Pôrod Archives - Ženské kruhy

AhojMama: Nástrih nie je ochrana hrádze

Zuzana Krišková — Fri, 30 Oct 2020 08:34:00 +0000

„O nástrihu hrádze (epiziotómii) sa v minulosti predpokladalo, že je prevenciou ťažkých poranení konečníka. No opak je pravdou. Vedeckými štúdiami bol tento predpoklad vyvrátený a dokonca nástrih hrádze riziko poranenia konečníka zvyšuje. Naopak účinnou prevenciou pred poranením sú slobodná voľba polohy, prikladanie teplých obkladov na hrádzu a tlačenie podľa potrieb tela,“ uvádza vo svojom ďalšom článku v pravidelnej rubrike portálu AhojMama, Tento týždeň píše Zuzana Krišková, predsedníčka združenia Ženské kruhy.

Prečítajte si celý článok na portáli AhojMama.

The post AhojMama: Nástrih nie je ochrana hrádze appeared first on Ženské kruhy.

Poloha pri pôrode

Ženské kruhy — Mon, 07 Oct 2019 10:03:50 +0000

Poloha pri pôrode môže byť pre ženu dobrým prostriedkom úľavy od bolesti. Vzpriamená poloha pri pôrode navyše poskytuje výhody, pre ktoré ju odporúčajú aj odborné gynekologické organizácie. Dozviete sa ktorá je najlepšia poloha pre pôrod, v druhej časti sa pozrieme aj na tvz. klasickú pôrodnú polohu. Prečo má personál podporovať ženy v slobodnom výbere polohy pri pôrode sa dozviete v tretej časti videa. Pozrite si video s predsedníčkou Ženských kruhov Zuzanou Kriškovou.

Zaujalo nás naše video? V sekcií videá ich nájdete viac. A ak radšej počúvate ako pozeráte, tak sekcia podcasty sa vám určite bude páčiť.

Podporte našu prácu

Videá ako toto vznikajú vďaka vašej podpore. Ženské kruhy dlhodobo bojujú za rešpektujúcu pôrodnú starostlivosť a práva žien pri pôrode.

Vaša podpora nám pomáha: vytvárať edukatívny obsah pre tehotné ženy, poskytovať bezplatné poradenstvo, organizovať podporné skupiny a vzdelávacie podujatia a presadzovať systémové zmeny v pôrodníctve.

Chcem podporiť Ženské kruhy

The post Poloha pri pôrode appeared first on Ženské kruhy.

Ochrana hrádze pri pôrode teplými obkladmi

Gabriela Janovičová — Mon, 30 Sep 2019 06:40:20 +0000

O spôsoboch ochrany hrádze sme už písali v článku Spôsoby predchádzania poraneniam hrádze pri pôrode. Kľúčové pri ochrane je šetrné tlačenie podľa pocitov ženy a slobodná voľba polohy, čo zatiaľ nie je na Slovensku rutinným postupom. Podľa informácií, ktoré máme od žien, a podľa dostupných štatistík sa v slovenských nemocniciach ešte stále bežne stretávajú s neefektívnymi a vedecky vyvrátenými spôsobmi ochrany hrádze. Najmä s nástrihom, prípadne s masážou hrádze počas druhej doby pôrodnej. V tomto článku sa bližšie pozrieme na tieto praktiky, najmä na teplé obklady.

Nástrih hrádze

V slovenských pôrodniciach sa ešte stále používa rutinný alebo liberálny nástrih hrádze , ktorý je ženám prezentovaný ako prevencia pred natrhnutím,či neskoršími problémami s panvovým dnom. Veľa žien sa pri pôrode stretlo s vetou: „Buď vás trošku nastrihnem, alebo sa škaredo potrháte,“ a to napriek vedeckým dôkazom, že rutinné používanie nástrihu hrádze neprináša zlepšenie zdravia žien a, samozrejme, nie je spôsobom ochrany hrádze pred poranením. Sám osebe je vážnym poranením ženského tela.

Masáž hrádze

Tiež často používaná technika je masáže hrádze. Vykonáva sa tak, že počas druhej doby pôrodnej asistujúca osoba uchopí hrádzu z vonkajšej strany palcom a vnútornej strany hrádze ukazovákom a prostredníkom, pričom prstami prechádza z jednej strany hrádze na jej druhú stranu a hrádzu prstami naťahuje. Žena musí byť pri takejto masáži v polohe poloľah či polosed. Ženám býva odmietaná slobodná voľba pohybu počas druhej doby pôrodnej s odôvodnením, že v inej polohe im personál nemá ako chrániť hrádzu pred poranením.

Masáž hrádze podľa štúdií nielen, že nepredchádza poraneniam, ale pre mnohé ženy môže byť tento spôsob nepríjemný až nesmierne bolestivý.

Teplý obklad

Podľa Cochrane analýzy, ktorá porovnávala použitie teplého obkladu s masážou hrádze počas pôrodu, znižuje teplý obklad výskyt poranení hrádze až o 50 %. Hrádza sa dá chrániť aj bez toho, aby žena ležala či sedela na kresle. Okrem iného s pomocou u nás takmer neyužívanej metódy, pri ktorej sa prikladajú teplé vlhké obklady na hrádzu. Príjemné teplo má blahodarný vplyv, teplý obklad uvoľnuje tkanivá, spôsobuje uvoľnenie hrádze počas toho, ako ňou prechádza hlavička dieťaťa. Uvoľnenie je prirodzene prítomé napríklad pri pobyte v teplej vode.

Ak žena rodí mimo vody, teplé obklady je možné prikladať na hrádzu počas celej druhej doby pôrodnej. Žena má počas aplikácie teplých obkladov slobodnú voľbu pohybu. Nemusí byť v polohe, ktorá vyhovuje personálu. Môže kľačať, stáť, čupieť, atď. Obklad môže byť čistá látka namočená v teplej vode z vodovodu. Priebežne je potrebné ho opakovane namáčať, aby nevychladol.

Ženám nie je v našich pôrodniciach teplý obklad bežne nielen ponúkaný, ale často ani dopriaty. Mnohé ženy majú vo svojich pôrodných prianiach požiadavku na jeho použitie. Pri konzultácii pôrodného priania im aplikáciu obkladu prisľúbia, no na pôrodnej sále sa situácia zmení a aplikácia obkladu je zamietnutá. Ako dôvod uvádza personál, že pri pôrode môže použiť iba sterilný materiál a obklad nie je sterilný.

Výsledky spomínanej Cochrane analýzy ukazujú, že použitie teplého obkladu počas druhej doby pôrodnej je nielen efektívnym, ale pre ženy aj prijateľným spôsobom ochrany hrádze. Nespôsobuje bolesť, naopak, ženami je vnímaný ako príjemný. O možnosti a prospešnosti jeho použitia by mali byť informované personálom pri pôrode.

Požiadali sme o vyjadrenie pôrodné asistentky z Českej republiky, ktoré teplé obklady na hrádzu úspešne využívajú.

Anna Kohutová

Teplý obklad minimalizuje riziko poranenia hrádze pri pôrode, ako sa ukazuje v mojej 5 ročnej praxi, počas ktorej teplé obklady využívam. Teplo samo osebe zmierňuje pocit pálenia a rezania pri pôrode hlavičky. Hrádzu teplo zmäkkčuje. Ak v tejto chvíli žena súhlasí, prikladám jej na hrádzu jemnú tkaninu namočenú do odvaru z byliniek, najčastejšie rozmarínu, ruže a levandule. Teplo má okamžitý účinok, žena sa vďaka nemu dokáže uvoľniť a púšťať pomaly sa rodiacu hlavičku bez tlačenia. Pomalý priechod hlavičky tiež eliminuje riziko natrhnutia hrádze. Teplý obklad vždy prikladám i do oblasti klitorisu a pyskov, čo ženy opisujú ako veľkú úľavu. Tou istou rukou spomaľujem priechod hlavičky.

Nikdy nerozťahujem hrádzu svojimi prstami, ako sa to často deje v praxi. Pretože je to pre ženu veľmi bolestivý manéver, v dôsledku ktorého sa jej hrádza dostáva do napätia, čo opät zvyšuje riziko natrhnutia. Jemnosť v spojení s teplom, rešpektom a kontrolou ženy, je dôležitá rola pôrodnej asistentky. Ženy si veľmi často vo chvíli pôrodu hlavičky želajú siahnuť si na hlavičku dieťatka. To veľmi vítam a rodiace ženy v tom podporujem. Dochádza tak k silnému prepojeniu matky a dieťaťa, žena má pocit, že má svoj pôrod vo svojich rukách. V takom prípade používam iba jednu ruku, ktorá spočíva na hrádzi, hrádzu nahrievam a pritom chránim. Bola som svedkom pôrodov bez akéhokoľvek môjho dotyku a ani v tomto prípade nedošlo k rozsiahlemu poraneniu. Prajem všetkým ženám jemný a rešpektujúci pôrod bez poranení na tele i duši.

Anna Fančovičová

Hrádzu začínam nahrievať, keď žena už cíti tlaky na konečník. Je jedno, v akej je polohe, pokojne polohy aj mení. Nahrievam ju tkaninou alebo rúškou z pôrodného balíka. Látku namočím do dosť teplej vody a priložím na celú oblasť hrádze. Vždy, keď obklad vychladne, znova ho namočím. Keď sa už tlačí hlavička, ešte potriem oblasť rodidiel olejom, aby to lepšie kĺzalo a pokračujem s nahrievaním. Čim dlhšie sa nahrieva, tým lepšie výsledky. Alternatívou sú relaxácie vo vani, v teplej vode.

Na argument, že na hrádzu sa smie prikladať iba sterilný materiál hovorím, že to nie je rozumný argument. Ak odteká plodová voda, všetky nečistoty splachuje, nehladiac na to, že rúška sa prikladá na rodidlá z vonkajšej strany. To by s touto logikou museli byť sterilné aj napríklad nohavice. Nikdy sme nezaznamenali ani náznak nejakej infekcie alebo podobne. Naopak, ženy sa lepšie uvoľnili, vďaka tomu teplu majú taký pocit bezpečia , že to tam dole niekto stráži a to bábätko nevypadne von.

Pôrod nemusí byť absolútne sterilná záležitosť. Z praktických dôvodov tečie voda smerom von, aby spláchla nečistoty. Naopak, sterilné prostredie je potrebné pri ošetrení poranenia, keď je narušené tkanivo.

Šárka Janáčová

Na nahrievanie používam jednorazovú bavlnenú rúšku alebo froté tkaninu, ktorú si žena prinesie. Začínam podľa situácie a podľa toho, ako potrebuje žena. Niekedy sa potrebuje uvoľniť a teplo jej robí dobre, tak kľudne nahrievam už pri leme. Inak keď je zájdená bránka alebo keď sa už prerezáva hlavička. Záleží aj, koľko mám času a či je žena prvo- alebo viacrodička. Rúšku nahrejem teplou vodou čo najviac, ako je možné, a celou svojou dlaňou priložím na hrádzu, konečník a oblasť veľkých a malých pyskov. Väčšinou takto nechám dve kontrakcie a znova nahrievam. Zatiaľ to bolo všetkým ženám príjemné, ešte sa mi nestalo, že by niektorá odmietla alebo nechcela. Pomyselne sa snažia dieťatko pustiť von do teplej dlane a pomáha im to pri tlačení. Rúšku držím po celý čas prerezávania hlavičky a zároveň sa snažím držať a chrániť hrádzu.

Osobné skúsenosť s teplými obkladmi pri pôrode

Pri mojom druhom pôrode použila pôrodná asistentka teplý obklad na hrádzu. Rodila som v polohe na kolenách, v miernom predklone. Takmer na záver, keď som už pociťovala tlaky na konečník, mi pôrodná asistentka priložila na celú oblasť vlhkú, nahriatu handričku. Teplo z obkladu bolo veľmi príjemné a takmer ihneď som pocítila úľavu od pálenia pri prerezávaní hlavičky a uvoľnenie v celej oblasti vulvy. Keď to porovnám s prvým pôrodom, pri ktorom mi obklad nebol ponúknutý, tak som sa vďaka nemu cítila oveľa uvoľnenejšie a pôrod samotnej hlavičky nebol sprevádzaný takým tlakom a pálením ako pri prvom pôrode.

Lenka

Prikladanie teplých obkladov nevyžaduje žiadne špeciálne technické vybavenie, ktoré by nebolo dostupné už teraz v každej pôrodnici. Je to nenáročná a efektívna metóda, ktorú väčšina žien a aj pôrodných asistentiek hodnotí vysoko pozitívne. Napriek tomu sa nájdu ženy, ktorým môže byť akákoľvek manipulácia s hrádzou počas pôrodu nepríjemná. Z toho dôvodu je dôležité, aby pôrodná asistentka informovala ženu o možnosti priloženia teplého obkladu počas pôrodu v dostatočnom predstihu. A v prípade, že si žena obklad neželá, tak jej prianie rešpektovala.

Takúto skúsenosť mala napríklad Dana:

Použitie teplého obkladu ma rozčuľovalo. Nebolo to na Slovensku. Nenamietala som, pretože pri tlačení som mala celkom iné starosti , ako diskutovať. Ale znervózňovalo ma to.

Jazyková korektúra: Tatiana Jančáriková

The post Ochrana hrádze pri pôrode teplými obkladmi appeared first on Ženské kruhy.

Označovanie novorodencov po pôrode

Daniela Barňáková — Tue, 17 Sep 2019 07:43:54 +0000

V niektorých pôrodniciach na Slovensku po pôrode označujú novorodencov farbou na telo. Avšak nie každá žena musí byť stotožnená s touto formou označenia svojho dieťaťa. Môžeme sa stretnúť s tým, že toto označovanie poskytovateľ zdravotnej starostlivosti prezentuje ako postup daný zákonom.

Vestník ministerstva zdravotníctva vo svojej normatívnej časti vydal Odborné usmernenie o označovaní novorodencov číslo 18419/2009-OZS, v ktorom sa uvádza, že zdravotnícky personál má označiť novorodenca dvomi z troch uvedených spôsobov:

Umiestnením čísla alebo identifikačného náramku na zápästie, tretí spôsob je napísanie priezviska a mena novorodenca alebo čísla identického s číslom na číselnom štítku alebo identifikačnom náramku na hrudník, stehno alebo chrbát novorodenca.

Označovanie novorodenca je byrokratický postup

Odborné usmernenie o spôsobe označovania novorodencov po pôrode sa nedotýka priamo zdravotnej starostlivosti. Je určené pre zdravotnícky personál a upravuje byrokratický postup, ktorý slúži na identifikáciu novorodenca a má znížiť riziko zámeny novorodencov na novorodeneckom oddelení a počas hospitalizácie. Samotné usmernenie nie je zákonom a pre rodičov dieťaťa nemá právnu záväznosť. Zo zákona má zákonný zástupca dieťaťa právo odmietnuť tento spôsob označovania.

Ak si žena vyberá zdravotnícke zariadenie, v ktorom bude rodiť, neznamená to, že musí akceptovať byrokratické postupy, ktoré nemocnica využíva k označovaniu novorodencov. Má však právo trvať na tom, aby nebola z rutinných dôvodov od dieťaťa oddeľovaná, a tak znížiť riziko zámeny svojho dieťaťa na nulu.

Výberom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nestrácame svoje práva, ako napríklad právo na to, aby matke a dieťaťu bola poskytovaná zdravotná starostlivosť na báze informovaného súhlasu.

Právo na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a ostatné práva nie sú navzájom podmienené a nevylučujú sa navzájom, ale musia byť dodržiavané súbežne.

Naopak, každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri pôrode má zo zákona povinnosť ženine práva dodržiavať a poskytovať zdravotnú starostlivosť výlučne s informovaným súhlasom. Rovnako má povinnosť vyžadovať informovaný súhlas na starostlivosť, ktorá je určená dieťaťu. V tomto prípade sa vyžaduje informovaný súhlas matky dieťaťa ako zákonnej zástupkyne.

Všetky postupy nemocnice, ktoré sa netýkajú neodkladnej zdravotnej starostlivosti (t.j. zdravotnej starostlivosti nevyhnutnej na záchranu života), majú pre ženu a jej dieťa charakter navrhovaných postupov. Obmedzovanie práva na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v prípade, že žena nesúhlasí s niektorými postupmi, je v rozpore so zákonom.

Jazyková korektúra: Lucia Dzúriková

Fotografia: Flickr

The post Označovanie novorodencov po pôrode appeared first on Ženské kruhy.

Druhá časť rozhovoru s Penny Simkin: trauma z pôrodu

Ženské kruhy — Mon, 02 May 2016 04:17:37 +0000

Penny Simkin je fyzioterapeutka a dula, ktorá sa venuje prevažne ženám s traumou, a najmä ženám sexuálne zneužitým v detstve. Počas svojej vyše päťdesiatročnej praxe si za zlepšovanie starostlivosti o rodičku získala rešpekt žien i lekárov. Okrem prednášania publikovala desiatky odborných článkov a kníh a dodnes je aktívna v rôznych organizáciách a spoločnostiach bojujúcich za zlepšenie podmienok v pôrodníctve. Vo svojej praxi vída, aké dôsledky má predchádzajúca trauma na priebeh pôrodu a zároveň vie, ako málo stačí, aby sa pôrod stal pre ženu traumatizujúcim zážitkom. Jej mottom je, že nezáleží na mieste pôrodu, ale na spôsobe starostlivosti o ženu.

<< prečítajte si prvú časť rozhovoru

Čo je to trauma a čo spôsobuje traumu počas pôrodu?

Pôrod je často prvou traumou, ktorú žena prežije, ak o ňu bolo veľmi zle postarané. Napríklad ak ženu niekto prefacká, lebo sa správa počas pôrodu nevhodne – to je trauma. Musí nastať traumatický zážitok. To nie je iba, že má ťažký život. Ale traumatický zážitok zahŕňa ešte ďalšie veci. Je to zážitok, kedy žena verí, a to bez ohľadu či to je alebo nie je pravda, že je v ohrození života alebo zdravia, alebo jej dieťa môže byť ohrozené alebo zomierať. Cíti sa bezmocná, bez kontroly, nevypočutá, nerešpektovaná. Dobrá správa je, že to, čomu ona verí, je to, načo je potrebné sa zamerať. Poznáme iné traumy, ktoré nespochybňujeme, napríklad keď niekto prežije autonehodu alebo ak prežil vojnu. Bojíme sa o vojakov v Afganistane, že prichádzajú domov s posttraumatickou stresovou poruchou. Nechcem to zľahčovať, ale každý rok má oveľa viac žien posttraumatickú stresovú poruchu z pôrodu ako sa vracia mužov z vojny. Majú ten istý syndróm a nikto si ich nevšíma! Kto sa o to zaujíma? Ja áno!

Myslíte si, že zdravotníci nevidia tento problém? Nechcú ho vidieť, počuť o ňom?

Áno, myslím si to. Veľa z nich sa snaží ho nevidieť. Hovorila som o traume so skupinou lekárov a oni na to odpovedali: „Aaale, prosím vás! Pôrod je radosť! Veď to viete, nie?“ A to je to, čo nás mätie. Máme ten obraz, že dieťa je milé, matka je roztomilá v nočnej košeli s dieťaťom na rukách, pôrod je úžasná udalosť. Lekári majú pocit, že to stvorili. I napriek tomu, že dieťa vytrhli z matky, matku medikovali a nastrihli. A ak im poviete, že pre ženu takáto udalosť bola traumatická a že má z toho posttraumatický stresový syndróm, nechcú tomu uveriť: „Ja som milý človek a privádzam deti na svet!“ Majú tento komplex. Musíme im to ale povedať. Že niektoré ženy počas pôrodu extrémne trpia. A to je práve moje aktuálne profesionálne zameranie, sexuálne násilie a pôrody. Napríklad veľa sexuálne zneužitých obetí, či už znásilnených alebo pohlavne zneužitých, nebude tolerovať vaginálne vyšetrenia počas pôrodu. Alebo nič, čo by vyžadovalo umiestnenie do pošvy. Snažím sa udržať takéto ženy optimistické a v pohode, aby používali to, čo sa za roky terapií naučili. A potom, zažijú úžasný pôrod a je to ich preliečenie, ktoré im otvára novú cestu v živote, novú úroveň posilnenia. To je moja práca. Zvrátiť to v pozitívny zážitok. Ale niekedy to býva veľmi bolestivé.

Môže sa stať, že sa žena cíti po pôrode ako sexuálne zneužitá?

Áno a deje sa to veľmi často. Veľa žien chce použiť slová ako násilie a znásilnenie, keď hovoria o svojom pôrode. Cítia sa ako kus mäsa. Cítia sa nerešpektované, akoby boli iba objekt. Je to veľmi časté. A je to veľmi smutné. Týka sa to viac toho ako bola žena ošetrovaná a ako bolo o ňu postarané, nie že by iba trpela pri pôrode, ale cíti sa podvedená a zneužitá. V podstate je to dobrá správa, pretože toto máme možnosť napraviť. Aj náhly cisársky rez môže byť pre ženu traumatický, ak sa zrazu začnú diať veci a nikto s ňou nehovorí. A keď je každý ticho a zrazu vezmú dieťa preč, aj to je traumatické. Toto všetko môže v žene vyvolať posttraumatickú stresovú poruchu.

Aký je rozdiel medzi posttraumatickou stresovou poruchou a posttraumatickým stresom?

Posttraumatický stres je v podstate to isté ako posttraumatická stresová porucha (PTSD), okrem toho, že má menej symptómov. Dôležité je, že žena sa vie z toho dostať bez toho, aby chodila na terapiu alebo to nejako riešila. Čas a ľudia, s ktorými sa o tom rozpráva, jej prinesú uvoľnenie a preliečenie. Aj keď žena mala traumatický pôrod alebo dieťa sa narodilo s nejakým poškodením; napríklad, že má poškodené rameno, lebo sa vykĺbilo pri pôrode, alebo žena má rozsiahlu epiziotómiu – sú to väčšinou prípady, s ktorými sa žena dokáže vyrovnať. I keď je to traumatické, bolestivé a žena pôrod nenávidela. Nemá však pocit, že by bol niekto k nej odporný alebo krutý, a to je to, čo posttraumatickú záťaž delí od PTSD. Práve dula môže byť tá osoba – nárazník, ktorá môže zvrátiť traumatický pôrod, aby sa nestal posttraumatickou stresovou poruchou. A to preto, že tam je. Lebo počúva a keď sa ide niečo diať, uistí ženu, že tam s ňou je a že všetko bude v poriadku. Dýcha s ňou a sústreďuje ju na pôrod, tak, aby to spoločne zvládli. Nikdy ju neopustí. Žena sa tak necíti opustená alebo nevypočutá. Myslím, že to býva práve spúšťačom PTSD. Ale hádajte, kto je potom traumatizovaný? Dula. Je tam pre tú ženu a je vystrašená na smrť. Dula nemá kam ísť a zdieľať to, čo zažila. A preto mám obavy, lebo dula je jediná, ktorú to zaujíma. Nik iný to nerieši. Potom sa ženy liečia cez internet, kde píšu pôrodné príbehy.

Ako môže slovník, ktorý pri pôrode používame, ovplyvniť ženu a jej pocity?

Väčšina doktorov používa donucovací jazyk. Pokúšajú sa tak ženu naviesť k tomu, aby akceptovala niečo, čo odmieta. V USA na to používame výraz „karta mŕtveho dieťaťa“. Určite ste to už počuli, že vytiahnu na ženu práve túto kartu „mŕtveho dieťaťa“. Takže povedia: „Ak nevezmete tieto antibiotiká, ohrozíte svoje dieťa“, alebo „Ak nenaplánujeme sekciu medzi 38. -39. týždňom, môže zomrieť. A vy ste taká egoistická, že myslíte iba na seba a chcete zažiť prirodzený pôrod.“ Táto manipulácia, ktorá sa používa aby získali súhlas ženy, je typom jazyka, ktorý sa používa v celej medicíne, ale podľa môjho názoru v pôrodníctve najviac. Alebo sa používa slovíčko „iba“. „Bude to bolieť iba minútku“, „Iba vám dám ihlu do ruky“, „Iba vyšetrím váš krčok“. Snažia sa, aby niečo, čo pôvodne vyzerá zle, pôsobilo krajšie. Je to niečo nepatrné. A tak žena zvykne súhlasiť, lebo sa to zdá ako niečo, čo jej nespôsobí veľkú bolesť. Veľa ľudí má pocit, že by sa nemalo používať slovo bolesť, ale slovo „tlak“. Nesúhlasím s tým. Myslím si, že sa snažia žene predať niečo, čo by inak nekúpila. Radšej preferujem slovo bolesť, nie však utrpenie. Takto to cítim. Kým je bolesť zvládnuteľná a ovládateľná, nie je žiadny problém. A tváriť sa, že žena nezažije pri pôrode bolesť, je vytvoriť v nej pocit, že to bude úžasné. Myslím, že v tomto sa veľmi mýlime. Najmä ľudia, ktorý používajú hypnopôrod nechcú, aby sme používali slovo bolesť. Ale myslím, že iba zle chápu význam slova a predstavujú si pod tým skutočne utrpenie. Emocionálnu bolesť, slabosť, stratu kontroly a podobne. Podľa mňa, ak bolesť dokážem ovládať, nie je mojim nepriateľom.

Keď sme na kúpalisku, používame plavky. Ale keď žena rodí, každý berie za samozrejmosť, že je odhalená, s nohami od seba. Ako môžeme žene pomôcť uchovať intimitu pri pôrode?

Predpokladajme, že tam je žena, ktorá nechce byť vystavená. Väčšinou zakryjem ženu tak, aby iba lekár, prípadne pôrodná asistentka videla na intímne časti a mohla zachytiť dieťa.

Často teda pracujete so ženami s traumou, môžete prosím vysvetliť, ako trauma ovplyvňuje ženu ako matku, milenku, biznismenku?

Veľa žien, ktoré mali traumatický pôrod opisujú, že necítili spojenie so svojím dieťaťom. Cítili sa viac ako opatrovateľky detí než ako matky. Šli cez emócie, ale nebola tam láska. Myslím, že ak je žena ponižovaná alebo zahanbená pri pôrode – je to prejav násilia. Ostane v nej prázdno. Môže samu seba vnímať ako schopnú, ale cíti, že je tam rana, ktorá sa nehojí. Môže o sebe začať pochybovať alebo zistí, že je ľahšie zraniteľná. Ako milenka – ak cíti, že bolo vykonané násilie na jej genitáliách, je možné, že už si nevie užívať milovanie alebo sa vôbec nechce ocitnúť v sexuálnom spojení. A v tej chvíli sa jej manželstvo môže veľmi ľahko rozpadnúť. Čo je pozitívne a treba o tom hovoriť je, že existuje aj posttraumatický rast. Znamená to, že žena dokáže prekonať prežitú traumu a stáva sa silnejšou a schopnejšou, ako bola predtým. Veľa o tom ešte nevieme, ale toto je výskumná oblasť budúcnosti. Vidím to a vidím to i v ľuďoch. A pôrod môže byť veľkým krokom v posttraumatickom raste. Tento rozhovor zakončím príbehom. So svojou priateľkou Phyllis som napísala knihu „Keď rodia ženy, ktoré prežili násilie“. Písali sme ju dvanásť rokov. Jedného dňa som povedala: „Dobrý pôrod je lepší ako rok terapie“. A ona mi oponovala: “Nie.“ A tak sme o tom diskutovali a nakoniec povedala „Dobrý pôrod sú dva roky terapie!“ Počas pôrodu ide žena až do úplnej hĺbky svojej duše. A keď to zvládne, keď prekoná samu seba, môže vyjsť silnejšia než kedykoľvek predtým. Ak pri pôrode pocíti hlboké zranenie, cíti sa zdrvená, tak na tom bude horšie ako kedykoľvek predtým. A to je ten dôvod prečo sa o ňu musíme starať. Rozhovor pripravili: Mária Martiniaková, Zuzana Krišková Preklad: Hana Harenčárová Jazyková korektúra: Andrea Rábeková

The post Druhá časť rozhovoru s Penny Simkin: trauma z pôrodu appeared first on Ženské kruhy.

Penny Simkin – Bolesť počas pôrodu ženu vedie

Ženské kruhy — Tue, 29 Mar 2016 05:24:36 +0000

Čo je to podľa Vás prirodzený pôrod?

Myslím, že môžem parafrázovať Judy Lothian z Lamaze, ktorá použila výraz „prirodzený pôrod“ ako ho naplánovala príroda. Tento význam sa mi páči, lebo zdôrazňuje fyziológiu pôrodu a postupy, ktoré túto fyziológiu podporujú. Pre mnoho ľudí je dnes prirodzený pôrod každý vaginálny pôrod, aj s použitím inštrumentov (kliešte, vákuum extraktor), pôrod s anestéziou, vyvolaný alebo medikovaný pôrod. Ale podľa mňa je prirodzený pôrod ten, ktorý je bez intervencie. Keď do neho nezasahujeme a nesnažíme sa nejako zásadne upraviť jeho priebeh.

Čo je dôležité pre ženy, ktoré sa necítia komfortne v nemocnici? Čo je im treba zabezpečiť?

Myslím, že tieto ženy potrebujú mať možnosť byť úplne spontánne. Môže sa stať, že počas pôrodu sa budú správať absolútne inak ako sú zvyknuté, ale to len vtedy, keď sa cítia bezpečne. Žena často krát vydáva zvuky alebo pohyby, ktoré bežne nerobieva, iba ak pri pôrode alebo počas milovania. Preto je dôležité, aby mala zabezpečené intímne prostredie, v ktorom sa môže správať tak, ako jej telo potrebuje. Pre mnoho ľudí je toto prípustné iba v domácom prostredí.

Myslíte si, že žena môže zažiť prirodzený pôrod aj v nemocnici?

Áno, myslím si, že je to možné. Je k tomu však potrebná jedinečná kombinácia faktorov. Žena k tomu potrebuje byť dostatočne flexibilná a vedieť sa adaptovať v novom prostredí. Niektoré ženy to vedia lepšie ako iné. Ďalej potrebuje cítiť, že je o ňu postarané a že je v absolútnom bezpečí a tým myslím aj emocionálne bezpečie. A navyše potrebuje zdravotníkov, ktorí sa zhodujú s jej predstavami o pôrode. Aby nemusela argumentovať, dožadovať sa svojich želaní alebo sa ich vzdať. Tak má možnosť ponoriť sa do seba a dôverovať si, že to zvládne. Ako dula som bola pri pôrodoch stoviek žien. A niektoré ženy skutočne neriešia, čo sa okolo nich deje. Sú ponorené do seba, majú okolo seba svojich blízkych a je im skutočne jedno, či rodia v nemocničnej izbe alebo doma. Pre mnohé iné ženy je však miesto dôležité. A v oboch prípadoch je to tak správne. Dokonca aj ja ako dula mám jedenkrát do týždňa prípravu pre rodičky v nemocnici a jedenkrát do týždňa pre ženy, ktoré plánujú pôrod doma. V oboch skupinách sa cítim dobre.

Čo sa môže stať, ak sa žena počas pôrodu necíti bezpečne? Ako to ženu ovplyvní?

Ak sa žena necíti bezpečne, cíti sa v ohrození, pozorovaná alebo opravovaná, to všetko ovplyvňuje jej hormonálnu rovnováhu. Pôrod je rovnováha medzi stresovými hormónmi, ako je napríklad adrenalín, a hormónmi lásky, ako sú oxytocín a endorfíny. Tieto dve skupiny hormónov k sebe vzájomne nepasujú. Takže ak je žena vystrašená, cíti sa posudzovaná, zahanbená alebo v ohrození, jej stresové hormóny sa zvýšia a zastavia produkciu prirodzeného oxytocínu, ktorý jej pomáha, aby pôrod postupoval. Na druhej strane, ak sa cíti v bezpečí, milovaná a môže byť spontánna, stresové hormóny sa znížia a prevládnu hormóny podporujúce pôrod. To je tá rovnováha. Úlohou duly je pokúsiť sa tento pocit bezpečia vytvoriť, aby žena mohla robiť čokoľvek a ísť kamkoľvek, kam ju počas pôrodu vedie jej telo.

Aký máte názor na rutinné použitie liekov a medicínskych zásahov počas pôrodu?

Akékoľvek používanie rutinných zásahov narúša kúsok po kúsku ženinu ochranu. Niektoré ženy to zvládajú lepšie, iné nie. Za takých okolností je však pre ženu náročné porodiť prirodzene. A ak aj porodí, vyžaduje to veľké odhodlanie a vytrvalosť. Podľa mňa je pre ženu dôležité iba byť. Nemala by už riešiť to, aby sa ochránila pred zásahmi, ďalším vaginálnym vyšetrením alebo pred ďalším odberom krvi. Myslím, že maximálne kontrola oziev dieťatka a iba jemné sledovanie procesu postačí, aby sa žena cítila pohodlne a v bezpečí.

Vidíte riešenie, ako by sa to mohlo zmeniť? Myslíte si, že je lepšie rodiť s pôrodnou asistentkou alebo viac vzdelávať doktorov?

Neviem, či vzdelávanie je riešením. Nechcem znieť cynicky, ale ľudia, ktorí niečo robia viac ako tridsať rokov a nikdy sa nezamýšľali nad tým ako a čo zlepšiť, už nezmenia nič. Možno keby rodila ich dcéra, tak by si uvedomili, čo jej môže spraviť iný muž – lekár. Neviem. Myslím, že je lepšie vzdelávať rodičky a pôrodné asistentky, aby neboli iba „medwifes“ (pôrodníkova asistentka). Tieto medicínske pôrodné asistentky sú vychované mužským systémom a mali by mať väčšie pochopenie pre starostlivosť o ženu. Ak však nechcú stratiť prácu, musia sa správať podľa pravidiel.

Aká je podľa Vás najlepšia poloha pri pôrode?

Najlepšia poloha je tá, ktorá vyhovuje žene. Učím ženy veľa rôznych polôh, keď cítia priveľkú bolesť alebo dieťatko má problém nájsť cestu von. Najlepšie pre rodičku je mať slobodu v zmene polohy. Ženy často zisťujú, že poloha na štyroch, kedy ju podopiera partner, im veľmi pomáha. Často krát žena nájde sama polohu, ktorá jej pomáha. Napríklad, poloha na chrbte má veľa úskalí. Hlavne, ak má žena nohy v strmeňoch a ani nevidí pôrodníka, ktorý chytá jej dieťa. Tiež vzniká veľký tlak na cievy v chrbtici a dieťa preto môže mať v tejto polohe nedostatok kyslíka. Táto poloha je pre ženu veľmi nekomfortná a navyše môže viesť k zraneniam. Je to hrozná poloha, ale lekári ju najviac obľubujú. Vo väčšine nemocníc ani nie je možnosť rodiť inak. Navyše, druhá doba pôrodná môže trvať dve, tri až štyri hodiny. Žiadna žena by nemala byť celý ten čas iba v jednej polohe. V tejto fáze potrebuje veľkú podporu a dôveru, že ak potrebuje zmeniť polohu, je to správne. Žiaľ, niektoré pôrodné asistentky sa snažia žene určiť polohu a tak sa telo matky dostáva do konfliktu s telom dieťaťa a to je pre ženu bolestivé. Takže najlepšia poloha je tá, ktorú žena práve potrebuje a ktorá umožní dieťatku nájsť svoju cestu.

Hovoríte o tom, že druhá doba pôrodná trvá dve až tri hodiny, niekedy aj viac. U nás je to 15 – 20 minút. Môžete nám popísať, ako by malo vyzerať prirodzené tlačenie počas druhej doby pôrodnej?

Volá sa to spontánne tlačenie a žene sa nehovorí, ako sa má tlačiť alebo v akej pozícii má byť. Žena zvyčajne zadrží dych na 5 – 6 sekúnd a potom rýchlo a krátko dýcha, pomedzi to znova zadrží dych, zatlačí a potom znova dýcha. Takto žena veľa dýcha a zadržiava dych na kratší čas. Niekedy žena kričí, niekedy zadržiava dych a ja vravím, že pre mňa je správne to, čo je pre ňu dobré. Takto má dieťa dostatok kyslíka a žena nie je tak veľmi vyčerpaná. Tlačí iba v panve. Ak žena nie je medikovaná a je v pozícii, v ktorej sa cíti pohodlne a dobre, tak má oveľa silnejšie nutkanie tlačiť. A ak nemá nutkanie tlačiť, nemala by tlačiť.

Mohla by ste nám o tom povedať viac? Lebo ženy nevedia o tom, že dieťa môže byť tak dlho v pôrodných cestách.

Dieťa vstúpi do pôrodného kanála v čase, keď sa už dokončuje dilatácia, teda keď je žena otvorená na 8 – 10 centimetrov. Hlavička začne tlačiť na pôrodný kanál a postupne sa zosúva dole. To je práca dieťatka, že hlavička sa formuje tak, aby mohla zostúpiť do pôrodného kanála. Tlak na hlavu vedie dieťa k pohybu, aby sa dokázalo zrotovať a narodiť. Ak je dieťa dlho v pôrodných cestách a žena dýcha riadeným tlačením, dlho zadržiava dych, silno tlačí a len krátko sa nadýchne („riadené dýchanie“), tak vtedy je vhodné pravidelne s každou kontrakciou kontrolovať ozvy dieťatka. Je normálne, ak pri tlačení ozvy dieťaťa klesnú. Ak však ostanú dole, je potrebné to riešiť. Mnoho pôrodných asistentiek vtedy žene na pár kontrakcií odporučí netlačiť a ozvy sa zvyknú dostať naspäť hore. Je to prirodzený proces a dieťa je vybavené na to, aby ho zvládlo.

Čo si myslíte o sledovaní času pri pôrode? Naši doktori sa stále niekde ponáhľajú. Nemalo by to byť naopak?

Mám motto, že „čas by mal byť náš spojenec, nie nepriateľ.“ Ako moja mentorka Sheila Kitzinger hovorila: „najškodlivejšia technológia v tehotenstve sú hodiny. Kalendár a hodiny.“ Lebo ak žena neporodí v čase, ktorý jej určíme, už ju sledujeme, pôrod vyvolávame a dieťa jednoducho vyberieme. A čo robíme ženám, keď začnú rodiť? Nariadime im ležať v posteli. Potom sa im zastaví pôrod a dáme im lieky na rozbehnutie pôrodu. Namiesto toho, aby sa žena mohla slobodne hýbať a rodiť tak dlho ako potrebuje. Je veľmi dôležité s rodičkou pracovať a pomôcť jej prirodzenými technikami, aby jej prvý pôrod nebol cisárskym rezom. Lebo ak je prvý pôrod sekcia, je veľká pravdepodobnosť, že už aj ďalšie deti prídu na svet cisárskym rezom.

Prečo je dôležité zachovať prirodzený spôsob pôrodu? Veľa žien si myslí, že je dôležité, aby dieťa bolo čo najskôr vonku.

Je veľa dôvodov, prečo by to tak malo byť a je pre mňa veľmi deprimujúce, že mnoho žien sa chce pôrodu vyhnúť. Pôrod je veľmi dôležitá udalosť v živote človeka, nie iba dieťaťa ale aj matky, ovplyvňuje ho po celý zvyšok života. A taktiež ďalšie generácie. Máme také heslo: „Si to, čo tvoja stará mama jedla“. Jedlo a životný štýl ovplyvňuje nielen ženu, jej dieťa, ale aj jej vnukov, pretože plod ženského pohlavia obsahuje aj vajíčka ďalšej generácie. Takže vnuk/vnučka budú ovplyvnení tým, ako sa správala ich stará mama. Navyše, experti dokázali, že mikroflóra matky vo vagíne tvorí dôležitý základ pre vývoj imunity dieťaťa. Tým, ako dieťa zostupuje pôrodnými cestami, absorbuje všetky tie baktérie nevyhnutné na jeho ďalší vývoj. Takže ak sa dieťa narodí cisárskym rezom, neabsorbuje túto mikrobiologickú výbavu od matky a je o to ochudobnené. Namiesto toho ide z rúk do rúk, od lekára k pôrodnej asistentke, od nej ku novorodeneckej sestre a potom ohriate, odsaté a umyté sa možno po dvoch hodinách vráti matke, zabalené v sterilnej látke. Koža matky je pritom ďalším mikrobiologickým prostredím, s ktorým by sa novonarodené dieťa malo stretnúť. Vieme, že deti narodené cisárskym rezom majú zdravotné problémy ako astma, častejšie bývajú obézne a to i napriek tomu, že sa obezita v rodine vôbec nevyskytuje, mávajú poruchy trávenia ako napríklad celiakiu a v neskoršom veku diabetes.

Čo najčastejšie vedie ženu k takému rozhodnutiu?

Bolí to. Je to nepredvídateľné a bolí to. A to sú pre veľa žien dostatočne silné argumenty pre to, aby žena povedala: „Nechcem, aby to bolelo. Radšej nechcem cítiť nič, keď sa dieťa bude rodiť“. Nemyslí na to, že najbližšie dva alebo tri mesiace bude v bolestiach. Chce sa vyhnúť tej aktuálnej bolesti z pôrodu. Je to teda kombinácia nevedomosti, bolesti a nepredvídateľnosti. Ale pôrod je dobrý pre dieťa. Čo sa snažím povedať je, že dlhodobý negatívny dopad na dieťa narodené sekciou ešte len začíname chápať. Nie je to iba o spôsobe príchodu na tento svet, cesta pokračuje ďalej, keď je dieťa priložené na kožu matky. Keď má matka svoje dieťa na sebe, koža na kožu, díva sa do očí svojmu dieťatku, správne usmerňuje svoje hormóny. A ak dieťa nie je poháňané a má svoj čas, díva sa na mamu, skúma ju, ovoniava, saje prsník. Môže to trvať pol hodinu až štyridsaťpäť minút, ale je potrebné aby sa to dialo v kľude a v čase, ktorý matka a jej dieťa potrebujú. Dieťa tak zároveň masíruje maternicu matky. Tento proces je tak nádherný, že si ani neviem predstaviť ako môžeme povedať, že pôrod bolí? Ako môžeme povedať, že dieťa trpí, keď sa rodí? Je to tak nádherné, že odmietam uveriť tomu, že trpia… Ženy môžu cítiť bolesť, keď dieťa vychádza von, ale nie trpieť. Žiadna žena by nemala pri pôrode trpieť.

Nakoľko je bolesť dôležitá?

Je veľmi dôležité si uvedomiť, že je rozdiel medzi bolesťou a utrpením. Veľmi veľa žien, ktoré sa chcú vyhnúť bolesti pri pôrode sa vlastne chce vyhnúť utrpeniu. Predstavujú si kričanie, zmätok, paniku, bez možnosti kontrolovať samú seba. To nie je to, o čom hovoríme. My hovoríme o práci s bolesťou, žena s ňou pracuje. Bolesť vedie ženu, aby si našla tú najsprávnejšiu polohu pre pôrod. Bolesť ju môže viesť v jej správaní a pohyboch. Objavenie vlastnej sily, ktorá ženu vedie pôrodom, je niečo, čo môže zmeniť jej život a posilniť ju. Počas prirodzeného pôrodu sa vyplavuje oxytocín a príde tá myšlienka: „Zabila by som pre teba“. Nenávidím ten výraz, ale presne to som cítila pri narodení môjho prvého dieťaťa. Tá eufória a všetko bolo úžasné a zrazu som v sebe objavila tú matku vlčicu. Pocit, že túžim ochrániť svoje dieťa, za každú cenu. Bol to pre mňa veľký šok, lebo som mierumilovný človek. Myslím, že pre ženu je emocionálne najvýhodnejšie, ak si pôrod prežije normálne a prirodzene. Ale nemyslím si, že je potrebné na tom trvať. Ak si nedokáže predstaviť prejsť cez bolesť a jediným riešením pre ňu je cisársky rez alebo lieky proti bolesti, nemyslím si, že bude preto hroznou matkou. Len si myslím, že ak má to šťastie a zažije skúsenosť z prirodzeného a nerušeného pôrodu, môže ju to výrazne obohatiť na dlhé obdobie v jej ďalšom živote.

Máte pocit, že sa spoločnosť zmenila a dnes sa bolesti bojíme viac?

Áno. Vyvinuli sme si potrebu ovplyvňovať bolesť. Nerozmýšľame nad tým, prečo nás niečo bolí, iba si vezmeme tabletku. A to ma znepokojuje. V našej spoločnosti nie je veľa príkladov, kedy sa bolesť cení. Napríklad migréna. Namiesto toho, aby si človek oddýchol a uvoľnil svoje telo, vezme si tabletku. Ale v spoločnosti sa to teraz nenosí, oddychovať. Jedným z príkladov je rozšírené používanie epidurálu. Vieme, že epidurál potláča produkciu prirodzeného oxytocínu, ktorý je zasa zodpovedný za nutkanie spontánne tlačiť vo chvíli, keď je dieťa v pôrodnom kanále. Ak však žene dáme epidurál, má tlačiť bez pocitu tlačenia. Na svojich kurzoch vravím, že áno, epidurál vám zmierni bolesť, ale nezredukuje množstvo práce pri pôrode. A ženy s epidurálom to majú ešte namáhavejšie ako ženy bez epidurálu, pretože nemajú od svojho tela znamenie kedy a ako silno tlačiť. A to je už argument, nad ktorým začnú ženy uvažovať. Pretože to nie je iba ľahnúť si, necítiť bolesť a niekto za mňa odrodí. Ak majú ženy s epidurálom prirodzene odrodiť, musia si to skutočne odmakať. Druhá negatívna stránka epidurálu je, že svaly v panve sú uvoľnené. My potrebujeme tieto svaly v napätí a keď sú ochabnuté, dieťa je v zlej pozícii a posúva sa stále nižšie a nižšie do nesprávnej pozície a potom ostáva už iba použiť kliešte, vákuum extraktor alebo sekciu. Takže s použitím anestetík sa znižuje šanca, že sa dieťa narodí spontánne a prirodzenou cestou. Ale poznám veľa ľudí, ktorí skutočne ocenili, keď si prežili pôrod normálne a prirodzene. Dôležité však je žene načúvať. Pretože to nie je žiadny triumf, ak prežíva utrpenie a aj keď sa jej narodí zdravé dieťa, ona je vyčerpaná, nikto ju nepočúval a jednajú s ňou, akoby sa nič nestalo. To, že žena rodí, nie je iba fyzická záležitosť. Je to aj emocionálny a spirituálny zážitok. Podľa mňa, pôrod nie je prirodzený, ak v ňom nie je obsiahnutá aj spirituálna stránka pôrodu.

Čo Vás najviac fascinuje na pôrode?

Je to ten moment, kedy žena prechádza od racionality, od vedomého myslenia do fázy, keď to opustí a hľadá svoju vlastnú cestu. Milujem to! Takže najprv rozpráva, smeje sa, rozhoduje sa a zrazu prechádza do svojho vnútra a vyjadruje sa spôsobom, ktorý by nikdy nečakala. Cíti sa bezpečne, pretože sa rozhodne odhodiť všetky zábrany. Objaví hlboké myšlienky o sebe samej. Túto chvíľu mám ešte radšej ako chvíľu, keď objíma svoje dieťa. Milujem ten moment, keď objaví samú seba. Rozhovor pripravili: Mária Martiniaková, Zuzana Krišková Preklad: Hana Harenčárová Jazyková korektúra: Andrea Rábeková Druhá časť rozhovoru: trauma z pôrodu

The post Penny Simkin – Bolesť počas pôrodu ženu vedie appeared first on Ženské kruhy.

Tlačenie na brucho je škodlivá metóda

Zuzana Krišková — Thu, 26 Mar 2015 23:35:22 +0000

Táto infografika, je ďalšou zo série v minikampani o rešpektujúcej zdravotnej starostlivosti. Metóde tlačenia na brucho/Kristellerovej expresii sme sa venovali aj v minulosti v článku od docentky Jette A. Clausen. Je to jedna z tém, ktoré považujeme za mimoriadne dôležité.

The post Tlačenie na brucho je škodlivá metóda appeared first on Ženské kruhy.

Rozhovor s Hannah Dahlen: Je veľmi dôležité neoddeľovať časť ženského tela od ženy samotnej

Iva Jančigová — Mon, 02 Mar 2015 00:06:05 +0000

Druhá časť rozhovoru s Hannah Dahlen. Pripravila Iva Jančigová >> prvá časť

Porozprávajme sa ešte o nástrihoch a šití. Na úvod, v akých prípadoch by sa mal robiť nástrih? Ako často takéto prípady nastávajú?

Sú dva dôvody. Jeden je závažná tieseň plodu, keď sa bábätko nemá dobre a naozaj treba, aby sa čo najrýchlejšie dostalo von. Druhý je, keď sa žena začne trhať od spodnej časti hrádze smerom hore.

A ako často nastáva takáto situácia?

Malo by to byť pri okolo 10% pôrodov. V Austrálii sa epiziotómia vykonáva pri zhruba 12-14% pôrodov. Ja som za posledných 7 rokov nespravila ani jednu. Rozdiely v praxi sú značné: od takých nízkych čísel ako 5% v škandinávskych krajinách po takmer 100% v iných krajinách. Na miestach, kde sú vysoké miery nástrihov, ženy často ani nevedia, že im nástrih idú urobiť, alebo im je nástrih vykonaný proti vôli. V takých prípadoch by sa nástrih vôbec nemal vykonávať.

Samozrejme! Takže ste vlastne povedali jednu kontraindikáciu – nástrih by sa nemal byť vykonať, ak ho žena odmietne. Ale sú aj iné okolnosti, kedy by nemal byť vykonaný?

Áno, ak nástrih vykonáte aj napriek ženinmu nesúhlasu, je to ublíženie na zdraví a za to vás môže žalovať. Čo sa týka zdravotných dôvodov, tak sem sa radia napríklad kŕčové žily v oblasti vulvy. Ak ich žena má, nástrih by mohol viesť k vážnemu krvácaniu.

S týmto som sa ešte nestretla. Kedy by sa na také niečo prišlo, až počas pôrodu alebo ešte počas tehotenstva?

Dá sa na to prísť už aj počas tehotenstva. Žena o tom povie lekárke alebo pôrodnej asistentke a určite je to viditeľné okolo vulvy počas pôrodu.

A čo sa teda robí v takýchto ojedinelých prípadoch? Keď vyzerá, že by nástrih mal byť vykonaný, ale je tam vážny dôvod, prečo ho nerobiť?

Poloha. Dostať ženu hore, do drepu … tieto polohy pomáhajú tomu, aby sa bábätko dostalo von rýchlejšie.

Dobre, a aké sú krátkodobé a dlhodobé riziká nástrihu?

Nuž, keď sa hrádza trhá spontánne, tak sa to deje medzi svalovými vláknami, nervami a ostatnými štruktúrami. Zatiaľčo nástrih je rez cez svalové vlákna, nervy a ostatné štruktúry a je to na neprirodzenom mieste. Toto je pravdepodobne dôvod, prečo je o toľko bolestivejší a horší v porovnaní s natrhnutím druhého stupňa. (Nástrih je vždy poranenie druhého stupňa – poznámka prekladateľa.) Niekedy ešte od miesta nástrihu pokračuje natrhnutie . Rada používam príklad s kusom látky. Keď raz zastrihnete, môžete ju potom ľahko roztrhnúť ďalej, aj keď vám to predtým nešlo. Nástrih môže viesť aj k inkontinencii a z dlhodobého hľadiska ovlpyniť ženin sexuálny život. A čo je veľmi dôležité, nesie so sebou aj psychologické riziká. Obzvlášť, ak bol vykonaný bez súhlasu alebo potom, ako ho žena odmietla. Môže to vyvolať traumu, s ktorou sa následne bude ťažko vyrovnávať. Trauma býva často bagatelizovaná.

Takže keď vieme o týchto rizikách, povedzme, že sme v situácii, kedy by nástrih mal byť vykonaný. Aký je správny postup? A aké informácie by o tom žena mala dostať? Viete, pýtam sa na informovanie žien, lebo v dotazníku, ktorý sme robili a čítali ste jeho zhrnutie, z takmer 1500 žien 76% odpovedalo, že sa ich nikto na nič týkajúce sa nástrihu nespýtal, jednoducho im ho spravili a iba 12% uviedlo, že nástrih bol vykonaný s ich súhlasom. Aký na to máte názor?

O tomto ženy zvyčajne diskutujú so svojim poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ešte pred pôrodom. Priamo počas pôrodu by som žene povedala: Pozrite sa, toto je dôvod, prečo potrebujeme vykonať nástrih hrádze… Urobím ho s použitím anestetika a počas kontrakcie. Je potrebné, aby žena dala ústny súhlas. Ak odmietne, môžete povedať svoje zdôvodnenia a odporúčania, ale odmietnutie musíte rešpektovať. A je len veľmi málo prípadov, kedy nie je dostatok času na aplikovanie anestetika. Jeho nepoužitie môže viesť k psychologickej traume, takže odporúčanie je použiť lokálne anestetikum, napríklad lidokaín 0.5% alebo 1%. Zvyčajne sa používa 10 ml.

A potom sa čaká, kým anestetikum začne účinkovať?

Ja by som ju aplikovala počas kontrakcie. Mala by zaúčinkovať tak do minúty, niekedy je to aj do 30 sekúnd. Strihá sa počas nasledujúcej kontrakcie, pretože pri tenkej napnutej hrádzi je menšie riziko krvácania. Strihá sa smerom do strany pod aspoň 70 stupňovým uhlom, čo sa nazýva mediolaterálna epiziotómia. Čiže nie smerom nadol, pretože tam je riziko pokračujúceho natrhnutia do konečníka. A robí sa to jedným ráznym rezom dlhým asi 3 až 4 centimetre, nie viacero malých alebo postupné nastrihávanie. Hovorím, že keď to naozaj treba, treba to spraviť poriadne.

Dobre, a keby sme sa ešte na moment mohli vrátiť k tomu informovanému súhlasu – viete, u nás na Slovensku ženy v tehotenstve obyčajne nenavštevujú toho istého zdravotníka, ktorý bude pri pôrode. Niektoré síce áno, ak si to tak zabezpečia a ak tieto dohody aj nakoniec vyjdú, ale zvyčajne chodia počas tehotenstva na gynekológiu a potom na pôrod do pôrodnice. Takže v takejto situácii, keď lekár(ka) stretne ženu po prvýkrát a tá žena už rodí, ako majú prebrať nástrih?

Musí prebehnúť aspoň nejaká diskusia. Určite by nemala nastať situácia, že žena ani nevie, že ju nastrihli. Ako som povedala, ja by som vysvetlila, prečo to potrebujeme spraviť, ako to ideme spraviť a vypýtala si jej súhlas.

Ďakujem. Moja nasledujúca otázka je, či je rozdiel medzi najčastejšími poraneniami hrádze u prvorodičiek a viacrodičiek. A ako často sa tieto poranenia vyskytujú?

Áno, určite je tam rozdiel. Ženy, ktoré už predtým rodili, sa zvyknú trhať menej. Zhruba 25% prvorodičiek porodí bez poranení hrádze. To sa možno zdá malé číslo, ale aj tak, väčšina prvorodičiek má to, čomu hovoríme natrhnutia prvého a druhého stupňa, iba malé percento tretieho a štvrtého. Zo žien, ktoré už predtým rodili, porodí bez poranení hrádze približne polovica.

A teraz niečo o ošetrení poranení hrádze. Aká anestézia sa odporúča na šitie poranení alebo nástrihu? Stačí anestetikum, ktoré bolo podané pred nástrihom, alebo treba podať novú dávku?

Nie, nestačí sa spoľahnúť na tú, čo bola použitá pri nástrihu. Musí byť aplikovaná znovu. Zvyčajne to je opäť injekcia a na znecitlivenie tkaniva pred vpichom môžete použiť gázu namočenú v lidokaíne. Potom použijem gynekologické zrkadlá jemne pritlačím, aby som zistila, či žena niečo cíti. Vždy ich upozorňujem, že budú cítiť, ako niť prechádza tkanivom, no nemali by cítiť bolesť. A viete, ony vás testujú. Povedia „Au “, alebo sa začnú mrviť a vtedy musíte prestať, aplikovať ďalšiu dávku anestetika a znova sa ich opýtať. Takto sa vybuduje dôvera. Nemôžete im iba povedať, nech vydržia a pokračovať v tom, čo robíte. Ak to urobíte, tak môžete spôsobiť psychickú ujmu. Na druhej strane, ak sa im podarí uvoľniť sa, tak je šitie jednoduchšie. Aj počas šitia sa treba pravidelne uisťovať, či žena necíti bolesť. Ak medzi ženou a pôrodnou asistentkou panuje dôvera a žena vie, že pôrodná asistentka promptne zareaguje na akýkoľvek diskomfort, tak mám skúsenosti s tým, že sa ženy počas šitia celkom ľahko uvoľnia a sústredia sa na bábätko.

Je možné za účelom šitia znecitliviť vnútro vagíny, ak sa vyskytli vnútorné poranenia?

Áno, vždy znecitlivujeme všetky poranenia, vnútorné aj vonkajšie.

A aký je optimálny výsledok šitia? Ako šitie prebieha? A ako dlho trvá?

Približne 10 minút až pol hodinu a malo by sa vykonať krátko po pôrode, v prvých hodinách. Pri pôrodoch doma som šila na dlážke alebo na posteli, pričom zadok ženy bol na kraji postele a podnos s nástrojmi a materiálom ma matraci. Prakticky to môže byť kdekoľvek, pokiaľ tam máte dobré osvetlenie a nebolí vás pri tom chrbát. Používajú sa podkožné stehy a jediná niť, aby nebolo veľa uzlíkov. Stehy tesne pod kožou znižujú bolesť počas hojenia. Mali by sa používať nite Vicryl alebo Vicryl Rapide a nie Catgut, lebo Vicryl sa rozpúšťa, ale Catgut[1] je biologický a telo ho rýchlo odbúra, čím sa zvyšuje riziko, že sa rana znovu otvorí.

Ako sa treba správne starať o ranu?

Ženám ranu ukážem v zrkadle, lebo často majú predstavu, že ide o veľké zranenie a keď sa pozrú do zrkadla, povedia, že ju nevidia a musím im ju ukázať. Potom už nemajú pocit, že majú dolu veľkú zašitú dieru, ktorá to, čo je vo vnútri, drží len tak-tak. A potom odporúčam HIPPS: H – hygiene – hygiena – ranu treba udržiavať suchú a čistú. Na umývanie odporúčam, aby si vždy, keď idú na WC, mali pripravený krčah s vodou, ranu si opláchli a jemne osušili papierom. I – ice – ľad – na prvých 48 alebo až 72 hodín po pôrode. Zmierňuje opuchy, ktoré sú jedným z dôvodov, prečo sa rany znovu otvárajú. P – pelvic floor exercises – cviky panvového dna – môžu sa začať robiť približne 48 hodín po pôrode. Prúdenie krvi pomáha hojeniu. P – pain relief – úľava od bolesti – Panadol (paracetamol) je dobrá vec. S – support – podpora – Nepretržitá. Žena by sa mala iba túliť s bábätkom v posteli.

Sú nejaké obmedzenia, čo sa týka stravy, kvôli stolici?

Hovorím ženám, že si pri vykonávaní veľkej potreby môžu samy pridržiavať hrádzu. Vezmú poskladaný toaletný papier, priložia ho medzi hrádzu a konečník. Ženám to pomáha, lebo si môžu samé kontrolovať tlak. Ale čo sa týka stravy, odporúčam normálnu zdravú stravu s vlákninou.

Spomínali ste cvičenia, ktoré by žena mala robiť. Sú naopak aj aktivity, ktorým by sa mala vyhýbať, aby sa všetko správne zahojilo a opäť fungovalo ako predtým?

Mala by odpočívať, nerobiť žiadne domáce práce.Tu sa vraciame k tej podpore, ktorú som už spomínala. O ženu by sa mali dobre starať.

A sex? Aké sú odporúčania týkajúce sa sexu? Ženy z neho niekedy majú obavy…

Vtedy, keď sa žena na to cíti. Viete, ja som už zažila aj pár, ktorý mal sex ešte počas pobytu na oddelení šestonedelia a vôbec to neodsudzujem. Na druhej strane, perineálna bolesť môže negatívne ovplyvniť sexuálny život. 15% žien pociťuje bolesť pri sexe až do troch rokov po pôrode. Ženy, ktoré poranenia hrádze nemali, začínajú so sexom skôr ako tie, ktoré poranenia mali. Ďalej popisujú menej bolesti pri prvom sexuálnom styku, vyjadrujú väčšiu spokojnosť so sexom, majú vyššiu citlivosť a s väčšou pravdepodobnosťou dosiahnu orgazmus. Čím závažnejšie poranenia, tým častejší je výskyt sexuálnych problémov. Rany po nástrihu sa hoja dlhšie a vedú následne k väčšiemu diskomfortu ako spontánne natrhnutia. Ľudia by mali vedieť, že to nie je nič nezvyčajné, pretože máme takú predstavu, že šesť týždňov po pôrode je všetko naspäť v normále, ale u niektorých žien to trvá omnoho dlhšie.

A aké sú príznaky, že sa rana nehojí tak, ako by mala? Kedy by ženy mali kontaktovať lekára?

Vo všeobecnosti ženy vedia, že niečo nie je v poriadku. Keď majú výtok z rany iný ako klasické popôrodné krvácanie, keď majú bolesti, rana je horúca, alebo ak majú teplotu.

A prečo je v niektorých prípadoch potrebné druhé šitie? Ako často sa to stáva a ako to prebieha?

Ženy znovu vyhľadajú lekára približne v jednom prípade zo sto, ale,väčšinou nejde o druhé šitie, ale potrebujú napríklad antibiotiká kvôli infekcii, ktorá sa vyskytuje častejšie, ak porodili v nemocnici. Ak skutočne potrebujú druhé šitie, tak to prebieha veľmi podobne ako šitie po pôrode. Bude to pravdepodobne na pôrodnej sále, s anestézou, odstránia sa pôvodné stehy a ak treba, aj problematické tkanivá, a potom sa rana znovu ošetrí.

A sú aj nejaké odporúčania pre ďalšie pôrody, ak bol pri predchádzajúcom vykonaný nástrih alebo došlo k veľkému natrhnutiu?

Nie je dôvod, prečo by žena mala mať nástrih. Ak sa prvýkrát natrhla, druhýkrát sa nemusí. Rozprávam sa so ženami, ktoré mali veľké natrhnutia a rozoberáme, aké máme možnosti, aby sme znížili pravdepodobnosť natrhnutia pri ďalšom pôrode. Rozprávame sa o polohách a ďalších veciach, o ktorých sme už hovorili.

Toto boli otázky, ktoré sme si pre Vás pripravili. Je ešte niečo, čo by ste Vy radi povedali na túto tému, čo som sa ja neopýtala?

Keď sa rozprávame o hrádzi, hovoríme o časti celej ženy a je veľmi dôležité neoddeľovať časť ženského tela od samotnej ženy. Mne vždy veľmi záleží na tom, aby bolo poranenie hrádze čo najmenšie. Keď sa pozriete na všetky dáta týkajúce sa miesta pôrodu, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, vieme, že najmenšia miera poranení je, ak rodíte doma s pôrodnými asistentkami. Nasleduje pôrodný dom s pôrodnými asistentkami, potom pôrodnica s pôrodnými asistentkami a pôrodnica s lekármi. Čo sa týka zlepšenia výsledkov poranení hrádze, tak vieme, že vplyv majú tieto faktory: Starostlivosť poskytovaná pôrodnými asistentkami, zabezpečenie toho, že ženy sú v prirodzenom prostredí, kde sa môžu voľne pohybovať, cítia sa bezpečne, nie sú vystrašené, napäté, nikto ich nenúti tlačiť a nedáva im časové limity. Tam, kde sú zlé výsledky týkajúce sa poranení hrádze, zvyčajne to ide ruka v ruke s inými škodlivými zásahmi. Poranenia hrádze sú iba koniec kaskády, ale nie je to jediný problém. Je to zvyčajne symptómo ďalších problémov v tomto modeli starostlivosti. Ďakujem veľmi pekne za poskytnutie rozhovoru [1] jedná sa o druh nití na šitie

Hannah je profesorkou pôrodnej asistencie na Univerzite v Sydney (University of Western Sydney), tiež bývalou prezidentkou a súčasnou hovorkyňou Austrálskej asociácie pôrodných asistentiek. Má viac ako 20ročnú prax ako pôrodná asistentka, v súčasnosti sa venuje najmä výskumu v tejto oblasti, najviac v týchto dvoch témach: 1/ podpora normálneho pôrodu, kam patria výskumy týkajúce sa pôrodných polôh, ochrany hrádze počas druhej doby pôrodnej, porovnania pôrodných skúseností (aj zdravotníckych ukazovateľov) u žien rodiacich doma a v nemocnici a problematika vaginálneho pôrodu po cisárskom reze. 2/ kvalita poskytovaných zdravotníckych služieb, kam patrí tvorba politík (smerníc) v tejto oblasti, problematika domácich pôrodov a pôrodných centier ale aj analýzy mediálneho zobrazovania pôrodu, práce pôrodných asistentiek a využívania dúl v zdravotníckych službách. Hannah vystupovala aj v austrálskom filme Podoby pôrodu. Jej prieskum o používaní teplých obkladov počas druhej doby pôrodnej ako účinnej prevencii pôrodných poranení je zahrnutý v Cochrane databáze.

The post Rozhovor s Hannah Dahlen: Je veľmi dôležité neoddeľovať časť ženského tela od ženy samotnej appeared first on Ženské kruhy.

Rozhovor s Hannah Dahlen: Nestačí, že intervencia funguje, musí byť pre ženy aj prijateľná

Iva Jančigová — Wed, 21 Jan 2015 21:56:26 +0000

Rozhovor s Hannah Dahlen (18.9.2014) o ochrane hrádze, nástrihu a šití poranení hrádze. Pripravila Iva Jančigová

Môžete, prosím, popísať, čo sa deje s hrádzou počas tehotenstva a pôrodu? Prebiehajú nejaké fyziologické procesy, ktoré pripravujú hrádzu na pôrod?

Áno, samozrejme. Hrádza je oveľa viac prekrvená, preto pysky ohanbia tiež menia farbu. Zmeny v kolagéne spôsobujú, že hrádza je elastickejšia. A veľa ďalších zmien. Hormóny, ktoré sa vylučujú počas tehotenstva ovplyvňujú aj hrádzu. Vagína je tiež omnoho viac zásobená krvou a má hrubšie steny. Takže áno, v tomto období sa deje veľa zmien.

Jedna z dôležitých vecí pri pôrode je ochrana hrádze a zdravia panvového dna počas pôrodu a do budúcnosti. Mohli by ste zhrnúť faktory, ktoré najviac ovplyvňujú to, či dôjde alebo nedôjde k poraneniam hrádze? A mohli by ste ich rozdeliť na tie, ktoré sú vrodené a na tie, ktoré závisia od spôsobu vedenia pôrodu?

Vieme, že cviky panvového dna počas tehotenstva chránia pred následnou inkontinenciou. Dáta poukazujú na to, že tieto cviky znižujú pravdepodobnosť veľmi dlhej druhej pôrodnej doby. To je dobrá správa. Všetkým ženám by sme mali odporúčať, aby robili cviky panvového dna. Ďalšia vec, o ktorej vieme, a na máme na to dôkazy prvého stupňa (to znamená, že sme spojili veľa randomizovaných kontrolovaných štúdií a urobili metaanalýzu.) Máme spoľahlivé dôkazy o účinku masáže hrádze. Robí sa prstami približne od 34. Týždňa tehotenstva, ak je to možné každý deň a s použitím oleja. Robí si ju buď žena sama alebo s pomocou partnera. Vieme, že takto robená masáž znižuje pravdepodobnosť nástrihu, obzvlášť pre prvorodičky. U viacrodičiek znižuje nepohodlie po pôrode. Takže toto sú opatrenia s ochranným účinkom, ktoré môžeme robiť počas tehotenstva. Počas samotného pôrodu: vieme, že poloha na chrbte je pre hrádzu najmenej vhodná. Vyvíja na hrádzu obrovskú záťaž a spôsobuje vysokú mieru vážnych poranení. Vieme, že zvislé polohy majú lepšie výsledky, čo sa týka hrádze a sú určite omnoho pohodlnejšie pre rodičku. K dopadu riadeného tlačenia (viete to je to: “zhlboka sa nadýchnite, zadržte dych, tlačte”) na stav hrádze nemáme dostatok vedeckých dát. Chýbajú nám veľké štúdie. Ale vieme, že ženy, ktoré reagujú na potreby svojho tela a tlačia vtedy, keď majú nutkanie tlačiť, v menšej miere trpia inkontinenciou tri mesiace po pôrode. Nemali by sme preto odporúčať riadené tlačenie. Mali by sme nechať ženy, aby tlačili podľa svojich potrieb – fyziologicky. Najviac kvalitných dát máme z randomizovaných štúdií o teplých obkladoch. Na jednej z nich som robila v rámci svojho PhD.

Áno, na to som sa práve chcela opýtať. Je nejaký rozdiel medzi masážou a teplým obkladom?

Čo sa týka teplých obkladov, Vigdis Aasheim[1] vypracovala pre Cochrane systematickú štúdiu a spojila moju randomizovanú kontrolovanú štúdiu s ďalšou randomizovanou kontrolovanou štúdiou, ktorú robila Leah Albers[2]. A zistilo sa, že prikladanie teplých obkladov na hrádzu počas druhej doby pôrodnej je efektívne v znížení najzávažnejších poranení hrádze. Nám sa tak podarilo znížiť mieru poranení tretieho a štvrtého stupňa (čo sú najzávažnejšie poranenia) viac ako o polovicu. A čo je zaujímavé, keď sa Aasheim pozrela na masáž hrádze počas pôrodu, tak máme dve randomizované kontrolované štúdie, ktorých výsledky sú rozporuplné. Jedna ukázala značné zníženie závažných poranení hrádze a druhá nie. Keď ich spojili, tá prvá prevládla, ale autori takúto masáž priamo počas pôrodu aj tak neodporúčajú a ich zdôvodnenie je nasledovné: Počas tej štúdii o masáži hrádze sa nikto nespýtal žien: “Je to pre vás prijateľné?”. A čo je zaujímavé, keď sa pozriete na tie štúdie, tak v tejto bola najväčšia miera predčasného ukončenia intervencie. Osobne mám veľké výhrady voči masáži hrádze počas samotného pôrodu. Myslím si, že sa často deje bez súhlasu ženy. Obzvlášť, ak bola predtým sexuálne zneužívaná, to môže vyvolať zlé spomienky. Takže autori systematického prehľadu Cochrane konštatovali, že masáž neodporúčajú jednoducho preto, že nie je dostatočne preukázané, že je akceptovateľná pre ženy a pôrodné asistentky a odporučili teplé obklady. To je jediné, čo odporučili. V mojej štúdii som vyhodnocovala aj to, ako túto intervenciu (teplý obklad) ženy vnímali. Nezáležalo na tom, či funguje. Ak si ho ženy neželali, tak sa nepoužil. Pýtala som sa žien na pociťovanú bolesť a ako ju hodnotia. Všetky som požiadala o vyplnenie dotazníka ohľadne toho, čo si o teplých obkladoch myslia. Pýtala som sa aj pôrodných asistentiek a kontaktovala som tie ženy 6 týždňov a 3 mesiace po pôrode, aby som zistila, či to bolo alebo nebolo pre ne prijateľné. Nestačí, že to funguje, musí to byť pre ženy prijateľné.

Len na upresnenie: V tej štúdii týkajúcej sa masáže hrádze počas druhej doby pôrodnej teda chýbalo následné sledovanie žien, podobné tomu, aké ste robili vy vo vašej?

Presne. A je úplne neskutočné, aby ste urobili intervenciu a nespýtali sa žien, čo si o nej myslia. Mne sa to zdá veľmi zvláštne. A pritom pri pôrodoch sa takéto veci dejú veľmi často. A to je dôvod, prečo tú masáž neodporúčali a prečo povedali, že môžu odporúčať teplé obklady: Áno, znižujú mieru závažných poranení hrádze a sú prijateľné pre ženy a pôrodné asistentky, takže by mali byť ponúknuté všetkým ženám. Preto také silné tvrdenie o teplých obkladoch. Aj ja som vždy opatrná ohľadom masáže hrádze, lebo ženy hovoria, že to vnímajú veľmi invazívne. Ženy týmto môžu byť značne ovplyvnené a musíme byť opatrní, čo sa týka následkov týchto zásahov na psychiku.

Áno. K tomuto mám dve doplňujúce otázky. Prvá je, že ste hovorili, čo sa dá spraviť počas tehotenstva a počas pôrodu, ale mohli by ste aspoň stručne spomenúť, či sú aj nejaké vrodené predpoklady, ako… inak povedané, je pravda, že niektorým ženám hrozí vyššie riziko poranení hrádze? A sú to vrodené predpoklady alebo je to skôr o tom, čo žena urobí alebo ako je vedený pôrod?

Veľmi dobrá otázka. Týmto som sa aj ja vo veľkej miere zaoberala vo svojom výskume. Nedávno sme napísali článok do Midwifery na túto tému. Určite sú ženy, ktorým hrozí vyššie riziko natrhnutia. Faktory, ktoré to najviac ovplyvňujú, sú: prvé dieťa, veľké dieťa, dlhý pôrod a kliešte alebo vákuový extraktor. To sú najväčšie riziká, čo sa týka poranení. Avšak vieme aj to, že niektoré rasy sú náchylnejšie, napríklad Aziatky, obzvlášť Číňanky, Vietnamky, Filipínky. U týchto sa vyskytuje vyššia miera závažných poranení. No ani v týchto prípadoch nástrih nie je riešenie. Vieme, že ak sa nástrih robí rutinne, iba zvyšuje riziko vážnych poranení hrádze a okrem toho zvyšuje mieru bolesti, vedie k viacerým problémom pri hojení. Takže nástrih nie je riešenie. Ale áno, sú skupiny žien, ktoré sú rizikovejšie, čo sa týka poranení hrádze.

K nástrihom sa ešte vrátime, ale tá moja druhá doplňujúca otázka je, že ste (v našej predošlej komunikácii) spomínali, že ste nedávno napísali kapitolu do knihy, ktorá sa týka ochrany hrádze, mohli by ste nám o tom niečo povedať?

Áno, pošlem vám ju. Nie je ešte publikovaná, ale je určená pre učebnicu, ktorú používame v Austrálii a na Novom Zélande pri výučbe pôrodnej asistencie. Je to kapitola týkajúca sa starostlivosti o hrádzu a o šití. V tejto kapitole sumarizujem všetky dostupné poznatky o prevencii, rizikách, ďalej ako maximalizovať mieru hrádzí bez poranenia, ako urobiť nástrih, keď je potrebné ho urobiť, ako šiť, ako podať anestézu pred šitím. Venujem sa tam tiež popôrodnej starostlivosti a sledovaniu. Je to veľmi vyčerpávajúca kapitola vrátane anatómie a fyziológie.

Moja ďalšia otázka sa týka niečoho iného, Hovorili sme o masáži, ale potom je tu jedna vec, ktorá sa niekedy spomína, a to je epi-no. Čo sa o ňom vie? Znižuje pravdepodobnosť poranení hrádze?

Epi-no by bolo potrebné viac preskúmať. Robili sa tri veľmi malé randomizované kontrolované štúdie a zopár nie veľmi spoľahlivých štúdií. Treba k nemu pristupovať veľmi opatrne, pretože táto pomôcka už je dostupná, no nebola ešte dostatočne overená. Nie je podložené, že by zmierňovalo závažné poranenia hrádze. Je čiastočne podložené, že by mohlo zvýšiť šancu na neporušenú hrádzu a znížiť riziko nástrihu. Moja najväčšia výhrada je, že nikto následne nesledoval dopad tohto nástroja na močový mechúr a na panvové dno. Dôvod, prečo to spomínam: Pri masáži hrádze vkladáte do vagíny dva prsty a tlačíte smerom nadol. Je to rozdiel oproti vloženiu niečoho, čo sa zväčší až na desať centimetrov. Epi-no vyvíja veľký tlak na močové štruktúry a jeho dopad sa musí sledovať a zistiť, ako sú na tom následne ženy, čo sa týka inkontinencie. Tak ako sme v našej štúdii sledovali ženy a pýtali sme sa ich na inkontinenciu a zistili sme, že pri použití teplých obkladov sa riziko močovej inkontinencie v troch mesiacoch po pôrode znížilo o polovicu. Kým sa nespraví správne randomizovaná kontrolovaná štúdia zahrňujúca následné sledovanie, mali by sme byť veľmi opatrní, pri odporúčaní epi-no.

Ďalej by som sa ešte na chvíľu chcela vrátiť k polohe pri pôrode, pretože na Slovensku ženy stále rodia zväčša ležiac na chrbte alebo po prípade v polosede. A vy ste sa pomerne jednoznačne vyjadrili ohľadom tejto polohy. Takže, keď si ženy samotné môžu vybrať pôrodnú polohu, akú si najčastejšie vyberajú?

Na toto sme robili etnografickú štúdiu. Prakticky sme sedeli v kúte a sledovali pôrody: doma, v pôrodných domoch a v nemocniciach. Ja som ešte robila jednu veľkú štúdiu v pôrodnom dome, kde som sa pozrela na pôrodné polohy pri pôrodoch za posledných 12 rokov. A úplne jasne vychádza, že z fyziologického hľadiska je najbežnejšia poloha pre pôrod taká, kedy sa žena vpredu o niečo opiera. Často to prebieha tak, že na začiatku pôrodu sa ženy rukami oprú o pult alebo stôl a kývu sa, krútia bokmi. Ako pôrod postupuje, okolo 7cm, niekedy zhruba vtedy, sa už necítia tak isto na nohách. Často sa dajú do polohy na rukách a na kolenách. V takejto polohe potom buď ostanú, alebo sa dajú do drepu, ale zväčša sú v predklone. V tej štúdii v pôrodnom dome sme zistili, že 48% žien, ktoré netlačili riadene a nasledovali potreby svojho tela, porodili na rukách a na kolenách. A to dáva zmysel, je to poloha, v ktorej rodí väčšina zvierat. Nič netlačí na bábätko ani na veľkú chrbtovú cievu, predchádza sa abnormalitám tepu, umožňuje pohyb kostrče, aby bol väčší priechod pre bábätko. Ak ženy neriadite a vidíte ich v ich prirodzenom prostredí, určite sa oprú dopredu, potom pôjdu dolu k zemi na ruky a na kolená. Myslím si, že v tom hrá úlohu aj evolučná perspektíva. Príroda ich ťahá k zemi, aby bábätko nespadlo z veľkej výšky. A keď si potom uvedomíme, čo sa často deje v nemocniciach, že dávame ženy do presne opačnej polohy s nohami hore. (Ja tomu hovorím uviaznutý chrobák.) Presne naopak. Úplne naopak. Bránime fyziológii, to je to, čo robíme.

Spomenuli ste teraz viaceré výhody spontánneho výberu polohy. Mohli by ste nám povedať, či poloha súvisí aj s ochranou hrádze?

Najlepšie výsledky vyplývajúce zo štúdií dosahuje poloha na ľavom boku. Dobré výsledky sú aj vtedy, keď ženy stoja alebo sa vpredu opierajú. Horšie výsledky sú na pôrodnej stoličke, pretože tam je riziko, že hrádza opuchne a tým pádom už nebude taká pružná, alebo že bábätko vyjde príliš rýchlo. Ale najhoršia pozícia v ktorej žena môže rodiť, je poloha na chrbte s nohami v opierkach, alebo keď jej ich niekto drží nohy doširoka roztiahnuté.

Nuž, v slovenských pôrodniciach si ženy polohu vyberať nemôžu. A stáva sa aj to, že v druhej dobe pôrodnej im tlačia na brucho počas riadeného tlačenia. Dokonca ženy bývajú inštruované aby začali tlačiť, aj keď ešte nepociťujú nutkanie na tlačenie. Aký je podľa vás dopad takýchto techník na zdravie žien?

To by nikdy nemali robiť. Tlak na fundus by sa nemal používať. Vieme, že zvyšuje riziko zlomenín. Veď to je nezmysel! Z panvy nič nevyjde, ak na to otvor nie je pripravený. Maternica nefunguje s tlakom, sťahy maternice sú akési zovretia, ktoré prichádzajú vo vlnách. Veď to nedáva zmysel. V Austrálii tlak na fundus nepoužívame. Práve naopak, je to veľmi nebezpečné. V minulosti boli zaznamenané prípady so zlými následkami: zlomené kosti alebo poranenia bábätka. Nie, nepoužívame tlak na fundus. To sa nikdy, nikdy nerobí.

A čo sa týka toho tlačenia predtým, než príde prirodzené nutkanie?

Veď to je šialené. Všetko, čo tým dosiahnete je, že budete mať bábätko v strese, opuchnutý krčok maternice a hrádzu, vyčerpáte matku, zvýšite pravdepodobnosť použitia klieští alebo vákuového extraktora. Teraz je trend nepočítať druhú dobu pôrodnú hneď ako je žena úplne otvorená, ale až keď aktívne tlačí a hlavička je nízko. Dnes sa odporúčajú tri hodiny pre prvorodičku na tlačenie v druhej dobe. Pričom tie tri hodiny začínajú, až keď je hlavička nízko a žena sama tlačí bez toho, aby jej niekto kázal. Tri hodiny pre prvorodičky a dve pre viacnásobné rodičky. Časové limity sú predmetom debát, ale ak nútite ženy tlačiť predtým, ako pociťujú potrebu, riskujete kliešte alebo extraktor.

Povedali ste, že pre prvorodičky to je okolo troch hodín a pre ostatné okolo dvoch. Toto sú priemerné časy alebo sú to rozumné limity? Mali by vôbec byť limity?

Toto sú horné limity. Ak prvorodička neporodila do troch hodín tlačenia, tak to už signalizuje, že sa niečo deje a je čas začať niečo robiť. Typická dĺžka (druhej doby pôrodnej) je pre prvorodičku hodina až hodina a pol. Pre viacnásobné rodičky je to menej, často vidíme aj polhodinu alebo dokonca ešte kratšie. U týchto môže byť aj ťažké povedať, kedy presne vlastne začala.

A mohli by ste popísať fyziologickú druhú dobu pôrodnú a ako by mala byť vedená personálom?

Nepovedala by som, že by mala byť vedená. Žena by mala mať prístup k vode, buď ku sprche alebo vani. Mali by byť použité teplé obklady, ktoré som spomínala, ak si ich žena praje. Samozrejmosťou je voľnosť pohybu. V tomto máme veľmi blízko k zvieratám: ženy vedia, čo majú robiť. Rada hovorím, že zdravotníci by im mali len strážiť priestor, pozorovať, ak si žena nie je istá, pomôcť, ponúknuť podporu, ktorú potrebuje, povzbudenie.

Hannah Dahlen je profesorkou pôrodnej asistencie na Univerzite v Sydney (University of Western Sydney), tiež bývalou prezidentkou a súčasnou hovorkyňou Austrálskej asociácie pôrodných asistentiek. Má viac ako 20ročnú prax ako pôrodná asistentka, v súčasnosti sa venuje najmä výskumu v tejto oblasti, najviac v týchto dvoch témach: 1/ podpora normálneho pôrodu, kam patria výskumy týkajúce sa pôrodných polôh, ochrany hrádze počas druhej doby pôrodnej, porovnania pôrodných skúseností (aj zdravotníckych ukazovateľov) u žien rodiacich doma a v nemocnici a problematika vaginálneho pôrodu po cisárskom reze. 2/ kvalita poskytovaných zdravotníckych služieb, kam patrí tvorba politík (smerníc) v tejto oblasti, problematika domácich pôrodov a pôrodných centier ale aj analýzy mediálneho zobrazovania pôrodu, práce pôrodných asistentiek a využívania dúl v zdravotníckych službách. Hannah vystupovala aj v austrálskom filme Podoby pôrodu. Jej prieskum o používaní teplých obkladov počas druhej doby pôrodnej ako účinnej prevencii pôrodných poranení je zahrnutý v Cochrane databáze.

[1] Aasheim V, Nilsen ABV, Lukasse M, et al. Perineal techniques during the second stage of labour for reducing perineal trauma. Cochrane Database Syst Rev. 2011;(12):Art. No.: CD006672. 2011, doi:10.1002/14651858.CD006672.pub2. [2] http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1350988/ >> druhá časť

The post Rozhovor s Hannah Dahlen: Nestačí, že intervencia funguje, musí byť pre ženy aj prijateľná appeared first on Ženské kruhy.

Pôrod v ľahu? Odborné spoločnosti hovoria: Nie!

Zuzana Krišková — Tue, 11 Nov 2014 00:28:24 +0000

Na konferencii Reprodukcia vs. Produkcia sme odprezentovali nasledovné odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Svetovej federácie pre gynekológiu a pôrodníctvo (FIGO) k vybraným aspektom starostlivosti o rodičky a novorodencov.

Poskytovanie informácií ženám, sprievodná osoba, súkromie a intimita

Podľa WHO [1] „Rodiaca žena by mala byť sprevádzaná ľuďmi, ktorým dôveruje a pri ktorých sa cíti príjemne – môže to byť napríklad jej partner, najlepšia priateľka, dula alebo pôrodná asistentka. […] Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pri pôrode musia byť oboznámení s podpornými aj medicínskymi úlohami a vykonávať oba druhy týchto úloh kompetentne a citlivo. Jednou z podporujúcich úloh profesionála je poskytovať žene také množstvo informácií a vysvetlení, aké ona vyžaduje a potrebuje. Súkromie ženy v pôrodnom zariadení má byť rešpektované. Rodiace žena potrebuje vlastnú izbu, kde počet asistujúcich osôb má byť obmedzený na nevyhnutné minimum.“

Informovaný súhlas

Podľa FIGO [3] je získanie informovaného súhlasu nevyhnutou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Povinnosť získať informovaný súhlas ženy pred akýmikoľvek medicínskymi úkonmi vyplýva z rešpektovania jej základných ľudských práv. „Je dôležité mať na pamäti, že informovaný súhlas nie je podpis, ale proces komunikácie a interakcie.“

Voľný pohyb a slobodná voľba polohy

WHO [1] považuje možnosť voľného pohybu za účinný nástroj úľavy od pôrodných bolestí. Žena by mala počas pôrodu slobodne voliť akúkoľvek polohu, ktorú si želá, na posteli alebo mimo nej. To znamená, že by nemala byť obmedzená pobytom na lôžku a určite nie polohou v ľahu, ale mala by mať slobodu pohybu a možnosť zaujať zvislé pozície ako napríklad sedenie, státie alebo kráčanie, a to bez zasahovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, najmä počas prvej doby pôrodnej. FIGO vo svojich štandardoch [2] hovorí, že asistujúci personál má úlohu podporovať matku, aby pre aktívne tlačenie zaujala takú polohu, ktorá je pre ňu kultúrne prijateľná, pohodlná a má mechanické prínosy. Ako príklady uvádza drep alebo sed ako protiklady k ležaniu na posteli. Taktiež konštatuje: „Nanešťastie, nevhodné vyučovanie medicíny a pôrodnej asistencie a zvyk zapríčinili, že mnohé ženy sú nútené rodiť poležiačky s nohami v strmeňoch. Táto poloha znižuje prívod krvi do placenty, môže viesť k fetálnemu distresu a neprináša žiadne mechanické výhody, ktoré by zlepšili zostúpenie.“

Epiziotómia, šitie poranení a anestéza

WHO [1] zaradila rutinný nástrih hrádze k praktikám, ktoré sa často používajú nevhodne a uvádza: „Neexistujú žiadne spoľahlivé dôkazy o tom, že rutinne vykonávaná epiziotómia má priaznivé účinky, existujú však jasné dôkazy o tom, že môže ublížiť. Percento epiziotómií, ktoré bolo dosiahnuté v anglickej štúdii (10 % [6]) bez ujmy na zdraví matky alebo dieťaťa (Sleep a kol. 1984), by malo byť cieľom.“ Rovnako FIGO [2] uvádza, že rutinná epiziotómia je poškodzujúca a nemala by sa praktizovať. Taktiež upozorňuje, že politika rutinnej epiziotómie je zbytočne nákladná. Šitie epiziotómie alebo natrhnutia hrádze sa má vykonať za použitia adekvátnej anestézy.

Podpora dojčenia a podpora kontaktu koža na kožu

WHO a FIGO spolu s ďalšími organizáciami vytvorili projekt Mother/Baby-Friendly Birthing Facility (Pôrodnícke zariadenie priateľské k matkám a deťom) [5] a stanovili kritériá, ktoré by malo takéto zariadenie spĺňať. Jedným z kritérií je aj podpora dojčenia a kontaktu koža na kožu medzi matkou a dieťaťom: „[Pôrodnícke zariadenie priateľské k matkám a deťom] podporuje okamžitý kontakt koža na kožu medzi matkou a dieťaťom, aktívne podporuje všetky matky, aby držali a výlučne dojčili svoje deti tak často, ako je to možné a poskytuje zlúčenú starostlivosť o matku a dieťa [7].“

Použitá literatúra [1] Care in normal birth: a practical guide, World Health Organization, Maternal and Newborn Health/Safe Motherhood Unit, WHO reference number: WHO/FRH/MSM/96.24, [2] FIGO Safe Motherhood and Newborn Health (SMNH) Committee: Management of the second stage of labor, Published Online: September 14, 2012, , DOI: 10.1016/j.ijgo.2012.08.002 [3] FIGO COMMITTEE REPORT, Guidelines regarding informed consent, FIGO Committee for the Ethical Aspects of Human Reproduction and Women’s Health, DOI: http://dx.doi.org/10.1016/j.ijgo.2008.02.002. [4] Korbeľ M. et al., Analýza materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2012, in Gynekológia pre prax 2014; 12 (1):13-19. [5] FIGO Committee on Safe Motherhood and Newborn Health. Working Paper February 2014 [6] V roku 2012 bola priemerná miera nástrihu na počet vaginálnych pôrodov na Slovensku 65 %. Pohybovala sa od 56 % v Prešovskom kraji do 81 % v Nitrianskom kraji. [4] [7] Niekedy sa používa výraz „motherbaby“ alebo „mother/newborn“. V literatúre sa možno stretnúť aj s prekladom: „starostlivosť o matku a dieťa ako o jednu jednotku“.

The post Pôrod v ľahu? Odborné spoločnosti hovoria: Nie! appeared first on Ženské kruhy.