Domáci pôrod Archives - Ženské kruhy

Domáci pôrod v Rakúsku

Ženské kruhy — Tue, 30 Jun 2020 13:32:28 +0000

Prinášame vám rozhovor so Slovenkou, ktorá žije v Rakúsku a vybrala si pôrod doma ako možnosť, ktorá je v tejto krajine oficiálne zahrnutá do systému zdravotnej starostlivosti. Rozhovor pripravila Lucia Gašparíková.

Aké možnosti pôrodnej starostlivosti sú v Rakúsku oficiálne podporované?

Okrem nemocníc, ktoré sú štátne alebo súkromné, existujú pôrodné domy. Možné sú aj ambulantné a domáce pôrody.

Prečo si sa rozhodla pre pôrod doma?

Rodiť doma som chcela hneď po prvom pôrode, ktorý bol úžasným zážitkom. Bolo to v Hainburgu, kam som cestovala z Bratislavy. Na prvý pôrod som sa intenzívne pripravovala a dopadol presne podľa mojich predstáv, priam ich predčil. Jedinú možnosť, ako celý zážitok ešte zintenzívniť, som videla v tom, že sa pôrod odohrá bez presunu do nemocnice, ktorý ma vytrhol zo začínajúcich kontrakcií a postele, kde som ich mala chuť prežívať. Tiež sa mi páčila predstava pôrodu ako rodinnej udalosti. A verila som si. To bol úplný základ.

Aké boli reakcie okolia na tvoje rozhodnutie rodiť doma?

Som členkou skupiny ex-pat žien vo Viedni, ktoré rodili tiež v lete 2019 a prekvapila ma reakcia všetkých, ktorým som o svojom pôrode doma hovorila – vnímali to ako odvážny krok a pozerali sa na mňa s rešpektom. Zároveň si to niektoré priali, ale z nejakého dôvodu to nebolo možné, resp. si netrúfali.

Na základe situácie na Slovensku som veľmi kriticky sledovala reakcie lekárov (gynekológa, pediatra) na zmienku o domácom pôrode. Musím povedať, že všetci reagovali maximálne profesionálne a neutrálne.

Chodia k pôrodom doma všetky rakúske pôrodné asistentky? Ako si našla tú svoju?

Nie, všetky nechodia, sú špecializované. Od mojej „Hebamme“ som sa dozvedela, že už na škole sa špecializovala na domáce pôrody. Našla som ju cez pôrodné asistentky, ktoré som si vyhľadala na internete a kontaktovala. Jedného dňa som dostala sms s kontaktom na asistentku, ktorá mala v mojom termíne priestor. Keďže som hľadala dosť neskoro a blízko termínu pôrodu (dva mesiace pred termínom), bola som rada, že som niekoho našla a len som dúfala, že si sadneme.

Čo to znamená v praxi, že pôrod doma je súčasťou systému zdravotnej starostlivosti?

Na pôrod doma je potrebná pôrodná asistentka. Moja bola súkromná, takže celú sumu (2000 EUR) som najprv uhradila ja a potom som požiadala zdravotnú poisťovňu o preplatenie časti nákladov. Dostala som späť takmer 1200 EUR.

K domácim pôrodom existuje na internete veľa informácií z rôznych rakúskych zdrojov – štátne inštitúcie, odborné weby, stránky pôrodných asistentiek a podobne, kde sa dá jednoducho zorientovať a získať základné informácie. To je prvý krok – prístup k informáciám, pocit podpory. Ďalej to boli skúsenosti a zaužívané postupy na najrôznejšie situácie. Keď som sa pôrodnej asistentky pýtala, čo sa v akej situácii bude diať, na prípadné komplikácie, vždy mala presnú odpoveď a vedela ju doplniť skúsenosťami.

Ako často si sa stretávala so svojou asistentkou v tehotenstve? Aké tehotenské vyšetrenia boli v jej kompetencii?

Keďže som sa pre pôrod doma finálne rozhodla pomerne neskoro, asi dva mesiace pred termínom pôrodu, s mojou asistentkou som sa prvýkrát stretla mesiac pred pôrodom. Chodila ku mne domov raz za týždeň, po termíne pôrodu každé dva-tri dni. Vždy počúvala srdiečko bábätka a nahmatávala ho. Inak som u gynekológa absolvovala všetky štandardné vyšetrenia.

Musela si splniť nejaké podmienky, aby si mohla rodiť doma? Aké to boli?

Na pôrod doma je nevyhnutné, aby malo tehotenstvo hladký priebeh, matka aj dieťa boli zdraví, poloha bábätka a placenty štandardná.

Prebrali ste s tvojou pôrodnou asistentkou záložný plán v prípade, že by bol počas pôrodu potrebný presun do nemocnice? Z akých príčin by sa tak udialo a ako by takýto presun prebiehal?

Samozrejme, potrebovala som sa uistiť, že moja „Hebamme“ vie, čo robí a pýtala som sa jej na rôzne možné scenáre pôrodu a prípadné komplikácie. Pomerne rýchlo upokojila moje obavy tým, že väčšinou dôjde ku komplikáciám a prevozu do nemocnice vtedy, keď tam už nejaké problémy boli predtým. Keďže som sa v tehotenstve riadila heslom „Only happy stories, “ viac som tú tému nepotrebovala rozoberať. Verila som v prvom rade sebe a potom svojej pôrodnej asistentke.

Po pôrode v nemocnici je žene a dieťaťu poskytovaná podpora dojčenia, sú vykonané základné vyšetrenia a podobne. Ako prebieha takáto starostlivosť po domácom pôrode?

To úplne najlepšie na domácom pôrode prišlo po ňom. Veľmi mi vyhovovalo a pomáhalo, že na všetko, čo je potrebné absolvovať a urobiť, je tu jeden človek, ktorému dôverujem. Či už popôrodné vyšetrenie mňa, váženie a meranie bábätka, odber z pätičky, dojčenie, jednoduchá otázka, ako sa mám, možnosť opýtať sa čokoľvek – všetko prebiehalo v prostredí, kde sa cítim dobre a isto (doma), v rodinnej intimite a rešpekte voči mne a môjmu dieťaťu.

Tým, že „Hebamme“ chodila k nám domov, videla detaily starostlivosti o dieťa v prirodzenom prostredí a mohla na ne reagovať. Napríklad ma upozornila, že syna príliš obliekam. Najprv k nám chodila každý deň po pôrode, potom každé dva dni a po týždni podľa potreby. Niekedy stačilo napísať jej rýchlu otázku a ona mi poradila a uistila ma, že je všetko ok. Čo viac žena po pôrode potrebuje?

fotografia: flickr

The post Domáci pôrod v Rakúsku appeared first on Ženské kruhy.

Podcast: Domáce pôrody

Ženské kruhy — Sun, 14 Jun 2020 15:21:24 +0000

Domáce pôrody ako dnešná téma: Poznáme príklady dobrej praxe zo zahraničia? Vypočujte si prvý diel podcastu Ženských kruhov, v ktorom sme sa venovali práve téme domácich pôrodov.

ako prebiehajú domáce pôrody v krajinách kde je domáci pôrod zaradený do systému zdravotnej starostlivosti,
ako sú nastavené kritéria pre bezpečnosť domáceho pôrodu,
ako je to v krajinách kde nie je zaradený a aké sú s tým spojené problémy,
čo hovoria štúdie o bezpečnosti domáceho pôrodu.

V podcaste venujeme pomerne veľký priestor príkladom dobrej praxe zo zahraničia. Ide najmä o krajiny ako Holandsko, Veľká Británia či Kanada. Rozprávame sa aj o podobe systému na Slovensku. Akú úlohu zohrávajú pri pôrodoch doma pôrodné asistentky a pôrodníci či pôrodníčky? Vplýva pôrodná starostlivosť v nemocniciach na to, či sa ženy rozhodnú rodiť doma?

V podcaste budete počuť Zuzanu Kriškovú a Miroslavu Rašmanovú.

Viac o téme domácich pôrodov si môžete na našej stránke prečítať v sekcii domáci pôrod

Čo hovorí o domácich pôrodoch analýza Cochrane

The post Podcast: Domáce pôrody appeared first on Ženské kruhy.

Diskusia o domácich pôrodoch nie je férová

Ženské kruhy — Wed, 27 May 2020 11:28:09 +0000

Vo februári sme uverejnili našu reakciu na kapitolu v knihe „Lovci šarlatánov: Príručka zdravého rozumu“ o domácich pôrodoch. Téma domácich pôrodov je opakovane na Slovensku vedená ideologicky, preto sme jej v minulosti venovali sériu blogov, kde ju rozoberáme podrobne.

Kritickú reakciu sme zaslali priamo Lovcom šarlatánov a tiež vedeniu stredných škôl. Práve tie mali získať od autorského kolektívu výtlačky tejto publikácie.

Niekoľko dní po zverejnení nášho kritického blogu prišla reakcia Lovcov šarlatánov. Bola rozsiahlym textom, ale na našu kritiku prakticky nereagovali. V diskusii, ktorú sme s Lovcami šarlatánov viedli pod ich reakciou na Facebooku, nám chýbali informácie o tom, ako fungujú krajiny, v ktorých je pôrod doma zaradený‎ do systému zdravotnej starostlivosti. Práve tento kontext je veľmi dôležitý pre porozumenie téme domácich pôrodov.

To nás viedlo k nahratiu podcastu, ktorý si môžete vypočuť tu:

Zhrnutie kritickej reakcie na Lovcov šarlatánov:

Na blogu Denníka N sme rozoberali dva príklady, kde autorka kapitoly MUDr. Zuzana Turcsányiová nesprávne narába so zdrojmi. Prvý príklad sa týka miery cisárskych rezov pri pôrodoch doma:

““V niektorých štúdiách sa dočítame, že percento zásahov, ako je nástrih hrádze, cisársky rez či inak operačne ukončený pôrod – kliešťami či vákuumextraktorom – je vyššie pri pôrodoch v nemocničných zariadeniach. [Zielinski a kol.] Je to úplne samozrejmé, keďže tieto výkony vyžadujú nemocničnú zdravotnú starostlivosť. Predsa cisársky rez asi nevykonáte na kuchynskom stole v domácom prostredí. Do týchto štúdií sú zahrnuté aj pacientky, ktoré počas neúspešného či komplikovaného pôrodu boli pre riziko komplikácie transportované do nemocnice.”

Naše námietky v bodoch:

Cisársky rez sa na kuchynskom stole samozrejme nevykonáva. Aby výskumníci dokázali porovnať riziko intervencií pri domácich a nemocničných pôrodoch, rozdeľujú ženy do skupín na základe tzv. plánovaného miesta pôrodu. Znamená to, že žena, ktorá plánuje pôrod doma, no porodí nakoniec v nemocnici, zostáva v štúdii sledovaná pod kolonkou plánovaný domáci pôrod.
Nízka miera zásahov do pôrodu nie je výsledok len niektorých štúdii. Ako uvádza aj štúdia Zielinsky a kol: “Naprieč všetkými štúdiami ženy, ktoré plánujú domáci pôrod, podstupujú vo výrazne nižšej miere ďalšie zásahy do pôrodu, akými sú epidurálna anestézia, kliešťový, vákuumextrakčný pôrod, vyvolanie pôrodu alebo nástrih hrádze, a to bez ohľadu na to, či pôrod nakoniec prebehne doma.”

Druhý príklad sa týkal novorodeneckej úmrtnosti:

„Výsledky štúdií, ktoré porovnávajú popôrodnú adaptáciu novorodenca pri plánovanom domácom pôrode a nemocničné pôrody, sa rôznia. Je to dané rôznou metodikou štúdií. Veľká metaanalýza, publikovaná v roku 2010, zozbierala údaje z dvanástich štúdií zahŕňajúcich 342 000 plánovaných domácich pôrodov a 207 500 tisíc plánovaných nemocničných pôrodov. Napriek tomu, že perinatálna chorobnosť bola v oboch prípadoch podobná, úmrtnosť novorodencov bola vyššia pri plánovaných domácich pôrodoch (0,20% verzus 0,09%). Väčšina údajov v tejto metaanalýze pochádza z holandských štúdií. [Wax a kol.]“

POZN.: Je zrejmé, že „207 500 tisíc“ je nesprávne napísaný údaj, no je to presný citát prebratý z knihy Lovci šarlatánov – príručka kritického myslenia.

Naše námietky v bodoch:

Metaanalýza Wax a kol. obsahovala množstvo metodologických chýb: manipuláciu s dátami, zlé výpočty a kalkulácie, logické chyby a nesprávne interpretácie.
Ukazovatele chorobnosti nie sú podobné. Nájdete medzi nimi štatisticky významné rozdiely.
Autorka vytvorila zdanie, že novorodencká úmrtnosť bola vypočítaná z 342 000 plánovaných domácich pôrodov. Neuviedla skutočnosť, že štúdia z Holandska nebola do tohto ukazovateľa zaradená a skutočný počet plánovaných domácich pôrodov predstavoval iba 16 500.
Ani jeden z ukazovateľov, ktorý prezentovala MUDr. Turcsániová nezahŕňal údaje z Holandskej štúdie. Tá tvorí viac ako 90 % dát z metaanalýzy Wax a kol., ktorými budí dojem robustnosti. Zvyšných 11 štúdii z metaanalýzy je rozsahom niekoľkonásobne menších a spolu tvoria necelých 10 % objemu analyzovaných dát.

Spôsob ako reagovali Lovci šarlatánov na kritický blog nás veľmi sklamal. Vo svojej odpovedi uviedli citáty z nášho textu. Po pozornom prečítaní sme si všimli, že nejde o originálne texty, ale že s nimi Lovci šarlatánov manipulovali. Pri písaní si dávame mimoriadne záležať na každom slove. Preto nás popudilo, že k tejto manipulácii došlo a niektoré citáty vyznievajú inak, než sme ich napísali my. V jednom prípade vypustili celú vetu, čím došlo k zmene významu celého citátu.

Redakciu Lovcov šarlatánov sme na manipuláciu s citátmi upozornili, no neúspešne. Ich argumentácia je, že nechcú, aby bolo meno MUDr. Turcsániovej spájané s našou kritikou. Nepomohli ani opakované výzvy, aby citáty uviedli, tak ako boli napísané, alebo, aby ich anonymizovali štandardným spôsobom.

Pri písaní blogu bolo našou motiváciou viesť vecnú a faktickú diskusiu. Manipulácia s textom oponenta je hrubým porušením profesionálnej etiky a takúto diskusiu vopred vylučuje. Znižuje tiež dôveru v lekárov a lekárky, ktorí túto knihu napísali. Čerešničkou na pomyselnej torte je, že sa pod svoj vlastný text ani nechú podpísať.

The post Diskusia o domácich pôrodoch nie je férová appeared first on Ženské kruhy.

Domáce pôrody v Kanade: od undergroundu k štandardu

Miroslava Rašmanová — Tue, 26 Sep 2017 09:17:06 +0000

Predstavte si, že vláda sa rozhodne „zo dňa na deň“ zmeniť politiku podpory domácich pôrodov a to aj v prípade, že v krajine prakticky nie sú pôrodné asistentky. Že to nie je možné? V Kanade áno.

Tento diel o systémoch podporujúcich voľbu miesta pôrodu bude trochu iný ako predchádzajúce. Na veľmi špecifickom prípade dvoch kanadských provincií, sa pokúsim popísať priebeh začlenenia povolania pôrodnej asistencie do oficiálnych štruktúr zdravotníctva a výsledky tejto podpory. Na rozdiel od Holandska a Anglicka, kde sa povolanie a odborné kompetencie pôrodných asistentiek vyvíjali vo svojej kontinutie, v Kanade prevažnú časť dvadsiateho storočia prežívalo povolanie pôrodnej asistencie v ilegalite.

Z domu do nemocnice…

V nemocniciach Severnej Ameriky, kam sa už v prvej polovici 20.storočia presúvalo čoraz viac pôrodov, mali vo svojich začiatkoch pôsobisko výhradne pôrodníci – muži. Babice (lay midwives), ktoré neboli nijako organizované a nemali vlastnú odbornú spoločnosť, boli na verejnosti prezentované ako symbol zaostalosti a neschopnosti, čo v konečnom dôsledku urýchlilo presun pôrodov z domáceho prostredia do nemocníc. V tomto počiatočnom období nemali nemocnice k dispozícii ani zďaleka také vybavenie ako dnes a úroveň hygieny bola nízka. Úmrtnosť, najmä materská, bola z toho dôvodu oproti pôrodom doma vysoká.[1] Až postupne, s rozšírením antibiotík, možnosti krvnej transfúzie a dodržiavaním hygienických návykov, spolu s lepšou mierou výživy obyvateľstva a predlžovaním intervalov medzi pôrodmi, sa začala úmrtnosť znižovať. V tej dobe bol už presun pôrodov z domáceho prostredia do nemocníc v Kanade takmer kompletný. Namiesto toho, aby systém rozpoznal a podporil pôrodnú asistenciu ako autonómne povolanie posilnením vzdelávania a nastavením pravidiel práce, upadla táto profesia v Kanade na dlhé roky do zabudnutia. Dokonca ani v nemocniciach nepracovali pôrodné asistentky ale zdravotné sestry, ktoré hierarchicky podliehali pôrodníkom.[1] Pôrod doma zostal na dlhú dobu záležitosťou rurálnych oblastí a insolventných rodín. V nemocniciach rodili ženy v podmienkach nevyhovujúcich fyziológii pôrodu. Rozšírené podávanie opiátových analgetík, priväzovanie na pôrodné lôžko či dlhé hodiny strávené bez podpory a prítomnosti blízkeho človeka spôsobovali, že s odstupom času pribúdalo žien, nespokojných a zranených zážitkom z pôrodu. Dopyt po pôrode doma začal rásť – a to v strednej vrstve, u žien s dobrou úrovňou vzdelania a bez ekonomických bariér, ktoré by im znemožňovali prístup k zdravotnej starostlivosti oficiálne ponúkanej štátom.

…od nemocnice k širšej voľbe

Ako prvá provincia začlenila pôrodnú asistenciu do zdravotného systému Ontário, v roku 1994. O niekoľko rokov nasledovala Britská Kolumbia (1998). Dnes je výkon pôrodnej asistencie regulovaný vo väčšine kanadských provincií, s výnimkou provincií Yukon, Newfoundland a Prince Edward Island[2]. Až keď si uvedomíme, že v Ontáriu pred reguláciou nepôsobili žiadne pôrodné asistentky s oficiálnym vzdelaním (s výnimkou pôrodných asistentiek ktorým sa dostalo vzdelanie v Európe), dosiahnuté výsledky ohromia. Výkon povolania pôrodných asistentiek bol vo sfére ilegality a na dlhú dobu patrili pôrody doma skôr do oblasti undergroundu.[3] Pôrodné babice boli často ženy, ktoré mali vlastnú skúsenosť s domácim pôrodom. Bez špeciálneho vzdelania chodili k domácim pôrodom iných žien, skôr ako psychická podpora než ako zdravotnícky personál. Ich vybavenie a možnosti zasiahnuť v prípade život ohrozujúcich situáciách sa nedali porovnávať s možnosťami pôrodných asistentiek v Európe.[4] Čo spôsobilo tento zásadný obrat, že vláda legalizovala pôrodnú asistenciu a vytvorila možnosť praktikujúcim pôrodným babiciam začleniť sa do oficiálneho systému? Rôzne feministické a spotrebiteľské organizácie sa snažili lobovať za rozšírenie možností rodiacich žien v Kanade, no neúspešne. Obrat nastal až v druhej polovici 80. rokov po dvoch úmrtiach novorodencov pri domácom pôrode, ktoré nasledovali krátko po sebe.[3] Závery súdneho šetrenia totiž preukázali, že úmrtiam bolo možné zabrániť v prípade, že by bola rodiacim ženám zabezpečená riadna zdravotná starostlivosť v domácom prostredí. To, čo nasledovalo, a s akou razantnosťou sa udiala nielen tvorba politík ale aj etablovanie profesie pôrodnej asistencie v provincii Ontário (a následne aj v Britskej Kolumbii), nemá v západnom svete obdobu. Boli pozvané expertky a experti najmä z Veľkej Británie, kde malo povolanie autonómnych pôrodných asistentiek svoju neprerušenú tradíciu. V Ontáriu sa otvorila škola pre pôrodné asistentky, do ktorej sa mohli v priebehu niekoľkých úvodných rokov prihlásiť všetky praktikujúce pôrodné babice bez toho, aby im hrozil postih. Na rozdiel od Veľkej Británie, bolo vzdelávanie hneď od začiatku nastavené tak, že pôrodná asistentka bude žene k dispozícii tak pri pôrode doma, ako aj v pôrodnici. Miesto pôrodu teda vyberá žena a pôrodná asistentka jej voľbu rešpektuje. Pôrodné asistentky v Ontáriu a Britskej Kolumbii tak hneď od začiatku vykonávajú svoje povolanie v rôznych prostrediach.[3] Pôrodné asistentky založili svoju vlastnú odbornú organizáciu: Association of Ontario Midwives. Štandardy, smernice a oficiálne odporúčané postupy sa stali súčasťou kódexu tejto organizácie. Následne bol spustený program, ktorého úlohou bolo sledovať výstupy a bezpečnosť celého procesu začlenenia nového zdravotníckeho povolania do systému zdravotnej starostlivosti. Výstupy starostlivosti poskytovanej pôrodnými asistentkami pri nízkorizikových tehotenstvách v domácom prostredí sa porovnávali s výstupmi starostlivosti poskytovanej pôrodnými asistentkami v nemocnici, a s výstupmi starostlivosti poskytovanej lekármi v nemocnici.

Britská Kolumbia

Prvé zhodnotenie výsledkov z praxe pôrodných asistentiek po ich integrovaní do verejného zdravotníctva v Britskej kolumbii prebehlo za obdobie od 1. januára 1998 do 31.12. 1999.[5] V roku 1999 bolo v Britskej Kolumbii celkovo 58 praktikujúcich pôrodných asistentiek. Ich služby boli platené z verejných zdrojov ministerstva zdravotníctva. Kritériá pre zaradenie pôrodu nízkorizikových žien rodiacich v nemocnici s lekárom/lekárkou, boli nastavené tak, aby vylučovali vopred akékoľvek zdravotné znevýhodnenie alebo skutočnosť, ktorá by zvyšovala riziko pri pôrode (napríklad boli vylúčené ženy s dieťaťom v polohe koncom panvovým, ženy rodiace skôr ako v 37 tt alebo po 41 tt tehotenstva, viacpočetné tehotenstvá, ženy s chronickým zdravotným problémom a pod.) Štúdia sa tiež snažila porovnávať podobné vzorky žien podľa veku, príjmovej skupiny, podľa počtu predchádzajúcich tehotenstiev a pod. Dáta sa vyhodnocovali podľa zamýšľaného miesta pôrodu. To znamená, že ak počas pôrodu doma nastali komplikácie, ktoré si vyžadovali presun do nemocnice, pôrod a všetky výstupy boli aj napriek tomu vedené v skupine domáci pôrod. Štúdia bola pilotná a počty žien rodiacich doma za prvé dva roky od uzákonenia praxe pôrodných asistentiek boli nízke: 862 pôrodov. Jej úlohou bolo prehodnotiť všetky tieto pôrody, všímať si, či postup pôrodných asistentiek zodpovedal vypracovaným smerniciam a či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne.Okrem nižšej morbidity u žien v skupine rodiacej s pôrodnými asistentkami doma alebo v nemocnici, sa neprejavili žiadne negatívne výstupy na strane morbidity alebo mortality novorodencov. Skúmaný súbor žien, ktoré rodili doma, bol priveľmi malý na to, aby mali tieto výsledky štatistickú silu. Rovnakú štúdiu zopakoval výskumný tím za obdobie od 1. januára 2000, do 31. decembra 2004.[6] Tentokrát už bolo zapojených 2889 žien, ktoré porodili doma. Výsledky kopírovali zistenia pilotnej štúdie za roky 1998 a 1999.

Ontário

Ďalšia štúdia bola vykonaná v Ontáriu za obdobie rokov 2003 až 2006 [7] so 6 692 pôrodmi doma. Hlavné sledované ukazovatele sa medzi dvoma skupinami (pôrod doma a pôrod s pôrodnou asistentkou v nemocnici) významnou mierou nelíšili. V decembri 2015 bola v kanadskom odbornom časopise CMAJ publikovaná štúdia výsledkov domácich pôrodov v Ontáriu za roky 2006 až 2009 [8]. Jednalo sa už o 11 493 pôrodov doma. Podľa výsledkov štúdií nie je rozdiel medzi pôrodom nízkorizikových žien doma a pôrodom nízkorizikových žien v nemocnici pod vedením pôrodných asistentiek v Kanade, a to ani u prvorodičiek: Porovnávali sme 11 493 pôrodov plánovaných doma s 11 493 pôrodmi plánovanými v nemocnici. Riziko pre hlavné ukazovatele sa nijako signifikantne podľa miesta pôrodu nelíšilo. Tieto výsledky platia tak pre prvorodičky, ako aj viacrodičky. Všetky sledované zásahy do pôrodu boli menej časté v skupine žien rodiacich doma.
Zaujímavosťou je, že iba o niekoľko dní neskôr (31.12.2015) bola publikovaná štúdia domácich pôrodov v Oregone USA.[9] Štát Oregon v čase, za ktorý boli výsledky vyhodnocované, mal jedny z najtvrdších postihov pre pôrodné asistentky v prípade, že sa spolupodieľajú na domácom pôrode. Spolupráca medzi pôrodnými asistentkami a lekármi bola takmer nulová. V Oregone zomrelo za toto obdobie tri krát viac detí pri pôrode doma, ako zomrelo detí v porovnateľnej skupine žien v nemocnici. (Viac o domácich pôrodoch v US som písala v blogu Domáce pôrody ako na divokom západe) V kanadskej provincii Ontário, sa podarilo za dvadsať rokov úspešne integrovať autonómne pôrodné asistentky do systému zdravotnej starostlivosti. Výsledok sú bezpečné pôrody pre nízkorizikové ženy a možnosť slobodnej voľby okolností a miesta pôrodu. Bude zaujímavé sledovať, či budú dobré výsledky udržané aj v nasledujúcich rokoch, v ktorých sa predpokladá nárast pôrodov doma. Už dnes totiž dopyt po pôrodných asistentkách prevažuje ich kapacity. V Britskej Kolumbii s pôrodnými asitentkami momentálne rodí cca 11 % žien. Približne 2 % žien volí pôrod doma.[10]

Všetko niečo stojí

Aké sú náklady na domáce pôrody v Kanade? Nepredstavuje pôrod doma zbytočnú záťaž pre verejné zdravotníctvo? Túto otázku si položili v Britskej Kolumbii. Rozhodli sa porovnať náklady na domáce pôrody s nákladmi na pôrody nízkorizikových žien v nemocnici.[10] Do ceny za pôrod boli zarátané náklady na prevoz, liečbu zdravotných následkov pôrodu za dieťa a matku do obdobia 28 dní, 8 týždňov až 1 roka po pôrode. Výsledky sú nasledovné: V prvých 28 dňoch po pôrode, dosahuje výška úspor na jeden pôrod u žien, ktoré si zvolili miesto pôrodu doma $2,541 v porovnaní s plánovaným nemocničným pôrodom s lekárom. V dlhšom časovom horizonte vidíme podobný trend. Do ôsmeho týždňa po pôrode dosahuje úspora $1,683 v porovnaní s plánovaným nemocničným pôrodom s pôrodnou asistentkou a $1,100 v porovnaní s nemocničným pôrodom s lekárom. Do jedného roka po pôrode, boli náklady tiež znížené. Náklady sa znížili o $810 v porovnaní s pôrodom s pôrodnou asistentkou v nemocnici a o $1,146 ak bol pôrod plánovaný v nemocnici s lekárom. Trend bol zachovaný pri rozdelení žien podľa toho či sa jednalo o prvorodičky alebo viacrodičky.

Pôrodné asistentky v Ontáriu – voľba ženy je dôležitá. Aj pôrodná asistentka má možnosť povedať nie

V diskusiách predchádzajúcich blogov o domácich pôrodoch v Holandsku a Anglicku, sa opakovane objavila otázka, kto nesie zodpovednosť v prípade, že pôrod doma nedopadne dobre. Odpoveď je možné nájsť v podrobných štandardoch a postupoch pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti pri pôrode v domácom prostredí. Postupy popisované v prípade špecifických situácií, je možné vnímať ako jednu z podmienok na výkon povolania v bezpečnom prostredí. Zdravotníčky a zdravotníci potrebujú pri situáciách, do ktorých vstupujú, mať jasne zadefinované kompetencie. To, ako sa zachovať, je potrebné vedieť nielen v prípadoch, kedy žena súhlasí s navrhovaným postupom. Môžu nastať situácie, kedy žena navrhovaný postup odmietne alebo pre ňu nebude z osobných dôvodov vyhovujúci. V takom prípade potrebuje zdravotnícky personál návod: ako zároveň rešpektovať vôľu ženy a neniesť zodpovednosť za poškodenie zdravia v prípade nepriaznivých dopadov na zdravie dieťaťa alebo ženy? Aj z toho dôvodu vydávajú odborné organizácie pre svojich členov a členky rôzne kódexy. V prípade pôrodov doma v Ontáriu je to napríklad vnútorný predpis, ako postupovať v prípade, že sa žena rozhodne pre prax vybočujúcu zo štandardov platných pre pôrodné asistentky.[11] Zriedkavo dochádza k tomu, že žena v starostlivosti pôrodnej asistentky, zvolí takú starostlivosť, ktorá vybočuje zo štandardov starostlivosti pôrodnej asistencie. Je tiež možné, že si žena zvolí takú starostlivosť, ktorú pôrodná asistentka podľa svojho úsudku nedokáže s istotou bezpečne zvládnuť. Taktiež môže odmietnuť starostlivosť, ktorú považuje pôrodná asistentka za nutnú súčasť bezpečnej starostlivosti. Etické princípy, na ktorých stojí poskytovanie zdravotnej starostlivosti, kladú dôraz na právo klientov voliť medzi rôznymi možnosťami, s prihliadnutím na riziká a benefity, a to v súlade s individuálnymi potrebami a hodnotami klienta. Zodpovednosť pôrodných asistentiek spočíva v jasnom oboznámení klientiek so štandardnými postupmi a možnosťami, v poskytnutí odporúčaní v súlade s týmito postupmi a v informovaní klientiek o rizikách, benefitoch a rôznych možných postupoch.
Odporúčania ďalej pokračujú v popise postupu, ktorý umožňuje pôrodnej asitentke odstúpiť od poskytovania zdravotnej starostlivosti žene, ktorá od nej vyžaduje starostlivosť mimo zaužívanej praxe alebo takú starostlivosť, ktorú už pôrodná asistentka nepovažuje za bezpečnú. To všetko za predpokladu, že žena má dostatok času nájsť si inú pôrodnú asitentku k pôrodu. Týka sa to teda predovšetkým odmietnutia sprevádzať rizikovú ženu pri pôrode doma (napríklad s viacpočetným tehotenstvom).Týmto spôsobom je autonómia pôrodnej asistentky chránená. Klientka ju nemôže nútiť k praktikám, ktoré sú proti predpisom a proti jej vnútornému presvedčeniu. Pôrodná asistentka môže pokračovať v poskytovaní starostlivosti aj za týchto podmienok teda iba v prípade, ak s tým slobodne súhlasí. Je však jej povinnosťou riadne ženu poučiť o možných rizikách jej voľby a zadokumentovať, že daný postup si zvolila žena aj napriek riadnemu poučeniu. V prípade, že počas pôrodu nastane situácia, že žena odmieta navrhovaný postup, pôrodná asistentka ženu opustiť nesmie. Zadokumentuje poučenie a odmietnutie navrhovaného postupu klientkou, avšak zostáva pri žene a poskytuje zdravotnú starostlivosť až do konca pôrodu. Ucelenejší obraz o priebehu starostlivosti o tehotnú ženu, ktorá sa rozhodne rodiť doma v Kanade, si môžete vytvoriť na základe „príručky“ určenej ženám:Home Birth: Handbook for Midwifery Clients.

[1] Gwenith Siobhan Cross, “A midwife at every confinement”: Midwifery and Medicalized Childbirth in Ontario and Britain, 1920-1950. Canadian Society for the History of Medicine [2] Canadian Women´s Health Network: www.cwhn.ca [3] MacDonald ME, Bourgeault IL. The Ontario midwifery model of care. In: Davis-Floyd RE, Barclay L, Tritton J, Daviss BA, editors. Birth models that work. Oakland (CA): University of California Press; 2009. p. 89-117. [4] Raymond de Vries: Birth By Design: Pregnancy, Maternity Care and Midwifery in North America and Europe. Psychology Press, 2001 [5] Janssen PA, Lee SK, Ryan EM, et al. Outcomes of planned home births versus planned hospital births after regulation of midwifery in British Columbia. CMAJ 2002;166:315-23 [6] Janssen PA, Saxell L, Page LA, et al. Outcomes of planned home birth with registered midwife versus planned hospital birth with midwife or physician. CMAJ 2009;181:377-83. [7] Hutton EK, Reitsma AH, Kaufman K. Outcomes associated with planned home and planned hospital births in low-risk women attended by midwives in Ontario, Canada, 2003-2006: a retrospective cohort study. Birth 2009;36:180-9. [8] E. K. Hutton, A. Cappelletti, A. H. Reitsma, J. Simioni, J. Horne, C. McGregor, R. J. Ahmed. Outcomes associated with planned place of birth among women with low-risk pregnancies. Canadian Medical Association Journal, 2015; DOI: 10.1503/cmaj.150564 [9] Jonathan M. Snowden, Ph.D., Ellen L. Tilden, Ph.D., C.N.M., Janice Snyder, R.N., Brian Quigley, B.S., Aaron B. Caughey, M.D., Ph.D., and Yvonne W. Cheng, M.D., Ph.D., Planned Out-of-Hospital Birth and Birth Outcomes. N Engl J Med 2015; 373:2642-2653 [10] Janssen P., Mitton C., Aghajanian J.: Costs of Planned Home vs. Hospital Birth in British Columbia Attended by Registered Midwives and Physicians, PLoS One. 2015, e0133524 [11] POLICY: When the client requests care outside the midwifery standards of practice

Predchádzajúce diely:

The post Domáce pôrody v Kanade: od undergroundu k štandardu appeared first on Ženské kruhy.

Kontroverzné otázky lovcov šarlatánov

Miroslava Rašmanová — Mon, 24 Jul 2017 09:16:30 +0000

Týmto otvoreným listom reagujeme na rozhovor s názvom „Kontroverzné otázky v pôrodníctve a gynekológii“ s MUDr. Erikom Dosedlom, ktorý bol uverejnený na webovej stránke Lovci šarlatánov.

Chceme zaujať stanovisko k tvrdeniam v rozhovore, ktoré majú prienik s činnosťou občianskeho združenia Ženské kruhy. Konkrétne ide o témypolohy pri pôrode, Kristellerovej expresie a podporovania možnosti voľby miesta pôrodu.

V slovenskom pôrodníckom systéme pretrváva množstvo praktík, ktorých používanie sa nezakladá na vedeckých dôkazoch alebo je dokonca s nimi v priamom rozpore. Odporuje tiež zahraničným odporúčaniam celosvetovo uznávaných odborných gynekologicko-pôrodníckych či neonatologických organizácií.

Celú našu odpoveď si môžete prečítať na stránkach Denníka N.

The post Kontroverzné otázky lovcov šarlatánov appeared first on Ženské kruhy.

Samostatná pôrodná asistentka Kim Runkel

jan@webgate.digital — Mon, 12 Dec 2016 10:37:31 +0000

Kim Runkel vyštudovala pôrodnú asistenciu na Novom Zélande. Pôsobí ako samostatná pôrodná asistentka vo Švajčiarsku. V rámci svojej praxe poskytuje pred a popôrodnú starostlivosť, a sprevádza ženy, ktoré si zvolia pôrod doma alebo v pôrodnom dome.

Ako si sa dostala k povolaniu nezávislej pôrodnej asistentky? Moja cesta začala po skončení strednej školy. Chcela som cestovať a tak som sa dostala na Nový Zéland. Náhoda chcela, že som sa dostala do bytu, kde bývala aj pôrodná asistentka. Vtedy som ešte nevedela čo presne chcem robiť. Keď som počúvala jej príbehy, prišli mi veľmi zaujímavé, ale ešte som nebola pripravená sa rozhodnúť čo budem robiť alebo čo budem študovať. Pôrodnú asistenicu som začala študovať až po troch rokoch. Bolo to na Novom Zélande. Po ukončení štúdia som istý čas pracovala ako pôrodná asistentka (PA) a neskôr som sa vrátila do Európy. Pochádzam z Nemecka, ale tam je situácia pre PA veľmi náročná. Musia platiť veľmi vysoké poistky a plat PA nie je privysoký. Takže som sa rozhodla ísť pracovať do Švajčiarska. Keď si prišla do Švajčiarska, pracovala si v nemocnici alebo ako samostatná PA? Prvý polrok som pracovala v nemocnici. Potom tri roky v pôrodnom dome a po čase som zvolila cestu nezávislej pôrodnej asistentky. Čo ťa najviac prekvapilo, keď si prišla z Nového Zélandu do Švajčiarska? Celkom isto to bola vysoká miera cisárskych rezov. Bola som šokovaná. Viac ako 50 percent pôrodov. Hovorila som si, že ak to tu takto funguje, tak tu nemôžem pracovať. Bola som v tej nemocnici len pol roka. Aké sú rozdiely medzi Novým Zélandom a Švajčiarskom? Na Novom Zélande absolvujú všetky ženy predpôrodné prehliadky u PA. Navyše majú po celý čas tú istú pôrodnú asistentku, od predpôrodnej starostlivosti cez pôrod až po popôrodnú starostlivosť. Počas pôrodu môžu pôrodné asistentky ísť so ženou do nemocnice, pôrodného domu alebo ju sprevádzať pri pôrode doma. Tu vo Švajčiarsku veľa žien nevie o tom, že môžu predpôrodnú starostlivosť absolvovať u PA. Myslia si, že PA poskytujú len popôrodnú starostlivosť, čo je mrzuté. V porovnaní s Novým Zélandom rodia ženy vo Švajčiarsku oveľa častejšie v nemocnici. Podľa mňa je najväčší rozdiel v kontinuite poskytovanej starostlivosti. Na Novom Zélande žena pozná svoju pôrodnú asistentku a cíti sa s ňou isto a príjemne, vybudujú si vzájomnú dôveru. Tu vo Švajčiarsku chodia ženy často k svojmu gynekológovi, ale ten nemusí byť pri pôrode. Čiže pri pôrode je zrazu niekto, koho vôbec nepoznajú. Ďalší rozdiel je, že ženy na Novom Zélande môžu rodiť prirodzene aj keď čakajú dvojičky alebo dieťa obrátené koncom panvovým. Vo Švajčiarsku to nie je úplne nemožné, ale žena musí byť v nemocnici a ja poznám zatiaľ len jednu nemocnicu, ktorá podporuje prirodzený pôrod za týchto podmienok. Inde porodia ženy cisárskym rezom. Čiže ženy, ktoré chcú prirodzený pôrod za týchto podmienok, musia ísť do tejto jednej nemocnice. Kedysi bolo bežné rodiť dvojičky alebo deti koncom panvovým prirodzene, ale dnes je to často indikácia na cisársky rez. Ako vyzerá tvoja prax? Kde všade sprevádzaš ženy počas pôrodu? Ženy sprevádzam počas domácich pôrodov a pôrodov v pôrodných domoch. Je zriedkavé, že my, nezávislé pôrodné asistentky môžeme sprevádzať ženu v nemocnici, nie sú tomu veľmi naklonení, ale v niektorých nemocniciach je to možné. Čo je pre teba najväčšia výzva pri tvojej práci nezávislej PA? Byť stále dostupná na telefóne, 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Samozrejem je čas, kedy môžem oddychovať, ale vždy musím byť pripravená vyraziť a byť dostupná telefonicky. To je asi najväčšia výzva. Som však rada, že mám viac možností a väčšiu zodpovednosť, ako keby som pracovala v nemocnici. Čo sú podľa teba najväčšie rozdiely medzi pôrodom doma a ostatnými možnosťami pôrodu? [emaillocker] Podľa mňa je domáci pôrod veľmi pekný. Keď som u niekoho doma, som tam hosť. Ak žena rodí niekde inde, vždy je hosť ona. Atmosféra počas domácich pôrodov je oveľa uvoľnenejšia. Pre mňa je veľmi výnimočný pocit byť u niekoho doma s vedomím, že tá žena sa tam cíti dobre a že ju môžem podporovať v jej prostredí. Nie je jedndouché to vysvetliť. Pôrody doma bývajú pokojnejšie ako v iných prostrediach. Niekedy sú kratšie ako zvyčajne. Myslím, že je to preto, lebo sa ženy cítia príjemne a bezpečne a dokážu sa tomu procesu odovzdať. A potom sú to také malé veci, ktoré sa dejú pri pôrodoch doma. Keď sa partner a rodina môžu starať sa o ženu, pripraviť jedlo alebo kávu, keď má práve niekto chuť. Často sú tam prítomné deti rodičky, čo je tiež veľmi pekné. Kto sú ženy, ktoré sa rozhodnú rodiť doma? Veľa pôrodných asistentiek sa rozhodne rodiť doma a potom ženy, ktoré veria v silu svojho tela. Ďalej sú to často ženy, ktoré čakajú druhé alebo tretie dieťa a dôverujú si. Kedy sa po prvýkrát stretneš so ženou, ktorá chce domáci pôrod? Na začiatku tehotenstva je to najlepšie. Lebo máme čas sa spoznať, prediskutovať jej predstavy a želania. Ale sú aj výnimky. Raz za mnou prišla žena mesiac pred termínom, že by chcela domáci pôrod. Ale najlepšie je, keď prídu už počas prvého trimestra. To je veľmi dôležité, poznať sa navzájom a dôverovať si. Musí žena počas tehotenstva navštíviť lekára alebo môže celú predpôrodnú starostlivosť absolvovať s pôrodnou asistentkou? Všetky predpôrodné stretnutia a vyšetrenia môže absolvovať u pôrodnej asistentky, avšak často okrem ultrazvuku. Ja svojim klientkam odporúčam, aby absolvovali ultrazvuk v 20 týždni, kedy sa zisťuje poloha placenty a kontrolujú sa orgány. Aké sú kritéria, ktoré vylučujú pôrod doma? Tu vo Švajčiarsku pôrodné asistentky nie sú oprávnené sprevádzať pôrody dvojičiek, polôh koncom panvovým, ženy s cukrovkou alebo rizikovým tehotenstvom. Alebo napríklad aj s vysokým krvným tlakom alebo iná závažná komplikácia. Ak pôrod nepostupuje, aké sú prirodzené prostriedky na jeho podporu? Napríklad zmena polohy alebo masáž. Je možné použiť aj akupunktúru alebo homeopatiu, ak si to žena praje. Často za spomalením pôrodu býva psychologický moment, ktorý ho brzdí. Žena potrebuje čas, aby to spracovala. Tiež zvyknem s rodičkou žartovať, aby sa uvoľnila. Môžu pomôcť aj relaxačné cvičenia alebo kúpeľ vo vani či v pôrodnom bazéne. Sú viaceré možností ako pomôcť. Existujú nejaké oficiálne časové limity, ktoré by si musela počas domáceho pôrodu dodržiavať? Nie, záleží na rozhodnutí pôrodnej asistentky a ženy. Samozrejme za predpokladu, že obom, žene aj dieťaťu, sa darí dobre. Počas druhej doby pôrodnej by som však nečakala príliš dlho. Lebo pre dieťa je to predsa len stresový čas, čiže po troch, štyroch, piatich hodinách, by som asi zvolila presun do nemocnice. Ale je to vždy individuálne. Ak vidím, že pôrod postupuje, aj keď pomaly, je to iné, ako keď sa dlho nič nezmení. Pri tretej dobe pôrodnej by som asi nečakala viac ako hodinu. A po pol hodine sa snažím pôrod placenty nejako podporiť. Napríklad navrhnem žene, aby šla na toaletu alebo aby zmenila polohu. Tiež mám k dispozícii lieky, ale tie používam až ako poslednú možnosť, ak ostatné metódy nezaberú. Opäť za predpokladu, že žena aj dieťa sú v poriadku. Aké vybavenie si ako pôrodná asistentka nosíš so sebou? Je to kyslík, dýchacia maska a ambuvak, vybavenie k pôrodu (máme taký pôrodný balíček), nástroje na šitie, lieky (emergency drugs). A potom ešte malé praktické veci. Aké polohy počas pôrodu ženy väčšinou preferujú? Často je to poloha na štyroch alebo ležanie na boku. Alebo rôzne polohy v pôrodnom bazéne. Na chrbte vôbec neležia rady. Takže ženy majú možnosť pôrodu do vody v domácom prostredí. Áno a veľa žien túto možnosť využíva. Aj počas pôrodu doma aj v pôrodných centrách. Je to veľmi dobrý prostriedok na tlmenie bolesti. Pracuješ sama alebo sú s tebou pri pôrode ešte iné kolegyne? Spravidla pracujeme vo dvojiciach. Čiže keď vidím, že sa schyľuje k druhej dobe pôrodnej, tak si zavolám druhú pôrodnú asistentku. Čiže povedala by si, že je možné porodiť bez liekov? Samozrejme. Väčšina pôrodov doma a v pôrodných centrách sa zaobíde bez použitia liekov. Ako často robíš nástrih? Nikdy. Ešte som nemala situáciu, kde by to bolo potrebné. V skutočnosti je veľmi zriedkavé, kedy je epiziotómia potrebná. Myslím, že mnohé nástrihy, ktoré sa vykonávajú, nie sú potrebné. Plodové obaly prepichuješ? Snažím sa to pri domácich pôrodoch nerobiť. Pretože vždy je dôvod, prečo ešte nepraskli. Jeden alebo dvakrát sa stalo, hlavne pri druhom alebo ďalšom dieťati, že sa pôrod zastavil, a keď som použila túto procedúru, pôrod pokračoval dobre. Ale snažím sa tomu vyhnúť, lebo je to zasahovanie do prirodzeného procesu. Čo myslíš tým, že je dôvod, ak plodový obal ešte nepraskol? Dôvod je, že plodový obal je ako vankúš okolo hlavy dieťaťa a počas prechodu pôrodným kanálom je pre dieťa zostup mäkší a jemnejší, ak sú plodové obaly ešte nepoškodené. Tiež je tu riziko prepadu pupočnej šnúry, ak sa plodové obaly porušia ešte keď je hlavička dieťaťa vysoko. Prirodzene plodové obaly často prasknú až vtedy, keď je dieťa v pôrodnom kanáli. Stáva sa, že neprasknú? Áno, hoci je to veľmi zriedkavé. Môže sa to však stať. Dieťa sa potom narodí v ňom. Použila si niekedy externý tlak na brucho, aby si urýchlila pôrod? Nie! Nikdy. Je to nebezpečné. Pretože deti sa veľa hýbu počas prechodu pôrodným kanálom. A keď by ste tlačili zhora na dieťa, tak sa nemôže hýbať, nemôže sa otáčať tak, ako by to potrebovalo. A to nie je dobré ani pre ženu ani pre dieťa. Dieťa sa potrebuje otáčať, aby bez poškodení prešlo pôrodným kanálom. Ako zvyčajne funguje spolupráca s otcom? Aká je jeho rola? Otcovia vedia tiež dobre podporiť rodičku. Často masírujú, starajú sa o praktické veci – ako je dopúšťanie vody do bazéna alebo môžu pripraviť jedlo alebo podať nápoje. Alebo ženu držia za ruku. Samotná prítomnosť otca bábätka je pre ženu veľmi dôležitá. Ako dlho zvyčajne trvá popôrodný bonding? Ako dlho si žena praje, zväčša dve hodiny. Potom skontrolujem dieťa a vrátim ho mame. Ako dlho po pôrode potom zostávaš so ženou a dieťaťom? Spravidla tak štyri, päť hodín. Čo je počas tohto času dôležité? Ubezpečiť sa, že všetci sú v poriadku, teda žena aj dieťa. Kontrolujem krvácanie, polohu maternice, pomáham s dojčením alebo aj upratujem. Vidíš ženu a dieťa aj potom? Áno. Často poskytujem žene aj popôrodnú starostlivosť. Je to tak ideálne – ak je možná kontinuálna starostlivosť, kedy sa starám o ženu pred pôrodom, počas pôrodu aj po ňom. Ako funguje popôrodná starostlivosť? Ak je žena prvorodička, môžeme v rámci popôrodnej starostlivosti vykonať 16 návštev. Ak je to jej druhé dieťa, je to 10 návštev. A počas prvých 10 dní môže PA robiť návštevy dvakrát denne. Ak žena rodila v nemocnici, zvyčajne ju idem navštíviť deň po pôrode. A počas nasledujúcich šiestich týždňov prídem za ňou šestnásť alebo desaťkrát. Do minulého roku bola popôrodná starostlivosť možná len do desiateho dňa, to je však veľmi málo. Nedávno sa to zmenilo, a tak tieto popôrodné návštevy môžu byť počas šiestich týždňov po pôrode. Často však návštev nebýva toľko, lebo existuje ďalšia nadväzujúca starostlivosť pre ženu a dieťa. Prečo je podľa teba podpora počas pôrodu dôležitá? Pretože pre veľa žien je to hraničná skúsenosť a zároveň je to čas, kedy sú veľmi zraniteľné. Ženy sa počas pôrodu správajú úplne inak, ako v každodennom živote. Tiež som zažila veľa žien, ktoré potrebovali podporu, aby mohli zotrvať v koncentrácii na seba. To je pri pôrode veľmi dôležité. Preto pomáha, keď je s ňou niekto, kto jej dôveruje, podporuje ju a uisťuje ju o jej sile. Niekto, kto sa stará sa o to, aby ona aj dieťa boli v poriadku. Pôrodná asistentka popri všetkom poskytuje žene aj pocit bezpečia, lebo stále sleduje, či sa jej aj dieťaťu darí dobre. Je tam, aby rozpoznala prípadné komplikácie. Teda poskytuje profesionálnu aj osobnú podporu. Aký je pohľad lekárov na domáce pôrody? Niektorí ho podporujú, ale väčšina nie. Čo je pre teba najmotivujúcejšie v tvojej práci? Pre mňa je to možnosť vidieť šťastné tváre rodičov a ich novonarodených detí – môcť ich počas tohto procesu sprevádzať. Je to skoro ako droga. Robí ma to šťastnou.

Jazyková korektúra: Alena Kolesárová Viac zo série Možnosti pôrodu vo Švajčiarsku

[/emaillocker]

The post Samostatná pôrodná asistentka Kim Runkel appeared first on Ženské kruhy.

Anglicko: Miesto pre pôrod? Mimo nemocnice

Miroslava Rašmanová — Mon, 25 Apr 2016 10:07:55 +0000

Preskočilo zahraničným novinárom? To si mohli povedať Slováci, ktorí sledovali médiá v anglickom jazyku a čítali titulky ako „Pôrod doma je najlepšia možnosť pre mnohé matky“[1] alebo „Britské úrady uprednostňujú domáce pôrody pred nemocničnými u nízkorizikových tehotenstiev“[2] či „Doktori nie sú potrební pri pôrodoch, tvrdí NHS“[3]. Vo Veľkej Británii boli v tom čase práve prehodnotené odporúčania týkajúce sa miesta pôrodu. Všeobecné odporúčania pre všetky tehotné ženy, aby sa pri pôrode presunuli do pôrodnice vedenej gynekológmi-pôrodníkmi sa začali prehodnocovať začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia a oveľa väčší priestor sa poskytol pôrodným asistentkám. Začal sa klásť väčší dôraz na individuálne potreby žien, ich preferencie a celkovo na možnosť voľby. Avšak dáta o bezpečnosti a dobrom nastavení jednotlivých modelov zdravotnej starostlivosti poskytovanej ženám pri pôrodoch aj v domácom prostredí, boli donedávna nedostatočné.

Birthplace study [4]

„Birthplace study“ (Štúdia miesta pôrodu) je celonárodný program s cieľom monitorovať kvalitu zdravotnej starostlivosti a jej výsledky, v rôznych podmienkach. V Anglicku si ženy s nízkym predpokladaným rizikom pri pôrode môžu vybrať miesto pôrodu zo štyroch možností:

Klasická pôrodnica pod vedením lekárov/lekárok,
Pôrodný dom pri pôrodnici, vedený pôrodnými asistentkami,
Samostatne stojaci pôrodný dom vedený nezávislými pôrodnými asistentkami,
Pôrod doma

Birthplace study bola zahájená v roku 2007. Zúčastňoval sa jej rozsiahly tím nezávislých odborníkov a odborníčok z oblasti gynekológie, pôrodnej asistencie, neonatológie, epidemiológie a štatistiky. Cieľ bol naozaj ambiciózny: priniesť rozsiahlu správu o výsledkoch zdravotnej starostlivosti vo všetkých štyroch prostrediach. A to nielen v hrubých číslach novorodeneckej úmrtnosti, ale aj čo sa týka materskej a novorodeneckej morbidity, percenta prevozov v rámci jednotlivých prostredí, celkových finančných nákladov aj po zarátaní týchto prevozov, podrobné členenie podľa toho, či ide o prvorodičky či viacrodičky. To všetko s použitím štatistických metód, ktoré minimalizujú ovplyvňovanie konečných výsledkov náhodným rozložením charakteristík rodičiek. Ak by totiž v jednej skupine bolo povedzme viac prvorodičiek alebo žien zo sociálne vylúčených skupín, mohlo by to štatisticky skresliť výsledky pre celú skupinu rodičiek v konkrétnom mieste pôrodu. Tieto skutočnosti popisujem preto, aby som zvýraznila vysokú kvalitu štúdie, ktorej výsledky boli prvýkrát publikované v roku 2011 a doplnená štúdia bola naposledy publikovaná v roku 2014. O výnimočnom rozsahu správy vypovedá aj to, že presahuje 200 strán. Štúdie sa zúčastnili nízkorizikové ženy starostlivo vybrané podľa prísnych kritériíí. Celkový počet zapojených žien presiahol 79 000 z 274 pôrodníckych jednotiek. Rozloženie rodičiek bol nasledovný:

Pôrodnica	32 257
Pôrodný dom pri nemocnici	15 582
Samostatne stojaci pôrodný dom	11 666
Domáci pôrod	18 269

Aby sa predišlo nespoľahlivým štatistickým výsledkom pri veľmi vzácnych negatívnych výsledkoch pôrodu pre novorodencov, boli najzávažnejšie negatívne výstupy zaradené do jednej skupiny. To dodalo každej takejto udalosti rovnakú závažnosť, čo samozrejme nezodpovedá realite. Autori argumentujú, že zvýšenie štatistickej sily takto vyhodnocovaných dát prevažuje možnosť, že v niektorej skupine sa vyskytovalo viac negatívnych výstupov menšej závažnosti ako v inej, čo v konečnom dôsledku túto skupinu pri vyhodnocovaní poškodí. Rozloženie jednotlivých negatívnych udalostí bolo podľa miery výskytu nasledovné (čo pomôže utvoriť si obraz o tom, čo všetko spadá pod označenie „negatívne výstupy pre novorodenca“ a s akou frekvenciou k takémuto výstupu dochádzalo v celej štúdii):

Novorodenecká encefalopatia [5] (klinická diagnóza): 38,4 %
Vdýchnutie smolky: 30 %
Poranenie branchiálneho plexu: 8 %
Novorodenecká encefalopatia: (náznaky): 7,2 %
Skorá novorodenecká úmrtnosť (do 7 dní po pôrode): 7,2 %
Potrat: 5,6 %
Zlomenina kľúčnej kosti: 2,8 %

Tu je ešte nutné dodať, že výstupy sa zaznamenávali podľa závažnosti. To znamená, že ak napríklad dieťa, ktoré vykazovalo známky novorodeneckej encefalopatie zomrelo do 7 dní po pôrode, táto udalosť bola zaznamenaná ako skorá novorodenecká úmrtnosť, a nie ako encefalopatia. Celková miera negatívnych výstupov v každej zo štyroch skupín bola približne rovnaká. V prípade, že ženy výskumný tím rozdelil na dve podskupiny: prvorodičky a viacrodičky, pôrod doma sa pre deti prvorodičiek ukázal ako rizikovejší. Naopak, v prípade viacrodičiek boli výsledky v prospech domáceho pôrodu.

Negatívne výstupy pre novorodencov v promile	prvorodičky	viacrodičky
Nemocnica	5.3	3.3
Pôrodný dom pri nemocnici	4.7	2.4
Samostatný pôrodný dom	4.5	2.7
Pôrod doma	9.3	2.3

Apgarovej skóre <7 sa vyskytovalo rovnako často vo všetkých 4 skupinách. Riziko, že dieťa nebude dojčené sa znížilo až o polovicu, ak sa dieťa narodilo doma alebo v samostatne stojacom pôrodnom dome.

Materská morbidita

Zvlášť sa vykázala závažná morbidita u žien v podobe cisárskych rezov, natrhnutí hrádze tretieho a štvrtého stupňa, krvnej straty viac ako 500 ml. Sledovali sa aj zásahy do pôrodu ako napríklad vyvolávanie pôrodu, nástrih hrádze, inštrumentálne pôrody či použitie epidurálky. Väčšina žien zaradených do štúdie porodila vaginálne (ženy s naplánovaným cisárskym rezom z akýchkoľvek príčin boli zo štúdie vylúčené, čím sa zamedzilo znevýhodneniu nemocníc). Pôrod mimo nemocnice pre ženy výrazne zvyšoval šancu, že porodia vaginálne bez použitia klieští alebo vákuumextraktora. Podiel spontánnych vaginálnych pôrodov[6] bol v jednotlivých skupinách nasledovný:

Nemocnica 74 %
Pôrodný dom pri nemocnici 86 %
Samostatne stojaci pôrodný dom 90 %
Pôrod doma 93 %

Normálny pôrod

Normálny pôrod bol zadefinovaný ako pôrod, ktorý začal spontánne (bez použitia medicínskej intervencie), skončil vaginálne bez pomoci klieští, vákuumextraktora alebo epiziotómie a žene neboli podané počas pôrodu lieky na tíšenie bolesti. Podiel normálnych pôrodov bol pre jednotlivé skupiny nasledovný:

Nemocnica 58 %
Pôrodný dom pri nemocnici 77 %
Samostatne stojaci pôrodný dom 83 %
Pôrod doma 88 %

Vysoké krvné straty, závažné poranenia tretieho a štvrtého stupňa, pobyt ženy na JIS, krvná transfúzia kopírovali nižšiu mieru výskytu v zariadeniach mimo nemocnice.

Prevozy na vyššiu úroveň zdravotnej starostlivosti

Ako som už písala v predchádzajúcich blogoch, systém prevozov – transferov je dôležitý pre bezpečnosť celého pôrodu v prípade komplikácií. Vyžaduje si spoluprácu medzi pôrodnou asistentkou a nemocnicou, detailne vypracované protokoly a v neposlednom rade riadne zaškolené pôrodné asistentky, ako v takejto situácii pokračovať v práci. Miera prevozov v jednotlivých nastaveniach bola v Birthplace study nasledovná:

Pôrodný dom pri nemocnici	22 % (z toho 77 % pred samotným pôrodom)
Samostatne stojaci pôrodný dom	21 % (z toho 31 % pred samotným pôrodom)
Pôrod doma	26 % (z toho 83 % pred samotným pôrodom)

Pre 26 % žien, ktoré pri pôrode doma využili transfer do nemocnice, boli najčastejšie dôvody nasledovné:

Nepostupujúci pôrod: 33 %
Smolka v plodovej vode: 12 %
Závažné poranenie hrádze: 11 %
Distres plodu počas pôrodu: 7 %
Neodlučujúca sa placenta: 7 %
Pozorovanie novorodenca: 5 %
Podanie epidurálky: 5 %
Krvácanie po pôrode: 4 %

Ak rozdelíme ženy podľa toho či ide o prvorodičky alebo viacrodičky, vo všetkých troch skupinách sa pre prvorodičky miera prevozov pohybovala okolo 40 % a pre viacrodičky okolo 10 %. Z celkového % prevozov teda tvoria prvorodičky podstatnú časť. Až tri štvrtiny prevozov prvorodičiek sa uskutočnilo pred samotným pôrodom, pričom u viacrodičiek prevažovali skôr prevozy po pôrode.

Národný inštitút pre zdravie a excelentnosť v zdravotnej starostlivosti (NICE) – odporúčania [7]

Prečítajte si oficiálne odporúčania pre zdravotnícky personál, ktoré vydal britský Národný inštitút pre zdravie a excelentnosť v zdravotnej starostlivosti (NICE), týkajúce sa miesta pôrodu. Ilustrujú, akým spôsobom má personál informovať ženu o jej možnostiach. Všimnite si, že toto informovanie prebieha bez nátlaku a zastrašovania. Konečná voľba je ponechaná na žene.

Výber a plánovanie miesta pôrodu Ženy s nízkym rizikom komplikácií 1.1.1 Vysvetlite viacrodičkám aj prvorodičkám s nízkym rizikom komplikácií, že pôrod je vo všeobecnosti veľmi bezpečný pre matku aj pre dieťa. 1.1.2 Vysvetlite viacrodičkám aj prvorodičkám, že si môžu slobodne vybrať akékoľvek miesto pôrodu vrátane pôrodu doma, samostatne stojaceho pôrodného domu, pôrodného domu v rámci nemocnice či pôrodnicu.

Poučte nízkorizikové viacrodičky o vhodnosti plánovaného pôrodu doma alebo v pôrodnom dome vedenom pôrodnými asistentkami. Miera intervencií je v týchto prípadoch nižšia a riziko pre dieťa je rovnaké v porovnaní s pôrodnicou.
Poučte nízkorizikové prvorodičky o vhodnosti plánovať pôrod v pôrodnom dome vedenom pôrodnými asistentkami. Miera intervencií je v týchto zariadeniach nižšia a riziko pre dieťa je rovnaké ako v porovnaní s pôrodnicou. Vysvetlite im, že ak plánujú porodiť doma, riziko nežiadúcich výstupov pre dieťa je mierne zvýšené.

1.1.3 Použite tabuľku 1 a 2 na vysvetlenie nízkorizikovým viacrodičkám že:

plánovaný domáci pôrod alebo pôrod v samostatne stojacom pôrodnom dome je spojený s vyššou mierou spontánnych vaginálnych pôrodov než plánovaný pôrod v pôrodnom dome spojenom s nemocnicou alebo v pôrodnici.
plánovaný pôrod v pôrodnici je v porovnaní s inými miestami pôrodu spojený s vyššou mierou intervencií, akými sú inštrumentálne pôrody, cisárske rezy a epiziotómie.
medzi jednotlivými miestami pôrodu nie sú rozdiely vo výsledkoch zdravotnej starostlivosti pre deti.

1.1.4 Použite tabuľku 3 a 4 na vysvetlenie nízkorizikovým prvorodičkám že:

plánovaný domáci pôrod alebo pôrod v samostatne stojacom pôrodnom dome je spojený s vyššou mierou spontánnych vaginálnych pôrodov než plánovaný pôrod v pôrodnom dome spojenom s nemocnicou alebo v pôrodnici.
plánovaný pôrod v pôrodnici je v porovnaní s inými miestami pôrodu spojený s vyššou mierou intervencií, akými sú inštrumentálne pôrody, cisárske rezy a epiziotómie.
nie sú rozdiely vo výsledkoch zdravotnej starostlivosti pre dieťa medzi samostatne stojacim pôrodným domom, pôrodným domom v rámci nemocnice a pôrodnicou.
plánovaný pôrod doma je spojený s celkovým miernym zvýšením rizika závažných zdravotných komplikácií pre dieťa (približne o 0,4% ) v porovnaní s pôrodom na iných miestach.

Prečo ženy v Anglicku nenútia rodiť mimo nemocnice?

Odporúčať jedno miesto pôrodu alebo jeden spôsob pôrodu ešte neznamená, že takýto spôsob pôrodu je vhodný pre všetky nízkorizikové ženy. V krajinách, kde majú ženy na výber z viacerých možností toto našťastie chápu a nízkorizikovým ženám ponechávajú slobodu vo voľbe miesta pôrodu. Podľa odhadov je v Anglicku cca 45% žien nízkorizikových a vhodnejšie by pre ne boli buď samostatne stojace pôrodné domy alebo pôrod doma. Za ideálnych podmienok by to mohlo znamenať zníženie miery cisárskeho rezu na celonárodnej úrovni, menej inštrumentálnych pôrodov a závažných komplikácií pre matku, celkové zníženie zásahov do pôrodu, vyššie percento úspešne dojčených detí a nižšie finančné náklady na zdravotnú starostlivosť pri pôrode. Bolo by to však skutočne tak? Nezaznamenali by tiež nárast ťažkých, nepostupujúcich pôrodov spôsobených úzkosťou a strachom žien, ktoré by boli donútené rodiť v prostredí, kde sa necítia bezpečne? Samozrejme, v dnešnom Anglicku nikomu ani nenapadne nútiť ženám miesto pôrodu. Úrady sa radšej zameriavajú na informovanie tehotných žien a na podporu ich voľby. Iba prostredníctvom slobodnej voľby ženy v kombinácii s rešpektujúcim prístupom personálu počas pôrodu, je možné dopracovať sa k bezpečnejším a zdravším pôrodom. Od začiatku deväťdesiatych rokov sa v Anglickom pôrodníctve toho veľa zmenilo. Odborné kompetencie počas normálneho nekomplikovaného pôrodu sa presunuli z rúk pôrodníkov a pôrodníčok do rúk pôrodných asistentiek. Napriek tomu, že v Anglicku je oficiálne možné vybrať si zo štyroch miest pôrodu, je táto možnosť závislá od miesta bydliska ženy. To znamená, že hoci voľba oficiálne existuje, nie každej žene je aj reálne dostupná. Celonárodné odporúčania NICE sa ešte donedávna k pôrodom doma vyjadrovali rezervovane. Výrazná podpora domácich pôrodov je skôr záležitosťou poslednej dekády. V súčasnosti volia túto možnosť približne 3 % žien. Oficiálne odhady naznačujú, že v budúcnosti by mohol byť domáci pôrod v Anglicku dostupný pre 10 % žien. Celkovo však prevláda pri výbere miesta pôrodu medzi anglickými ženami nemocnica (až 90 % žien rodí v pôrodnici).

Finančné náklady na pôrod[8]:

Pôrod doma – £1,066
Samostatne stojaci pôrodný dom – £1,435
Pôrodný dom v rámci nemocnice – £1,461
Pôrodnica – £1,631

Najväčšie rozdiely medzi Anglickom (ale aj inými krajinami v Európe, ktoré pôrod doma regulujú) a Holandskom je v tom, že aj keď je pôrod doma v Anglicku oficiálne podporovaný, stále nie je na rozdiel od Holandska väčšinou spoločnosti vnímaný ako normálny alebo ako najlepšia možná voľba pre nízkorizikové ženy. Správa ako Birthplace study má slúžiť na to, aby sa systém podpory domácich pôrodov optimálne nastavil. Môže napovedať tiež o tom, kde majú jednotlivé miesta pôrodov svoje rezervy a priestor na zlepšovanie. Výskumníci napríklad nemocniciam vyčítajú vysoké percento zásahov do pôrodu a žiadajú prehodnotenie zaužívaného prístupu. „Je možné, že už miesto pôrodu ovplyvňuje jeho priebeh natoľko, že pôrod si následne vyžaduje viac zásahov?“ pýtajú sa. Ženy voliace pôrod doma sa rozhodujú takto aj preto, že si zásahy želajú minimalizovať. Ako veľmi vplýva na zdarný priebeh nastavenie ženy? A ak je tento vplyv natoľko významný, čo môžeme urobiť pre to, aby ženy prichádzali rodiť pozitívne naladené a verili si? Nie je systém, v ktorom ženy vopred strašíme možnými komplikáciami pri pôrode kontraproduktívny? Istotne by bolo zaujímavé preskúmať aj tieto otázky. Žiaľ, nejde o ľahko uchopiteľné témy. Všimnite si, že v krajinách ako Holandsko alebo Anglicko sa konajú celonárodné audity zdravotnej starostlivosti poskytovanej pri pôrode, vypracovávajú sa rozsiahle správy o výsledkoch, každých niekoľko rokov sa prepracovávajú odborné odporúčania. Vypracovanie celonárodných štandardov na základe takýchto výskumov a dohľad nad ich dodržiavaním, následne zabezpečia, aby celý systém fungoval. Systémy, ktoré sa úzko profilujú iba jedným smerom a vo vnútri ktorých nedochádza k žiadnej sebareflexii, nie sú v dnešnej dobe vo vyspelom svete hodnotené ako dostatočné. Majú tendenciu nezohľadňovať špecifické potreby rodiacich žien, sú prísne hierarchicky usporiadané a nemajú takmer žiadne podnety a vnútorné dôvody aby napredovali. V Anglicku sa vydali správnym smerom. Nielenže rozpoznali, že jeden model pôrodu nie je vhodný pre všetky ženy, ale vyvíjajú tiež snahu, aby boli rôzne možnosti optimálne nastavené a bezpečné a aby voľba žien bola informovaná. Za odporúčaniami NICE totiž nie sú niečie predpoklady, ale dáta. Tvrdošijné odmietanie zmeny pôrodníctva na Slovensku, ktorá by akokoľvek narúšala jeho uniformitu s odvolávaním sa na neexistujúce dáta, sa v tomto svetle javí ako zaostalé.

V ďalšom dieli: Kam sa dopracovala Britská Kolumbia v Kanade s podporou domácich pôrodov a pôrodov s pôrodnými asistentkami za dvadsať rokov?

fotografia: Alan Lam jazykovo upravila: Alena Kolesárová

[1] BBC: Home births are ‚best for many mothers‘ [2] New York Times: British Regulator Urges Home Births Over Hospitals for Uncomplicated Pregnancies [3] Telegraph: Doctors are not needed at births, says NHS [4] BMJ 2011;343:d7400 [5] Poškodenie mozgu dieťaťa, väčšinou v dôsledku nedostatku kyslíka počas pôrodu. [6] Ako spontánny vaginálny pôrod v tomto prípade výskumníci zadefinovali taký pôrod, ktorý prebehol vaginálne bez použitia klieští alebo vákuumextraktora. [7] NICE guidelines: Intrapartum care for healthy women and babies, Published date: December 2014 [8] Schroeder E, Petrou S, Patel N et al. Cost effectiveness of alternative planned places of birth in woman at low risk of complications: evidence from the Birthplace in England national prospective cohort study. BMJ 2012; 344

Predchádzajúce diely:

The post Anglicko: Miesto pre pôrod? Mimo nemocnice appeared first on Ženské kruhy.

Holandsko: Krajina, kde je pôrod doma normálna vec

Miroslava Rašmanová — Sun, 07 Feb 2016 20:35:21 +0000

O tom, čo obnáša domáci pôrod v krajinách, kde je posúvaný do sféry ilegality alebo sa jednoducho ignoruje, som písala v blogu Domáce pôrody ako na divokom západe. Tentoraz by som sa chcela naopak venovať systémom, ktoré podporujú právo ženy na voľbu miesta pôrodu. Tieto krajiny vytvárajú legislatívu, sledujú a priebežne vyhodnocujú výsledky pri domácich pôrodoch, a tie sú uverejňované v odborných časopisoch v anglickom jazyku. Konkrétne budem písať o Holandsku, Anglicku a Kanade. K pôrodu doma vytvárajú podmienky aj iné krajiny vo svete, no o týchto troch máme dostupné najkomplexnejšie informácie a každá sa dopracovala a pristupuje k pôrodom doma trochu inak, čo robí tento výber zaujímavým.

Pôrod ako rodinná udalosť

Systém zdravotnej starostlivosti v tehotenstve a pri pôrode v Holandsku predstavuje svetový unikát. Dôvodom je kultúrne ojedinelé nahliadanie na pôrod ako na fyziologický dej a dôležitú udalosť, patriacu do kruhu rodiny. Holandsko ako prvá „kapitalistická krajina“ v Európe zakúsila „zúženie“ ponímania rodiny na nukleárnu rodinu (rodičia a deti), a to už koncom 17-teho storočia. Holandština dokonca pozná samostatný výraz pre nukleárnu rodinu – gezin, rozlišujúc ju od tradičnej, širšej rodiny (starí rodičia, bratranci, strýkovia, stryné atď). V tej dobe pri pôrodoch bežne asistovali pôrodné babice, ktoré navštevovali rodiace ženy v domácom prostredí. Z pôrodu sa tak rokmi stala rodinná udalosť, a keď sa v 20. storočí v iných európskych krajinách začali pôrody presúvať do nemocnice, v Holandsku na to ľudia nevideli dôvod . Výsledkom je, že na rozdiel od iných Európskych krajín, nebola kontinuita pôsobenia pôrodných asistentiek z historického pohľadu nikdy narušená, alebo ich kompetencie spochybňované. Holanďania sa vydali inou cestou – namiesto presunu pôrodu z kruhu rodiny do pôrodnice dali pôrodným asistentkám vzdelanie, ktoré im umožnilo zaistiť bezpečnosť pri pôrode v domácom prostredí pre určitú skupinu rodičiek. [12] Postupne sa systém vykryštalizoval a starostlivosť o tehotné ženy sa rozdelila do troch skupín podľa zdravotného stavu ženy a priebehu tehotenstva na primárnu, sekundárnu a terciárnu starostlivosť.[1] Mimo zachovania pôrodu ako rodinnej udalosti, bolo výsledkom aj výnimočné postavenie pôrodných asistentiek, vysoká úroveň ich vzdelávania, vysoká miera autonómie v rozhodovaní a v kompetenciách a v konečnom dôsledku aj prestíž a atraktivita tohto povolania. Pôrod doma v Holandsku nie je odporúčaný všetkým ženám ale iba tým, ktoré sú počas tehotenstva zaradené do primárnej skupiny. V roku 2008 sa jednalo cca o 33% z celkového počtu tehotných žien. V období 2008 až 2010 rodilo doma cca 23,4% žien, čo predstavuje až 70% z celkového počtu žien, ktorým je umožnené v holandskom systéme rodiť doma. V deväťdesiatych rokoch a začiatkom nového milénia sa podiel domarodiacich žien stabilne pohyboval okolo 30% z celkového počtu rodičiek. Roky 2008 až 2010 teda predstavujú celkový pokles, avšak podiel 70% z nízkorizikových rodičiek zostáva stabilný [10]. Medzi možnými príčinami celkového poklesu žien rodiacich doma je väčšie množstvo žien v sekundárnej a terciarnej starostlivosti a tiež nižší podiel domácich pôrodov u žien, ktoré nie sú pôvodné Holanďanky.

Ako vyzerá pôrod doma?

Ako som už písala vyššie, pôrod doma je oficiálne odporúčaný iba pre ženy, zaradené do primárnej skupiny – u nás by sme ich nazvali rodičky s nízkym rizikom komplikácií pri pôrode. Ženy zo sekundárnej skupiny stále porodia s pôrodnou asistentkou, nie však doma, ale na klinike, odkiaľ potom odchádzajú zvyčajne po cca 6 hodinách domov (ak pôrod prebehol bez komplikácií). Ženy z terciárnej skupiny rodia v nemocniciach s gynekologičkou/gynekológom. Ženy v primárnej a sekundárnej skupine tiež môžu rodiť pod dohľadom rodinného lekára. Spoločenské nastavenie v Holandsku je také, že pre nízkorizikové ženy je najvhodnejší pôrod s pôrodnou asistentkou, čo minimalizuje riziko, že žena bude musieť počas pôrodu podstúpiť zbytočné intervencie a zásahy do fyziologického pôrodu. V miere zásahov do pôrodu Holandsko dosahuje dlhodobo veľmi dobré výsledky v rámci Európy ale aj celosvetovo. Samotné Holanďanky si zväčša vyberajú miesto pôrodu podľa toho, do akej kategórie spadajú. Pre pôrod doma sa rozhoduje až 70% žien, spôsobilých na domáci pôrod. Zvyšných 30% rodí v tzv. poliklinike, ktorá predstavuje niečo ako „pôrodný hotel“ s technickým a personálnym vybavením. Tieto pôrody tiež začínajú doma a žena spoločne s pôrodnou asistentkou alebo rodinným lekárom určia moment presunu do polikliniky (zväčša keď je žena v aktívnej fáze pôrodu). Ak nemá nízkoriziková žena zdravotné dôvody k pôrodu v zdravotníckom zariadení, za pôrod si pripláca sumu v rozsahu cca od 250 do 300 eur. Starostlivosť v poliklinike pre nízkorizikové ženy je drahšia, čo je vnímané ako zbytočné odčerpávanie finančných prostriedkov z verejného zdravotníctva. Keďže pri pôrode doma nie je kvôli zvýšenému zdravotnému riziku možné používať medicínske formy tlmenia bolesti, podanie analgetík alebo epidurálky je považované za medicínsky dôvod a žena si v tomto prípade za pôrod v poliklinike nepripláca. Ženy v sekundárnej a terciárnej skupine majú náklady na pôrod v zdravotníckom zariadení automaticky hradené v plnej výške. Na začiatku tehotenstva navštívi žena lekára, ktorý ju zaradí buď do primárnej, sekundárnej alebo terciárnej skupiny. Nízkoriziková žena potom navštevuje svoju pôrodnú asistentku počas celého tehotenstva a všetky novovzniknuté otázky rieši s ňou. Pôrodná asistentka ju môže kedykoľvek presunúť do vyššej skupiny alebo konzultovať otázky zdravia s inými špecialistami. Pôrodné asistentky zväčša pracujú v skupinách po dvoch až troch (cca 95% z celkového počtu) čo znižuje riziko, že v čase pôrodu nebude pôrodná asistentka žene k dispozícii z dôvodu pôrodu inej ženy alebo ochorenia. Pôrodu doma sa zúčastňujú buď pôrodné asistentky vo dvojici alebo veľmi často spolupracujú s tzv. pomocnou pracovníčkou, ktorej úloha spočíva predovšetkým v starostlivosti o staršie deti počas pôrodu alebo údržbou poriadku, ale má k dispozícii aj zdravotnícke minimum v prípade potreby poskytnutia pomocnej ruky pôrodnej asistentke. Nejedná sa však o pôrodnú asistentku.[2]

Nízkorizikové ženy v čase pôrodu: Ženy tehotné s jedným dieťaťom hlavičkou dolu. Žena nemá žiadne pridružené zdravotné alebo gynekologické problémy, napríklad predchádzajúci pôrod cisárskym rezom, vysoký krvný tlak, krvácanie pri predchádzajúcom pôrode so stratou krvi väčšou ako 1l, prirastená placenta v predchádzajúcom tehotenstve, diabetes mellitus, >24 hodinové narušenie plodových obalov, smolka v plodovej vode, zvýšená teplota na začiatku pôrodu, nepravidelný srdcový rytmus dieťaťa v priebehu pôrodu, vývojové vady dieťaťa zistené počas tehotenstva. K pôrodu spontánne príde medzi 37 až 42 týždňom tehotenstva atď.

Povinné vybavenie pôrodnej asistentke umožňuje kontrolovať stav dieťaťa a ženy v domácom prostredí, zasiahnuť v prípade naliehavých situácií prostredníctvom medikamentov, alebo resuscitovať novorodenca. Na všetky situácie sú vypracované celonárodné štandardy, ktorých dodržiavaním sa za prvé zvyšuje bezpečnosť pôrodu ako takého, za druhé sa vytvárajú bezpečné podmienky pre výkon povolania pôrodnej asistentky. Jej kompetencie a zodpovednosť sú tak jasne zadefinované. Odporúčania sa na základe aktuálneho výskumu a akademických debát neustále prehodnocujú a snažia sa reflektovať tak potreby rodiacich žien, ako aj zdravotníckeho personálu.

Prevoz počas pôrodu

V Holandsku začína pôrod nízko a stredne-rizikových žien takmer vždy doma. Pôrodná asistentka v oboch prípadoch prichádza na miesto ženinho bydliska a v priebehu pôrodu sa rozhoduje o načasovaní presunu do polikliniky v prípade, že sa jedná o vopred zvolené miesto pôrodu. Takýto presun sa deje vlastným autom pôrodnej asistentky alebo rodičky. Žena sa počas pôrodu môže rozhodnúť, že napokon do nemocnice nepôjde a ak všetko prebieha fyziologicky, porodí s prítomnou pôrodnou asistentkou doma. V prípade plánovaného domáceho pôrodu môže vzniknúť situácia, kedy sa žena presúva do nemocnice a to buď počas pôrodu alebo po ňom (napríklad v prípade narodenia dieťaťa so skrytou vývojovou vadou alebo ak si dieťa vyžaduje po pôrode intenzívnu starostlivosť, v prípade silného krvácania alebo prirastenej placenty). Aj žena rodiaca v poliklinike môže vyžadovať počas alebo po pôrode transfer do univerzitnej nemocnice, kde inak rodia iba vysokorizikové ženy. Keď teda hovoríme o transferoch, máme tým zoširoka na mysli akýkoľvek presun v rámci všetkých troch skupín rodičiek. V prípade presunov – transferov, majú Holanďania vypracované podrobné protokoly, ktoré určujú postup v jednotlivých situáciách. Transfery môžeme rozdeliť v zásade na nenaliehavé a na urgentné. Prípady nenaliehavých presunov do nemocnice predstavujú napríklad žiadosť rodičky o podanie prostriedkov na tíšenie bolesti, nepostupujúci pôrod, odtečená plodová voda po dobu dlhšiu ako 24 hodín, poranenie hrádze 3. a 4. stupňa bez silného krvácania a pod. Tieto presuny sa dejú spravidla autom rodiny alebo pôrodnej asistentky.

Prevozy pri pôrodoch doma v číslach [3]

Prevozy podľa miesta a fázy pôrodu	% zo všetkých pôrodov	Prevozy podľa naliehavosti	% zo všetkých pôrodov
% prevozov pri domácich pôrodoch	29.3 %	Prvorodičky urgentne	4.8 %
% prevozov pri pôrode v poliklinike	37.2 %	Viacrodičky urgentne	2.5 %
Prevoz počas prvej doby pôrodnej	18.5 %	Prvorodičky neurgentne	31.5 %
Prevoz počas druhej doby pôrodnej	5.6 %	Viacrodičky neurgentne	11.5 %
Prevoz počas tretej doby pôrodnej	1.9 %	Urgentné prevozy celkom	3.6 %

Zdroj: Evaluation of 280 000 cases in Dutch midwifery practices: a descriptive study K urgentným presunom sa zväčša volá rýchla záchranná služba. Urgentné presuny predstavujú napríklad – silné popôrodné krvácanie, nízke apgar skóre, pokles oziev dieťaťa počas pôrodu a pod. Ako ste si mohli všimnúť v tabuľke, urgentné prevozy do nemocnice tvoria z celkových presunov iba malú časť a sú častejšie u prvorodičiek. V roku 2010 predstavovali všetky urgentné presuny pri domácich pôrodoch 2% zo všetkých prípadov privolania rýchlej záchrannej služby v krajine. V minulých rokoch vyvstala v krajine otázka bezpečnosti pri urgentných transferoch v prípadoch, kedy je vzdialenosť bydliska a polikliniky, resp. polikliniky a neonatologického centra väčšia ako dvadsať minút[4] (jedná sa o teoretickú vzdialenosť podľa miesta bydliska za ideálnych podmienok, nie o reálnu dobu prevozu). Celonárodný audit novorodeneckých úmrtí za roky 2010 – 2012[5] takúto súvislosť jednoznačne nepotvrdil, avšak našiel spojitosť medzi niektorými novorodeneckými úmrtiami a nedodržiavaním pokynov slúžiacich k zadeleniu žien do príslušnej vyššej skupiny zdravotnej starostlivosti (viď poznámky pod čiarou). Súčasné odporúčania pre pôrody doma a pre ženy s rizikovým tehotenstvom označujú za najvhodnejšiu vzdialenosť od miesta pôrodou ku zdravotníckemu zariadeniu takú, ktorá nepresahuje za ideálnych podmienok 15 minút cesty autom (odporúčania rátajú s tým, že reálne trvá presun o niečo dlhšie). Slobodný výber miesta pôrodu v rámci svojej skupiny je však aj pre tieto ženy zachovaný.

Pôrody doma v Holandsku: Sú bezpečné?

Je to práve jedinečné nezávislé postavenie pôrodných asistentiek, rozdelenie žien do kategórií podľa prísnych kritérií, podpora domácich pôrodov pre nízkorizikové ženy a presun niekoľko hodín po pôrode zo zdravotníckeho zariadenia domov, výpomoc pre ženu v domácnosti počas prvého týždňa po pôrode, ktoré robia z holandského systému unikát. Celé nastavenie systému zdravotnej starostlivosti v tehotenstve a pri pôrode je neustále predmetom odborných akademických diskusií: prehodnocujú sa jednotlivé kritériá rozhodujúce o zaradení ženy do primárnej, sekundárnej a terciárnej starostlivosti, diskutuje sa o možnom dopade vzdialenosti na bezpečnosť celého pôrodu, či o dodržiavaní smerníc, ktoré predurčujú rozhodnutia pôrodných asistentiek a zdravotníkov v oblasti klasifikácie rizikovosti tehotenstiev. Holandsko prevádzkuje celonárodný perinatálny register, v ktorom sa sledujú výstupy zdravotnej starostlivosti spojenej s pôrodmi. To výskumníkom umožňuje nielen kontrolu systému ale aj jeho zlepšovanie. Vďaka tomu máme k dispozícii výsledky kvalitných veľkých populačných štúdií týkajúcich sa domácich pôrodov, ktoré nemajú vo svete obdobu. Výsledky týchto štúdií sa zhodujú v bezpečnosti domácich pôrodov v porovnaní s rovnakou skupinou nízkorizikových žien rodiacich v zdravotníckych zariadeniach. Používajú na porovnávanie metodológiu, ktorá nahrádza randomizáciu: čiže upravujú jednotlivé skupiny domarodiacich žien a žien ktoré rodia v nemocnici tak, aby ani jedna skupina nebola zvýhodnená napríklad vekovo, ekonomicky alebo príjmom, keďže sa jedná o faktory, ktoré môžu ovplyvniť výstupy bezpečnosti pôrodov v prospech tej-ktorej skupiny.

Perinatálna úmrtnosť a morbidita v celoštátnej kohorte 529 688 nízkorizikových pôrodov plánovaných doma alebo v nemocnici[6]: Kohortná štúdia z roku 2009 uverejnená v recenzovanom časopise International Journal of Obstetrics and Gynaecology dospela k nasledovným záverom: Plánované domáce pôrody u nízkorizikových žien nezvyšujú riziko perinatálnej mortality a závažnej perinatálnej morbidity, ak je táto voľba podporená dostupnosťou dobre zaškolených pôrodných asistentiek a prostredníctvom dobre fungujúceho transportného a referenčného systému. Zhodnotenie 280 000 prípadov z praxe holandských pôrodných asistentiek: deskriptívna štúdia[3]: Štúdia zameraná na dôvody a urgentnosť prevozov či už počas plánovaných domácich pôrodov do nemocnice alebo v rámci polikliník na vyššiu úroveň starostlivosti. Závery: Rozdelenie podľa rizika je kľúčovým prvkom holandského pôrodníckeho systému a zasahuje aj do obdobia po pôrode. Súčasný systém vyúsťuje do relatívne nízkeho percenta urgentných prevozov in utero (nenarodeného dieťaťa v maternici) a výsledkom sú všeobecne uspokojivé novorodenecké výsledky pri pôrodoch odvádzaných pôrodnými asistentkami v primárnej starostlivosti. Plánované domáce pôrody v porovnaní s plánovanými nemocničnými pôrodmi v Holandsku, Úmrtia počas pôrodu a skorá novorodenecká úmrtnosť u nízkorizikových tehotenstiev[7]: Štúdia z novembra 2011, uverejnená v prestížnom časopise Obstetrics and Gynecology zahŕňa vzorku 679 952 žien. Závery: Domáce pôrody v bežných podmienkach vo všeobecnosti nepredstavujú zvýšené riziko úmrtí počas, alebo krátko po pôrode. Zvýšené riziko pre určité podskupiny žien však nemôžeme vylúčiť. Porovnanie závažných nepriaznivých výsledkov u nízkorizikových domácich rodičiek a nízkorizikových rodičiek v nemocnici. Celonárodná kohortná štúdia[8]: Štúdia uverejnená v British Medical Journal na vzorke 146 752 žien. Výsledky: Nízkorizikové ženy v primárnej starostlivosti na začiatku pôrodu, ktoré plánujú domáci pôrod, majú nižšiu šancu závažnej akútnej morbidity ako popôrodné krvácanie a manuálne odstránenie placenty, než tie, ktoré plánujú pôrod v nemocnici. Pre viacrodičky boli tieto rozdiely štatisticky významné. Napriek tomu, riziko je v oboch skupinách nízke. Nič nenasvedčuje tomu, že plánovaný domáci pôrod vedie u nízkorizikových žien k zvýšeniu rizika závažnej morbidity v systéme zdravotnej starostlivosti, ktorý disponuje vyškolenými pôrodnými asistentkami a dobrým referenčným a transportným systémom. Perinatálna úmrtnosť a morbidita do 28 dní po pôrode u 743 070 nízkorizikových žien, plánujúcich domáci alebo nemocničný pôrod:kohortná štúdia čerpajúca z troch prepojených celoštátnych perinatálnych databáz[9]: Štúdia uverejnená v prestížnom odbornom gynekologickom časopise BJOG v roku 2015 skúmajúca úroveň neskorých novorodeneckých úmrtí až po dobu jedného mesiaca po pôrode. Závery: Medzi nízkorizikovými ženami sme pri plánovaných domácich pôrodoch nenašli zvýšené riziko neželaných novorodeneckých výsledkov. Výsledky našej štúdie je možné aplikovať iba v regiónoch, kde sú domáce pôrody dobre integrované do zdravotnej starostlivosti o rodičky.

Pôrody v Holandsku v číslach (vybrané ukazovatele):

Epidurál v prvej dobe pôrodenej	11.3 %
Priemerný vek prvorodičiek	29.4 r
Cisárske rezy	15.4 %
Nízkorizikové ženy	32.8 %
Vaginálne po cisárskom reze	54 %
Domáce pôrody celkom	23.4 %
Domáce pôrody u nízkorizikových žien	71.3 %
Nástrih hrádze na vaginálne pôrody	30.3 %
Perinatálna úmrtnosť po 28 tt	5.1 ‰
Vyvolávané pôrody	15.5 %
Skorá novorodenecká úrmtnosť	2.8 ‰

Údaje pre nízkorizikové rodičky v ‰	Poliklinika	Domáce pôrody
Perinatálna úmrtnosť po 37tt prvorodičky	1.09 ‰	1.02 ‰
Perinatálna úmrtnosť po 37tt viacrodičky	0.58 ‰	0.59 ‰
Závažná materská morbidita	2.7 ‰	1.5 ‰
Krvná strata viac ako 1000 mL	39.9 ‰	29.9 ‰

Zdroje [9],[10], [11] : Koninklijke Nederlandse Organisatie van Verloskundigen, EUROPEAN PERINATAL HEALTH REPORT, Perinatal mortality and morbidity up to 28 days after birth among 743 070 low-risk planned home and hospital births, Severe adverse maternal outcomes among low risk women with planned home versus hospital births in the Netherlands

Systém, ktorý zrkadlí potreby žien

Na záver by som rada pripojila vlastné krátke zamyslenie. To, že v Holandsku oveľa viac žien akceptuje rozdelenie do skupín podľa rizikovosti ako napríklad v USA (kde tvoria veľký podiel domarodiacih žien rizikové rodičky) je odrazom dôvery, ktorú ženy voči systému v Holandsku majú. Na jednej strane veľké percento nízkorizikových žien nevníma pôrod ako dôvod na hospitalizáciu v nemocnici, na druhej strane sa ženy so stredným alebo vysokým rizikom môžu spoľahnúť na to, že pre normálny pôrod bude v holandských nemocniciach urobené dosť. Výsledkom sú perinatálne výsledky porovnateľné s tými slovenskými, avšak výrazne nižšia morbidita žien. Holandsko sa často používa ako argument za bezpečnosť domácich pôrodov. Treba ním však argumentovať obozretne a správne. Systém pôrodov, ktorý v Holandsku funguje a podpora, ktorá je venovaná nielen domácim ale aj fyziologickým pôrodom v nemocniciach, sú pre bezpečnosť kľúčové. Je nelogické podopierať neochotu k vytvoreniu podmienok pre domáce pôrody na národnej úrovni argumentami o ich nebezepečnosti. No je rovnako nepoctivé argumenovať výsledkami z Holandska, keď sa bavíme o súčasnom stave bezpečnosti domácich pôrodov na Slovensku. Čomu sa môžeme od Holadnska priučiť, je nastavenie systému, vnímavého voči potrebám rodiacich žien a zároveň vytvárajúceho podmienky pre bezpečný pôrod doma. Prvým krokom je otázka: Za akých podmienok sú pôrody doma bezpečné? Bez toho aby sme si ju na Slovensku položili, budeme prehlbovať stav, v ktorom časť žien nedostáva najlepšiu možnú zdravotnú starostlivosť pri pôrode. To, že kroky týmto smerom sú realizovateľné (aj keď nie zo dňa na deň), a že niektoré krajiny ich podnikli, sa pokúsim popísať v ďalšom dieli na príklade Veľkej Británie. Tam sa práve takéto nastavovanie systému v posledných rokoch odohráva.

Referencie: [1] Usporiadanie tohto systému je stále predmetom živých akademických diskusií. Napríklad v rokoch 2010 až 2012 bol vykonaný celonárodný audit novorodeneckých úmrtí v termíne, ktorého cieľom bolo určiť príčiny novorodeneckej úmrtnosti u donosených detí a určiť tak rozsah úmrtí, ktorým je možné predísť. Záverom auditu bolo zistenie, že u 8% úmrtí bol nedostatočne dodržaný referenčný systém – t.j. že u niektorých žien nebolo identifikované existujúce zvýšené riziko na základe konkrétnych smerníc a žena nebola presunutá do vyššej rizikovej skupiny (teda buď z primárnej do sekundárnej alebo zo sekundárnej do terciálnej skupiny). Výsledkom auditu bolo zvýšenie podielu rizikových tehotenstiev v roku 2012 oproti roku 2010 o 14 percentuálnych bodov. [2] Táto pomocná pracovníčka potom po dobu jedného týždňa navštevuje domácnosť ženy či už porodila doma alebo na poliklinike a jej starosťou je okrem poskytnutia konzultácií zdravotného stavu matky a dieťaťa dohľad nad poriadkom v domácnosti, nákupmi, prípadne príprava jedla, starostlivosť o staršie dieťa a pod. Každá žena má po pôrode nárok na výpomoc od pomocnej pracovníčky po dobu jedného týždňa v celkovom počte 49 hodín. [3] Amelink-Verburg MP, Verloove-Vanhorick SP, Hakkenberg RMA, Veldhuijzen IME, Bennebroek Gravenhorst J, Buitendijk SE. Evaluation of 280 000 cases in Dutch midwifery practices: a descriptive study. BJOG 2008;115:570-78. [4] Ravelli A, Jager K, de Groot M, Erwich J, Rijninks-van Driel G, Tromp M, Eskes M, Abu-Hanna A, Mol B. Travel time from home to hospital and adverse perinatal outcomes in women at term in the Netherlands. BJOG 2011;118:457–465. [5] Eskes M, Waelput AJM, Erwich JJHM, et al. Term perinatal mortality audit in the Netherlands 2010–2012: a populationbased cohort study. BMJ Open 2014;4:e005652. doi:10.1136/bmjopen-2014-005652 [6] de Jonge A, van der Goes B, Ravelli A, Amelink-Verburg M, Mol B, Nijhuis J, et al. Perinatal mortality and morbidity in a nationwide cohort of 529,688 low-risk planned home and hospital births. BJOG 2009; DOI: 10.1111/j.1471-0528.2009.02175.x. [7] van der Kooy, Planned Home Compared With Planned Hospital Births in The Netherlands Intrapartum and Early Neonatal Death in Low-Risk Pregnancies OBSTETRICS & GYNECOLOGY 2011 ;118:1037–46, DOI:10.1097/AOG.0b013e3182319737 [8] Ank de Jonge, Jeanette A J M Mesman, Judith Manniën, Joost J Zwart obstetrician3, Jeroen van Dillen, Jos van Roosmalen, Severe adverse maternal outcomes among low risk women with planned home versus hospital births in the Netherlands: nationwide cohort study BMJ 2013;346:f3263 doi: 10.1136/bmj.f3263 [9] de Jonge A, Geerts CC, van der Goes BY, Mol BW, Buitendijk SE, Nijhuis JG. Perinatal mortality and morbidity up to 28 days after birth among 743 070 low-risk planned home and hospital births: a cohort study based on three merged national perinatal databases. BJOG 2015;122:720–728 [10] Koninklijke Nederlandse Organisatie van Verloskundigen: Midwifery in the Netherlands 2012 [11] EUROPEAN PERINATAL HEALTH REPORT: Health and Care of Pregnant Women and Babies in Europe in 2010 [12] Robbie Davis-Floyd: Birth models that work, University of California Press, 2009.

The post Holandsko: Krajina, kde je pôrod doma normálna vec appeared first on Ženské kruhy.

Domáce pôrody ako na Divokom západe

Miroslava Rašmanová — Sat, 05 Dec 2015 21:03:29 +0000

Za určitých podmienok môže byť domáci pôrod pre dieťa rovnako bezpečný ako pôrod v nemocnici, pre ženu môže byť domáci pôrod ešte bezpečnejší. [1] Netýka sa to však podmienok, aké máme momentálne na Slovensku. S trochou nadsázky môžeme povedať, že tu panuje v oblasti domácich pôrodov bezprávie ako na „Divokom západe“. Pravidlá sú vytvárané náhodnými okolnosťami, a nie zákonodarcami alebo odbornými organizáciami. Tento blog chcem venovať práve úskaliam takejto samoregulácie a vplyvu na celkovú úroveň bezpečnosti domácich pôrodov. Keďže nemáme dáta o bezpečnosti z nášho územia, dovolím si použiť ako ilustračný príklad Spojené štáty americké, kde je situácia v mnohých štátoch porovnateľná s našou. V USA sa rodí mimo zdravotníckeho zariadenia cca percento detí ( z toho nie všetky sa narodia plánovane doma). [2] Ide iba o ilustračné príklady a samozrejme, nie je možné aplikovať ich v plnom rozsahu na našu situáciu. Na úvod pomenujem tri základné zložky, ktoré v súvislosti s domácimi pôrodmi na Slovensku zlyhávajú:

Nedostatočné pokrytie Slovenska skúsenými pôrodnými asistentkami
Absencia náväznej starostlivosti
Neexistujúca legislatívna úprava a regulácia

1. Nedostatočné pokrytie Slovenska skúsenými pôrodnými asistentkami

Silnejúci dopyt po domácich pôrodoch zo strany žien v kombinácii s nedostatočnou sieťou pôrodných asistentiek, predstavuje závažnú prekážku pre dosiahnutie najvyššej možnej miery zdravia pri domácom pôrode (ďalej už iba DP). V krajinách, kde je DP zahrnutý v systéme zdravotnej starostlivosti, má pôrodná asistentka nezastupiteľnú úlohu: Teší sa statusu odborníčky na fyziologicky prebiehajúe pôrody. Na základe sledovania priebehu pôrodu, správania ženy a kontroly dieťaťa v maternici, dokáže identifikovať ohlasujúce sa komplikácie v dostatočnom predstihu. V takom prípade navrhuje presun rodiacej ženy do pôrodnice. Disponuje tiež základným vybavením, nevyhnutným na neodkladné terapeutické úkony, ako napríklad lieky na zmiernenie krvácania, kyslíkovú masku, prístroj na počúvanie oziev dieťaťa, vybavenie na ošetrenie poranení pôrodných ciest ženy a pod. Postavenie pôrodných asistentiek sa na Slovensku značne líši od krajín v západnej Európe. Aj napriek legislatívnej úprave[3], ktorá im umožňuje odvádzať fyziologické pôrody v zdravotníckom zariadení, sa tak deje veľmi zriedka. V skutočnosti je úloha pôrodných asistentiek v pôrodniciach väčšinou obmedzená na administratívu a starostlivosť o rodičku počas prvej doby pôrodnej a v šestonedelí. Bez dostatočných praktických skúseností z prostredia pôrodnice nie je možné, aby pôrodné asistentky samostatne odvádzali pôrody v domácom prostredí. Slovenská legislatíva im to ani neumožňuje. Úplne u nás absentuje model veľmi rozšírený na západe, kde pôrodná asistentka sprevádza ženu celým tehotenstvom aj pôrodom. Momentálne môžu slovenské ženy využiť služby cca desiatich samostatných pôrodných asistentiek [4], no ich služby nie sú štandardne hradené z verejného zdravotného poistenia. Návštevy pôrodnej asistentky počas tehotenstva ženy neakceptuje ani Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako plnohodnotné v prípadoch, kde absolvovanie tehotenskej poradne vyžaduje na poskytnutie niektorých sociálnych dávok. Je otázne, či by aj pri teoreticky okamžitej legislatívnej úprave v prospech samostatných pôrodných asistentiek, bolo možné hovoriť o reálnej možnosti zabezpečiť si riadnu zdravotnú starostlivosť k pôrodu doma na celom území Slovenska. Odpoveď je s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote – momentálne nie. Dopyt po kontinuálnej starostlivosti pôrodných asistentiek napriek tomu rastie. Východiskovým bodom k rozšíreniu siete kompetentných, samostatných pôrodných asistentiek na území celého Slovenska, by mohol byť systém vzdelávania podporujúci ich väčšiu samostatnosť a odborné sebavedomie.

2. Absencia náväznej starostlivosti

Ako to funguje v krajinách, kde je domáci pôrod integrovaný? V prípade, že pôrodná asistentka navrhne presun z domáceho prostredia do pôrodnice, spolupracuje v najvyššej možnej miere s personálom najbližšej pôrodnice. Už počas presunu do pôrodnice oznamuje, ako pôrod prebiehal, odovzdáva zdravotný záznam a dokumentáciu. Personál v pôrodnici je pripravený poskytnúť žene potrebnú zdravotnú starostlivosť bez zbytočných časových sklzov a bez hrozby žalobou alebo vyvolávania pocitu viny. Krajiny, kde sú DP legislatívne upravené, majú na tieto presuny vypracované štandardné postupy. Dobre fungujúca spolupráca pôrodnej asistentky s personálom pôrodnice je dôležitým faktorom v bezpečnosti celého pôrodu. Skúsenosti Dr. Paula Burchera z Eugenu v Oregone (USA) [5] môžu poslúžiť na ilustráciu toho, ako je táto spolupráca dôležitá. V USA je situácia v niečom podobná tej našej. DP tam nie sú vo všetkých štátoch regulované. Nepriateľské nálady v spoločnosti voči domácim pôrodom spôsobujú, že presuny do nemocnice sa v mnohých prípadoch dejú neskoro, buď zo strachu pred právnym postihom alebo pred obviňovaním matky. Keď v nemocnici, kde pracuje aj Dr. Burcher, začali spolupracovať s pôrodnými asistentkami pri presunoch do nemocnice, nárazovo im stúpol počet transferov. Nestalo sa tak kvôli tomu, že by odrazu viac žien rodilo doma. Ženy rodili doma aj pred týmto opatrením. Ich obavy im však bránili vyhľadať pomoc aj vtedy, kedy to bolo vhodné. Na základe týchto skúseností dospel Dr. Burcher k názoru:

„Som presvedčený, že podporovať rodičku pri každej jej pôrodnej voľbe je prejavom našej odbornej zodpovednosti. Aby bola každá voľba taká bezpečná, ako je to len možné. V Holandsku sa ukázalo, že pri pôrodoch doma je možné dosiahnuť rovnakú bezpečnosť ako v nemocnici. Mali by sme sa snažiť zreplikovať tieto výsledky.“

K príkladu USA sa vrátime ešte neskôr, pretože sa na ňom dá dobre ilustrovať, že ignorácia a viktimizácia domácich pôrodov na legislatívnej úrovni nevedú k vymiznutiu fenoménu domáceho pôrodu, ale k zvýšeniu zdravotných rizík pre matku aj dieťa.

3. Neexistujúca legislatívna úprava a regulácia

Čo je potrebné na Slovensku zadefinovať? Legislatívna úprava spravidla stanovuje nutnú kvalifikáciu pôrodnej asistentky, vykonávajúcu samostatnú prax. Ďalej je upravované prístrojové a iné vybavenie, podmienky, za ktorých sa zúčastňuje domáceho pôrodu. Väčšina štátov určuje, aké pôrody sú, z pohľadu rizikovosti, v domácom prostredí odporúčané. Vypracúvajú sa štandardy a odborné postupy pre prípady presunu do nemocnice. Týmito opatreniami sa predchádza podmienkam, v ktorých by povolanie pôrodnej asistentky mohla nekontrolovane vykonávať osoba s nedostatočnou kvalifikáciou, skúsenosťami, vybavením, prípadne by svojvoľne rozhodovala o postupoch. Ukladá sa jej tiež povinnosť pravdivo informovať ženu o situáciach, v ktorých pre ňu môže byť bezpečnejšie porodiť v zdravotníckom zariadení, ako aj o špecifických situáciach, ktoré môžu v spojitosti s domácim pôrodom nastať. Aké škody môže spôsobiť absencia právnej úpravy, môžeme vidieť opäť na príklade Spojených štátov amerických. Dejú sa prípady, kedy sú domáce pôrody rizikovo medikované, prácu pôrodnej asistentky vykonávajú pôrodné asistentky bez dostatočnej praxe a kvalifikácie (až 65 % zo všetkých plánovaných domácich pôrodov). Tiež pomerne vysoké percento žien (30 %) spadá do skupiny rizikových rodičiek. [6] Podľa výsledkov štúdií uskutočnených na území USA je riziko úmrtia dieťaťa zvýšené oproti pôrodu v nemocnici. [7] Je preto cynické, že práve týmito štúdiami argumentujú odporcovia domácich pôrodov a zdôvodňujú tak, prečo nie je legislatívna úprava domácich pôrodov žiaduca. V skutočnosti tieto štúdie ilustrujú, aká je kriminalizácia a ignorácia dopytu po domácich pôrodoch škodlivá. Rozmanitosť legislatívnej ne-úpravy v jednotlivých štátoch USA ilustruje nasledovná infografika:

Regulácia alebo precedens chráni činosť niektorých alebo všetkých pôrodných asistentiek pred právnymi postihmi. Štandardy požadované štátom na získanie licencie sú však nastavené tak nereálne, že väčšina pôrodných asistentiek nevykonáva svoju činnosť pod touto ochranou.

Regulácia ochraňuje činnosť niektorých pôrodných asistentiek, ak získajú od štátu povolenie. Asistencia pri pôrodoch rizikových žien nie je povolená.
Pôrodné asistentky môžu po získaní licencie od štátu slobodne vykonávať svoju činnosť a služby môžu poskytovať ktorejkoľvek žene, ktorá o ne prejaví záujem.
Štáty, v ktorých nejestvuje legislatíva ani predchádzajúci precedens. Pôrodné asistentky a ženy tak nevedia predvídať, či štát voči nim neuplatní sankcie (napríklad pri úmrtí, poškodení zdravia).
Štáty, v ktorých sú na základe legislatívy alebo precedensu domáce pôrody ilegálne. Ženám, ktoré si zvolia domáci pôrod a ich pôrodným asistentkám, hrozia sankcie.
Na základe regulácie alebo precedensu je chránená činnosť pôrodných asistentiek a všetkých žien, ktoré si zvolia pôrod doma.

Štáty, v ktorých je riziko perzekúcií pôrodných asistentiek podporujúcich domáce pôrody na základe jestvujúceho precedensu.

Problémy vyplývajúce z ignorácie domácich pôrodov

K tomu, aby systém podporoval zdravie žien a detí pri domácich pôrodoch je potrebná súhra všetkých troch spomenutých zložiek. Ak nefunguje čo aj len jedna z nich, dostávame sa do situácie, kedy sa bezpečnosť domácich pôrodov znižuje. V súčasnosti máme takýto stav aj na Slovensku a zo správania MZ SR je zrejmé, že nemá záujem o iniciovanie zmien. Skôr naopak, zaznamenali sme viackrát priame zastrašovanie v médiach („ak sa žena rozhodne rodiť doma, nesie právne následky za ‚výsledok‘ pôrodu“ a pod.). Samozrejme, takéto vyhlásenia situáciu nijako nezlepšujú. Časť žien rodiacich doma robí túto voľbu zo strachu pred pôrodom v nemocnici. Mnohé z nich zažívajú pocit, že v skutočnosti nemajú na výber možnosť, ktorá by im vyhovovala. Pôrod doma vnímajú ako menší risk. Zo strachu pred nerešpektujúcim zaobchádzaním v pôrodnici, pred výsmechom a ponižovaním, môžu privolanie pomoci odďaľovať aj v prípadoch, kedy je potrebná. Zoznam problémov, s ktorými sa na nás obracajú aj samotné ženy, a ktoré tu uvedieme, nie je zďaleka úplný. Ide o ilustráciu situácií, ktoré môžu v právnom vákuu pri pôrode doma na Slovensku nastať.

Neasistované pôrody: Pravdepodobne najväčším problémom je pre ženu nájdenie pôrodnej asistentky. Ženy sa už viackrát obrátili na naše združenie, ako na poslednú šancu, kde by mohli získať tento kontakt. Naše združenie však vzhľadom na súčasnú situáciu, kedy je pôrod doma mimo systému zdravotnej starostlivosti, takéto kontakty ženám neposkytuje. Ak aj žena pôrodnú asistentku zoženie, nie je ešte isté, že sa tá skutočne dostaví k pôrodu. Žiaľ, skúsenosti niektorých žien hovoria aj o využívaní právneho vákua zo strany pôrodnej asistentky, ktorá neváha vziať za pôrod zálohu, ale k samotnému pôrodu už nepríde alebo zámerne príde až v čase, kedy je už dieťa na svete. Keďže asistovaný domáci pôrod nie je v súčasnosti v súlade so zákonom, žena nemá možnosť sťažovať sa alebo domáhať sa vrátenia peňazí.
Vykonávanie činnosti pôrodnej asistentky nekompetentnými osobami: Tento bod súvisí s nedostatkom kompetentných kvalifikovaných pôrodných asistentiek.
Informovanosť pôrodnej asistentky o tehotenstve a spolupráca s nemocnicou: Pre pôrodnú asistentku predstavuje súčasná situácia tiež znevýhodnenie – nemá zaručené, že žena jej nezatají dôležité informácie súvisiace s tehotenstvom a pôrodom. Pracuje v neustálom strese, nemôže sa spoľahnúť na spoluprácu s nemocnicou a lekármi v prípade, že bude potrebný presun do nemocnice. Preto niektoré pôrodné asistentky ženu pred vstupom do nemocnice zo strachu pred právnymi postihmi „opúšťajú“. Nepodajú tak zdravotníckemu personálu správu o priebehu pôrodu a o dôvode presunu do nemocnice. Každý z týchto faktorov zvyšuje riziko, že adekvátna zdravotná starostlivosť bude poskytnutá žene a dieťaťu s oneskorením.
Neodstatočná sieť samostatných pôrodných asistentiek poskytujúcich starostlivosť o ženu a dieťa v domácom prostredí v období šestonedelia: V prvých dňoch po domácom alebo ambulantnom pôrode zabezpečuje zdravotnú starostlivosť o šestonedieľku a novorodenca v domácom prostredí pôrodná asistentka. Okrem iného sleduje zavinovanie maternice, krvácanie matky, sleduje známky infekcie u dieťaťa, pomáha predchádzať problémom s dojčením a pod. Na Slovensku je takáto starostlivosť značne limitovaná dostupnosťou služieb samostatnej pôrodnej asistentky v mieste bydliska ženy. Takáto starostlivosť navyše nie je zahrnutá do katalógu zdravotných výkonov hradených z verejného zdravotného poistenia.
Vystavenie dokumentácie a dokladov pre matriku: V minulosti sme zaznamenali zo strany vlády snahy o sťaženie podmienok získania rodného listu dieťaťa po pôrode mimo zdravotníckeho zariadenia. Prostredníctvom novely zákona o matrikách mala byť ženám uložená povinnosť absolvovať gynekologickú prehliadku, aj keď by ju samy nechceli a nepotrebovali. V opačnom prípade by sa mohlo dieťa zapísať do matriky až po rozhodnutí súdu o určení materstva. Ženské kruhy boli jedným z iniciátorov úspešnej hromadnej pripomienky k novele tohoto zákona [8]. Za normálnych okolností by podklady pre zapísanie dieťaťa do matriky mohla poskytnúť pôrodná asistentka, ktorá sa pôrodu zúčastnila. Keďže je však účasť pôrodnej asistentky za súčasného stavu nelegálna, rodičia dieťaťa s vypísaním týchto dokumentov pôrodnou asistentkou nemôžu rátať. Zostáva otázne ako majú rodičia postupovať a kto je zodpovedný za vystavenie dokladov. Rodičia sú vydaní na milosť-nemilosť jednotlivých matričných úradníkov. Vieme o prípadoch, kedy rodičom po DP získanie rodného listu dieťaťa úradníci značne sťažovali.
Právna zodpovednosť ženy a pôrodnej asistentky: Otázka právnej zodpovednosti rodičov, resp. matky, v prípade, že zdravie dieťaťa sa v priebehu domáceho pôrodu poškodí alebo zomrie, nie je jasne zodpovedaná. MZ SR už viackrát naznačilo, že v prípade poškodenia dieťaťa pri pôrode doma, by niesla právnu zodpovednosť matka. Z ďaľšieho vystupovania a aktivít ministerstva sa iba môžeme domnievať, že motivácia kriminalizovať doma rodiace ženy, je silná. Na otázku „Čo by sa stalo ak..“ však nevieme dať jednoznačnú odpoveď. Na základe súdnych sporov v susedných krajinách, ktoré domáce pôrody kriminalizujú (ČR, Maďarsko) môžeme predpokladať, že aj na Slovensku by bolo úmrtie dieťaťa pri domácom pôrode riešené súdnou cestou. Či by bola právna zodpovednosť vyvodzovaná voči rodičom alebo skôr voči pôrodnej asistentke si netrúfame odhadnúť.
Nerešpekt a násilie pri pôrode doma: Aj napriek tomu, že niektoré ženy sa snažia prostredníctvom pôrodu doma uniknúť pred nerešpektujúcim zaobchádzaním v pôrodniciach, môžu sa s nerešpektom stretnúť aj pri pôrode vo vlastnej posteli. Ak osoba asistujúca pri DP nevykonáva túto činnosť oficiálne a nie je členkou zastrešujúcej odbornej organizácie, riešiť takéto správanie sťažnosťou po pôrode je pre ženu takmer nemožné. V okruhu rodiny a známych sa mnohokrát tiež stretne skôr so škodoradosťou alebo výčitkou než s podporou. Ženy, ktoré nerešpektujúcu starostlivosť zažili v domácom prostredí sú tak nielen traumatizované, ale nedokážu o týchto zážitkoch rozprávať ani na verejnosti. Ich pocity sú neraz potláčané aj v skupinách žien, ktoré domáce pôrody vnímajú pozitívne –rozoberanie správania pôrodnej asistentky na verejnosti je vnímané ako potenciálne škodlivé pre DP na Slovnensku. Zranené ženy sa tak ocitajú v neutešenej situácii, v ktorej sa cítia nielen bezmocné, ale aj umlčiavané. Ich prípadná verejná sťažnosť je vnímaná ako nevďačnosť a očierňovanie obetavej pôrodnej asistentky. Vyčíta sa im, že ich počínanie môže sťažiť dostupnosť pôrodnej asistentky k pôrodu doma pre iné ženy, ak by bola identita pôrodnej asistentky odkrytá. Tieto ženy sú tak ponechané napospas svojim pocitom – niekedy iba s hlúpymi radami typu: „Veď si užívaj bábätko.“ „Teš sa, že si mala krásny pôrod doma.“ „Buď vďačná, že si nemusela ísť do nemocnice, tam by si dopadla horšie.“

V šedej zóne, kde domáce pôrody nie sú upravené, ale predsa sa dejú, si aktéri určujú vlastné pravidlá. To, či pôrodná asistentka vykonáva prácu zodpovedne, nie je možné nijako kontrolovať. V prípade pochybenia je nemožné zjednať nápravu prostredníctvom odbornej organizácie a náprava prostredníctvom zákona môže byť tiež problematická. Výsledok práce pôrodnej asistentky je tak priamo závislý od jej odborných a morálnych kvalít, ktoré však nikto nezaručuje.

[1] Tejto téme je venovaný nasledujúci samostatný blog [2] CDC: Trends in Out-of-Hospital Births in the United States, 1990 – 2012 [3] Z.z. 364/2005 [4] www.sksapa.sk [5] Paul Burcher, MD, PhD: What’s an Ethical Response to Home Birth? [6] Grünebaum A Et.al: Perinatal risks of planned home births in the United States, Am J Obstet Gynecol. 2015. [7] Early and total neonatal mortality in relation to birth setting in the United States, 2006-2009 [8] www.zenskekruhy.sk: Diskriminačné body z novely zákona o matrikách vypustené

Autorka textu: Miroslava Rašmanová Konzultantka: Zuzana Krišková Jazyková korektúra: Alena Kolesárová

V ďalšom dieli: Za akých podmienok je pôrod doma bezpečný?

Skúsenosti a výsledky z krajín, kde domáce pôrody podliehajú regulácii a pôrodná asistencia pri pôrodoch doma je zastrešená odbornými organizáciami.

The post Domáce pôrody ako na Divokom západe appeared first on Ženské kruhy.

Pôrod doma – áno či nie?

Miroslava Rašmanová — Wed, 18 Nov 2015 17:45:04 +0000

V pravidelných intervaloch sa v médiách objavuje táto „dilema“. Takmer vždy je isté, že diskutujúci sa rozdelia na dva znepriatelené tábory. Človek je tvor hašterivý a toto je ideálna téma na vybíjanie si zlosti voči názorovému oponentovi. Skôr, ako sa diskusia dotkne toho, za akých podmienok je pôrod doma bezpečný, kladie sa hneď otázka, či je pôrod doma bezpečný „ako taký“. Rozhodnutie matky je postavené proti záujmu dieťaťa. Výsledkom je odsúdenie voľby ženy bez možnosti akejkoľvek nápravy stavu alebo porozumenia problému. Jedna strana začne ukazovať grafy z roku 1950, hovoriť o vysokej úmrtnosti matiek a novorodencov pri pôrode v čase našich prastarých mám, prípadne sa odvolá na výskumy ne-bezpečnosti domácich pôrodov z USA. Druhá skupina argumentuje skúsenosťami z Európy a rozsiahlymi štúdiami na túto tému, právom ženy na slobodné rozhodnutie ohľadne miesta pôrodu, prípadne prirodzeným pôrodom. Niektorí ľudia prechádzajú v argumentácii do extrémov. Tvrdia, že jedine pôrod doma je bezpečná voľba. Extrémni oponenti nepripúšťajú vôbec možnosť, že by k pôrodu doma mohli byť vytvorené také podmienky, ktoré by ho urobili porovnateľne bezpečným s nemocničným pôrodom čo i len pre určitú skupinu žien. Je teda zrejmé, že samotný spôsob položenia otázky povedie ku konfliktu. Preto sa v tomto blogu skúsim pozrieť na tému domácich pôrodov inak. V Ženských kruhoch sme sa k domácim pôrodom doposiaľ obšírnejšie nevyjadrovali a mnohé z vás prirodzene zaujíma, aký je náš názor. Určite sa nedá zhrnúť do krátkeho vyjadrenia, a preto svoje názory vyjadríme v niekoľkých častiach rozsiahlejšieho blogu. To, prečo domáce pôrody nie sú pre naše združenie témou č.1, má tiež svoje dôvody. Dúfam, že sa mi podarí zrozumiteľne ich popísať v tomto „homebirth“ seriáli, a že tento blog bude pre mnohých skôr podnetom na zamyslenie, než dôvodom k útokom.

Budem rodiť na Slovensku. Z čoho mám na výber?

Na Slovensku je v súčasnosti jednotný model zdravotnej starostlivosti poskytovanej žene počas tehotenstva a pri pôrode. O ženu sa stará predovšetkým gynekológ/gynekologička a jediné miesto pôrodu, pri ktorom štát a legislatíva zabezpečuje riadnu zdravotnú starostlivosť, je pôrodnica. V drvivej väčšine prípadov pôrod teda odvádza lekársky personál. Kontinuálna starostlivosť pôrodnej asistentky počas celého tehotenstva a pôrodu nie je možnosťou výberu. Neexistuje dostatočne hustá sieť samostatných pôrodných asistentiek, a tiež nie je hradená z verejného zdravotného poistenia. Na Slovensku nejestvuje jediný pôrodný dom a pôrodné centrá nie sú ani súčasťou pôrodníc. Slovenské ženy majú v zásade na výber dve možnosti:

porodia v pôrodnici, ktorú si môžu zvoliť slobodne,
v prípade, že pôrodnica nie je miesto, kde si želajú rodiť, porodia doma bez systému zabezpečenia zdravotnej starostlivosti.

Úplne absentuje voľba pôrodného domu – centra. Pri výbere pôrodnice je žena zväčša nútená podriadiť sa zabehanému systému, ktorý v mnohom nereflektuje najmodernejšie vedecké poznatky a nerešpektuje integritu ženy. Pri zvolení miesta pôrodu doma podstupuje riziko, že v prípade potreby nebude zdravotná starostlivosť k dispozícii vôbec, alebo prinajmenšom príde s oneskorením. Takýto stav vytvára na ženy tlak: buď budete rodiť v pôrodnici za striktne vymedzených podmienok (vysoké percento epiziotómií, cisárskych rezov, nemožnosť voľby polohy, často nedôstojné podmienky, nedodržiavanie informovaného súhlasu atď), alebo môžete rodiť doma bez toho, aby vám bola poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť. Veľa žien volí ešte tretiu alternatívu v podobe pôrodného úteku: odchádzajú do zahraničia, pričom časť nákladov na pôrod alebo celý pôrod si hradia z vlastných prostriedkov. Aj pôrod v inom slovenskom meste môžeme považovať za formu pôrodného úteku. A naozaj nie je normálne, aby sme ženám odporúčali, že ak chcú rodiť s rešpektom, tak sa musia vybrať do iného kraja.

Naše výsledky sú na svetovej úrovni, a preto nie je dôvod niečo meniť…

V prípade, že žena vstúpi do zdravotníckeho zariadenia, jej šance porodiť prirodzene, bez zbytočných – rutinných zásahov, s následnou podporou dojčenia a starostlivosti poskytovanej jej a dieťaťu ako jednej jednotke, sa na Slovensku zmenšujú. Keď sme požiadali MZ SR o konkrétne čísla týkajúce sa počtu materských úmrtí ročne za obdobie posledných niekoľko rokov, nevedeli nám odpovedať. Považujeme to za totálne zlyhanie, ak MZ SR nedisponuje alebo nevie zodpovedať takúto základnú otázku, akou je úmrtnosť žien pri pôrode. Napriek tomu uvádza materskú úmrtnosť vo svojom národnom programe ako jeden z kvalitativných ukazovateľov starostlivosti. Z údajov, ktoré boli publikované v Gynekológii pre prax vieme, že materskú úmrtnosť máme jednu z najhorších v Európe. Závažná materská morbidita ako napríklad ruptúry maternice, hysteroktómie, nutnosť hospitalizácie na JIS, krvné transfúzie, sepsa v tehostenstve a šestonedelí, vrastená placenta a iné – tie máme len za rok 2012 a ako píšu autori „Ich validita je ešte limitovaná novým zavedením do praxe, ale v ďalších rokoch (približne troch) je predpoklad, že sa priblíži reálnemu výskytu.“[1]. Napriek tomu všetkému je podávané ako neodškriepiteľný fakt, že poskytovaná zdravotná starostlivosť je v najlepšom záujme žien. Ako môžeme tvrdiť, že naše pôrodníctvo je na svetovej úrovni, keď to nevieme podložiť dátami? Projekt Sprievodca slovenskými pôrodnicami v minulosti sprístupnil vybrané aspekty kvality zdravotnej starostlivosti ženám a verejnosti prostredníctvom expertného hodnotenia pôrodníc. Na základe kombinácie percenta epiziotómií a cisárskych rezov si mnohé ženy kladú otázku: Nemohli by ženy na Slovensku dostávať v pôrodniciach kvalitnejšiu starostlivosť? Ak sa totiž porovnáme s inými krajinami Európy, Slovenská republika je v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti ženám skôr na chvoste než „na špičke“, ako nám radi tvrdia v médiách.[2] (pre lepšie zobrazenie grafu si obrázok rozkliknite) Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť je členom medzinárodnej asociácie gynekológov a pôrodníkov FIGO. Napriek odporúčaniam, ktoré táto medzinárodná odborná organizácia vydáva a ktoré by mali udávať smer moderného pôrodníctva, sú v našich pôrodniciach ženy stále nútené rodiť v rozpore s týmito odporúčaniami. Ako príklad môže poslúžiť poloha pri pôrode. FIGO uvádza: Nanešťastie, nevhodné vyučovanie medicíny a pôrodnej asistencie a zvyk zapríčinili, že mnohé ženy sú nútené rodiť poležiačky s nohami v strmeňoch.“ [3] Áno, svetovo uznávaná kapacita lekárov a lekárok organizácia FIGO podporuje slobodnú voľbu polohy pri pôrode (vrátane pozície v stoji, na štyroch, v kľaku..) a vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých zariadeniach ženy štandardne rodia v polohe na chrbrte, s nohami v strmeňoch. A v ktorej pôrodnici na Slovensku – v súlade s odporúčaniami FIGO – personál podporuje ženy, aby zaujali niektorú z vertikálnych polôh a odporúča im, aby sa vyhýbali polohe v ľahu? V ktorej pôrodnici dávajú ženám informácie, že poloha v ľahu neprináša žiadne mechanické výhody a naopak zvyšuje riziko pre dieťa aj pre ženu (fetálny distress, operačné pôrody, riziko ťažkých poranení hrádze)? V koľkých pôrodniciach na Slovensku je slobodný výber polohy štandardom? Ani v jednej…

V koho záujme sú diskusie o domácich pôrodoch?

Skupina žien, ktoré si želajú rodiť doma, na Slovensku neustále narastá. Podľa údajov MZ SR sa toto číslo pohybovalo okolo 200 za rok 2013. Motivácia žien rodiť doma nebola na Slovensku systematicky preskúmaná. Môže sa značne líšiť od motivácie žien napríklad v UK, Nemecku alebo Holandsku. Určitá časť žien sa rozhodne pre pôrod doma z presvedčenia, že sa jedná o najlepšie miesto, kde priviesť na svet dieťa. Ďalším, nie zanedbateľným dôvodom pre niektoré ženy je to, že sa cítia k pôrodu doma dotlačené situáciou pretrvávajúcou v pôrodniciach. Nech je už dôvod akýkoľvek, faktom na Slovensku zostáva, že systém zdravotnej starostlivosti nepodporuje túto voľbu, čím nie je pri domácich pôrodoch zabezpečený najvyšší možný zdravotný štandard.[4] Napriek tomu, že sa pre domáci pôrod rozhodne na Slovensku minimum žien, diskusie a články o domácich pôrodoch naberajú na príťažlivosti. Snáď nie je relácia, konferencia alebo rozhovor v časopise, kde by nepadla otázka „A čo domáce pôrody?“. Oproti témam ako vysoké percento epiziotómií, rastúce percento cisárskych rezov, správne poskytovanie informovaného súhlasu pri pôrode, kontakt koža na kožu medzi matkou a bábätkom, voľba polohy počas pôrodu (aby sme vymenovali len niektoré), je téma domácich pôrodov oveľa frekventovanejšia a je jej poskytovaný neúmerný priestor v porovnaní s témami, ktoré sa týkajú 99% rodiacich žien. V koho záujme sú teda diskusie o domácich pôrodoch? Zlepšuje sa vďaka nim zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode v pôrodnici alebo doma? Sotva. Takáto diskusia totiž nie je konštruktívna. Jej účelom je „odsúdiť“, vybúriť si emócie spojené s voľbou miesta pôrodu. Zväčša nie je kvalitne moderovaná ani zo strany novinárov. Takéto diskusie následne zvyšujú napätia medzi dvoma skupinami. Nálepkujú matky ako „zodpovedné“ alebo „sebecké“. Výsledkom teda nie je ani zlepšenie zdravotnej starostlivosti, ani naplnenie potrieb alebo aspoň porozumenie potrebám, ktoré vedú skupinu žien k rozhodnutiu priviesť dieťa na svet doma. Pokým bude domáci pôrod pre časť žien negatívna voľba (rozhodnutie rodiť doma učinia zo strachu pred pôrodom v nemocnici), budeme v Ženských kruhoch vnímať problematiku domácich pôrodov na Slovensku ako podnet na diskusiu o nedostatkoch slovenského pôrodníctva.

[1] Korbeľ et al., Analýza materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2012, Gynekol. Prax 2014; 12(1): 13-19 [2] The European Perinatal Health Report 2010 [3] FIGO GUIDELINES: Management of the second stage of labor [4] Téme sa budeme podrobnejšie venovať v ďalších častiach blogu Autorka textu: Miroslava Rašmanová Autorka grafu CS + Nástrihy: Zuzana Lafférsová Konzultantka: Zuzana Krišková Jazyková korektúra: Katarína Grenčíková Foto: Flickr, Colin Kinner

V ďalšom dieli: Čo sa deje, ak spoločnosť domáce pôrody nepodporuje?

Za určitých podmienok môže byť pre dieťa domáci pôrod rovnako bezpečný ako pôrod v nemocnici. Pre ženu s nízkorizikovou graviditou môže byť domáci pôrod ešte bezpečnejší. Nie však za podmienok, ktoré máme na Slovensku.

The post Pôrod doma – áno či nie? appeared first on Ženské kruhy.