„Pozornosť sa stále príliš často upriamuje na správanie žien a nie na prevenciu a zodpovednosť páchateľov. To vedie k opakovanej viktimizácii a zatváraniu očí pred realitou,“ zdôrazňujú organizácie v tohtoročnej výzve.

Tento rok sa organizácie naprieč neziskovým, verejným a firemným sektorom spájajú do medzisektorovej výzvy a mediálnej kampane #SpoluNahlas, aby spoločne poukázali na potrebu systematického vzdelávania, väčšej citlivosti spoločnosti voči rodovo podmienenému násiliu a užšej spolupráce všetkých sektorov pri vytváraní bezpečného prostredia pre každého, kto násilie zažíva. Kampaň koordinuje nezisková organizácia Trust Women s podporou Nadácie Tesco.

Násilie nie je náhoda. Je to zneužitie moci

Každá tretia žena na Slovensku a vo svete čelí počas svojho života fyzickému alebo sexuálnemu násiliu. Až 48 % slovenských žien má podľa Inštitútu pre výskum práce a rodiny skúsenosť so psychickým násilím, pričom fyzické násilie alebo vyhrážky zažilo 28 %. Tieto čísla neukazujú na individuálne zlyhania, ale na rozsiahly spoločenský problém.

„Rodovo podmienené násilie nie je náhodná udalosť, je to spoločenský problém. Ide o dôsledok nerovného rozdelenia moci medzi mužmi a ženami, ktorý je historicky daný. Kým túto moc nerozložíme spravodlivejšie, násilie bude pokračovať,“ zdôrazňuje Judita Majerová, riaditeľka organizácie Brána do života.

Znepokojujúce je aj pretrvávajúce hľadanie viny na strane obetí. „Ako spoločnosť učíme ženy, ako rozpoznať varovné signály, ako sa vyhnúť potenciálne nebezpečným situáciám, ako odísť z násilných vzťahov. Ale kým bude všetka pozornosť smerovaná na preživšie, nie na páchateľov, budeme iba hasiť požiar. Namiesto prevencie učíme prežiť. Násilia je rozhodnutie, voľba. A zodpovednosť zaň nesie výhradne ten, kto ho pácha,“ dopĺňa Daša Dostálová z poradenského centra ALEJ.

#SpoluNahlas s tými, ktorí pomáhajú

Do kampane SpoluNahlas sa tento rok zapojilo deväť mimovládnych organizácií z celého Slovenska, a jeden zahraničný inovatívny projekt, ktoré sa dlhodobo venujú prevencii a pomoci v témach násilia, bezpečia a rovnosti. Ich cieľom je spojiť svoje hlasy a ukázať, že pomoc existuje – no je často prehliadaná, podfinancovaná alebo verejne nepochopená.

Zapojené organizácie:

• MyMamy (Prešov) – kampane na zvýšenie povedomia o rodovo podmienenom násilí, špecializované služby pre ženy zažívajúce násilie a ich deti,  pre všetky obete domáceho násilia.
• Žena v tiesni – špecializované poradenské služby, odborná práca s obeťami a verejné osvetové projekty.
• Ženské kruhy – presadzovanie ľudských práv žien pri pôrode a práva maloletých pacientov na sprevádzajúcu osobu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
• Chatbot Sophia – nová umelá inteligencia aj v slovenskom jazyku určená pre komunikáciu a poradenstvo ženám zažívajúcim násilie.
• Centrum Slniečko – komplexná pomoc deťom a ženám, krízová intervencia, špecializované zariadenia.
• ALEJ poradenské centrum – komplexné špecializované služby v oblasti násilia páchaného na ženách a v partnerských vzťahoch.
• BŽD Brána do života – bezpečný ženský dom, odborné poradenstvo, ubytovanie a podpora pre ženy v krízovej situácii.
• Za seba – kurzy povzbudzujúcej sebaobrany pre ženy a mládež.
• Ženy pomáhajú ženám – komunitné a krízové poradenstvo, bezpečný priestor pre ženy s traumou.
• Trust Women – organizátori kampane, zameranie na osvetu, prepájanie sektorov a psychológiu ženskej sebadôvery.

Interaktívna stena a dôležité posolstvo

Každá z organizácií sa venuje špecifickej podpore – a spoločne volajú po rovnakom cieli: viac odbornosti, viac bezpečia a menej tolerancie k násiliu vo všetkých jeho podobách. „Scitlivovanie spoločnosti, inštitúcií, súdov, polície aj zamestnávateľov je nevyhnutné. Násilie často neskončí odchodom z domu – len sa presunie inam,“ uvádzajú organizácie.

Témy súvisiace s rodovo podmieneným násilím, od nerovnosti moci a stereotypov, cez inštitucionálne násilie a psychosociálnu podporu, až po ochranu detí a posilňovanie práv žien. Na to všetko sa zameria kampaň #SpoluNahlas a prebiehať bude na sociálnych sieťach zapojených občianskych združení.

Vo verejnom priestore sa objaví interaktívna stena – tá symbolicky prepojí pomáhajúce organizácie, jednotlivcov a systémové zmeny. Prvýkrát sa predstaví účastníčkam najväčšej konferencie o psychológii žien na Slovensku – I SEE ME. Následne bude vystavená na verejnosti, aby oslovila širokú komunitu a šírila posolstvo kampane. A medzi prvé miesta, kde si ju verejnosť bude môcť obzrieť, patria aj vybrané predajne Tesco.

Zapojenie súkromného sektora

Spoločná výzva ako vyjadrenie spolupatričnosti neziskového, verejného a súkromného sektora, je len prvým krokom. „Postupne chceme prispievať k vzniku a zavádzaniu systémových riešení a pomáhať pri osvete pre účinnú prevenciu, podporu preživších a dlhodobú zmenu spoločenských postojov k násiliu,“ vysvetľuje Eva Vaľovská z Trust Women.

Dobrým príkladom je uzavreté expertné stretnutie za okrúhlym stolom, kde sa za účasti odborníčok hovorilo o konkrétnych systémových riešeniach zamestnávateľov smerom k zamestnancom, ktorí zažívajú partnerské násilie. „Tesco už pred dvomi rokmi spustilo unikátny systém pomoci obetiam domáceho násilia. Pracovisko totiž pre ne býva miestom pomoci, podpory a bezpečia. Pomoc rozšírili aj na ich deti a o program Tesco Anjel, sociálny fond s pôžičkou či finančnú výpomoc.

Ide napríklad o viac než 5 dní plateného voľna, nové telefónne číslo, pomoc s bezpečným odchodom z práce a podobne. Systém chceme rozšíriť a inšpirovať aj ďalšie firmy, cieľom je ucelený rámec podpory v pracovnom prostredí naprieč sektorom. Preto pomáha aj Nadácia Tesco, aby podpora bola dostupnejšia pre čo najviac ľudí,”hovorí komunikačná riaditeľka a Správkyňa Nadácie Tesco, Katarína Pšenáková.

Výzva prebieha v predvianočnom čase a organizácie pripomínajú, že práve obdobie sviatkov je pre mnohé ženy najrizikovejšie. Zatváranie očí pred násilím, ospravedlňovanie partnerov alebo tlak na „rodinnú pohodu za každú cenu“ môže viesť k zlyhaniu systému aj komunity. „Preto nehovoríme len o násilí – hovoríme aj o tom, čo je to bezpečie a ako mu môže pomôcť každý z nás,“ dodávajú organizácie v rámci výzvy.

O kampani Orange the World

Kampaň bude na sociálnych sieťach označovaná ako #SpoluNahlas #PomocExistuje

#SpoluNahlas spája expertízu desiatich kľúčových organizácií: Alej, Brána do života, Centrum Slniečko, Centrum Nádej, MyMamy, Trust Women, Za seba, Žena v tiesni, Ženské kruhy a Ženy pomáhajú ženám, ktoré denne riešia kritické témy násilia v prvej línii.

Tento projekt vznikol s podporou Nadácie Tesco.

Orange the World je celosvetová kampaň organizovaná Organizáciou Spojených národov (OSN), ktorá symbolizuje 16 dní aktivizmu proti rodovo podmienenému násiliu. Využíva oranžovú farbu ako symbol nádeje a jasnej budúcnosti bez násilia. Aktivisti a organizácie po celom svete sa od 25. novembra (Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách) do 10. decembra (Deň ľudských práv) zapájajú do rôznych podujatí a iniciatív, ktorých cieľom je podporiť ukončenie rodovo podmieneného násilia.

O organizácii Ženské kruhy

Občianske združenie Ženské kruhy sa dlhodobo venuje presadzovaniu ľudských práv žien a detí v zdravotníctve. Zameriava sa predovšetkým na práva žien pri pôrode a práva maloletých pacientov na sprevádzajúcu osobu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

V kontexte kampane #SpoluNahlas Ženské kruhy upozorňujú na pôrodnícke násilie, ako na jednu zo závažných foriem inštitucionálneho násilia. Ide o situácie, keď ženy pri pôrode zažívajú nedostatočnú informovanosť, porušovanie ich práv, stratu dôstojnosti a fyzické alebo emocionálne násilie. Tento rok sa v rámci kampane 16 dni aktivizmu proti násiliu na ženách zameriavame na jednu z foriem násilia a nerešpektu pri pôrode. Ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez informovaného súhlasu.

Organizácia poskytuje poradenstvo, vytvára vzdelávacie materiály a presadzuje systémové zmeny s cieľom dosiahnuť bezpečné a rešpektujúce prostredie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pri pôrode pre všetky ženy a ich deti .

Kampaň Ženských kruhov , rovnako ako poradenstvo a vzdelávanie spomínané v popise sú financované z projektu Silnejšie hlasy pre ženy a deti: Podpora hodnôt EÚ v rôznorodých regiónoch Slovenska (1.7.2025-31.12.2025), ktorý je spolufinancovaný z projektu PROTEUS Transatlantic Foundation, spolufinancovaného Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú výlučne názormi Ženských kruhov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru. Európska únia ani poskytovateľ finančných prostriedkov nenesú žiadnu zodpovednosť za tieto názory a postoje.

The post Orange the World 2025: Slovenské organizácie varujú pred zľahčovaním násilia a upozorňujú na potrebu spolupráce appeared first on Ženské kruhy.

Požadovanie poplatku za prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri pôrode pokladáme za protizákonné konanie. Preto sme v auguste 2024 požiadali dozorné orgány nemocníc – samosprávne kraje a Ministerstvo zdravotníctva SR – o uskutočnenie kontroly. Do ich kompetencie patrí dozor nad cenníkmi a vyberaním poplatkov v zdravotníckych zariadeniach.

Rôznorodé reakcie krajov

Do konca roka nám odpovedali zo všetkých samosprávnych krajov, s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý ako jediný neodpovedal vôbec.

V správne fungujúcom právnom štáte sa ľudia s istotou môžu spoliehať na výkonnú moc, ako aj na systém kontroly a prípadnej nápravy zistených nedostatkov. Orgány štátu zabezpečujúce tieto úlohy by mali postupovať jednotne, mali by interpretovať právne predpisy v zmysle ucelených, komplexných, logických, rovnakých a predvídateľných pravidiel. V ideálnom prípade by sme tak dostali 8 rovnakých odpovedí. Aké odpovede sme teda dostali?

Na dve odpovede stále čakáme

Dva samosprávne kraje nás informovali o začatí procesu prešetrovania nášho podnetu, pričom jeden z nich si vyžiadal aj usmernenie od Ministerstva zdravotníctva SR. Na výsledky tohto prešetrovania zatiaľ čakáme.

Pozitívne vyriešenie podnetu

Nitriansky samosprávny kraj a Prešovský samosprávny kraj považovali náš podnet za opodstatnený a upozornili dotknuté nemocnice. Nariadili im úpravu cenníkov tak, aby nevyžadovali poplatok v rozpore so zákonom a Nitriansky kraj navyše žiadal, aby nemocnice vrátili neprávom vybrané poplatky dotknutým osobám.

Problematické reakcie

Odpovede ostatných troch samosprávnych krajov ukázali znepokojujúce rozdiely v interpretácii zákona. Každý kraj zaujal iný postoj k vyberaniu poplatkov, čo v praxi vytvára nerovné podmienky pre ženy, ktoré rodia v rôznych regiónoch na Slovensku.

Nedostatočná reakcia ministerstva

Ministerstvo zdravotníctva SR namiesto vlastného odborného stanoviska len preposlalo vyjadrenie nemocnice, ktorú malo ako dozorný orgán prešetrovať. Takýto prístup považujeme za neprofesionálny, keďže ministerstvo má kľúčovú koordinačnú úlohu v oblasti zdravotníctva. Od tohto dôležitého ústredného orgánu sme očakávali odborné stanovisko, v rámci ktorého vyjadruje svoj právny názor na predmetnú problematiku.

Ďalšie kroky

V Ženských kruhoch považujeme za dôležité, aby mali všetky ženy možnosť slobodne si zvoliť sprevádzajúcu osobu pri pôrode, a to bez ohľadu na to, v ktorej časti Slovenska bývajú a plánujú porodiť svoje dieťa. A preto:

• Opätovne vyzveme samosprávne kraje, ktoré nám ešte neodpovedali.
• Krajom a ministerstvu zdravotníctva, ktoré nám poslali zamietavú odpoveď, pošleme našu reakciu a protiargumenty k ich tvrdeniam.
• Naďalej budeme sledovať situáciu v jednotlivých nemocniciach a v prípade potreby pomôžeme individuálnym sťažovateľkám domáhať sa nápravy, ak niektorá inštitúcia porušila ich práva v súvislosti s prítomnosťou sprevádzajúcej osoby pri pôrode.

Aktualizované 4.11.2025: Trenčiansky samosprávny kraj nás v marci 2025 informoval, že voči NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach postupuje v zmysle aktuálnych právnych predpisov na úseku zdravotníctva. Na tomto mieste môžeme konštatovať, že náš podnet na výkon dozoru bol účinný a v júli 2025 už žiadna nemocnica v pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja nevyberala žiadnu formu poplatkov za prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri pôrode.

The post Poplatky za sprevádzajúcu osobu pri pôrode: Ako reagovali samosprávne kraje? appeared first on Ženské kruhy.

Rôznorodosť ženských skúseností

Naša spoločnosť zahŕňa ženy, ktoré nemôžu mať deti, ženy, ktoré o svoje deti prišli, ženy, ktoré sa rozhodli deti nemať, a ženy, ktoré sa realizujú v iných oblastiach života. Myslieť si, že ženy majú hodnotu iba prostredníctvom materstva, je nerešpektujúce a ignoruje ich prínos vo všetkých ostatných oblastiach.

Takéto vyhlásenia navyše vytvárajú tlak na ženy, ktoré sa materstvu nemôžu alebo nechcú venovať, a môžu v nich vyvolávať pocity nedostatočnosti. Preto je dôležité, aby verejní činitelia zvažovali svoje slová a uvedomovali si ich dopad na rôzne skupiny žien, ktorým majú slúžiť. 

Materstvo nie je jednoduchá úloha

Oceňovanie matiek ako významného piliera spoločnosti je dôležité a zaslúžené. Matky si bezpochyby zaslúžia rešpekt a podporu, pretože ich úloha v rodine aj v spoločnosti je nenahraditeľná. To, čo však vzbudzuje rozčarovanie, je, keď takéto uznanie prichádza z úst politikov ako lacný, populistický výrok bez akéhokoľvek reálneho úmyslu niečo zlepšiť. Takéto prázdne reči a výroky, ktoré marginalizujú časť žien alebo ich zaraďujú do úzkych spoločenských šablón, nikomu nepomáhajú. 

Podpora vo všetkých oblastiach života

Ženy a matky reálne potrebujú dostupnosť špecializovaných služieb, dôstojnú zdravotnú starostlivosť, psychologickú pomoc a systémové opatrenia na skĺbenie práce a rodinného života. Namiesto toho však financie zo štátneho rozpočtu často plynú na luxusné limuzíny, pompézne oslavy či predražené verejné zákazky, ktoré neprinášajú reálny osoh rodinám. 

Ak politici skutočne považujú matky za také dôležité, ako tvrdia, mali by to dokázať konkrétnymi činmi. Úcta k matkám sa neprejavuje slovami, ale skutkami – prestaňte s prázdnymi rečami a začnite konať. 

Výzva ku konkrétnym krokom

Rešpekt a podpora žien by mali byť základom verejnej diskusie. Na podporu materstva a všetkých žien potrebujeme činy, nie slová. 

• Zlepšenie zdravotnej starostlivosti – kvalitná a dôstojná starostlivosť počas tehotenstva, pôrodu a popôrodného obdobia. Štát stále nerieši násilie a nerešpekt pri pôrode systémovo.
• Dôstojné podmienky pre rodičov a iné sprevádzajúce osoby maloletých pacientov – prijatie zákona upravujúceho sprievod detského pacienta vnímame pozitívne. Zároveň je nutné vytvoriť reálne podmienky na jeho uplatňovanie. Napríklad: dostatok lôžok pre sprevádzajúce osoby, odstránenie poplatkov za ubytovanie a stravu, preškolenie personálu a pod.
• Prístup k bezpečnej interrupčnej starostlivosti – Slovensko patrí ku krajinám s najhoršou interrupčnou starostlivosťou. Na Slovensku nemôžu ženy podstúpiť tabletkovú formu interrupcie, existujú významné regionálne rozdiely v dostupnosti interrupcií, vysoké ceny a pod.
• Zdravotná starostlivosť v šestonedelí – dostupnosť pôrodných asistentiek v prirodzenom domácom prostredí ženy. Slovensko je jedna z mála vyspelých krajín, kde úplne absentuje starostlivosť o ženy po pôrode. 
• Podpora dojčenia – zlepšenie dostupnosti laktačných poradkýň a podpora vzdelávania o dojčení.
• Dostupnosť gynekologickej fyzioterapie – zahrnutie do štandardnej popôrodnej starostlivosti a preplácanie zdravotnými poisťovňami.
• Psychologická pomoc – dostupné služby pre zvládanie úzkostí, depresie a traumy počas tehotenstva aj po pôrode.
• Cenovo dostupná starostlivosť o deti – dostatok miest v jasliach a škôlkach, dostupné zabezpečenie starostlivosti o deti počas prázdnin,  zníženie finančnej záťaže rodín.
• Férové pracovné podmienky – flexibilná pracovná doba a skrátený pracovný čas pre rodičov,  ochrana práv tehotných žien a matiek na pracovisku.
• Zlepšenie infraštruktúry služieb – lepšia dostupnosť rodinných centier, komunitných podporných skupín a vzdelávacích programov pre rodičov.
• Finančná podpora rodín – zvýšenie rodičovského príspevku a podpora rodín v núdzi, zabezpečenie dôstojného bývania. 
• Osveta a vzdelávanie – informačné kampane o potrebách matiek, otcov a rodín, ktoré by zvyšovali povedomie verejnosti a odbúrali predsudky. Otcovia sú plnohodnotní rodičia. 

Život je rozmanitý

Materstvo je významná a náročná úloha, ktorá si vyžaduje nielen emocionálne, ale aj fyzické a ekonomické zdroje. Tieto kroky sú kľúčové, ak chceme, aby sa ženy cítili podporované a mohli sa slobodne rozhodnúť pre materstvo bez toho, aby ich obmedzovali vonkajšie faktory alebo spoločenský tlak.

Ženské kruhy budú vždy stáť za tým, aby spoločnosť vnímala ženy vo všetkej ich rozmanitosti. 

The post Lacný populizmus ministra Šutaja Eštoka appeared first on Ženské kruhy.

Už počas tehotenstva a pri pôrode vidíme, ako systém i spoločnosť uprednostňuje dieťa. O žene sa často hovorí v tretej osobe, hoci je stále prítomná. Záujem o jej potreby je sekundárny, fyzická bolesť či emocionálne prežívanie sú často ignorované alebo bagatelizované. Po pôrode môže žena zápasiť s hormonálnymi výkyvmi, vyčerpaním, pochybnosťami. Namiesto podpory sa však neraz stretáva s výčitkami, spochybňovaním svojich schopností a množstvom nevyžiadaných rád.

Neviditeľná práca a mentálna záťaž

Materstvo prináša množstvo aspektov, ktoré zostávajú neviditeľné – a práve preto ich spoločnosť často neoceňuje. Neustále plánovanie, predvídanie potrieb, starostlivosť o každodenný chod domácnosti, zabezpečovanie logistiky, zdravotnej starostlivosti, výchovy… To všetko je mentálna a emocionálna záťaž, o ktorej sa málo hovorí a ktorá zostáva najčastejšie na pleciach ženy. Mnohé ženy v tichosti „manažujú“ domácnosť aj rodinu, no okolie ich prácu nepovažuje za náročnú – práve preto, že nie je viditeľná.

Nikdy sama, ale osamelá

Osamelosť matiek často nevyplýva z nedostatku ľudí v okolí, ale z absencie skutočného záujmu o to, ako sa ona cíti. V spoločnosti, ktorá sa sústreďuje najmä na potreby zdravých dospelých ľudí, si nikto nevšíma matku – s jej emóciami, vyčerpaním či pochybnosťami. Mnohé matky zažívajú sociálnu izoláciu, najmä v období po pôrode, keď im chýba reálny kontakt, opora aj čas na budovanie vzťahov mimo starostlivosti o dieťa.

Nedostatok služieb a informácií

Podpora žien po pôrode – fyzická, psychická, odborná – je na Slovensku obmedzená. Laktačné poradenstvo, psychologická pomoc, podpora v šestonedelí, fyzioterapia – to všetko často chýba. Ženy si musia pomoc hľadať samy, za vlastné peniaze, a aj to nie vždy nájdu odpovede. Pritom starostlivosť o matku je zároveň starostlivosťou o dieťa. Ak sa žena necíti dobre, ťažko môže vytvárať bezpečný, láskyplný priestor pre svoje dieťa.

Materstvo vs. pracovný život

Počas materskej dovolenky (dovolenky???) žena často stráca pracovné sebavedomie, kontakt s profesijným svetom a neraz aj rešpekt okolia. Mnohé ženy pociťujú, že po návrate do práce musia „doháňať“, dokazovať svoju kompetentnosť, čeliť predsudkom. Matky sú diskriminované pri prijímaní do zamestnania, potýkajú sa s nedostatkom flexibilných pracovných úväzkov a s očakávaniami, že budú „doma aj v práci naplno“. Médiá a verejnosť odsúvajú tému zosúlaďovania práce a rodičovstva na okraj diskusie.

Deň matiek: Čo matky skutočne potrebujú?

Pri príležitosti Dňa matiek si pripomíname vďačnosť, úctu a lásku k matkám. No popri kvetoch a pekných slovách je dôležité pýtať sa aj: čo ženy-matky skutočne potrebujú?

• Potrebujú, aby ich spoločnosť videla ako samostatné, kompetentné ľudské bytosti, nie len ako „mamičky“.
• Potrebujú odbornú, citlivú a dostupnú podporu – pred pôrodom, pri pôrode aj po ňom.
• Potrebujú dostupné služby starostlivosti o fyzické a psychické zdravie, ktoré zohľadňujú špecifické potreby matiek a ich detí. 
• Potrebujú pracovné prostredie, ktoré rešpektuje ich potreby a ponúka reálne možnosti návratu.
• A potrebujú, aby spoločnosť ich každodennú, často neviditeľnú prácu nepovažovala za samozrejmosť.
  

Najväčším darom pre matky by mohla byť spoločnosť, ktorá ich prácu – tú neviditeľnú aj tú profesijnú – nepodceňuje. Spoločnosť, ktorá namiesto očakávaní ponúka pochopenie, podporu a dôstojnosť.

Podporné skupiny pre matky

Ženské kruhy organizujú podporné skupiny pre ženy po traumatickom pôrode. V bezpečnom prostredí môžu zdieľať svoje príbehy a nájsť pochopenie.

Vďaka vašej podpore poskytujeme poradenstvo a presadzujeme lepšiu starostlivosť o matky.

Pomôžte nám vytvárať priestor, kde každá matka dostane podporu, ktorú si zaslúži.

The post Kto sa postará o matku? appeared first on Ženské kruhy.

Pred pôrodom: Chýbajúca starostlivosť o duševné zdravie

Počas tehotenstva ženy prechádzajú nielen fyzickou zmenou, ale pre mnohé z nich to môže byť aj záťaž na psychiku. Existujúce problémy sa môžu zhoršiť alebo môžu vzniknúť nové. Napriek tomu na Slovensku stále neexistuje systematický skríning duševného zdravia tehotných žien. Úzkosti, depresie či iné psychické ťažkosti ostávajú neidentifikované a neliečené, čo môže mať vážne dôsledky nielen pre ženu, ale aj pre dieťa. Alebo sa ženy boja svoju situácia v priebehu tehotenstva riešiť.

Chýba aj dostatočná príprava na pôrod, ktorá by ženám poskytla ucelené informácie a pomohla im cítiť sa istejšie. Väčšina kurzov predpôrodnej prípravy funguje len v súkromnej réžii, čo znamená, že ženy musia za informácie, ktoré by mali byť samozrejmosťou, platiť zo svojho vrecka. Niektoré kurzy sú pritom zamerané na to, aby ženy vedeli ako sa majú prispôsobiť a aké správanie sa od nich očakáva v nemocniciach, ktoré sú predovšetkým nastavené na potrebu personálu a nie rodiacich žien.

Počas pôrodu: Strata kontroly a nerešpektujúci prístup

V momente, keď žena vstupuje do pôrodnice, by malo byť stredobodom pozornosti jej zdravie, bezpečie a dôstojnosť. No realita býva iná. Ženy sa ocitajú v chladnom, neosobnom prostredí, bez súkromia a intimity, často samé, bez akejkoľvek blízkej osoby. Mnohé ženy zažívajú nerešpektujúcu komunikáciu, rozhodovanie bez ich súhlasu či dokonca zákroky, ktoré neboli medicínsky potrebné.

Na Slovensku stále chýba možnosť samostatných pôrodných asistentiek, ktoré by mohli ženám poskytovať kontinuálnu starostlivosť počas tehotenstva, pôrodu a šestonedelia. Miesto toho sa pri pôrode premelie veľké množstvo personálu, ktorý sa často riadi zastaranými postupmi. K žene personál nepristupuje ako k tej, ktorá má rozhodovať, ale očakáva od nej, že bude robiť, to čo sa jej povie. 

Následkom je vysoké množstvo žien, ktoré odchádzajú z pôrodníc s negatívnou skúsenosťou, ba dokonca traumou. Tento fakt nie je len osobným príbehom každej z nich – je to systémový problém, ktorý roky zostáva nepovšimnutý.

Po pôrode: Nedostatočná starostlivosť a izolácia

Po pôrode by mala prísť podpora. No namiesto toho mnohé ženy zažívajú odlúčenie od svojho dieťaťa, čo môže mať negatívny vplyv na vytváranie vzťahovej väzby a dojčenie. Aj po odchode z pôrodnice ostáva matka sama – bez odbornej pomoci a podpory.

Na Slovensku neexistuje systémová terénna starostlivosť pre ženy po pôrode. V zahraničí je pritom bežné, že pôrodné asistentky alebo špeciálne vyškolené zdravotné sestry navštevujú ženy doma a pomáhajú im s fyzickým zotavením aj s duševným zdravím. U nás štát takúto možnosť neponúka.

Podpora dojčenia: Chaos a protichodné informácie

Nemocnice a zdravotný systém by mal pre dojčenie vytvárať podmienky tak, aby sa dojčenie mohlo začať s ľahkosťou a bez problémov. Napriek tomu ženy často narážajú na nejednotné, nekonzistentné a neodborné rady. Dojčenie má formálnu podporu, ale komerčná umelá výživa býva paradoxne prvým a často jediným riešením pri problémoch s dojčením. Žena sa tak môže ocitnúť v situácii, kde dostáva protichodné informácie a namiesto podpory čelí frustrácii a pocitu zlyhania.

Na Slovensku chýba systémová podpora dojčenia zo strany štátu – a ak si dojčenie vyžaduje medicínsku intervenciu, tak nie sú vytvorené štandardy ani systémy na riešenia. Ženy sa nevedia dostať k službám a prestávajú dojčiť, pretože nedostanú lekársku pomoc. Týka sa to bolestivých bradaviek, bolestivých prsníkov, psychiatrických či iných diagnóz žien či bábätiek, ktoré nepriberajú alebo sa neprisávajú. Ženy často obviňujú samy seba a opíšu to, ako “nemohla som dojčiť”, hoci vlastne zlyhal systém.

Starostlivosť o matku po pôrode: Prehliadaná oblasť zdravotnej starostlivosti

Zdravotný systém do určitej miery venuje pozornosť novorodencom, ale matky ostávajú v úzadí. Na Slovensku neexistuje návštevná služba pre ženy po pôrode, ktorá by mohla identifikovať fyzické aj psychické problémy včas. Starostlivosť o duševné zdravie na Slovensku je ťažko dostupná (nemáme dostatok psychologických ambulancií a liečba je nákladná) a ženy zostávajú s popôrodnou depresiou, úzkosťami, psychózami alebo prejavmi postraumatickej stresovej poruchy samy a bez pomoci.  

Po pôrode sa ženy ocitajú v izolácii, bez dostatočnej pomoci, s pocitom, že musia všetko zvládnuť samy. Ak hovoria o svojej skúsenosti, tak sú zahanbované, ich skúsenosť je bagatelizovaná či popieraná alebo je im vyčítané, že strašia ďalšie ženy. 

Medzinárodný deň žien: Potrebujeme viac než len kvety

Ôsmy marec – deň, keď sa ženám zvyknú dávať kvety a čokolády. Hoci sú tieto gestá milé, skutočná podpora vyzerá inak. Potrebujeme zmeny, ktoré ženám zabezpečia dôstojné podmienky počas tehotenstva, pôrodu, po pôrode a pri dojčení. Potrebujeme systém, ktorý nebude matky nechávať napospas chaosu, nedostatku informácií a absencii starostlivosti.

Ak chceme oslavovať ženy, začnime tým, že ich budeme počúvať. Začnime tým, že sa postaráme o to, aby sa stali prioritou – nielen na jeden deň v roku, ale každý jeden deň.

Nie ste v tom samy

Ak sa cítite  opustené, prehliadané alebo máte pocit, že ste zlyhali, chceme  vám povedať, že rozumieme vašim pocitom. Počúvame vaše príbehy a chceme, aby ich počuli aj iní. Chceme, aby spoločnosť vedela, že problém  je v prvom rade systém, ktorý stále nevidí ženy ako individuálne osobnosti s právom na podporu a rešpekt. Sme presvedčené, že ak chceme dosiahnuť zmenu musíme hovoriť o predovšetkým systémových nedostatkoch a zasadzovať sa o  lepší systém starostlivosti o ženy v tehotenstve, pri pôrode, po ňom aj pri dojčení.

Nie ste v tom samy – my vás počujeme.

Ženské kruhy a MAMILA, o. z.

The post Keď systém zlyháva: Matky potrebujú viac než len sľuby a symbolické gestá appeared first on Ženské kruhy.

Hlavné zistenia

Od októbra 2022, keď sme realizovali obdobný monitoring poplatkov za sprevádzajúcu osobu, sa toho veľa nezmenilo. Z výsledkov monitoringu vyplynulo že až 26 nemocníc vyberá poplatok za sprevádzajúcu osobu. Suma poplatkov sa pohybuje od 20 do 79,20 eur. Ďalších 6 nemocníc vyberá poplatky za druhú sprevádzajúcu osobu vo výške od 20 do 36 eur.*

V čase realizácie monitoringu nemocnica Bory umožňovala prítomnosť dvoch sprevádzajúcich osôb, pričom nevyžadovala žiadne poplatky. V auguste zverejnila Nemocnica Bory cenník, v ktorom zavádza poplatok za druhú sprevádzajúcu osobu vo výške 800 eur.

Vyberanie poplatkov za sprevádzajúcu osobu pri pôrode je v rozpore so zákonom

Od júna 2024 platí novela o zdravotnej starostlivosti, ktorá priamo v zákone zakotvuje právny nárok žien na sprevádzajúcu osobu počas pôrodu.^[1]

Z dôvodovej správy novely tiež vyplýva, že poplatky za sprevádzajúcu osobu sú v rozpore s duchom zákona:

Právo na nepretržitú prítomnosť sprevádzajúcej osoby podľa výberu ženy – rodičky, je súčasťou práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a v žiadnom prípade by nemala byť vnímaná ako nadštandardná služba. Ak to kapacitné možnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dovoľujú, je vítaným ľudskoprávnym štandardom, poskytnúť žene – rodičke možnosť mať pri sebe viac ako jednu sprievodnú osobu za rešpektovania kapacitných možností zariadenia. V tomto smere je návrh zákona v súlade s judikatúrou súdnych orgánov ochrany ústavných práv a v súlade s odporúčaniami verejnej ochrankyne práv, pričom návrh zákona bude na prospech žien-rodičiek a napomôže nerušenému, dôstojnému a slobodnejšiemu výkonu ich ústavných práv v spojitosti s pôrodom.

Navyše, prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri pôrode sa v zmysle § 13 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti nepovažuje za službu súvisiacu s poskytovaním v zdravotnej starostlivosti. To tiež naznačuje, že požadovanie poplatku za prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri pôrode nie je v súlade so zákonom.

V súvislosti s poplatkami za sprevádzajúcu osobu pri pôrode sme podali podnety zriaďovateľom nemocníc

Z týchto dôvodov sa Ženské kruhy obrátili na samosprávne kraje a Ministerstvo zdravotníctva SR s podnetom na vykonanie dozoru v zdravotníckych zariadeniach, ktoré patria do ich pôsobnosti.

Požiadali sme o:

1. Prešetrenie situácie v dotknutých nemocniciach
2. Vyvodenie zodpovednosti v prípade porušenia zákona
3. Prijatie opatrení na nápravu

O výsledkoch a ďalšom vývoji vás budeme priebežne informovať.

* Prvotné výsledky monitoringu zahŕňali aj nemocnicu Partizánske, ktorá v cenníku uvádza, že za sprevádzajúcu osobu vyberá 15 eur. Keďže nemocnica ukončila poskytovanie pôrodnej starostlivosti, rozhodli sme sa ju z výsledkov monitoringu vyradiť.

[1] V zmysle § 11 ods. (17) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti (ďalej len zákon) „[p]ri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súvislosti s pôrodom má žena právo na prítomnosť ňou určenej sprevádzajúcej osoby. Žene sa umožní prítomnosť viacerých ňou určených sprevádzajúcich osôb, ak to dovoľujú podmienky zdravotníckeho zariadenia.“ Týmto ustanovením vzniká priama zákonná povinnosť pôrodnici umožniť prítomnosť sprevádzajúcej osoby rodiacej ženy. Vstup sprevádzajúcej osoby do pôrodnej sály sa v súlade so zákonom musí umožniť objektívne, nemôže byť podmienený požadovaním poplatku, povinným absolvovaním kurzu pre sprevádzajúce osoby, alebo inými povinnosťami, do ktorých by – obchádzajúc zákon – mohol byť skrytý akýkoľvek poplatok. Nakoľko ide o napĺňanie základného zákonného práva rodiacej ženy na prítomnosť ňou zvolenej sprevádzajúcej osoby alebo osôb, umožnenie ich prítomnosti pôrodnicou nemožno považovať za nadštandardnú starostlivosť.

The post Nemocnice stále vyberajú poplatky za sprevádzajúce osoby pri pôrode appeared first on Ženské kruhy.

Online prieskum Skúsenosť žien, dievčat a rodičov so zdravotnou starostlivosťou na Slovensku prebiehal v období od 10.11.2022 do 10.12.2022 v ukrajinskom jazyku. Zapojilo sa doň 101 žien z Ukrajiny so statusom dočasné útočisko. Prieskum bol zameraný na skúsenosti predovšetkým pri poskytovaní gynekologicko-pôrodníckej starostlivosti a starostlivosti o deti. Najviac odpovedí pochádzalo od žien, ktoré sa na Slovensku zdržiavajú v Bratislavskom kraji a Košickom kraji, zastúpené však boli odpovede zo všetkých krajov na Slovensku. 

Respondentky mohli súbežne označiť viacero oblastí, ktorých sa týka ich skúsenosť. Najpočetnejšiu skupinu tvorili odpovede, ktoré sa týkali poskytovania pediatrickej zdravotnej starostlivosti, riešenia gynekologických ťažkostí, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, prehliadok v tehotenstve a pôrodu. Prieskum identifikoval nasledovné bariéry, s ktorými sa utečenky z Ukrajiny stretli: nedostatok informácií, diskriminácia, jazyková bariéra a finančná nedostupnosť. „Ženám chýbali informácie o tom, na akú zdravotnú starostlivosť majú nárok bezplatne a kde im bude poskytnutá. Orientáciu v slovenskom zdravotnom systéme navyše sťažovali obmedzené možnosti dorozumievania so zdravotníckym personálom a inštitúciami.“, vysvetľuje spoluatorka správy Zuzana Krišková.

Vyskytli sa aj prípady, v ktorých došlo k diskriminácii a odmietnutiu zdravotnej starostlivosti alebo služieb s ňou spojenými. V takýchto situáciách sa viaceré respondentky rozhodli vyhľadať súkromného poskytovateľa a za zdravotnú starostlivosť platili z vlastných prostriedkov. V iných prípadoch pomohlo, ak sa do riešenia problému zapojili ďalšie osoby, ktoré poznali slovenský jazyk a miestny zdravotný systém. Išlo napríklad o príbuzných, známych alebo dobrovoľníkov a dobrovoľníčky. Niektoré respondentky však zostali bez pomoci a nebola im poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú potrebovali. „Bariéry v dostupnosti zdravotnej starostlivosti sa tak ukázali byť vzájomne prepojené. Čím viac prekážok sa v konkrétnom prípade nazbieralo, tým náročnejšie bolo dostať sa k zdravotnej starostlivosti.“ hovorí Liudmyla Kovalchuk, ktorá analyzovala odpovede v ukrajinskom jazyku.

Odpovede v dotazníku priniesli aj pozitívne skúsenosti utečenkýň v rámci systému zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Ženy vyzdvihovali ochotu zdravotníckych zariadení prekonávať jazykovú bariéru, zapojenie ukrajinsky hovoriaceho personálu a celkovú ochotu pomôcť a empatický prístup. „Dostupnosť zdravotnej starostlivosti a profesionálny prístup by nemali byť otázkou šťastia a náhody, ale potrebná zdravotná starostlivosť by mala byť dostupná pre všetkých ľudí, ktorí na Slovensko utiekli pred vojnou na Ukrajine.“ dodáva Liudmyla Kovalchuk.

Občianske združenie Ženské kruhy na základe informácií z prieskumu vypracovalo konkrétne odporúčania pre orgány verejnej správy, aby zabezpečili dostupnosť zdravotnej starostlivosti na systémovej úrovni. „Skúsenosť prijímateliek zdravotnej starostlivosti na Slovensku, ktoré sa nachádzajú vo zvlášť zraniteľnej situácii, vnímame ako mimoriadne dôležitú pre nastavenie verejných politík a systému poskytovania zdravotnej starostlivosti takým spôsobom, ktorý bude zohľadňovať ich reálne potreby.“ uzatvára Zuzana Krišková.

Zistenia spoločne s odporúčaniami si môžete prečítať v správe Bariéry v dostupnosti zdravotnej starostlivosti: Výsledky prieskumu skúseností žien, dievčat a rodičov z Ukrajiny s dočasným útočiskom so zdravotnou starostlivosťou na Slovensku. Správa obsahuje vybrané citáty žien, ktoré sa do prieskumu zapojili.

Kontaktné osoby:

Zuzana Krišková, zenskekruhy@zenskekruhy.sk

Liudmyla Kovalchuk, ukrainewoman.sk@gmail.com

The post Výsledky prieskumu dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre ženy z Ukrajiny appeared first on Ženské kruhy.

Vážime si iniciatívu poslankyne Vladimíry Marcinkovej ohľadom sprevádzajúcej osoby pri pôrode. V mene občianskeho združenia Ženské kruhy vyjadrujem nasledovné podporné stanovisko k návrhu novely zákona 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:

Prítomnosť sprevádzajúcej osoby (osôb) pri pôrode podľa vlastného výberu ženy dokázateľne pozitívne ovplyvňuje priebeh pôrodu. Zvyšuje šance na vaginálny pôrod a predstavuje pre ženu psychickú a emočnú podporu v dôležitej a náročnej životnej situácii. Jej prítomnosť môže tiež odbremeniť zdravotnícky personál a znížiť pravdepodobnosť, že budú nevyhnutné medicínske zásahy do pôrodu, ktoré si vyžadujú zručnosti zdravotníckeho personálu. Prítomnosť blízkej osoby pri pôrode tiež patrí medzi základné ľudské práva.

Svetová zdravotnícka organizácia zahŕňa prítomnosť sprevádzajúcej osoby resp.
sprevádzajúcich osôb podľa voľby ženy medzi podmienky pre bezpečný a pozitívny priebeh pôrodu.[1] Medzinárodná federácia pre gynekológiu a pôrodníctvo vydala stanovisko, v ktorom uvádza, že rešpektujúca starostlivosť pri pôrode vyžaduje:

„Uznať právo matky na nepretržitú podporu počas pôrodu, informovať ju o prínosoch takejto podpory a zaistiť, že takúto podporu dostane od zdravotníckeho personálu a sprevádzajúcich osôb podľa jej výberu.“ [2]

Ženské kruhy ako občianske združenie, ktoré za 10 rokov svojej činnosti prišlo do kontaktu s tisíckami žien v súvislosti s pôrodnou starostlivosťou, potvrdzujú, že prítomnosť sprevádzajúcej osoby (osôb) počas celého pôrodu je pre ženy mimoriadne dôležitá. Napriek tomu sa nám ženy stále zverujú so skúsenosťou, že im nebolo umožnené byť so sprevádzajúcou osobou podľa svojho výberu, že prítomnosť sprevádzajúcej osoby bola podmieňovaná napríklad finančne alebo nesplniteľnými podmienkami alebo prítomnosť sprevádzajúcej osoby bola umožnená až v záverečnej dobe pôrodu a to napriek tomu, že podporu zo strany sprevádzajúcej osoby potrebovala žena už v počiatočných fázach pôrodu. Počas nášho pôsobenia sme boli účastné tiež situácií, kedy dôležitosť sprevádzajúcej osoby nebola zo strany spoločnosti a inštitúcií rozpoznaná a ženy boli nútené rodiť v izolácii, osamote a bez náležitej podpory, ktorú im môže poskytnúť iba sprevádzajúca osoba.[3]

Požiadavky Ženských kruhov ako združenia, ktoré presadzuje záujmy žien, sú dlhodobo nasledovné: zabezpečiť nepretržitú prítomnosť sprevádzajúcej osoby alebo osôb podľa vlastného výberu ženy vo všetkých fázach pôrodu, bez diskriminácie (vrátane finančnej) a to aj pri pôrode cisárskym rezom. V súlade s odporúčaniami medzinárodných odborných spoločností zabezpečiť preškolenie personálu o dôležitosti prítomnosti sprevádzajúcej osoby (osôb) pri pôrode a poskytovať žene a jej sprevádzajúcej osobe (osobám) podporu a kultúrne
citlivú starostlivosť. Návrh zákona pani poslankyne Marcinkovej vnímame ako mimoriadne dôležitý, hoci kompromisný, ktorý predstavuje minimálny štandard, ktorý by mal byť dostupný vo všetkých nemocniciach a pre všetky rodiace ženy.

[1] WHO recommendations: intrapartum care for a positive childbirth experience. Geneva: World Health Organization; 2018. Dostupné na: https://www.who.int/publications/i/item/9789241550215
[2] Gynecology and Obstetrics. FIGO Statement – Health System Strengthening and Respectful Care. 2021. Dostupné na: www.figo.org/resources/figo-statements/health-system- strengthening-and-respectful-care
[3] DEBRECÉNIOVÁ, J. – KOTRÍKOVÁ RAŠMANOVÁ, M. – MAROŠIOVÁ, L.: PÔROD – PRÁVA –PANDÉMIA: Monitorovacia správa o porušovaní ľudských práv žien pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti počas pandémie ochorenia COVID-19 v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Bratislava : Občan, demokracia a zodpovednosť, Ženské kruhy, 2021. Dostupné na: https://zenskekruhy.sk/wpcontent/uploads/2021/04/POROD_PRAVA_PANDEMIA.pdf

The post Naše stanovisko k návrhu zákona k sprevádzajúcej osobe appeared first on Ženské kruhy.

Online prieskum občianskych združení MAMILA a Ženské kruhy v období 2018 – 2021 vyplnilo 5082 žien. Prieskum je založený na otázkach, na základe ktorých Svetová zdravotnícka organizácia a UNICEF definovali predpoklady poskytovania štandardnej starostlivosti po pôrode tak, aby nemocnice podporovali dojčenie a mohli sa uchádzať o titul nemocnice priateľskej k deťom (Baby Friendly Hospital Initiative, ďalej len BFHI).

Z prieskumu vyplynulo, že dve tretiny žien nezažili kontakt koža na kožu po pôrode a že táto situácia sa za posledné dva roky nezlepšila. Ženy a bábätká sú v nemocniciach oddeľované: viac ako 80 % žien neinformoval personál o dôležitosti kontaktu koža na kožu a viac ako polovica nemala možnosť byť so svojim bábätkom počas celého pobytu v nemocnici. Každá druhá žena nedostala pomoc s dojčením a až 61 % detí bolo už v nemocnici dokrmovaných umelým mliekom. Dokrmovanie umelým mliekom je pritom najvýznamnejší parameter, v ktorom sa odráža kvalita pomoci s dojčením.

Odpoveď na otázku: Bolo vaše bábätko dokrmované umelým mliekom?

„Percento dokrmovaných bábätiek priamo súvisí s kvalitou podpory a pomoci s dojčením. Za dokrmovaním umelým mliekom sa skrýva nepodporovanie dojčenia, zmätok v informáciách o dojčení, chýbajúca praktická pomoc ženám a neuplatňovanie štandardných postupov na riešenie problémov s dojčením,“ upozorňuje Andrea Poloková z občianskeho združenia MAMILA.

Program BFHI predstavuje minimálny štandard pre popôrodnú starostlivosť, ktorá sa týka dojčenia. Cieľom programu je vytvárať podmienky pre dojčenie, zaistiť prevenciu problémov s dojčením a prinášať účinnú a spoľahlivú pomoc s dojčením. Slovenská republika má záväzok program BFHI implementovať na celonárodnej úrovni.

„Ženy predpokladajú, že im v nemocniciach personál s dojčením pomôže. Náš prieskum zistil, že zostanú sklamané. Hoci prichádzajú do pôrodnice s odhodlaním dojčiť, často ich zaskočí to, že pri bolesti pri dojčení či pri hladnom alebo plačúcom bábätku nedostanú pomoc a ako východisko im je miesto dojčenia ponúkané dokrmovanie umelým mliekom,“ vysvetľuje Andrea Poloková.

Správa nadväzuje na monitoring webových stránok nemocníc, ktoré združenia realizovali v júli 2021 a v ktorom zistili, že 23 nemocníc na stránkach nepravdivo uvádzalo informácie, že sú držiteľmi plakety BFHI alebo iným zavádzajúcim spôsobom informovali o BFHI. Po vydaní správy väčšina nemocníc nepravdivé informácie zo svojich webových stránok odstránila. V súčasnosti ani jedna z nemocníc na Slovensku nie je držiteľom plakety BFHI. Podľa výsledkov prieskumu nemocnice nespĺňajú žiadne zo sledovaných kritérií BFHI ani na 50 %.

„Ministerstvo zdravotníctva už od roku 2019 deklaruje, že v nemocniciach zaviedlo štandardné postupy, iniciovalo kontroly a realizovali sa školenia zdravotníckeho personálu. Z prieskumu vyplýva, že situácia s podporou dojčenia v nemocniciach sa nezlepšila. Aj zo skúseností, ktoré ženy popísali sa ukazuje, že postupy pri podpore dojčenia v nemocniciach nie sú jednotné. Navyše mnohé sú v priamom rozpore s BFHI,“ dodáva Miroslava Rašmanová zo Ženských kruhov.

The post Podpora dojčenia v nemocniciach sa nezlepšuje appeared first on Ženské kruhy.

Mimovládne organizácie s obavami sledujú vojenskú agresiu voči Ukrajine. Vyjadrujeme solidaritu s obyvateľkami a obyvateľmi nášho východného suseda. 

Vyzývame preto predstaviteľov všetkých mocí a inštitúcií na Slovensku, ale aj občanov a občianky, aby zaujali jasný postoj odsúdenia vojnového konfliktu na Ukrajine.Tiež, aby jasne ukázali agresorom, ale aj spojencom, že Slovenská republika a jej obyvateľstvo patrí do spoločnosti krajín uznávajúcich princípy demokracie.

Ako predstavitelia a predstaviteľky mimovládneho sektora sme pripravení pomáhať prostriedkami, ktoré máme. Sme pripravení pomáhať tým, ktorí utekajú pred útokmi na ich domovy, ale aj podporovať snahy vedúce k jednotnej a demokratickej slovenskej spoločnosti, rešpektujúcej názory, ale jasne odsudzujúcej agresiu.

Plne si uvedomujeme, že ani naša práca sa nedá kvalitne robiť v atmosfére strachu, napätia a v čase vojnových konfliktov za našimi hranicami. Dianie okolo nás nie je odtrhnuté od našich individuálnych aktivít a životov.

Neexistujú rozdelené témy a oblasti, existuje len spoločný svet, kde sú naše každodenné skutky a postoje navzájom prepojené a majú dosah na seba navzájom.

Ako predstavitelia a predstaviteľky mimovládneho sektora sme pripravení pomáhať prostriedkami, ktoré máme. Sme pripravení pomáhať trpiacim, ale aj podporovať snahy, ktoré vedú k jednotnej a demokratickej slovenskej spoločnosti, rešpektujúcej názory, ale jasne odsudzujúcej agresiu.

Iniciátori výzvy:

• Marcel Zajac, Centrum pre filantropiu, zajac@scf.sk, 0918 639 471
• Lucia Szabová, Znepokojené matky, luia.szabova@gmail.com, 0905 515 934
• Dana Mareková, Klimatická koalícia, dana.marekova@gmail.com, 0908 524 246

Podpísaní:

Marcel Zajac, Komora mimovládnych organizácií Rady vlády Slovenskej republiky pre mimovládne neziskové organizácie

Katarína Juríková, Greenpeace Slovensko

Dušan Bevilaqua, S-O-S 

Jakub Hrbáň, Klíma ťa potrebuje

Pavel Herich, OZ pre Dolinu

Miloš Veverka, CEPTA

Ján Gálik, KLUB, Za slušné Slovensko

Karolína Farská, Za slušné Slovensko

Juraj Lizák, Rada mládeže Slovenska

 Ľubica Trubíniová, Iniciatíva Bratislava otvorene

Martin Dubéci,Peter Radkoff Tabačka Kulturfabrik

Ivana Maleš, Inštitút cirkulárnej ekonomiky

Silvia Szabóová, Štefan Szabó, o.z. SOSNA

Laura Dittel, Karpatská nadácia

Maroš Chmelík, Centrum komunitného organizovania

Jana Reháková, Komunitné reuse centrum Baterkáreň

Simona Hlaváčová, Platforma CIrkulárny Hub

David Turčáni, Včelí kRaj

Andrea Najvirtová, Človek v ohrození

Andrea Cocherová, Nie v našej krajine

Csilla Droppová, Nie v našom meste, Banská Bystrica

Marek Adamov, kultúrne centrá Stanica Žilina-Záriečie / Nová synagóga Žilina 

Andrej Čierny, Antikomplex.sk

Marcel Uhrin, Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku 

Elena Gallová Kriglerová, Centrum pre výskum etnicity a kultúry

Juraj Flamik, S-O-S 

Ľubica Majtánová, Nepočujúce dieťa
Hana Fábry, Bratislava fotogenická

Pavol Sabela, občianske združenie STOPA Slovensko

Martin Zaiček, Archimera, o.z., Spoločnosť Jaromíra Krejcara, n.o. 

Richard Turcsányi, Matej Šimalčík, Kristína Kironská, Central European Institute of Asian Studies (CEIAS)

Martin Smrek, Humánny pokrok

Marian Milec, Jem pre Zem

Jakub Dušan Gallo, Kultúrna platforma Parta, Martin

Viktor Teru, Roma Environmental Sustainability and Development Initiative

Martin Zaiček, o.z. Archimera

Andrea Kalinová, n.o. Spoločnosť Jaromíra Krejcara

Michaela Benedigová, Seesame a predsedníčka správnej rady OSF

Jakub Kratochvíl, oz Jablko

Roland Kyška, ĽUDIA ĽUĎOM, n. o. 

Róbert Furiel, Saplinq, o.z.

Rastislav Rybanič, Miro Demko, SOS/BirdLife Slovensko

Zuzana Stanová, Zvierací ombudsman

Silvia Čaňová, Sloboda zvierat

Grigorij Mesežnikov, Inštitút pre verejné otázky

Martin Macko, Iniciatíva Inakosť

Oto Hudec, Nestrácajme čas! 

Kristína Serafin, CEEV Živica
Ivana Poláčková, CEEV Živica

Zuzana Thullnerová, Centrum pre filantropiu

Ondrej Kozlovský, Extinction Rebellion Slovensko

Magdaléna Rothová, Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC)

Zuzana Ščasná, Cuketa o. z.

Samuel Zubo, Srdcom doma o.z.

Andrej Probst, Pražská kaviareň z.s.

Soňa Holúbková, Nadácia Krajina harmónie

Peter Halák, Indícia, n. o. 

Boris Meluš, Branislav Čavoj, Paula Poštolková, Nadácia Cvernovka

Sandra Pazman Tordová, OZ Proti prúdu

Zuzana Suchova, Donio n. f. 

Katarína Batková, VIA IURIS 

Juraj Marček, Premena v Turci o.z.

Daniela Piršelová, CLIMATE CONFERENCE SLOVAKIA, Climate Communications Slovakia

Roman Samotný, Queer Slovakia

Zuzana Krišková, Ženské kruhy

Jana Mičeková, Dúhový PRIDE Bratislava 

Matin Varga Občianske združenie Hrad Uhrovec

Martina Kolesárová a Michal Kišša, Nadácia Pontis

Richard Medal, Centrum environmentálnych aktivít Trenčín

Lýdia Grešáková, Spolka o.z.

Barbora Bohušová, Róbert Repka, Jana M. Hanzelová, Ján H. Mikuš, Alica Paličková Antášová, Diera do sveta KC

Laura Kösziklová, eduRoma-Roma Education Project

Zuzana Števulová, Liga za ľudské práva

Eduard Marček, Katarína Bartovičová, Slovenské centrum fundraisingu

Andrea Erdősová, Jana Dravecká, Nadácia Otvorenej spoločnosti

Michal Piško, Transparency International Slovensko

Lukáš Hrošovský, SYTEV

Sandra Polovková, Post Bellum

Šarlota Pufflerová, Občan,demokracia a zodpovednosť

Martin Varga Občianske združenie Hrad Uhrovec

Martina Strmeňová, občianska platforma Nie v našom meste, Centrum komunitného organizovania
Zara Kromková, PRIZMA – komunitné a poradenské centrum 

Dalibor Perašín, YMCA na Slovensku

Silvia Cochová, Centrum dobrovoľníctva, n.o.

Ratibor Mazúr, Združenie na záchranu hradu Revište 

Tomáš Vorobojov, UWC Slovensko

Pavol Ščasný, Združenie STORM

Andrea Ungvolgyi, Nadácia Orange

Eva Plánovská, Nezisková organizácia SEEDS

Martina Paulíková, Združenie Slatinka

Katarína Turčanová, Nadácia Bátor Tábor Slovakia

Veronika Prachárová, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť

Pavel Hrica, Cesta von

Marek Madro, IPčko

Ondrej Gallo, Nadácia pre deti Slovenska

Karolína Miková, PDCS

Andrea Mišíková, Zdieľaj 

Zuzana Wienk, Bystriny

Dušan Martinčok, Zrejme

Adriana Havašová, Poradenske Centrum Nádej

Anita Kardum, Lemon Coaching

Milan Šagát, ČERVENÝ NOS Clowndoctors

Jana Bernaťáková, Beelong community & networking

Zuzana Petková, Nadácia Zastavme korupciu 

Platforma Hlas občianskych organizácií

Gabriela Podmaková, Bratislavské dobrovoľnícke centrum

Miloš Ondrášik, The Duke of Edinburgh’s International Award Slovensko, o.z.

Janka Ružická, EKOrast, o.z.

Ondrej Schutz, Slovenská debatná asociácia

Alžbeta Brozmanová Gregorová, Platforma dobrovoľníckych centier a organizácií 

Peter Devínsky, Slovenská humanitná rada

Daniela Konečná, Únia materských centier

Daniel Kaba, Platforma rozvojových organizácií – Ambrela

Marcela Dobešová, Fórum života

Marek Machata, Asociácia organizácii zdravotne postihnutých občanov SR

Milan Zvada, Záhrada – Centrum nezávislej kultúry, n.o.

Radka Slobodníková, Bratislavský spolok medikov

Petra Vargová Čakovská, Spoločnosť ochrany spotrebiteľov

Géza Tokár, Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku

Attila Simon, Fórum inštitút pre výskum menšín

Andrea Lelovics, Fórum centrum pre regionálny rozvoj

Péter Urbán, TANDEM, n.o.

Petra Kotuliaková, Aj Ty v IT

Erik Gál, Szlovákiai Magyar Cserkészszövetség – Zväz skautov maďarskej národnosti

Szilárd Csémi, Fészek, o.z. 

Martin Péchy, Dobrý Kolektív

Rastislav Geschwandtner, TEDxBratislava

Ľudmila Priehodová, urbanistka, OZ za dôstojnú Radvaň

Peter Medveď, Ekopolis

Örs Orosz, O.z. Sine Metu

Méhes Richard, Via Mariae, o.z.

The post Výzva mimovládnych organizácií k jasnému spoločnému postoju k situácii na Ukrajine appeared first on Ženské kruhy.