, ako málo je vedeckých poznatkov o bezpečnosti liekov v tehotenstve. S týmito obavami nie sú samy. „Stále je tu mnoho liekov, o ktorých toho veľa nevieme, vrátane tých, ktoré sa používajú pomerne často, “ vraví Jan Friedman, genetik z Univerzity v Britskej kolumbii v Kanade. „Na výskum v tejto oblasti ide málo peňazí a momentálne sa mnoho výskumov ani nerobí.“ A tí vedci, ktorí sa snažia tieto dáta získať, majú problémy s tým, aby etická komisia ich štúdie vôbec schválila. Doktorky Lyerly, Little a Faden sa rozhodli, že táto téma potrebuje aktívnu advokáciu. Trojica žien na jar v roku 2009 spustila iniciatívu s názvom Druhá vlna – kampaň na podporu eticky zodpovedného výskumu na tehotných ženách. Tento názov odkazuje na takzvanú prvú vlnu, ktorú predstavuje reforma klinického výskumu z roku 1990, keď vedci začali do štúdií zahŕňať viac žien. Od spustenia iniciatívy lobujú u zákonodarcov, organizujú konferencie a napísali tiež kopec článkov a komentárov. Iniciatíva prepisuje známy scenár. Celé desaťročia sa etika využívala na to, aby sa ospravedlnilo vylúčenie tehotných žien z výskumov. Doktorky Lyerly, Little a Faden prinášajú opačný argument: zahrnúť tehotné ženy do výskumu je etickou povinnosťou. Správať sa, akoby tehotné ženy neexistovali, je jednoducho neospravedlniteľné a odopiera im to prístup k medicínskemu pokroku. „Financujeme biomedicínsky výskum svojimi daňami a chceme z neho mať úžitok rovnako ako všetci ostatní,“ vraví Ruth Faden. „Nechceme, aby z neho mali úžitok iba ľudia, ktorí tehotní nie sú.“

Tehotenstvo je stav ‘off label‘

Okrem toho, že je to nespravodlivé, sa nebezpečne zväčšujú aj medzery v poznaní. Napriek tomu, že mnohé netestované lieky sú počas tehotenstva bezpečné, iné sú na trhu roky bez toho, aby sme o ich rizikách pre tehotné ženy čo i len tušili. Napríklad v roku 2006 časopis New England Journal of Medicine napísal, že ženy, ktoré užívajú ACE inhibítory (lieky často predpisované pri vysokom krvnom tlaku) počas prvého trimestra tehotenstva, majú takmer trojnásobne vyššie riziko, že ich dieťa bude mať závažnú vrodenú vývojovú vadu. V tom čase už boli ACE inhibítory na trhu viac ako tridsať rokov a všeobecne boli považované za bezpečné aj pre tehotné ženy. Ak by sa účinky lieku počas prvého trimestra tehotenstva preskúmali skôr, zrejme sa dalo predísť množstvu závažných vývojových vád u detí žien, ktoré ich užívali. Je to irónia príbehu thalidomidu. Ten sa zvyčajne uvádza ako dôvod, prečo tehotné ženy do výskumov nezahŕňať. Ale ani thalidomid nebol testovaný na tehotných ženách predtým, než sa dostal do predaja. Jeho účinky majú navyše také katastrofálne následky na vyvíjajúci sa plod, že stačil malý výskum a jeho ničivé účinky by boli odhalené, čo by zachránilo tisíce detí. „Ak budeme poctivejšie skúmať účinky liekov v tehotenstve pred tým, ako lieky schválime, zabránime ďalším podobným prípadom ako thalidomid,“ hovorí Maggie Little. „Ponaučenia, ktoré si berieme z minulosti, nie sú vždy správne.“ Vylúčenie tehotných žien z účasti na výskume liekov spôsobuje, že lekári nevedia, ako liečiť choré tehotné pacientky. Ako hovoria doktorky Lyerly, Little a Fade, „ukázalo sa, že tehotenstvo je stav ‘off label‘ (poznámka: označenie pre lieky, ktoré sú užívané mimo opísanej indikácie).“

Tehotné ženy tak boli ušetrené rizík spojených s výskumom, no aj tak sa stali pokusnými králikmi

V čase založenia Iniciatívy druhej vlny sa zhodou okolností toto nebezpečenstvo desivo prejavilo v súvislosti s novým nebezpečným vírusom. V apríli 2009 americké Centrum pre kontrolu ochorení a prevenciu (CDC) ohlásilo, že dve deti v Spojených štátoch sa nakazili vírusom prasacej chrípky H1N1. Do júna sa vírus rozšíril do viac ako 70 krajín a Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila stav pandémie. Tehotné ženy boli vo väčšej miere ako bežná populácia ohrozené závažnými komplikáciami ochorenia, hospitalizáciou a úmrtím. Počas prvých dvoch mesiacov, od kedy sa vírus objavil v USA, naň zomrelo minimálne šesť nakazených tehotných žien. CDC odporučilo podávať tehotným ženám oseltamivir – antivirotikum, ktoré poznáme pod názvom Tamiflu. Niekoľko malých observačných štúdií naznačovalo, že je nepravdepodobné, že by liek spôsoboval závažné vrodené vady. No informácií bolo málo. Mnohé zo zmien v tehotenstve ako zvýšený objem krvi a zmeny fungovania pečene či obličiek ovplyvňujú účinnosť užívaných liekov. No tento vplyv často nie je možné dopredu odhadnúť. Kým nie je liek testovaný špecificky na tehotných ženách – a oseltamivir v tej dobe nebol – zdravotníci si nemôžu byť istí správnym dávkovaním. „Obávali sme sa toho, že pri nedostatku kvalitných dát o Tamiflu ho môžeme dávkovať nesprávne,“ spomína Anne Lyerly. Obavy boli oprávnené. Podľa výskumu publikovaného v roku 2011 tehotné ženy vylučujú z tela liek rýchlejšie ako ostatné ženy. To znamená, že dávky lieku u tehotných žien, ktoré užívali Tamiflu počas pandémie, neboli dostatočné. Niektorí odborníci a odborníčky sa domnievajú, že aj to mohlo prispieť k zraniteľnosti tejto skupiny obyvateľstva: dávkovanie antivirotík bolo príliš nízke. Tehotné ženy tak boli ušetrené rizík spojených s výskumom, no aj tak sa stali pokusnými králikmi.

Pre milióny žien na celom svete, ktoré potrebujú užívať lieky, nie je rozhodovanie jednoduché a neexistujú pre ne správne odpovede

Shifneez Shakir, bývalá učiteľka chémie z Maledív, zažila za posledných desať rokov tri náročné – a veľmi rozdielne – tehotenstvá. Shifneez trpí závažnou formou ochorenia červených krviniek – kosáčikovitou anémiou. Červené krvinky sú za normálnych okolností oválne a bacuľaté, no pri tomto ochorení menia svoj tvar na polmesiac. Deformované červené krvinky môžu upchávať krvný obeh, čím zamedzujú prísun kyslíka do tkanív. To spôsobuje periodické epizódy intenzívnej bolesti. Ženy s týmto ochorením majú zvýšené riziko predčasného pôrodu, pôrodu dieťaťa s nízkou pôrodnou hmotnosťou a tiež potratov. V súčasnosti je na toto ochorenie známy jediný liek s názvom hydroxyuerea – určený na liečbu rakoviny. Bezpečnosť tohto lieku pre tehotné ženy nebola doposiaľ riadne preskúmaná. Jeho vysoké dávky spôsobovali pri štúdiách na zvieratách vrodené defekty u jahniat. Ženám sa odporúča liek vysadiť ešte predtým, ako otehotnejú. Počas svojich prvých dvoch tehotenstiev v rokoch 2005 a 2008 sa Shifneez rozhodla liek neužívať. A to aj napriek tomu, že je to jediný liek, vďaka ktorému je jej krvný obeh plynulý a ona netrpí neznesiteľnými bolesťami. Po vysadení lieku sa jej zdravie rapídne zhoršilo a v jedenástom týždni svojho prvého tehotenstva potratila. „Bola som zničená,“ spomína Shifneez. Napriek tomu, že druhé tehotenstvo sa skončilo pôrodom krásneho zdravého syna, v druhom trimestra zažila závažné komplikácie a musela byť hospitalizovaná. Keď v roku 2013 otehotnela tretíkrát, bola odhodlaná vyhnúť sa ďalšej takejto kríze. Tentokrát sa rozhodla, že liek bude užívať naďalej. Napriek tomu, že celé tehotenstvo zvládala dobre, málokto z lekárov či lekárok podporil jej rozhodnutie. Keď sa dozvedeli, aký liek užíva, odporučili jej interupciu. Shifneez s manželom odkladali moment, keď rodine a priateľom oznámia, že je tehotná, pre prípad, že by tehotenstvo muselo byť ukončené. Napriek tomu, že verila, že jej rozhodnutie bolo pri všetkých tých limitovaných informáciách správne, obávala sa možných následkov. Ani pravidelné ultrazvukové vyšetrenia ju nezbavili strachu. Čo ak má dieťa nejakú vadu, ktorú na ultrazvuku nevidno? „Psychicky som sa pripravovala na najhoršie,“ vraví. Prvého júla 2014 sa jej narodila dcérka Eiliyah. „Prvé čo som sa spýtala bolo: Je v poriadku? Bola som veľmi nervózna. A potom som ju uvidela.“ Vážila 2,9 kg a bola dokonalá. „Bol to neuveriteľný okamih,“ vraví Shifneez. No aj rok po pôrode, si uvedomuje, že jej úzkosť pretrváva. Obáva sa, či nemohli lieky spôsobiť abnormality, ktoré sa zatiaľ neprejavili. Úzkostlivo pozoruje dcérku a jej vývoj. „Každý jeden míľnik, ktorý dosiahne, vnímam ako obrovský úspech,“ vraví. Pre milióny žien na celom svete, ktoré potrebujú užívať lieky, nie je rozhodovanie jednoduché a neexistujú pre ne správne odpovede. Každý jeden pacient/pacientka si musia starostlivo zvážiť svoj zdravotný stav a svoje priority, zvážiť benefity a riziká liečby konkrétnymi liekmi. To však nie je možné bez dostatočných informácií.

Predstava, že tehotné ženy nebudú ochotné zapájať sa do výskumu, nie je pravdivá

Po tom, ako vypukla pandémia prasacej chrípky v roku 2009, americký Národný inštitút zdravia (NIH) inicioval klinický výskum novej H1N1 vakcíny pre tehotné ženy. Tie mali byť náhodne rozdelené do dvoch skupín, kde každá skupina dostala iné dávkovanie vakcíny. Kvóty na zrealizovanie výskumu sa naplnili rýchlo. Keď doktorky Lyerly a Faden robili rozhovory s dobrovoľníčkami, zistili, že ich motivácia zapojiť sa do výskumu bola rozmanitá. Niektoré sa chceli čím skôr dostať k potenciálne život zachraňujúcej vakcíne, iné chceli dopomôcť vedeckému pokroku a ďalšie verili, že najbezpečnejšie bude dostať vakcínu počas klinickej štúdie, pretože ich zdravotný stav bude starostlivo monitorovaný. „Ženy sa predbiehali, aby sa mohli zapojiť do štúdie novej vakcíny,“ vraví Anne Lyerly. „Predstava, že tehotné ženy nebudú ochotné zapájať sa do výskumu, nie je pravdivá.“ Ochota zo strany tehotných žien však nestačí, ak vedci a vedkyne nebudú tieto štúdie robiť. Doktorky Lyerly, Little a Faden dúfajú, že ich úsilie dopomôže k vyriešeniu tohoto problému a že čoraz viac vedcov a vedkýň bude zahŕňať do svojich výskumov aj tehotné ženy. Ich nový projekt financovaný Národným inštitútom zdravia je zameraný na vírus HIV. Napriek tomu, že prenos HIV z tehotnej ženy na dieťa je dlho predmetom vedeckého záujmu, tehotné ženy sú stále vylúčené zo štúdií liekov na HIV, ktoré by mohli mať pozitívny vplyv na ich zdravotný stav. V roku 2013 sa trojica lekáriek rozhodla túto medzeru zaplniť. Pridali sa k Anne Mastroianni z Washingtonskej univerzity a založili projekt s názvom PHASES (skratka pre: Tehotenstvo a HIV/AIDS: požiadavka spravodlivej štúdie). Štyri lekárky pracujú na tom, aby lepšie pochopili dôvody, pre ktoré sa tehotné ženy bežne vylučujú z výskumov, a chcú navrhnúť možné riešenia. Do ukončenia projektu v roku 2019 by chceli vypracovať praktické, ľahko aplikovateľné návody, ako pracovať s tehotnými ženami vo výskume. Napriek tomu, že projekt je primárne zameraný na HIV, dúfajú, že vypracované postupy pomôžu tiež vedcom, ktorí skúmajú iné ochorenia. „Naším cieľom je pripraviť etické a právne rámce na výskum tehotných žien, vychádzajúce zo skúsenosti a založené na konsenze,“ vraví Maggie Little.

Iniciovať klasickú klinickú štúdiu – medicínsky zlatý štandard – je náročnejšie, no nie nemožné

Okrem toho chcú upozorňovať na konkrétne stratégie zberu dát týkajúcich sa tehotných žien, ktoré sú obhájiteľné z etického hľadiska, no zároveň obstoja aj po vedeckej stránke. Vedci môžu a mali by sledovať ženy, ktoré sa rozhodli užívať určité lieky. Všímať si, ako prebieha ich tehotenstvo, robiť krvné testy, ktoré ukážu, ako je liek metabolizovaný. Takéto sledovanie má však svoje limity. Napríklad môže trvať desaťročia, kým sa nazbiera dostatočne veľký súbor tehotných žien na to, aby bolo z neho možné urobiť konkrétne závery. Iniciovať klasickú klinickú štúdiu – medicínsky zlatý štandard – je náročnejšie, no nie nemožné. Najmä ak vedcom nechýba tvorivé myslenie. PHASES tím takto skúmal v sérii štúdií účinky vaginálneho gélu Tenofovir na ochranu žien pred HIV. Tím vedcov na Univerzite v Pittsburgu dal dávku gélu šesnástim tehotným ženám, ktoré mali plánovaný cisársky rez, aby zistili bezpečné dávkovanie v tehotenstve. Tieto ženy dostali gél iba dve hodiny pred plánovaným pôrodom cisárskym rezom, keď sa už nepredpokladalo, že by mohol vážne uškodiť dieťaťu. Po tom, ako výskumníci zistili, že gél sa absorboval podľa očakávaní a len veľmi malé dávky sa dostali k dieťaťu, v ďalšej fáze naniesli ženám gél o niečo skôr – v 37 až 39 týždni tehotenstva. Takéto štúdie nebudú nikdy úplne bez rizika – to v medicíne nie je žiaden výskum – ale tým, že sa postupuje pomaly, cielene a trpezlivo, sa riziká minimalizujú. Nové zákony môžu zase pomôcť posunúť správnym smerom výrobcov liekov. Napríklad v USA sa podarilo podporiť pediatrické štúdie tak, že štát ponúkol farmaceutickým firmám rozšírenie liekových registrácií, ak budú robiť štúdie aj na detských pacientoch. Podobná stratégia by mohla tiež pomôcť výskumu na tehotných ženách. V súčasnosti majú farmaceutické firmy skôr motiváciu takýto výskum nerobiť. Ak sa totiž preukáže, že liek, ktorý je v súčasnosti na trhu, spôsobuje vrodené vývojové vady, výrobca sa môže brániť tým, že liek nie je určený pre tehotné ženy. Ale čo sa stane, ak firma liek preskúma na malej vzorke tehotných žien, označí ho ako bezpečný a neskôr sa zistí, že v skutočnosti bezpečný nie je? V tom prípade sa vystavuje riziku súdnych žalôb.

Pokým vedci neuskutočnia kontrolované, rigorózne štúdie, milióny tehotných žien budú naďalej nútené tápať a robiť medicínske rozhodnutia bez vedeckých dôkazov, ktoré majú mnohí iní pacienti k dispozícii automaticky

Vyzerá to, že situácia sa pomaly zlepšuje. Rada medzinárodných organizácií lekárskych vied na jeseň 2016 navrhla aktualizáciu uznávaných Medzinárodných etických štandardov pre biomedicínsky výskum na ľudských subjektoch. Napríklad dôraznejšie vyzývajú na zvýšenie záujmu o zdravotné potreby tehotných žien. Popisujú tiež do väčších detailov, aké riziká sú pri takýchto štúdiách akceptovateľné. „Dúfame, že vďaka konkrétnejším návodom sa budú ľudia menej zdráhať robiť štúdie,“ vraví Annetta Rid, bioetička z Londýnskej univerzity a členka pracovnej skupiny, ktorá nové štandardy pripravila. Už dnes tehotenské registre sledujú ženy, ktoré berú určité lieky, a niekoľko organizácií spustilo programy na urýchlenie výskumu. Zopár vedcov a vedkýň pracuje na plnohodnotných klinických štúdiach s tehotnými ženami, ale rozsah problému je obrovský a odborníci hovoria, že potrebujú viac financií a viac kolegov. Zatiaľ môžu tehotné ženy nájsť rady ohľadom rizík a výhod jednotlivých liekov vďaka bezplatným teratologickým službám a tie, ktoré chcú pomôcť prehĺbiť dostupné vedecké poznatky, sa môžu dobrovoľne prihlásiť do tehotenských registrov. No pokým vedci neuskutočnia kontrolované, rigorózne štúdie, milióny žien budú naďalej nútené tápať a robiť medicínske rozhodnutia bez vedeckých dôkazov, ktoré majú mnohí iní pacienti k dispozícii automaticky. Profesorka na Gillings School of Global Public Health na Univerzite v Severnej Karolíne pravidelne každý rok pozýva Anne Lyerly, aby prednášala jej študentom. Vždy po prednáške profesorka rozpráva príbeh o tom, ako keď bola pred niekoľkými desaťročiami tehotná, brala liek zvaný Bendectin. Tento liek, ktorý sa používal na potlačenie rannej nevoľnosti, bol neskôr stiahnutý z trhu na základe veľkého množstva súdnych sporov pre údajnú súvislosť s deformáciami plodu. Dnes vďaka veľkému množstvu dát vieme že Benedictin je bezpečný a FDA ho v roku 2013 pod iným názvom opäť povolila. No profesorka sa stále nevie úplne zbaviť nepríjemného strachu, že možno poškodila svoje dieťa. „Takto by medicína fungovať nemala,“ hovorí Anne Lyerly. „Ženy trpia. A nielen počas tehotenstva.“ Dokonca aj vtedy, keď ich príbehy majú šťastný koniec, tá neistota, že keď si chceli uľaviť od nevoľnosti, bolesti hlavy alebo depresie, mohli poškodiť svoje milované deti, v nich môže zanechať hlbokú stopu na celý život.

Autorka: Emily Anthesová
Editorka: Chrissie Gilesová
Copyeditor: Rob Reddick
Kontrola faktov: Francine Almashová
Ilustrátorka: Laura Breilingová
Art director: Peta Bellová

Z anglického jazyka pre Ženské kruhy preložila: Miroslava Rašmanová

Jazyková korektúra: Tatiana Jančáriková Článok sme prevzali z internetového magazínu mosaicscience.com na základe Creative Commons licencie

The post Prečo testovať lieky aj na tehotných ženách appeared first on Ženské kruhy.

Trauma z pôrodu je skutočná

Miroslava Rašmanová — Fri, 03 Feb 2017 21:47:16 +0000

Nová kvalitatívna štúdia, zahŕňajúca 943 žien, si dala za cieľ preskúmať príčiny vzniku traumy a postraumatickej stresovej poruchy (PTSD) po pôrode. Prináša zaujímavé zistenia a pridáva sa tak k rastúcemu množstvu evidencie o tom, že na rešpektujúcej komunikácii a prístupe zdravotníckeho personálu k žene počas pôrodu ako k autonómnej bytosti naozaj záleží.

Hlavné zistenia

Otázky týkajúce sa traumy zahrnulo do svojich odpovedí celkovo 748 žien.
Tretina z týchto respondentiek uvádza ako traumatizujúce zážitky udalosti ako: predčasný pôrod, silné krvácanie či obavy o zdravie dieťaťa.
Až 66,7 % žien uvádza ako traumatizujúci spôsob komunikácie zo strany personálu. Tieto ženy mali vo všeobecnosti pocit, že personál uprednostňoval svoje záujmy pred potrebami rodiacej ženy.
Ženy, ktoré sa zúčastnili prieskumu pochádzali z Austrálie, Európy, USA – teda z rozvinutých krajín.

Čo popisovali ženy ako traumatickú skúsenosť?

Opakovane popisovali situácie, kedy im boli rutinne vykonané také postupy, ktoré neboli nutné a smerovali skôr k naplneniu potrieb personálu než ženy. Napríklad urýchľovanie pôrodu s cieľom stihnúť ukončiť pôrod do konca služby. „Prosila som lekára, aby mi nerobil cisársky rez. Ani ja ani moje dieťa sme neboli v ohrození života. Avšak preto, že lekár sa ponáhľal domov, urobil mi ten nešťastný cisársky rez, ktorý pre mňa znamenal takmer rok zotavovania sa.“ „Bola som prevalcovaná rutinnými zásahmi do pôrodu, ktoré neboli potrebné, a to bez toho, aby sa ma niekto na niečo pýtal. Mala som pocit ako keby zdravotníci okolo mňa robili to, čo vyhovuje im, nie to, čo potrebujem ja. Bolo to ako v zlom sne.“ Niektoré ženy opisovali svoju skúsenosť s tým, ako sa na nich učili budúci lekári a lekárky bez toho, aby ich niekto požiadal o povolenie. „Každý študent, ktorý chcel vidieť pôrod dvojičiek sa mohol prísť pozrieť na môj vaginálny pôrod dvojičiek a pôrod koncom panvovým jedného z detí. „ Ženy tiež traumatizovalo, ak zdravotnícky personál nebral ich pocity dostatočne vážne. Napríklad situácie, kedy žena tvrdila, že má bolestivé kontrakcie a rodí, a personál to spochybňoval alebo dokonca vysmieval. „Začala som predčasne rodiť a pôrodná asistentka, ktorá ma vyšetrila počas kontrakcie, mi tvrdila, že žiadne kontrakcie nemám. Takže ma ignorovali, až som začala rodiť... Aj keď to nebolo traumatizujúce v medicínskom ponímaní, cítila som sa nesmierne rozhodená, pretože nikoho nezaujímal môj názor. Ako rodiaca žena som bola počas pôrodu kompletne odignorovaná.“ Ženy popisovali, že nimi počas pôrodu zdravotnícky personál manipuloval, ba dokonca klamal, aby tým dosiahli čo chceli. Vo svojich popisoch taktiež spomínajú , že ich zdravotníci zastrašovali, s cieľom donútiť ich k rozhodnutiu, ktoré preferoval oni. „Bola som dotlačená k indukcii v nedeľu v noci a bolo mi povedané, že si ma tam ponechajú cez noc. Súhlasila som až po tom, čo sa mi vyhrážali, že ak nebudem súhlasiť, zavolajú niekoho zo sociálneho úradu pre ochranu detí.“ „Dcéra bola otočená koncom panvovým. Povedali mi, že ak nedám súhlas k cisárskemu rezu ešte pred samotným pôrodom, tak mi urobia cisársky bez môjho súhlasu v celkovej anestézii. „ Veľmi traumatizujúco vnímali ženy nútenie a tlak na nejaké rozhodnutie či až zastrašovanie zo strany personálu. Napríklad s výrokmi, že ich dieťaťu hrozí ujma na zdraví alebo dokonca samotné ohrozenie života. Niektoré sa až spätne dozvedeli, že hrozba nebola reálna, ale že išlo o manipuláciu či až o vydieranie. „Oznámili mi, že ak nebudem súhlasiť s cisárskym rezom podľa ich časového rozvrhu, zabijem si dieťa. Aj keď mi nevedeli povedať, ako presne je dieťa v ohrození a ani to, prečo nemôžem porodiť vaginálne, nátlak na mňa bol taký silný, až som sa podvolila, a to aj z dôvodu uvedenia, že dieťa zažíva distres. Neskôr som sa dozvedela, že nezažívalo, záznam z monitora bol v poriadku.“ „Bola som dotlačená do zásahu, ktorý som si neželala, týmito slovami: „Chcete aby vaše dieťa zomrelo!?“

Ako ženy popisovali svoju skúsenosť?

násilie
strata kontroly
nátlak
nerešpektovanie vôle ženy
niektoré ženy popisovali ako boli zbavené možnosti brániť sa (boli priviazané, povalené viacerými ľuďmi z personálu a pridržiavané, aby sa nemohli hýbať alebo brániť)
ponižujúce, neľudské zaobchádzanie so ženami
niektoré ženy prirovnali starostlivosť k sexuálnemu násiliu alebo znásilneniu

„Môj krčok maternice bol roztvorený manuálne a nasilu aj napriek tomu, že som prosila lekára, aby s tým prestal. Toto spôsobilo, že sa mi znova vynorili zážitky zo znásilnenia, ktoré som zažila v minulosti. Neskôr počas pôrodu mi doktor spravil nástrih – a to aj napriek tomu, že som dôrazne povedala, že si to neželám. Po pôrode sa mi vrátili všetky obavy a obrazy, ktoré som mala spojené s mojim predchádzajúcim sexuálnym zneužitím.“

Prečo je o týchto skúsenostiach dôležité otvoriť diskusiu?

V tejto veľkej kvalitatívnej štúdii popisujú ženy násilie naprieč rôznymi krajinami a kultúrnym zázemím z ktorého pochádzajú. Aj napriek rozdielnemu zázemiu, popisujú rovnaké pocity, vnímanie a traumatizujúce zážitky z pôrodov. To, čo vnímajú zdravotníci vo svojom systéme práce ako rutinné úkony, môže ženy traumatizovať najmä v kontexte, keď majú nedostatok informácií, zažívajú stratu kontroly a nie sú zapájané do rozhodovania o svojom tele a pôrode. Trauma z pôrodu môže vyústiť až do PTSD po pôrode, čo môže zásadne narušiť kvalitu života ženy aj dieťaťa, a tým celej rodiny. Cieľom pôrodnej starostlivosti nemá byť iba to, že matka a dieťa pôrod “prežijú”. Má to byť celkovézdravie matky a dieťaťa po pôrode. Matka a dieťa sú zdraví tak fyzicky ako aj psychicky. Ženy nezávisle od seba popisujú skúsenosť s pocitom, že potreby personálu dostávajú prioritu pred ich potrebami a vnímaním. Z výskumu vyplýva, že násilie a nerešpekt, ktoré zažíva žena počas pôrodu, majú na vznik traumy oveľa väčší vplyv ako to, či bola žena alebo dieťa počas pôrodu v skutočnom ohrození života alebo zdravia. Tento jav je potrebné nielen podrobne preskúmať, ale ho brať veľmi vážne. Je nutné porozumieť mu a následne odstrániť jeho príčiny. Pôrod a vzťahy všetkých aktérov, ktorí do neho vstupujú – žena, zdravotníci, sprievodné osoby – treba chápať zásadne v kontexte vzájomnej interakcie ako čírej akcie zo strany zdravotníkov. Citovaná štúdia preto odporúča zmeniť súčasný technokratický model a zahrnúť do svojej praxe tiež také ciele, ktoré budú rešpektujúco vnímať individuálne ľudské aspekty a potreby žien v starostlivosti počas pôrodu. BMC Pregnancy and Childbirth: Women’s descriptions of childbirth trauma relating to care provider actions and interactions DOI: 10.1186/s12884-016-1197-0 foto: SplitShire Jazyková korektúra: Alena Kolesárová

The post Trauma z pôrodu je skutočná appeared first on Ženské kruhy.

Ako sa robí experiment a prečo nám môže pomôcť v hľadaní odpovedí?

Hana Harenčárová — Thu, 07 Jan 2016 21:56:34 +0000

Pri štúdiu problematiky najlepšej pôrodníckej praxe čerpáme z rôznych zdrojov a štúdií. Jedným zo zdrojov, ktoré používame, sú Cochrane Reviews, teda systematické porovnania výsledkov štúdií. O dôvodoch vzniku, histórii a práci Cochrane Collaboration sa môžete dočítať viac v článku Ako sa vyznať v mori najnovších vedeckých poznatkov? Cochrane Collaboration. Častou metódou výskumu je experiment. V tomto článku sme sa preto rozhodli ho v krátkosti priblížiť. Experiment je metóda, ktorou môžeme overovať naše predpoklady o svete. Pred realizáciou výskumu je dôležité určiť si otázku, ktorú chceme zodpovedať. Napríklad by sme chceli zistiť, či zlepšuje pitie vody počas doby pôrodnej priebeh pôrodu. Alebo či oddialenie strihania pupočníka má pozitívny efekt na zdravie novorodenca. Ak máme nejaký predpoklad, stanovíme si hypotézu, ktorú chceme experimentom overiť. V prípade prvého príkladu by to bolo: „Pitie vody počas prvej doby pôrodnej zlepšuje priebeh pôrodu“. V najjednoduchšej forme experimentu sú účastníci náhodne rozdelení do dvoch skupín: kontrolnej a experimentálnej. Náhodné rozdelenie (inak nazývané i randomizácia) znamená, že každá participujúca osoba (teda účastník alebo účastníčka nášho výskumu) má rovnakú šancu dostať sa do experimentálnej alebo do kontrolnej skupiny. Tieto dve skupiny by si mali byť čo najpodobnejšie čo sa týka charakteristík participujúcich osôb ako napríklad vek, pohlavie, zdravotný stav, socio-ekonomický status, pôvod/bydlisko a podobne. Kontrolná a experimentálna skupina by teda mali byť skoro totožné, jediný rozdiel je v tom, že experimentálna skupina podstúpi intervenciu, ktorú chceme skúmať (v našom prípade by to bolo pitie vody počas prvej doby pôrodnej). Kontrolná skupina predstavuje stav bez intervencie (v našom príklade by to teba boli ženy, ktoré by vodu počas prvej doby pôrodnej nepili). V experimente chceme zistiť, či po intervencii (pití vody počas prvej doby pôrodnej) budú výsledky v experimentálnej skupine odlišné od výsledkov kontrolnej skupiny. Ak sú výsledky odlišné, predpokladáme, že táto odlišnosť je spôsobená práve intervenciou (teda pitím vody v našom príklade). Ak by sme teda chceli overiť, či pitie vody v prvej dobe pôrodnej zlepšuje priebeh pôrodu, museli by sme sa rozhodnúť, na kom to chceme skúmať a vybranú vzorku žien náhodne rozdeliť do kontrolnej a experimentálnej skupiny tak, aby tieto dve skupiny boli čo najpodobnejšie. Výskumy musia spĺňať prísne etické štandardy, ktoré okrem iného zahŕňajú aj to, že participujúce osoby vedia o cieľoch výskumu, metódach, potenciálnych rizikách a zúčastňujú sa ho dobrovoľne a majú možnosť kedykoľvek z výskumu vystúpiť. Predtým, než začneme, musíme si ešte určiť, čo vlastne pre nás znamená priebeh pôrodu a ako zistíme, že je lepší. Pre účely tohto príkladu by sme si povedali, že budeme sledovať dĺžku trvania pôrodu a počet nepostupujúcich, inštrumentálnych pôrodov a pôrodov cisárskym rezom, s tým, že čím kratší čas a čím menej nepostupujúcich, inštrumentálnych pôrodov a pôrodov cisárskym rezom, tým je priebeh pôrodu lepší. To čo sledujeme sa nazýva premenná. Premenné delíme tiež na dva typy. Nezávislá premenná je to, čím manipulujeme, v našom príklade je to pitie vody (jedna skupina pije vodu, druhá ju nepije). Závislá premenná je to, čo sledujeme, v tomto príklade teda čas pôrodu, počet nepostupujúcich pôrodov, počet inštrumentálnych pôrodov a pôrodov cisárskym rezom. Najsilnejšou formou experimentu je tzv. dvojito slepý experiment (double-blind), v ktorom participujúce osoby nevedia, či sú v kontrolnej alebo experimentálnej skupine a tí, ktorí vyhodnocujú výsledky tiež nevedia, do ktorej skupiny participujúce osoby patrili. Nie vždy sa však takýto experiment dá uskutočniť, v našom príklade ženy vedia, či vodu pili alebo nepili.

Vyhodnotenie výsledku experimentu

Keď máme dáta zozbierané, pristúpi sa k vyhodnocovaniu výsledkov. V našom prípade to znamená, že budeme porovnávať výsledky experimentálnej skupiny s výsledkami kontrolnej skupiny. Tradičný prístup používa štatistické testy, ktorých výsledkom je (okrem iného) to, či je nájdený rozdiel štatisticky významný. Štatistická významnosť, t.j. signifikancia, znamená, že rozdiel s veľkou pravdepodobnosťou nevznikol náhodou. Preto sa predpokladá, že vzniknuté rozdiely sú výsledkom experimentálnej manipulácie, v našom príklade toho, či ženy pili alebo nepili vodu počas prvej doby pôrodnej. Štatistická významnosť alebo signifikancia býva v štúdiách označená písmenom p a hodnoty p < 0,05 sa považujú za štatisticky významné. Druhým dôležitým údajom je vecná signifikancia, ktorá hovorí o tom, na koľko je rozdiel, ktorý sme zistili sám o sebe významný. Teda či zmena, ktorú sme zistili, je malá alebo veľká. Ak porovnávame dĺžku pôrodu alebo počty rôznych komplikácií počas pôrodov za celú skupinu (kontrolnú a experimentálu) spravidla uvádzame jedno číslo, ktorým je často priemer. Okrem priemeru sa udáva aj štandardná odchýlka (býva označená ako SD), ktorá hovorí o tom, ako sa líšia hodnoty v danej skupine od priemernej hodnoty. Ak je štandardná odchýlka malá, znamená to, že aj jednotlivé hodnoty (dĺžka pôrodu, počty pôrodov) sa pohybujú v podobných hodnotách ako je priemer. Ak je štandardná odchýlka veľká, znamená to, že hodnoty v skupine sa veľmi líšili. Štandardná odchýlka nám teda hovorí o tom, ako presne priemer vyjadruje hodnoty celej skupiny.

Novším postupom vo vyhodnocovaní aj experimentov je bayesovská štatistika, ktorá nepoužíva štatistickú signifikanciu (z opodstatnených dôvodov) a výsledky porovnáva na základe rôznej miery pravdepodobnosti a intervalov spoľahlivosti. Diskusia o bayesovskej štatistike je už nad rámec nášho článku, dôležité je vedieť, že aj veľmi kvalitná štúdia nemusí uvádzať hodnotu p, ak použila bayesovskú štatistiku.

Experiment ako jediný môže odhaliť kauzálny vzťah, teda príčinu. Iba pomocou experimentu môžeme overiť, či pitie vody v prvej dobe pôrodnej zlepšuje priebeh pôrodu. Existuje však veľa prípadov, kedy nie je možné experiment robiť (napríklad z etických dôvodov alebo preto, že sa to jednoducho nedá, že nie je možné vytvoriť kontrolnú a experimentálnu skupinu). Vtedy je úplne legitímne realizovať štúdie, ktoré nie sú experimentálne ale používajú iné metódy, napríklad observačné, kvázi-experimentálne alebo prípadové štúdie. Jazyková korektúra: Nina Onufráková Foto: Alain Bachellier via Flickr

The post Ako sa robí experiment a prečo nám môže pomôcť v hľadaní odpovedí? appeared first on Ženské kruhy.