Tehotenské vyšetrenia Archives - Ženské kruhy

Čo všetko vie pôrodná asistentka zistiť pomocou rúk

Ženské kruhy — Tue, 18 Jan 2022 08:00:03 +0000

Prinášame vám prvé zo série troch videí o práci pôrodnej asistentky v komunitách.

V mnohých krajinách majú ženy možnosť využiť služby pôrodných asistentiek už v tehotenstve, ďalej pri pôrode a v šestonedelí. Takýto model starostlivosti sa osvedčil. Ženy začínajú vyhľadávať služby pôrodných asistentiek už aj na Slovensku. Napriek záujmu žien je však dostupnosť týchto služieb na Slovensku stále nedostatočná. Oslovili sme pôrodnú asistentku Zdenku Hanušovú, ktorá pracuje v nemocnici v Českej republike a na Slovensku poskytuje ženám svoje služby najmä počas tehotenstva a v období šestonedelia. Požiadali sme ju, aby nám porozprávala o náplni práce pôrodnej asistentky, ktorá pôsobí v komunitách.

Čo sa vo videu dozviete?

čo obnáša práca pôrodnej asistentky v komunitách
ako prebieha vyšetrenie v tehotenstve pôrodnou asistentkou
ako dokáže určiť polohu bábätka a gestačný týždeň či množstvo plodovej vody bez použitia ultrazvuku
aká dôležitá je komunikácia so ženou- spôsob, akým vo vyššom štádiu tehotenstva zmierniť nepríjemné ťahanie brucha pomocou šatky
pôrodná asistentka Zdenka Hanušová tiež prezradí, čo so sebou nosí v taške

Ďakujeme za spoluprácu pôrodnej asistentke Zdenke Hanušovej a pani Simone Solinovej
Za produkciu videa ďakujeme Márii Martiniak

Toto video mohlo vzniknúť vďaka finančnej podpore Veľvyslanectva Spolkovej republiky Nemecko v Bratislave

The post Čo všetko vie pôrodná asistentka zistiť pomocou rúk appeared first on Ženské kruhy.

Ku komu na tehotenské poradne?

Zuzana Lafférsová — Mon, 17 Nov 2014 13:56:06 +0000

Autorky: Petra Bertová, Zuzana Lafférsová Minule: V druhej časti seriálu o tehotenských vyšetreniach sme písali o tom, prečo tehotenské vyšetrenia nie sú povinné.

Gynekológ/gynekologička alebo pôrodná asistentka?

V zahraničí je bežné, že žena s fyziologickým, nízkorizikovým tehotenstvom navštevuje poradne u pôrodnej asistentky (midwife, Hebamme, …). Táto sa o ňu stará v priebehu celého tehotenstva a za gynekológom či gynekologičkou ju pošle len v prípade vážnych komplikácií. V Nemecku si dokonca žena môže sama vybrať, či počas tehotenstva bude chodiť k pôrodnej asistentke alebo gynekológovi.

Má aj budúca matka na Slovensku takúto možnosť? Môže si vybrať? Gynekológ/gynekologička alebo pôrodná asistentka?

Bohužiaľ, žena navštevujúca poradne na Slovensku nemá také možnosti ako žena navštevujúca poradne v zahraničí (pre bližšie informácie si prečítajte prvú časť seriálu). Napríklad, čo sa týka príspevku pri narodení dieťaťa, v zákone je definované, že pre splnenie podmienok nároku sa musí matka od začiatku 4. mesiaca tehotenstva do pôrodu zúčastňovať raz za mesiac na preventívnych prehliadkach alebo na obdobných prehliadkach v cudzine.[1] „Obdobná prehliadka v cudzine“ zrejme znamená, že žena absolvuje bežné tehotenské poradne v zahraničí, čo v Európskej únii väčšinou znamená poradne u pôrodnej asistentky (midwife/Hebamme). Naproti tomu, na Slovensku sú poradne u pôrodnej asistentky podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny nepostačujúce: „Prenatálnu starostlivosť iba u pôrodnej asistentky nemožno na účely príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa považovať za splnenie podmienok nároku.“ [2] A čo materské? Ani Sociálnej poisťovni nestačí odborné vyjadrenie pôrodnej asistentky: „Nárok na materské sa uplatňuje predložením tlačiva „Žiadosť o materské“, ktoré vystavuje a potvrdzuje oprávnený lekár zdravotníckeho zariadenia na základe lekárskeho vyšetrenia (teda nie licencovaná pôrodná asistentka). Ide o tlačivo Sociálnej poisťovne, ktoré nie je voľne dostupné, má ho k dispozícii odborný lekár – gynekológ.“[3] Ako je to s uhrádzaním tehotenských poradní u pôrodnej asistentky? Na Slovensku uhrádza zdravotnú starostlivosť pod názvom pôrodná asistencia jedine poisťovňa Union. Má zazmluvnených niekoľko pôrodných asistentiek a ak máte záujem o ich služby, odporúčame kontaktovať priamo ich a zistiť, ako konkrétne majú zazmluvnené poradenstvo a konzultácie. Ako sme už uviedli aj v Otvorenom liste ministerke zdravotníctva SR Zuzane Zvolenskej, zákony Slovenskej republiky sú diskriminačné a porušujú ľudské práva žien (v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, Ternovszky vs. Maďarská vláda, Žiadosť č. 67545/09). Tehotné ženy na Slovensku nemajú na výber – nemôžu si zvoliť absolvovanie tehotenských poradní u pôrodných asistentiek. Zároveň si dovoľujeme vyjadriť podporu slovenským pôrodným asistentkám, ktoré nemajú možnosť poskytovať zdravým nízkorizikovým slovenským ženám na území Slovenskej republiky kontinuálnu starostlivosť počas tehotenstva, pôrodu a šestonedelia. Slovenské ženy však majú o takúto starostlivosť pôrodných asistentiek záujem, no nemajú k nej na Slovensku prístup.

Ako často môže tehotná žena meniť gynekológa/gynekologičku?

Počas tehotenstva žena navštevuje gynekologickú ambulanciu spravidla častejšie, a práve vtedy si môže uvedomiť, že jej z viacerých dôvodov súčasný stav nevyhovuje. Môže jej prekážať odmeraný alebo necitlivý prístup zdravotníckeho personálu, dlhé hodiny čakania, neuspokojivé odpovede na otázky ohľadom jej zdravotných problémov a iné.

Máte právo zmeniť lekára/lekárku

Lekár či lekárka sú tu pre vás, majú vám poskytovať adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Preto, ak nie ste spokojná s prístupom vášho doterajšieho gynekológa/gynekologičky a máte možnosť vybrať si inú gynekologickú ambulanciu, zmeňte ju.

Kde sú lepší?

Aby sa však nestalo, že prejdete z blata do kaluže, treba si svoj výber poriadne zvážiť. Nestačí pýtať sa kamarátok, pretože každá žena má iné potreby, iné zmýšľanie. Vhodné je spísať si zoznam otázok a zájsť za novým gynekológom či gynekologičkou osobne. Obzriete si čakáreň, ambulanciu, spoznáte zdravotnícky personál. Keďže ste ich potenciálna nová klientka, mali by na vaše zvedavé otázky ochotne odpovedať. Nebojte sa pýtať konkrétnosti – napríklad, aký je ich postup v takom a takom prípade, ako riešia konkrétne situácie. Takto aspoň zistíte, či je ich prístup iný ako u vášho starého gynekológa alebo gynekologičky, a teda či sa vám oplatí prestúpiť.

Zmena je možná každý mesiac

Dohoda o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti (pediatri a všeobecní praktickí lekári) sa uzatvára najmenej na šesť mesiacov. To však pre špecialistov neplatí. Podľa § 12 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov môžete od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti odstúpiť. Dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zaniká po doručení písomného odstúpenia od dohody prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo písomné odstúpenie od dohody doručené. To znamená, že do konca mesiaca, v ktorom ste písomné odstúpenie od dohody doručili, ste stále pacientkou pôvodného lekára/ky a preventívnu prehliadku v tom mesiaci, hradenú z verejného zdravotného poistenia, by ste mali absolvovať ešte u pôvodného lekára/ky. Je teda výhodnejšie odstúpiť od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pred koncom mesiaca. Po písomnom odstúpení od dohody je ambulantný poskytovateľ povinný preukázateľne odovzdať zdravotnú dokumentáciu alebo jej rovnopis do 7 dní od jej vyžiadania novému poskytovateľovi, s ktorým uzavriete dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.[4]

Vydanie zdravotnej karty

Zdravotná dokumentácia je súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Nie je majetkom lekára, ani pacientky; nemôže byť predmetom vlastníctva ani predmetom prevodu. Lekár je zodpovedný za vedenie zdravotnej dokumentácie, takže on ju môže, ale nemusí dať k dispozícii (požičať), ak pozná dôvod na poskytnutie a najmä ak má istotu, že sa mu vráti. Pacientka má však právo žiadať o výpis alebo kópiu zo svojej zdravotnej dokumentácie.[5] Ak chcete prestúpiť k inému gynekológovi či gynekologičke, väčšinou poskytovateľ, od ktorého odchádzate, pošle vašu kartu poštou priamo novému poskytovateľovi a vytvorí si o odoslaní záznam, doklad. Máloktorí lekári či lekárky budú ochotní vydať vám kartu do ruky. Ale ak predsa len nedôverujete Slovenskej pošte, alebo nechcete čakať 7 dní, prípadne chcete kartu preniesť osobne z iných dôvodov, riešením môže byť písomný doklad o prevzatí zdravotnej dokumentácie, samozrejme aj s priloženou žiadosťou nového lekára/ky.

Kedy by ste mali porozmýšľať o zmene gynekologickej ambulancie:

S lekárom/lekárkou sa ťažko komunikuje a na vaše otázky odpovedá jednoslovne. Nevysvetlí vám dostatočne jasne pozitíva a negatíva jednotlivých postupov.
Ak sa rozhodnete odmietnuť niektoré vyšetrenie, nalieha na vás, dokonca vás zastrašuje. Prípadne vyhlási vetu typu: „V mojej ambulancii sa to robí tak, ako poviem ja.“
Neumožní prítomnosť partnera v ambulancii po celý čas vyšetrenia ženy ani na jej výslovné želanie.
Nedá sa k nemu objednávať. Prečo si niektorí ľudia myslia, že tehotné ženy majú nekonečne veľa času a môžu ho premrhať v čakárni? Ambulancia nie je vybavená všetkými potrebnými prístrojmi. Na niektoré vyšetrenia musíte ísť inam.

[1] § 3 odsek 4 zákona č. 383/2013 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov [2] Odpoveď MPSVaR SR: POLAČEKOVÁ I. 2012 Informácie o podmienkach udelenia príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa [elektronická pošta]. Správa pre: BARTOŇOVA, K. 2012-12-11 Osobná komunikácia [3] Odpoveď Soc. poist.: MAJTÁNOVÁ V. 2013 Odpoveď vo veci potvrdenia tlačiva „Žiadosť o materské“ [elektronická pošta]. Správa pre: BERTOVÁ, P. 2013-02-27 Osobná komunikácia [4] § 23, odsek 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov [5] § 25, odsek 1 a 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

The post Ku komu na tehotenské poradne? appeared first on Ženské kruhy.

Sú tehotenské vyšetrenia povinné?

Zuzana Lafférsová — Tue, 10 Jun 2014 11:47:29 +0000

Autorky: Petra Bertová, Zuzana Lafférsová

Minule: V prvej časti seriálu sme urobili veľké porovnanie vyšetrení na Slovensku, v Nemecku, Dánsku a Nórsku a zistili sme, v čom sa odlišuje Slovensko od zahraničia.

V súvislosti s tehotenstvom sa často stretávame s otázkami, ktoré sa týkajú tzv. „povinných tehotenských vyšetrení“. Ženy zaujíma, ktoré konkrétne vyšetrenia „musia“ absolvovať, a ktoré sú, naopak, dobrovoľné.

Tým, že žena otehotnie, nestráca slobodu v rozhodovaní o svojom zdraví. Je prirodzené, že vyhľadáva podporu u blízkych osôb, rodiny, lekára, avšak všetky rozhodnutia robí aj naďalej slobodne a nesie za ne plnú zodpovednosť.

Vyvráťme preto hneď na úvod rozšírený mýtus o povinných vyšetreniach:

Autorky: Petra Bertová, Zuzana Lafférsová

Tehotenské vyšetrenia nie sú povinné

Je dobré si pripomenúť, že navštevovať tehotenskú poradňu neznamená súhlasiť so všetkými vyšetreniami. V skutočnosti, ani navštevovať tehotenskú poradňu nie je povinnosť.

„Každá tehotná žena má právo odmietnuť akékoľvek vyšetrenie v rámci gynekologickej prehliadky a gynekológ túto skutočnosť zaznamená do zdravotnej dokumentácie pacientky. Nie je dôvod na sankcionovanie tehotnej pacientky za odmietnutie príslušných vyšetrení.“¹

Prečo sa teda vyšetrenia nazývajú povinné? Pretože sú povinné pre lekárov a lekárky.² Ak by ich lekár pacientke neponúkol, mohol by byť obvinený zo zanedbania lekárskej starostlivosti.³

Pri každom vyšetrení je potrebný váš informovaný súhlas.

Preto, ak takéto „povinné“ vyšetrenie odmietnete, lekár túto skutočnosť (potvrdenú vašim podpisom) zaznamená do zdravotnej dokumentácie, čím je krytý, že nezanedbal určenú lekársku starostlivosť, že poučil pacientku a tá i napriek poučeniu vyšetrenie odmietla. Po tom, ako ste boli informovaná, ste sa teda rozhodli súhlasiť alebo nesúhlasiť s navrhovanými a odporúčanými postupmi.

Každá žena sa teda môže sama rozhodnúť, ktoré vyšetrenia chce podstúpiť a ktoré nie a lekár alebo lekárka vás nemôže sankcionovať a odmietnuť Vám podpísať ktorékoľvek úradné tlačivo.

Tehotenské prehliadky tiež nie sú povinné

Čo v prípade, že sa žena rozhodne nielen odmietnuť niektoré vyšetrenia, ale vôbec sa nedostaviť na niektoré (alebo všetky) tehotenské prehliadky? V tom prípade môže prísť o niektoré dávky sociálneho zabezpečenia.

Legislatíva Slovenskej Republiky tehotným ženám teda neukladá povinnosti, ktoré sú nárokovateľné a teda vymáhateľné. Ale pri niektorých finančných dávkach si určuje podmienky, ktorých nesplnenie „trestá“ nepriznaním finančnej dávky. Pozrime sa teda bližšie, aké finančné dávky viazané na tehotenské poradne poskytuje štát:

Príspevok pri narodení dieťaťa

Vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Pre splnenie podmienok nároku sa musí matka od začiatku 4. mesiaca tehotenstva do pôrodu zúčastňovať raz za mesiac preventívnych prehliadok alebo na obdobných prehliadkach v cudzine.^₄ Toto priamo na žiadosti potvrdí ošetrujúci gynekológ.

Ochranný príspevok (pomoc v hmotnej núdzi)

Vypláca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ochranný príspevok patrí okrem iného aj tehotnej žene v hmotnej núdzi od začiatku 4. mesiaca tehotenstva, ktorá sa zúčastňuje pravidelne raz za mesiac na preventívnych prehliadkach.⁵

Ostatné dávky od štátu nie sú viazané na tehotenské poradne:

Materské

Vypláca Sociálna poisťovňa. Je to vlastne druh nemocenskej dávky. Ak tehotná žena spĺňa všetky podmienky na vyplatenie materského (bližšie informácie o podmienkach nájdete napr. na stránke Sociálnej poistovne), má naň nárok približne od 34. týždňa tehotenstva, pri rizikovom tehotenstve aj skôr. Žiadosť o materské vypĺňa lekár, ktorý týmto oficiálne potvrdzuje Vašu tehotnosť. Potvrdenie tehotenstva nie je podmienené pravidelnou návštevou poradní.⁶

Rodičovský príspevok

Navštevovanie či nenavštevovanie tehotenských poradní nemá vplyv na vyplácanie rodičovského príspevku.

A čo posledný mesiac tehotenstva?

Od začiatku 9. mesiaca (35. týždeň a viac) Vás spravidla gynekológ pošle na každo-týždňové poradne do pôrodnice. Týždenné kontroly od 36. tt. v pôrodnici nie sú pravidlom na celom Slovensku, ale vo veľkej väčšine prípadov. Gynekológ sa „zbavuje“ zodpovednosti za Vás a neeviduje, či a do ktorej pôrodnice chodíte na prehliadky, alebo či ste sa ich rozhodli neabsolvovať. Keďže žena má zo zákona právo vybrať si na pôrod ľubovoľnú pôrodnicu, pôrodnica neeviduje zoznam žien, ktoré by k nej mali chodiť na prehliadku, ale nechodia.

Naopak, na aké prehliadky má tehotná žena právo

Vyšetrenia hradené z verejného zdravotného poistenia:

Na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádza jedna preventívna prehliadka tehotnej poistenkyne raz za mesiac a jedna preventívna prehliadka 6 týždňov po pôrode.^₇ Presný zoznam hradených vyšetrení sme uviedli v predošlom článku.

Možnosti tehotnej ženy na Slovensku

Tehotná žena má na výber tieto možnosti:

Absolvuje každomesačné poradne do 9. mesiaca tehotenstva u svojho gynekológa aj so všetkými odporučenými vyšetreniami (tie v pôrodnici v 9. mesiaci sú samostatná kapitola). Dostane všetky dávky sociálneho zabezpečenia.
Absolvuje každomesačné poradne u svojho gynekológa, ale odmietne (niektoré) vyšetrenia. Dostane všetky dávky sociálneho zabezpečenia.
Absolvuje len tie poradne, pre ktoré sa ona sama rozhodne. V prípade, že od 4. mesiaca sa zúčastňuje prehliadok menej ako raz za mesiac, dostane len materskú alebo rodičovský príspevok. Nedostane Príspevok pri narodení dieťaťa, prípadne ochranný príspevok určený tehotnej žene ako pomoc v hmotnej núdzi.

Nabudúce: V treťom dieli sa pozrieme bližšie na postavenie pôrodných asistentiek pri tehotenských poradniach a odpovieme na otázku, ako často a akým spôsobom si môžete meniť gynekológa.

Odpoveď MZ SR: KEMPOVÁ A. 2011 Informácie o podmienkach udelenia príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa . Správa pre: VALAŠTEKOVÁ, A. 2011-11-03 [cit. 2012-04-28]. Osobná komunikácia. Obsah a rozsah preventívnych prehliadok je uvedený v prílohe 2 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti strana 10.
Gynekológ sa riadi aj dokumentom „Koncepcia zdravotnej starostlivostiv odbore gynekológia a pôrodníctvo“ Číslo: 28494-1/2006-OZSO Dňa: 3. januára 2007., z vestníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Čiastka 1–5, Dňa 25. januára 2007, Ročník 55
To, kedy sa má ktoré vyšetrenie vykonať, nie je na Slovensku definované v žiadnom právnom predpise. Vodítkom môžu byť štrukturované tehotenské preukazy, kde je prehľad doporučených vyšetrení v gravidite. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a §79 ods. 1 písm. h) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov je lekár povinný poskytnúť informáciu o rozsahu zdravotného postihnutia, spôsobe liečby a spôsobe úhrady za ním poskytovanú zdravotnú starostlivosť. O poskytnutej informácii je povinný vykonať záznam v zdravotnej dokumentácii.
§ 3 odsek 4 zákona č. 383/2013 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov
§ 11 odsek 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov
§ 30 – 32, 48 – 58, 109 – 114, 227 a 235 – 237 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
Zákon č.577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, príloha č. 2: Náplň preventívnych prehliadok §2 bod 1i).

The post Sú tehotenské vyšetrenia povinné? appeared first on Ženské kruhy.

Tehotenské vyšetrenia. Veľké porovnanie: Slovensko, Nemecko, Dánsko, Nórsko – v čom sa odlišujeme od zahraničia?

Zuzana Lafférsová — Sat, 15 Mar 2014 10:57:36 +0000

Tehotenstvo – čas radosti a čas tehotenských poradní. S prvou návštevou gynekológa slovenské ženy väčšinou neotáľajú a prídu hneď, ako zistia, že sú, alebo by mohli byť tehotné. Na prvú návštevu nadväzujú ďalšie pravidelné tehotenské poradne s početnými vyšetreniami. Autorky: Petra Bertová, Zuzana Lafférsová Myslíte si, že poradne prebiehajú takisto v každej vyspelej krajine? Že vyšetrenia sú všade viac-menej rovnaké, prípadne inde ich je ešte viac? Možno budete prekvapené, ale nie je to tak. V niektorých krajinách, kde majú objektívne vyššiu životnú úroveň, chodia ženy počas nízkorizikového tehotenstva primárne k pôrodným asistentkám a podstupujú menej vyšetrení, ako na Slovensku. Pritom majú výborné pôrodné štatistiky.[1] Pre lepšie zobrazenie si jednotlivé obrázky rozkliknite. Galéria obsahuje údaje za rok 2010 pre Fetálnu úmrtnosť po 28. týždni tehotenstva, Materskú úmrtnosť a percento cisárskych rezov. Už aj na Slovensku niektorí lekári poukazujú na to, že niektoré vyšetrenia sú neefektívne a zbytočne nákladné, ak sa vykonávajú všetkým tehotným ženám, a mali by ich absolvovať len ženy s konkrétnymi rizikami v tehotenstve.[2] Títo lekári odhadujú množstvo žien s fyziologickým (teda nízkorizikovým) tehotenstvom na 85 – 90%. Aby sme nepísali iba všeobecne, pripravili sme pre vás porovnanie Slovenska a troch vybraných zahraničných krajín: Nórska, Dánska a Nemecka. Tieto krajiny sme vybrali preto, lebo majú výborné pôrodné štatistiky a zároveň v nich máme kontakty na pôrodné asistentky, s ktorými sme údaje konzultovali.

Ku komu môže ísť žena na tehotenskú prehliadku?

Slovensko

Úvodnú tehotenskú prehliadku, ako aj všetky nasledujúce prehliadky vedie gynekológ. Žena môže ísť aj k pôrodnej asistentke, ale táto tehotenská prehliadka nie je považovaná za plnohodnotnú a tento postup má viacero úskalí – podrobnejšie sa o ňom rozpíšeme v ďalších dieloch. Posledný mesiac žena chodí na prehliadky do pôrodnice.[3]

Nórsko

Tehotenskú prehliadku vedie pôrodná asistentka (Jordmor) na striedačku so všeobecným lekárom (Fastlege), prípadne si tehotná môže vybrať jedného z nich (líši sa v jednotlivých obvodoch). Na ultrazvuk je odoslaná do nemocnice. V prípade rizikového tehotenstva je odoslaná do nemocnice ku gynekológovi (Gynekolog). Úvodnú tehotenskú poradňu absolvuje u všeobecného lekára.

Dánsko

Tehotenskú prehliadku absolvuje žena 3x u všeobecného lekára (Praktiserende læge) a 5x u pôrodnej asistentky (Jordemoder). Na ultrazvuk je odoslaná do nemocnice. V prípade rizikového tehotenstva je odoslaná do nemocnice ku gynekológovi/pôrodníkovi (Gynækolog/Obstetriker). Úvodnú tehotenskú poradňu absolvuje u všeobecného lekára.

Nemecko

Žena si môže vybrať a chodiť na tehotenské prehliadky buď k pôrodnej asistentke (Hebamme) alebo gynekológovi (Frauenarzt). Počas tehotenstva môže zmeniť rozhodnutie (prejsť od gynekológa k pôrodnej asistentke a naopak), alebo chodiť striedavo ku gynekológovi a pôrodnej asistentke. Ultrazvuk robí vždy gynekológ. V prípade rizikového tehotenstva tehotná žena chodí ku gynekológovi, ale často vyhľadáva paralelne aj pôrodnú asistentku (takže sa o ženu stará pôrodná asistentka a gynekológ, ktorí v ideálnom pripade spolupracujú, resp. sa dopĺňajú). Úvodnú tehotenskú poradňu absolvuje u svojho gynekológa alebo pôrodnej asistentky, väčšina žien navštívi gynekológa.

Ako často má žena s fyziologickým tehotenstvom nárok na tehotenskú prehliadku?

(graf znázorňuje termíny prehliadok iba približne, pretože tie sú stanovené väčšinou nejakým intervalom, napr. 18.-20. tt. Počet prehliadok však sedí). Legenda: červená šípka označuje kontrolu u gynekológa alebo v nemocnici modrá šípka označuje kontrolu u pôrodnej asistentky alebo všeobecného lekára červeno–modrá šípka označuje kontrolu, kde si žena môže vybrať medzi pôrodnou asistentkou a gynekológom Slovensko:[4] Nórsko: Dánsko: Nemecko:

Ktoré štandardné vyšetrenia podstupuje žena na prehliadkach?

Existuje rad štandardných vyšetrení, ktoré sú ponúknuté každej tehotnej žene. Líšia sa tieto vyšetrenia medzi jednotlivými krajinami? Pod pojmom „štandardné vyšetrenie“ rozumieme vyšetrenie, ktoré je ponúknuté všetkým tehotným ženám s fyziologickým tehotenstvom bez rozdielu a ktoré je plne hradené zo základného zdravotného poistenia. Žiadne z týchto vyšetrení nie je pre ženu povinné, môže ktorékoľvek odmietnuť.

Štandardné vyšetrenia na každej tehotenskej prehliadke:

	Slovensko	Nórsko	Dánsko	Nemecko
vyšetrenie moču	áno	áno	áno	áno
krvný tlak	áno	áno	áno	áno
hmotnosť	áno	áno	voliteľné	áno
vaginálne vyšetrenie	áno	nie	nie	nie, aj keď veľa gyn. vyšetruje na každej poradni, PA[5] zriedkavo, nie je to štandard.

Ako vidno z tabuľky, ani v jednej z ďalších vybraných krajín ženu rutinne nevyšetrujú vaginálne. Aké majú na to dôvody? Dozviete sa v ďalších častiach.

Štandardné vyšetrenia na každej tehotenskej prehliadke od istého týždňa tehotenstva:

	Slovensko	Nórsko	Dánsko	Nemecko
od 20. tt. – gravidometria (meranie vzdialenosti od lonovej kosti po horný okraj maternice krajčírskym metrom na odhadnutie veľkosti plodu)	väčšinou sa veľkosť plodu určuje ultrazvukom	áno, krajčírskym metrom	Áno, až od 24. tt	áno, nerobieva sa často
od 20. tt.– ozvy plodu – srdiečko	áno, ultrazvukom, alebo dopplerom	áno, dopplerom alebo dreveným stetoskopom	áno, dopplerom alebo dreveným stetoskopom	áno, Doptonom alebo dreveným stetoskopom
od 20. tt. – či matka cíti pohyby plodu	áno	áno	áno, až od 24. tt.	áno
od 29-32.tt – hmotnosť plodu	áno, ultrazvukom	nie	áno, pohmatom	áno, ultrazvukom (gyn) alebo pohmatom (PA)
od 36. tt. – pozícia plodu	áno, ultrazvukom	áno, pohmatom	áno, pohmatom, už od 28. tt. Po pôrod.	áno, u gyn. často ultrazvukom, PA pohmatom
od 36. tt. – prietok krvi pupočníkom (pomocou UZV)	áno, ultrazvukom	nie	nie	nie
od 36. tt. – CTG	áno	nie	nie	u gyn. áno, u PA nie (alebo len zriedkavo)

Aj keď na Slovensku poisťovňa prepláca štandardne 3 ultrazvuky za celé tehotenstvo, veľa gynekológov, ktorí majú sonograf v ambulancii, vyšetruje ultrazvukom oveľa častejšie, niektorí dokonca na každej poradni. Ultrazvukom merajú veľkosť plodu, skontrolujú rast, ozvy plodu, placentu. Podobná prax je bežná aj v Nemecku, ak žena chodí na poradne ku gynekológovi. Naproti tomu, v Nórsku a Dánsku kontrolu plodu vykonávajú pôrodné asistentky jednoduchými postupmi ako meranie krajčírskym metrom, pohmat brucha, či počúvanie oziev dopplerom alebo dreveným stetoskopom. Aké sú výhody a nevýhody týchto rozdielnych postupov? Prečítate si v ďalších častiach. V Nórsku, Dánsku a v Nemecku u pôrodnej asistentky takisto nie je zvykom v poslednom mesiaci tehotenstva pravidelne vykonávať CTG záznam a merať prietoky, žena aj naďalej navštevuje pôrodnú asistentku, nie pôrodnicu. Ak žena prenáša, v Nórsku chodí na prehliadky do pôrodnice. V Nemecku sa ide žena až v týždni 41+ predstaviť, resp. na prehliadku do pôrodnice (vrátane CTG, príp. ultrazvuku).V Dánsku v týždni 40+ chodí k pôrodnej asistentke, v týždni 41+ do pôrodnice a po dni 41+4 jej pôrodná asistentka v pôrodnici ponúkne CTG.

Vyšetrenia na prvej tehotenskej prehliadke:

	Slovensko	Nórsko	Dánsko	Nemecko
podrobná anamnéza + fyzikálne vyšetrenie (výška, hmotnosť…)	áno	áno	áno	áno
vstupné vaginálne vyšetrenie	áno	nie	nie	áno
ster z krčka maternice – onkologická cytológia + mikrobiologické vyšetrenie	iba ak nebolo vyšetrenie spravené posl. 12 mesiacov, alebo je nejaké podozrenie	iba ak žena predtým neabsolvovala pravidelnú gyn. prehliadku	nie	áno
kompletný krvný obraz + krvná skupina a Rh faktor	áno	áno	áno	áno
vyšetrenie Rh protilátok	áno	áno	nie	áno
krvné testy na rôzne ochorenia (sú odlišnosti medzi krajinami)	áno	áno	áno	áno
biochemický rozbor krvi	áno	iba ak je potrebný	nie	iba ak je potrebný
testovanie moču na chlamýdie	nie	nie, iba u menej ako 25 ročných	nie, voliteľné testy na chlamýdie, gonoreu a hemoglobinopatiu	áno

Na Slovensku je zvykom chodiť na prvé vyšetrenie ku gynekológovi ihneď, ako žena zistí, že je tehotná. Vo väčšine prípadov sa prvé vyšetrenie realizuje do 10. týždňa a to veľakrát aj opakovane. Ak má gynekológ k dispozícii ultrazvuk, väčšinou vyšetrí aj ultrazvukom ozvy plodu. Naproti tomu v Dánsku a Nórsku žena príde na prvú prehliadku k všeobecnému lekárovi, v Nórsku sa odporúča prísť prvýkrát do 12. tt., v Dánsku medzi 6-10. tt.

…plus ostatné jednorazové vyšetrenia:

	Slovensko	Nórsko	Dánsko	Nemecko
1. ultrazvuk v 11-13. tt.	áno	nie, iba rizikové	áno	áno, 9. – 12.tt.
2. ultrazvuk v 18-22.tt.	áno	áno, 18-20tt.	áno	áno
3. ultrazvuk v 29-32. tt.	áno	nie, ak žena chce, musí si zaplatiť	nie	áno
Nuchálna translucencia skríning počas 1. ultrazvuku	áno	nie	áno	Áno
orálny glukózový tolerančný test – skríning tehotenskej cukrovky	áno	nie, iba rizikovým	nie, iba rizikovým	áno
PAPP-A krvný test – skríning na Downov syndróm	áno	nie	Áno, počas 1. ultrazvuku	nie, namiesto toho sa v prípade podozrenia robí odber choriových klkov
AFP krvný test – skríning vrodených vývojových chýb	áno	nie, iba nad 38 rokov, alebo ak žena vyslovene žiada	nie	nie, ale niekt. gyn. to ešte robia
kultivácia z pošvy na prítomnosť streptokoka skupiny B	áno	nie	nie	nie, ale odporúča sa ženám, aby si službu priplatili
stomatologické vyšetrenie	áno, poisťovňa prepláca 2x	nie	nie	profylakticke stom. vyšetrenia sú v Nemecku 2x do roka zdarma, nezávisle od toho, či je osoba tehotná…
EKG	áno	nie	nie	nie
opakovaný krvný obraz, dôraz na zistenie anémie	áno	áno	nie	áno, často len určenie hemoglobínu
opakované krvné testy na rôzne ochorenia	áno	nie	nie	áno

Tu si môžeme všimnúť, že vybrané zahraničné krajiny niektoré vyšetrenia jednoducho nerobia. To, aké majú na to dôvody, preberieme v ďalších článkoch.

Čo okrem vyšetrení sa preberá na prehliadkach?

Slovensko: Typická tehotenská prehliadka trvá približne 30 minút, asi 10 minút trvá rozhovor so ženou, ďalších 10 až 30 minút trvajú vyšetrenia. Nórsko: Typická tehotenská prehliadka trvá 30-45 minút a okrem vyšetrení má pôrodná asistentka prechádza so ženou rôzne témy, ako sú životný štýl a stravovanie počas tehotenstva, príprava na dojčenie, priebeh pôrodu, možnosti skríningového testovania. Takisto odpovedá na otázky ženy a dáva jej praktické rady. Rozhovor zaberie väčšinu času, vyšetrenia trvajú 5-10 minút. Dánsko: Prvá prehliadka trvá približne 30 minút. Ďalšie prehliadky trvajú približne 20 minút. Okrem vyšetrení pôrodná asistentka prechádza so ženou rôzne témy, ako sú životný štýl a stravovanie počas tehotenstva, príprava na dojčenie, priebeh pôrodu, možnosti skríningového testovania. Takisto odpovedá na otázky ženy a dáva jej praktické rady. Pýta sa na pocity ženy a partnera, pýta sa na ich predstavy a priania pri pôrode. Žiadne vyšetrenie nie je povinné, ani predpísané, ani štandardizované. „Každé tehotenstvo je jedinečné a žena sama si zvolí, ktorú službu akceptuje počas svojho tehotenstva.“ Nemecko: Typická tehotenská prehliadka u gynekológa trvá približne 10-20 minút. Tehotenská prehliadka u pôrodnej asistentky trvá niekedy 20 minút a niekedy aj hodinu. Okrem vyšetrení pôrodná asistentka prechádza so ženou rôzne témy, ako sú životný štýl a stravovanie počas tehotenstva, príprava na dojčenie, priebeh pôrodu, možnosti skríningového testovania. Takisto odpovedá na otázky ženy a dáva jej praktické rady. Rozhovor zaberie väčšinu času. Čas na tento rozhovor, prípadne riešenie/terapia problémov a ťažkostí spojených s tehotenstvom platí poisťovňa extra ako „pomoc pri tehotenských ťažkostiach a/alebo kontrakciách“ – a to až do dĺžky trvania troch hodín. Tieto termíny nie sú čo sa týka počtu počas tehotenstva limitované a môžu byť poskytované aj nezávisle od tehotenských prehliadok.

Záver

V tomto článku sme poskytli stručný prehľad tehotenských vyšetrení na utvorenie základnej predstavy o rozdieloch medzi krajinami. V ďalších dieloch sa pri niektorých rozdieloch pristavíme dlhšie a budeme rozoberať, z akých dôvodov k nim jednotlivé krajiny pristupujú inak. Chceme veľmi pekne poďakovať pôrodným asistentkám, s ktorými sme údaje v tomto článku konzultovali: Mgr. Janke Kittovej zo Slovenska, Martine Ološtiakovej z Nemecka, Tone Jenny Krokeide z Nórska a Marii Nielsen z Dánska.

Nabudúce

V druhom dieli vyvrátime mýtus, ktorý na Slovensku panuje ohľadom tehotenských vyšetrení a je častokrát podporovaný aj gynekológmi.

Referencie: Slovensko Obsah a rozsah preventívnych prehliadok je uvedený v prílohe 2 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti http://jaspi.justice.gov.sk/jaspidd/vzory/004577Pr2rek1.pdf strana 10. Gynekológ sa riadi aj dokumentom „Koncepcia zdravotnej starostlivostiv odbore gynekológia a pôrodníctvo“ Číslo: 28494-1/2006-OZSO Dňa: 3.januára 2007., z vestníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Čiastka 1–5, Dňa 25. januára 2007, Ročník 55 http://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/vestniky_mz_sr/2007/vestnik0701.pdf To, kedy sa má ktoré vyšetrenie vykonať, nie je na Slovensku definované v žiadnom právnom predpise. Vodítkom môžu byť štrukturované tehotenské preukazy, kde je prehľad doporučených vyšetrení v gravidite. Prenatálna starostlivosť o fyziologickú graviditu: Miroslav Korbeľ et al., Prenatálna starostlivosť o fyziologickú graviditu, Gynekológia pre prax : recenzovaný, postgraduálne zameraný odborný lekársky časopis. – ISSN 1336-3425. – Bratislava : SAMEDI , 2010 . – Roč. 8, č. 3 (2010), s. 159-[163] : ilustr., tab. Nórsko http://nhi.no/graviditetsoraklet/svangerskap-og-fodsel/ http://legeforeningen.no/fagmed/norsk-gynekologisk-forening/veiledere/veileder-i-fodselshjelp-2008/ http://www.jordmorforeningen.no/ http://helsedirektoratet.no/Sider/default.aspx Dánsko 5 dánskych nemocníc Bornholm Hospital: www.bornholmshospital.dk Herlev Hospital: www.herlevhospital.dk Hillerød Hospital: www.hillerodhospital.dk Hvidovre Hospital: www.hvidovrehospital.dk Rigshospitalet: www.rh.dk Nemecko Pokyny k lekárskej starostlivosti počas tehotenstva a po pôrode http://www.g-ba.de/downloads/62-492-773/RL_Mutter-2013-07-18_2013-09-20.pdf stranka zväzu PA: http://www.hebammenverband.de/

[1] http://www.europeristat.com/reports/european-perinatal-health-report-2010.html

[2] MIROSLAV KORBEĽ et al., Prenatálna starostlivosť o fyziologickú graviditu, Gynekológia pre prax : recenzovaný, postgraduálne zameraný odborný lekársky časopis. – ISSN 1336-3425. – Bratislava : SAMEDI , 2010 . – Roč. 8, č. 3 (2010), s. 159-163. [3] citujeme „Ako neefektívne postupy a rutinné vyšetrenia podl’a zákona 577/2004 bolo hodnotené: vyšetrenie oziev plodu od 6. týždňa gravidity, vyšetrenie doby zrážania (DZ) a doby krvácania (DK), humánneho choriového gonadotropinu (hCG), vyšetrenie glykémie, opakované vyšetrenie BWR, HIV, HbsAg, anti-HCV u všetkých tehotných v treťom trimestri, protilátky proti toxoplazmóze a rubeole u všetkých tehotných, stanovenie alfafetoproteínu v sére matky, externé kardiotokograficke vyšetrenie u všetkych tehotných. Náklady na tieto aktivity predstavuju hodnotu viac ako 3 milióny eur ročne v SR.“

[4] Týždenné kontroly od 36. tt. v pôrodnici nie sú pravidlom na celom Slovensku, ale vo veľkej väčšine prípadov.

[5] PA – pôrodná asistentka, gyn. – gynekológ

The post Tehotenské vyšetrenia. Veľké porovnanie: Slovensko, Nemecko, Dánsko, Nórsko – v čom sa odlišujeme od zahraničia? appeared first on Ženské kruhy.

Rešpektujúce gynekologické vyšetrenie

Zuzana Krišková — Thu, 06 Feb 2014 18:18:45 +0000

Na absolvovanie preventívnej prehliadky u gynekológa alebo gynekologičky máme nárok raz ročne ¹. Z našich skúseností vyplýva, že väčšine žien nie sú gynekologické prehliadky veľmi príjemné a absolvujú ich s väčším či menším sebazaprením. Pri diskusii o tomto článku Gabika skonštatovala: „Spomínam si, že keď som bola ešte mladučké dievčatko, rozprávala mi moja mama príhodu, ako zažívala nepríjemné vyšetrenie pred operáciou na gynekológii. Veľmi sa hanbila. Povzbudením pre ňu boli slová: „ Pani, nemusíte sa hanbiť, viete, pre nás „riť a čelo, jedno telo“. S týmto heslom som v neskoršom veku podstupovala svoje prvé i všetky následné gynekologické vyšetrenia ja sama. Nikdy pre mňa nebol problém si ľahnúť na kreslo, ani sa nechať vyšetriť. Brala som to ako bežnú prácu lekára a pre mňa nepríjemnú chvíľku, ktorú vydržím.“ Avšak mnohým ženám je gynekologické vyšetrenie také nepríjemné, že sa mu vyhýbajú roky. Apeluje sa na prevenciu, ale jednoducho mnohé ženy majú taký strach, že preventívne prehliadky ignorujú, kým ich niečo netrápi. A žiaľ, mnohé pokračujú vo vyhýbaní sa, aj keď ich už „niečo trápi“.

Čo by ženám s podobným problémom mohlo pomôcť?

V knihe Zdravá žena – Od narození k prvnímu početí gynekologička Christiane Northrupová opisuje ako pristupuje k svojim pacientkám pred a počas gynekologického vyšetrenia: „Keď vykonávam gynekologické vyšetrenie, spravidla umožňujem žene, aby si vybrala, či chce nadvihnúť chrbát vyšetrovacieho stola, aby na mňa v priebehu vyšetrovania videla. Trpezlivo vysvetľujem, čo budem robiť a prečo a pred každým ďalším krokom žiadam pacientku o dovolenie. Ak si to želá, má možnosť pozorovať vyšetrenie v zrkadle. Postupujem pomaly a hovorím jej, kde všade sa jej budem dotýkať. Používam čo najmenšie gynekologické zrkadlá primerané telu pacientky. (Ukladám ich do termostatu, takže sú stále teplé.) Pacientky, ktoré sú pred gynekologickým vyšetrením nervózne, inštruujem, ako uvoľniť panvové svaly, aby som mohla vyšetrovacie nástroje ľahšie zaviesť do pošvy. Najskôr im pomáham rozpoznať svaly panvového dna, ktoré zvierajú pošvu, potom ich vyzvem, aby ich stiahli čo najsilnejšie a na to sťah povolili. Toto povolenie im umožní uvedomiť si, ako sa majú pri vyšetrovaní uvoľniť, čo napomôže jeho ľahšiemu priebehu. To opakujem niekoľkokrát, pokiaľ si neuvedomí rozdiel medzi napätím a uvoľnením. Ak je žena mimoriadne vystrašená, vysvetľujem jej, že ma môže prerušiť, kedykoľvek si bude priať. Tak vie, že o vyšetrení môže sama rozhodovať. V niektorých prípadoch sa spolu s pacientkou, ak je vystrašená, alebo mimoriadne citlivá, rozhodneme v gynekologickom vyšetrení nepokračovať. Iba hovoríme o jej obavách a ja jej ponúkam informácie a podporu. K vyšetreniu sa vraciame až potom, keď sa naň cíti pripravená. Uisťujem ju, že panvové vyšetrenie je nepríjemné pre mnoho žien, a to aj vtedy, keď sa neboja, že sú choré, a že teda nie je vo svojich obavách a nepríjemných pocitoch sama.“² Priznávame, že téma „Ako zvládnuť gynekologickú prehliadku“ nepatrí zrovna medzi spoločensky obľúbené témy. Ale práve preto sme sa rozhodli tento článok napísať. Mali ste, alebo máte Vy, alebo niekto z vášho okolia problém podstúpiť gynekologické vyšetrenie? Ak áno, aký prístup zvolil váš ošetrujúci lekár alebo lekárka? Zažili ste podobný rešpektujúci prístup? Pomohlo Vám prekonať strach niečo iné? Alebo ste zažili presný opak tohto rešpektujúceho prístupu? Podeľte sa prosím s nami o svoj zážitok do diskusie . Je pre nás samozrejmosťou rešpektovanie Vášho súkromia a pochopiteľne anonymitu zaručujeme. Veríme, že osobné skúsenosti žien môžu byť povzbudením a inšpiráciou pre ďalšie ženy. 1. https://www.vszp.sk/poistenci/zdravotna-starostlivost/preventivne-prehliadky.html 2. Ch. NORTHRUPOVÁ: Zdravá žena, Od narození k prvnímu početí, Odborná publikace zaměřená na soulad psychických a fyzických aspektu ženy, Bantan Books s.469, ISBN 978-80-7249-249-7 s.331-332

The post Rešpektujúce gynekologické vyšetrenie appeared first on Ženské kruhy.

Tehotenstvo, pôrod a vrodené vývojové chyby

Zuzana Krišková — Thu, 07 Jun 2012 15:46:54 +0000

Fakt, že počas tehotenstva ženy podstupujú čoraz viac testov, spôsobuje, že strach sa pomaly stáva trvalou súčasťou tehotenstva. Strach, že sa niečo stane, strach, že žena nemôže robiť to a ono, strach, že dieťa bude poškodené, deformované, že ho nebudeme schopné ľúbiť. Ženy strácajú dôveru. Dôveru v seba, vo svoju vlastnú silu. Koľko testov musí tehotná žena absolvovať, aby dostala povolenie byť „šťastne tehotná“?¹

Dá sa vrodeným vývojovým chybám predchádzať?

Podľa Kurinczuk J. et al. 2010 ²príčina väčšiny vrodených vývojových chýb nie je známa. Preto primárna prevencia je možná iba pri veľmi malom množstve špecifických vrodených vývojových chýb. Zahŕňa očkovanie proti rubeole, vyšetrenie na syfilis a jeho prípadnú liečbu, príjem kyseliny listovej pred otehotnením a v prvých mesiacoch tehotenstva. Na individuálnej úrovni sa optimalizuje starostlivosť o rizikové ženy, predovšetkým o páry, ktoré majú v rodinnej anamnéze alebo v predchádzajúcich tehotenstvách výskyt závažných vrodených vývojových chýb, o ženy s cukrovkou, epilepsiou, ženy užívajúce lieky, ktoré môžu spôsobiť poškodenie plodu.² Sekundárnou prevenciou je prenatálny skríning a diagnostika s následným návrhom na umelé ukončenie tehotenstva v prípade závažných vrodených vývojových chýb. Ako sa uvádza v tomto anglickom dokumente: „Keďže umelé ukončenie tehotenstva je pre mnohé vrodené chyby jediným „terapeutickým“ riešením, sekundárna prevencia nie je univerzálne akceptovaná.“²

Vrodené vývojové chyby z pohľadu medicíny

Súčasná medicína sa na vrodené vývojové chyby pozerá hlavne v súvislosti s novorodeneckou úmrtnosťou a chorobnosťou. Závažné vrodené vývojové chyby sú častou príčinou úmrtia novorodenca, a tým zhoršujú štatistiky novorodeneckej úmrtnosti. Perinatálna úmrtnosť je podľa INFOSTAT-u: „Mŕtvorodenosť a úmrtnosť detí do 7 dní po narodení. Je to úmrtnosť „okolo“ pôrodu, úmrtnosť pred potratom sa do perinatálnej úmrtnosti nezahŕňa.“³ Potratom sa rozumie „Predčasné samovoľné alebo navodené ukončenie tehotenstva, pri ktorom plod neprejavuje znaky života a pôrodnú hmotnosť má nižšiu ako 1000 gramov alebo prejavuje niektorý znak života a pôrodnú hmotnosť má nižšiu ako 500 gramov, ale neprežije 24 hodín, príp. ak sa nedá určiť hmotnosť plodu a ide o tehotenstvo kratšie ako 28 týždňov.“⁴ Pokiaľ sa teda poškodený plod s vrodenými vývojovými chybami nezlučiteľnými so životom včas potratí, vykáže sa v celoštátnej štatistike ako potrat a nie ako mŕtvonarodené alebo krátko po pôrode zomreté dieťa. V analýze perinatálnych výsledkov v SR za rok 2008 sa o vrodených vývojových chybách v súvislosti s perinatálnou úmrtnosťou píše: „Z 356 novorodencov participujúcich na celkovej perinatálnej úmrtnosti ich malo 38% závažné vrodené vývojové chyby. V prípade ich včasného zachytenia a terminácie gravidity by sa zlepšila celková perinatálna úmrtnosť o 2,6 ‰. V takomto prípade by sme sa dostali na fantastickú úroveň 4‰ a priblížili by sme sa Českej republike.“⁵

Čo je „dobrý“ výsledok tehotenstva?

Vo Veľkej Británii je jednou z hlavných metód prenatálneho skríningu skríning na zistenie Downovho syndrómu, ktorý môže zároveň zistiť aj vzácny Edwardsov syndróm a Patauov syndróm. Tento skríning podstupuje približne 65% tehotných žien. Nie je jasné, prečo sa toto skríningové vyšetrenie nerozhodnú podstúpiť všetky ženy, pravdepodobne ide o rozhodnutie žien neukončiť tehotenstvo bez ohľadu na výsledky testu. Vnímanie „dobrého“ výsledku tehotenstva je veľmi osobné a podmienené mnohými sociálnymi, kultúrnymi a náboženskými faktami. 6 Na Slovensku sú skríningové vyšetrenia prezentované ako povinné, a hoci tehotná žena môže tieto vyšetrenia odmietnuť ⁷, vieme o viacerých prípadoch, keď dostala od lekára zavádzajúcu odpoveď, že tomu tak nie je. Žena môže byť vystavená emocionálnemu tlaku, keď sa lekár ženy pýta, či nechce mať zdravé dieťa a vyhlási, že odmietnutím skríningových vyšetrení ohrozuje seba aj dieťa na zdraví a živote.⁸ Alebo ich absolvovanie dávajú ako podmienku k vyplácaniu materského či príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa, čo tiež nie je pravda. Či za týmto postojom lekárov je silný tlak na znižovanie štatistík perinatálnej úmrtnosti alebo osobné názory, nevieme posúdiť. Ak by sme chceli vyjadriť náš názor na prenatálnu diagnostiku, nedokázali by sme to asi povedať lepšie ako Ingeborg Stadelman vo svojej knihe Zdravé těhotenství, přirozený porod: „Pripadá mi naozaj cynické, že jeden z cieľov prenatálnej diagnostiky je vyradiť postihnuté deti, zatiaľ čo perinatálna medicína sa stará s obrovským vynaložením síl o to, aby nedonosené bábätká prežili – a to aj s ťažkým postihnutím.“⁹

Potrat – jediné riešenie?

Ak sa prenatálnym skríningom a ďalšími nástrojmi prenatálnej diagnostiky (ultrazvukom, amniocentézou) potvrdí, že dieťa je ťažko poškodené, matke je ponúknuté ukončenie tehotenstva. V Slovenskej republike je možné umelo ukončiť ¹⁰ tehotenstvo na žiadosť ženy bez udania dôvodu do 12. týždňa tehotenstva. Do roku 2008 sa z genetických dôvodov mohlo tehotenstvo ukončiť umelo len do 24. týždňa tehotenstva. V súčasnosti platí, že v prípade, ak je ohrozený život ženy alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života alebo že je ťažko poškodený, je tehotenstvo možné umelo ukončiť bez ohľadu na trvanie tehotenstva. ¹¹ Myslíme si, že na tomto mieste je dôležité zdôrazniť, že rozhodnutie o ukončení tehotenstva alebo pokračovaní tehotenstva, aj keď ide o ťažko poškodené dieťa, patrí v plnej miere rodičom dieťaťa. Ani jedno rozhodnutie nie je ľahké a nie je univerzálne „správne“. Nech už by bola naša osobná voľba akákoľvek, nejde tu o nás a naše názory, čo je „dobré“ a čo je „zlé“, my nie sme rodičia a súdiť ich rozhodnutia nám neprináleží. Rodičia a v prvom rade žena potrebujú mať možnosť o svojej bolesti hovoriť. Tak či onak, prišli o dieťa. V knihe Hovory s porodní bábou česká pôrodná asistentka Ivana Königsmarková o genetických testoch hovorí: „Hrozné je, že nútime matku podstúpiť testy, amniocentézu a následne potrat, a potom jej povieme: ste v poriadku, môžete ísť domov. Lenže tak jednoduché to v žiadnom prípade nie je. Žena, ktorá podstúpi umelé prerušenie tehotenstva, po celý život, až do smrti, žije s vedomím, že zabila svoje dieťa. A zakaždým počas ďalšieho tehotenstva a pôrodu je vystavená obrovskému stresu, pretože tento istý pocit a príbeh sa jej znovu vracajú. Tieto zážitky sa v duši ženy ukladajú. A my sa tvárime, ako by sa nič nestalo. Pre ženu je po takomto zážitku najhoršia nekomunikácia. Snahou chrániť ju pred traumou tým, že o udalosti nebudeme hovoriť, jej môžeme spôsobiť hlboké psychické poranenie. Žena sa potrebuje vyrozprávať, vyrovnať sa so situáciou ako so životnou skúškou, z ktorej je dobré vziať si ponaučenie, ale netýrať sa ňou. Okolnosti okolo tehotenstva, nech už je zakončené narodením bábätka alebo nie, sú veľmi emocionálne a zanechávajú v duši ženy nezmazateľnú stopu. A aj nepatrné nespracované pochybnosti sa môžu v budúcnosti bolestne pripomenúť.“¹²

Pretože tehotná žena a jej nenarodené dieťa nie sú iba čísla v štatistike…

Strata dieťaťa je ťažkou životnou skúškou a osobnou tragédiou každej rodiny. Rozhodnutie podstúpiť alebo nepodstúpiť genetické testy, ísť na potrat alebo prijať postihnuté dieťa, starať sa o neho alebo sa s ním v prípade jeho smrti dôstojne rozlúčiť, to sú práva každej matky a každého otca. Snaha znižovať počet detí, ktoré zomrú pri pôrode alebo krátko po ňom je iste chvályhodná, ale v prípade vrodených vývojových chýb nejde o znižovanie počtu mŕtvych detí. Včasným potratom ich smrť „nepokazí“ a dokonca zníži celonárodnú štatistiku, ale nehovorí nič o osobnom prežívaní rodičov dieťaťa. Ak by bolo tehotenstvo iba o „vyprodukovaní“ zdravého dieťaťa, potom vynosiť dieťa, ktoré s istotou zomrie, vyzerá byť nezmyselné. Avšak tehotenstvo je tiež o vytváraní rodiny, o vytváraní vzťahov, o pretvorení ženy na matku. Môže byť prospešné mnohými inými spôsobmi a pre ženu môže mať tehotenstvo prežité v láske a radosti z dieťaťa hodnotu samo o sebe, nezávisle od výsledku.¹³ Nie je jedno, ako žena prežije pôrod alebo potrat svojho dieťaťa. Nie je jedno, ako sa so svojím dieťaťom rozlúči. Ovplyvní ju to ako ženu a ako matku na celý zvyšok života. Ing. Zuzana Krišková, PhD. Mgr. Zuzana Lafférsová

Zdroje

¹ DE VRIES R. [fusion_builder_container hundred_percent=“yes“ overflow=“visible“][fusion_builder_row][fusion_builder_column type=“1_1″ background_position=“left top“ background_color=““ border_size=““ border_color=““ border_style=“solid“ spacing=“yes“ background_image=““ background_repeat=“no-repeat“ padding=““ margin_top=“0px“ margin_bottom=“0px“ class=““ id=““ animation_type=““ animation_speed=“0.3″ animation_direction=“left“ hide_on_mobile=“no“ center_content=“no“ min_height=“none“][et al.]. 2002 Birth by Design, New York, London: Routledge 2002 301 s. ISBN 0-203-90240-8, s. 180-198 ² KURINCZUK J. [et al.]. Inequalities in Infant Mortality Project Briefing Paper 4, The contribution of congenital anomalies to infant mortality, National Perinatal Epidemiology Unit, University of Oxford, 2010, cit. 2012.04.27 Dostupné na internete: https://www.npeu.ox.ac.uk/files/downloads/infant-mortality/Infant-Mortality-Briefing-Paper-4.pdf ³ JURČOVÁ D. Slovník demografických pojmov Bratislava: INFOSTAT, 2005 [cit. 2012.05.07] Dostupné na internete: http://www.infostat.sk/vdc/pdf/slovnik_2verdd.pdf ISBN 80-85659-40-9 s.42 ⁴ JURČOVÁ D. Slovník demografických pojmov Bratislava: INFOSTAT, 2005 [cit. 2012.05.07] Dostupné na internete: http://www.infostat.sk/vdc/pdf/slovnik_2verdd.pdf ISBN 80-85659-40-9 s.37 ⁵ KORBEĽ M. [et al.]. Analýza perinatálnych výsledkov v SR za rok 2008 In Gynekológia pre prax : recenzovaný, postgraduálne zameraný odborný lekársky časopis. Bratislava : SAMEDI, 2010. ISSN 1336-3425. s. 37-43, s. 40. ⁶ KURINCZUK J. [et al.]. Inequalities in Infant Mortality Project Briefing Paper 4, The contribution of congenital anomalies to infant mortality, National Perinatal Epidemiology Unit, University of Oxford, 2010, cit. 2012.04.27 Dostupné na internete: https://www.npeu.ox.ac.uk/files/downloads/infant-mortality/Infant-Mortality-Briefing-Paper-4.pdf ⁷ Odpoveď MZ SR: KEMPOVÁ A. 2011 Informácie o podmienkach udelenia príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa [elektronická pošta]. Správa pre: VALAŠTEKOVÁ, A. 2011-11-03 [cit. 2012-04-28]. Osobná komunikácia ⁸ Pozn. autoriek: Vychádzame z osobnej skúseností žien. ⁹ STADELMAN I. 2009 Zdravé těhotenství, přirozený porod Praha : One Women Press, 2009 514s. ISBN 978-80-86356-50-1, s.106 ¹⁰ V SR zákony a vyhlášky používajú pojem umelé prerušenie tehotenstva, avšak sme presvedčené, že uvedený pojem nevystihuje podstatu tohto zákroku, keďže v tehotenstvo sa po prerušení nedá obnoviť a nedá sa v ňom ďalej pokračovať. Preto používame pojem umelé ukončenie tehotenstva, ktorý v plnej miere vystihuje podstatu tohto zákroku. ¹¹ Zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v z. n. p. VYHLÁŠKA č. 74/1986 Zb. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky z 5. novembra 1986, ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v z.n.p ¹² DOLEŽALOVÁ J.-KӦNIGSMARKOVÁ I. 2006 Hovory s porodní bábou Praha : Argo, 2006 168 s. ISBN 80-7203-797-7, s.34-35 ¹³ DE VRIES R. [et al.]. 2002 Birth by Design, New Your London: Routledge 2002 301 s. ISBN 0-203-90240-8, s. 180-198 [/fusion_builder_column][/fusion_builder_row][/fusion_builder_container]

The post Tehotenstvo, pôrod a vrodené vývojové chyby appeared first on Ženské kruhy.