Práve o tom, že prítomnosť blízkej osoby musí byť garantovaným právom, sme osobne hovorili dňa 20. júla s verejným ochrancom práv, pánom Róbertom Dobrovodským a jeho odborným tímom. Sme veľmi rady, že aj sám pán ombudsman vníma túto tému s rovnakou naliehavosťou ako my.

Na stretnutí, zastupovali Ženské kruhy právnička Ľudmila Macejová a predsedníčka Ženských kruhov Zuzana Krišková. Spolu s nami prišli aj Ľudmila Belinová za Platformu rodín detí so zdravotným znevýhodnením a Andrea Poloková z MAMILY.

Nové zákonné znenie vítame, usmernenie je problematické

Minulý rok v júni prijal parlament novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá rozšírila práva detí na sprevádzajúcu osobu počas poskytovania zdravotnej starostlivosti. Sprevádzať dieťa tak už môžu nielen rodičia, ale aj iné blízke osoby, ktorých rodičia písomne poveria. V septembri minulého roka, ministerstvo zdravotníctva vydalo usmernenie k prítomnosti sprevádzajúcej osoby. Samotné usmernenie obsahuje dôležité časti, ktoré vnímame pozitívne. Napríklad zdôrazňuje závažné následky separácie detí od blízkych osôb:

Akékoľvek ambulantné ošetrenie alebo hospitalizácia maloletých pacientov je pre nich psychicky náročnou životnou situáciou. V prípade, že maloletý pacient je v takejto náročnej situácii oddelený od jemu blízkych osôb, separácia predstavuje signifikantný stresový faktor. Negatívne psychické dôsledky separácie sa objavujú aj dlhší čas od samotného odlúčenia. Až 30 % maloletých pacientov, ktorí počas hospitalizácie zažili separáciu, prejavovali známky posttraumatickej stresovej poruchy.

No zároveň obsahuje časti, ktoré sú podľa nášho názoru diskriminačné. Za najväčší problém považujeme to, že usmernenie ponecháva priestor na to, aby súčasná škodlivá prax oddeľovania detí od blízkych osôb zostala nezmenená. V Ženských kruhoch sme poprosili advokátsku kanceláriu BP Advokáti, aby vypracovali odborný komentár k usmerneniu (nájdete ho tu). Tento komentár sme zaslali pánovi ombudsmanovi, ktorý sa s ním ešte pred naším stretnutím podrobne oboznámil.

Hlavné body diskusie:

• podzákonná norma nesmie obmedzovať práva, ktoré garantuje zákon a Ústava.
• čo môže v praxi spôsobovať vágna formulácia v usmernení, ktorá umožňuje oddelenia dieťaťa od rodiča „v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas“.
• podmienky, ktoré vytvára nemocnica pre sprevádzajúcu osobu musia byť dôstojné (stoličku pri posteli, miesto lôžka považujeme za nehumánnu).
• príklady z praxe, s ktorými sa naše združenia stretávajú.

Diskusia s pánom ombudsmanom bola pre nás dôležitým signálom, že práva detí v zdravotníctve začínajú byť prioritou aj na tejto úrovni. Pán Dobrovodský sa podrobne oboznámil s našimi výhradami a sme veľmi rady, že sa tejto téme bude aktívne venovať. Po našom stretnutí uverejnil verejný ochranca na svojich sociálnych sieťach príspevok, z ktorého citujeme:

Prítomnosť rodiča alebo inej blízkej osoby pri hospitalizovanom dieťati nemožno považovať za nadštandardnú službu. Ide o súčasť ochrany práv dieťaťa, rešpektovania jeho najlepšieho záujmu a zároveň o ochranu rodičovských práv. Právo dieťaťa na prítomnosť sprevádzajúcej osoby počas poskytovania zdravotnej starostlivosti musí byť v praxi jasne garantované, účinne vymožiteľné a nesmie závisieť iba od interných pravidiel alebo kapacitných možností konkrétneho zdravotníckeho zariadenia.

Každé choré dieťa si zaslúži pocit bezpečia v náručí svojich najbližších. Budeme naďalej presadzovať, aby sa toto právo stalo v slovenských nemocniciach samozrejmosťou, nie otázkou dobrej vôle jednotlivca.

Ďakujeme pánovi ombudsmanovi a tímu kancelárie VOP za konštruktívny prístup a čas.

Pomôžte nám chrániť práva detí a rodičov

Podporte našu prácu za ochranu práv detí a rodičov v nemocniciach. Veríme, že blízkosť rodiča pri dieťati je základné právo, nie nadštandard. Vaša finančná podpora nám umožňuje vyvíjať tlak na systém, podávať podnety na inštitúcie a presadzovať zmeny, vďaka ktorým už žiadne dieťa nebude musieť čeliť hospitalizácii samo. Aj vďaka Vašej podpore sa môžeme tejto dôležitej téme venovať.

The post VOP: Práva dieťata nekončia pri dverách nemocnice appeared first on Ženské kruhy.

Popis pod videom: „Nie vždy je to s vami med lízať. 😊 Občas sa nájdu aj rodičky čo rady dajú o sebe vedieť! alebo len bojujú za svoje práva? Hmm? 🙂 No všetky strany robia vždy podľa mňa všetko preto, aby to dopadlo k šťastiu a radosti. Držím prsty a prajem veľa tichých pôrodov. VIDEO BERTE S NADHĽADOM“

Pozerám na video a na popis a pýtam sa, za aké práva bojuje žena, ktorá kričí pri pôrode?
Za právo na pozitívnu pôrodnú skúsenosť? Alebo za právo na informácie? Či za právo na tíšenie bolesti?

Prečo vlastne ženy kričia?

Možno má len strach – a nikto, nikto tam nie je, kto by jej povedal, že to zvládne a bude to v poriadku. A možno ju práve vyšetrujú bez súhlasu. Možno kontrakcie strašne bolia. A možno… a možno ju práve šijú bez umŕtvenia. 

A lekár si medzitým ide po kávu, fotí thumbs up a teší sa, že to nie je jeho problém.

OB-GYNE style

Pripomenulo mi to virálne video spred pár rokov. Lekári natočili paródiu na Gangnam Style. OB-GYNE style. Tancovali v pôrodnici. Spievali medzi nohami pacientiek. Spievali aj o závažnej pôrodníckej komplikácii – dystokii ramienok. Do rytmu resuscitovali bábiku. 

Video museli stiahnuť po vlne sťažností. Čuduj sa svete, ženy ho považovali za ponižujúce. Tie ženy, ktoré sa sťažovali nechceli byť objektom a terčom vtipu. A to ani vtedy, keď to znelo dobre.

Humor ako kompenzačný mechanizmus

Chápem, že zdravotnícky personál používa humor aj na to, aby sa vyrovnal s niektorými ťažkými situáciami, ktoré zažíva vo svojej práci. Verte mi – ja sama mám veľmi rada čierny humor, ktorý mi pomáha zvládať ťažké príbehy žien, ktoré počúvam. Ale nepatrí na verejnosť. Je to kompenzačný mechanizmus ako uvoľniť nahromadený stres.

Na koho účet sa smejeme?

Humor je zároveň nástrojom moci. Ak ten, kto má moc sa vysmieva tomu, kto ju nemá, je to nástroj ponižovania. Ak sa však slabší smeje silnejšiemu, dáva tým najavo, že nie je bezmocný. Že nie je totálne podriadený. Preto aj politici a iní verejní činitelia musia zniesť karikatúry v novinách alebo memečka na internetoch. 

Myslím si, že ľudia v pomáhajúcich profesiách by si nikdy nemali robiť vtipy zo svojej klientely. Ideálne fakt nikdy, a minimálne nie na verejnosti. Človek, ktorý totiž pomoc prijíma, je v zraniteľnej pozícii, a preto je tam automaticky mocenská nerovnávaha. Ten, kto pomáha má – viac informácií, viac skúseností, viac zručností, má v danej chvíli vec viac pod kontrolou.

Ber to s nadhľadom!

OB-GYNE style nie je vtipná pieseň. Ak ste sa báli o vlastné zdravie, ak vaše dieťa niekto resuscitoval, nechcete, aby si o tom niekto spieval a tancoval.

A ak ste kričali pri pôrode – nechcete, aby sa z toho lekár s hrnčekom a zdvihnutým palcom smial na Instagrame a vytešoval sa z toho, že takúto rodičku vychytal kolega a nie on sám.

Možno sa niekto teraz pýta. “Prečo to riešiš? Hlavne, že to nakoniec dobre dopadlo, nie?”

Naozaj to dobre dopadá? Počula som stovky príbehov. Desiatky žien som stretla na podporných skupinách a často sú to práve pocity bezmocnosti, poníženia, zaseknuté vety, ktoré sa točia v hlave… 

Ženy mi rozprávajú, ako ich okrikovali. Ako im povedali, že majú rodiť potichu. Aj ako sa niekto smial z toho, koľko pribrali. Ako sa personál smial na niečom inom, ako keby tam ani nebola. Ako keby bola kus mäsa.

Video berte s nadhľadom, píše lekár.

Ťažko sa berie s nadhľadom, keď niekto zverejní virálne video o tom, ako žena trpí – a pousmieva sa pri tom. Teší sa, že to nie je jeho starosť. Ani len ho nenapadne, že trpí strašnou bolesťou. Alebo sa bojí. O seba alebo o dieťa. Že sa s ňou deje niečo, nad čím nemá kontrolu.

Nie, podľa pána doktora sa dožaduje pozornosti alebo bojuje za svoje práva. A hlavne prajme si veľa tichých pôrodov. Poslušných rodičiek, ktoré sa nebudú dožadovať ani pozornosti, a už vôbec nie svojich práv. Ale berme to s nadhľadom, ha ha, je to len vtip! Iba že by nebol, a tak trochu dopredu hovoríme ženám, nech sa láskavo pri pôrode kontrolujú, inak nech sa potom nečudujú, že sa z nich bude smiať celý Instagram.

The post Veď je to len vtip… appeared first on Ženské kruhy.

Prečo sme podpísali výzvu?

Dôvodom je podpora splnomocnenkyne pre takzvaný „ruský zákon„, ktorý Ústavný súd SR v decembri 2025 vyhlásil za protiústavný. Tento zákon by zaviedol nadmerné povinnosti pre mimovládne organizácie, ohrozil by slobodu združovania a vytvoril atmosféru podozrievania voči občianskemu sektoru.

Simona Zacharová sa na príprave zákona aktívne podieľala, podporovala jeho schválenie v parlamente a aj po rozhodnutí Ústavného súdu ho verejne obhajovala. Dokonca útočila na Verejného ochrancu práv, ktorý zákon odborne kritizoval.

Pre nás v Ženských kruhoch je tento postoj neprijateľný. Funkcia splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti má chrániť priestor pre aktívnych občanov, posilňovať dôveru medzi štátom a mimovládkami a brániť zásahom, ktoré oslabujú demokratické princípy. Podpora protiústavného zákona je v priamom rozpore s týmto poslaním.

Čo obsahuje výzva?

Signatári a signatárky výzvy vyjadrujú splnomocnenkyni nedôveru a žiadajú jej odstúpenie. Ak sama neodstúpi, vyzývajú vládu SR, aby ju odvolala a na jej miesto vymenovala kompetentnú osobu, ktorá bude stáť na strane ústavy, základných práv a slobodnej občianskej spoločnosti.

„My, dolu podpísaní reprezentanti a reprezentantky mimovládnych neziskových organizácií preto vyjadrujeme Splnomocnenkyni vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simone Zacharovej nedôveru a vyzývame ju, aby zo svojej funkcie odstúpila.“

Aj my sme mimovládka

Ako organizácia, ktorá pomáha ženám a rodinám, potrebujeme fungovať v prostredí, kde sú základné práva a slobody rešpektované. „Ruský zákon“ mohol ohroziť našu činnosť, právo našich podporovateľov na súkromie a celkovo vytvoriť atmosféru strachu a nedôvery.

Preto sme sa rozhodli pripojiť k tejto výzve. Vernosť ústave a ochrana občianskej spoločnosti nie sú politické otázky – sú to základné predpoklady pre fungovanie demokratickej spoločnosti.

Celé znenie výzvy si môžete prečítať na webe Platformy pre demokraciu.

The post Ženské kruhy sa pridali k výzve na odstúpenie splnomocnenkyne vlády pre občiansku spoločnosť appeared first on Ženské kruhy.

Čo je Platforma pre demokraciu?

Platforma pre demokraciu je organizácia, ktorej poslaním je ochrana nezávislosti a udržateľnosti občianskeho sektora na Slovensku. Združuje organizácie z rôznych oblastí – od ľudských práv cez ochranu životného prostredia až po vzdelávanie a sociálne služby.

Medzi členmi nájdete organizácie ako napríklad VIA IURIS, Post Bellum, Nadácia otvorenej spoločnosti, Karpatská nadácia, Liga za duševné zdravie, Človek v ohrození, Tanana a mnoho ďalších. Spoločne čelia výzvam, ktoré ohrozujú fungovanie demokratických inštitúcií a práva zraniteľných skupín obyvateľstva.

Platforma aktívne presadzuje práva mimovládnych organizácií, verejne sa vyjadruje k legislatívnym zmenám a poskytuje svojim členom podporu pri obhajobe demokratických hodnôt. Nedávno sa napríklad aktívne postavila proti takzvanému „ruskému zákonu„, ktorý Ústavný súd v decembri 2024 zrušil.

Prečo sme sa pripojili?

V časoch, keď vládny predstavitelia systémovo útočia na občiansky sektor,považujeme za dôležité dôležité stáť spolu. Ženské kruhy sú malá organizácia, naším cieľom je však systémová zmena. Odmietame delenie na „dobré“ a „zlé“ mimovládky. Považujeme za dôležité, aby sme zmeny mohli presadzovať slobodne a demokratickým spôsobom. Preto sme sa chceli pridať k organizáciám, ktoré zdieľajú rovnaké hodnoty. Citujeme víziu Platformy pre demokraciu:

V ľudskej spoločnosti majú mať jednotlivci bezpečné a slobodné prostredie pre svoje ekonomické, kultúrne, rodinné, náboženské a občianske pôsobenie. Občianska spoločnosť, postavená na vyváženom vzťahu jednotlivca a spoločenstva, garantujúca tieto hodnoty je preto pilierom slobodnej a demokratickej spoločnosti.

Preto sme veľmi rady, že nás 3.2.2026 prijali ako člena Platformy pre demokraciu. Spoločne s ostatnými členmi platformy budeme pokračovať v obhajobe demokratických hodnôt a podpore ľudí, ktorí to potrebujú.

The post Ženské kruhy sa stali členom Platformy pre demokraciu appeared first on Ženské kruhy.

1. Keď žena potrebuje oporu, sme tu

Niekedy stačí jeden telefonát. Jedna správa. Jeden rozhovor, ktorý zmení všetko.

V roku 2025 sme poskytli podporu a poradenstvo viac ako 115 osobám – prevažne ženám, ktoré sa ocitli v náročnej situácii a potrebovali bezpečný priestor. Niektoré z nich sa na nás obracali opakovane, pretože sa rozhodli domáhať nápravy za porušenie svojich práv.

Pokračovali sme aj v podpornej skupine pre ženy s traumatickou pôrodnou skúsenosťou. V prvom polroku ju viedli Júlia Pukancová a Zuzana Krišková, v druhom polroku sme otvorili novú skupinu pod vedením Júlie.

A náš tím sa rozrástol – privítali sme právničku a expertku na komunikáciu Ľudmilu Macejovú, vďaka ktorej dokážeme ženám pomáhať ešte účinnejšie.

2. Informácie, ktoré posilňujú

Veríme, že informovaná žena je silná žena. Preto sme v roku 2025 vytvorili praktické materiály, ktoré ženám a rodinám pomáhajú orientovať sa v systéme:

• Aktualizované editovateľné tlačivá vrátane novej žiadosti o nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie.
• Ebook o práve detí na sprevádzajúcu osobu – v spolupráci s BP Advokáti sme vydali právnu analýzu a ebook, ktorý sme preložili tiež do maďarčiny, ukrajinčiny a angličtiny.
• Ebook pre ukrajinské ženy o slovenskom zdravotníckom systéme – pretože jazyková bariéra by nemala byť prekážkou v prístupe k starostlivosti.

3. Vzdelávame, aby sme menili

Len informovaná spoločnosť môže priniesť skutočnú zmenu. V roku 2025 sa našich vzdelávacích aktivít zúčastnilo viac ako 100 ľudí.

Čo všetko sme stihli?

• Dva kurzy „Umenie pôrodnej asistencie“ pre pôrodné asistentky z Galanty, Dunajskej Stredy a Nových Zámkov pod vedením uznávanej českej pôrodnej asistentky Anny Kohutovej.
• Webináre, workshopy a besedy o právach žien a detí – v Dunajskej Strede, Trenčíne aj online – o právach detí, informovanom súhlase, aj o slovenskom systéme zdravotnej starostlivosti v ukrajinčine, ktorý viedla Liudmyla Kovalchuk.
• Zdieľanie pôrodných príbehov s rómskymi ženami v Prešove spoločne s Poradňou pre občianske a ľudské práva.
• Prednášku Viktórie Ilka o právach žien na konferencii v Košiciach.

A vzdelávali sme sa aj my – v deeskalácii konfliktov a v tom, ako ešte lepšie odovzdávať vedomosti ďalej.

4. Naše témy rezonovali v médiách

V roku 2025 sme hovorili nahlas – a počúvali nás.

Naše témy rezonovali v Rádiu Slovensko, Ranných novinách TV JOJ, denníku Pravda aj v podcastoch Rádia Expres a Rádia Lumen. Hovorili sme o pôrodnej starostlivosti, o filme NEVIDITEĽNÁ, o pôrodnej traume a o tom, ako ju prekonávať.

Naše blogy o sexistických komentároch pri pôrode a objektivizácii ženského tela – Moja vagína nie je na parádu a Odmeraná na centimetre – zasiahli tisíce čitateliek.

A v rámci medzinárodnej kampane Orange the World sme sa zapojili do výzvy #SpoluNahlas, ktorá spojila desať organizácií z celého Slovenska. Upozornili sme na pôrodnícke násilie ako formu inštitucionálneho násilia – v slovenčine, ukrajinčine aj maďarčine.

5. Spolupracujeme so Svetovou zdravotníckou organizáciou

Hlas slovenských žien zaznel aj na medzinárodnej úrovni.

Zuzana Krišková zo Ženských kruhov bola členkou dvoch expertných skupín WHO, ktoré pracovali na implementačnom usmernení k modelom pôrodnej starostlivosti vedeným pôrodnými asistentkami.

Pretože zmena, ktorú presadzujeme, nie je len o Slovensku – je súčasťou celosvetového úsilia o lepšiu starostlivosť o ženy.

6. Meníme systém – krok za krokom

Zmeniť systém je beh na dlhú trať. Ale výsledky prichádzajú.

V júli 2025 sme už po tretí krát zmapovali poplatky za prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri pôrode. Zistili sme, že takmer polovica nemocníc stále vyberá poplatky od 10 do 800 eur – niektoré ich kreatívne schovávajú pod „hygienické balíčky“ či „ochranné oblečenie“.

Čo sme urobili?

• Podali sme podnety siedmim samosprávnym krajom
• Vydali sme editovateľný podnet pre ženy, aby sa mohli samy obrátiť na kontrolné orgány
• Zaslali sme správu Verejnému ochrancovi práv

A výsledky? Trenčiansky samosprávny kraj nás informoval, že postupoval v zmysle zákona – a náš monitoring potvrdil, že v jeho pôsobnosti už žiadna nemocnica poplatky nevyberá.

Je to pre nás dôkaz, že vytrvalosť prináša zmenu.

Vaša podpora má zmysel

Každá konzultácia, každý ebook, každý podnet, každý kurz – to všetko je možné len vďaka vám.

Ako môžete pomôcť v roku 2026:

• Venujte nám 2% z dane
• Podporte nás jednorazovým alebo pravidelným darom
• Zdieľajte naše informácie s tými, ktorí ich potrebujú
• Sledujte nás na sociálnych sieťach na Facebooku a Instagrame a buďte súčasťou zmeny

Spolu meníme pôrodnú starostlivosť na Slovensku na rešpektujúcu, dostupnú a založenú na dôkazoch. 

S vďačnosťou,

Tím Ženských kruhov

The post Šesť dôvodov, prečo nás podporiť v roku 2026 appeared first on Ženské kruhy.

Tento článok sa zameriava na jednu z aktivít, v rámci ktorej sme analyzovali rôzne zdôvodnenia, ktoré zdravotnícki pracovníci a pracovníčky používajú pri znemožňovaní prítomnosti rodiča počas vyšetrení, ošetrení alebo hospitalizácie dieťaťa. 

Sú to výhovorky, nie argumenty

Tieto argumenty a zdôvodnenia sú v skutočnosti len výhovorky. Právo dieťaťa na prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je totiž legislatívne zakotvené. Toto právo nie je viazané na subjektívne posúdenie zdravotníckeho personálu. Vo väčšine prípadov ide o systémové návyky, nedostatok komunikačných zručností alebo neochotu prispôsobiť procesy potrebám rodiny.

Výhovorky “Prečo nie”

Počas tejto aktivity účastníčky identifikovali značné množstvo takýchto argumentov a zdôvodnení, ktoré v praxi fungujú ako bariéry prítomnosti rodiča pri zdravotnej starostlivosti o dieťa:

• sú tu iné deti/iní rodičia
• takto sa to u nás robí/taký je postup
• nie sú návštevné hodiny
• kapacitné dôvody (priestor, personál) – napr. nemôžete mať dieťa po pôrode v kontakte koža na kožu, pretože nemáme personál, ktorý vám s tým pomôže
• je noc
• matka musí po pôrode oddychovať
• neopodstatnené zdravotné dôvody na strane matky
• až keď sa žena po pôrode osprchuje
• až keď žena po pôrode preukáže, že sa dokáže o dieťa postarať
• dôvody na strane bábätka – žltačka (fototerapia), nevie sať z fľaše, zápal, infúzia, inkubátor, sonda
• matka by chodila po chodbách
• dieťa je v šoku z pôrodu
• dieťa je termolabilné a potrebuje výhrevné lôžko/inkubátor
• dieťa je rozrušené a rodič by mohol skolabovať
• dieťa lepšie spolupracuje (=neplače), keď tam nie je rodič
• vek dieťaťa (len do určitého veku)
• to vydrží, už je veľký/veľká, nebude si pamätať
• emocionálne vydieranie (rodič bude smutný, ak uvidí svoje dieťa s infúziou)
• ak to dovolíme vám, museli by sme aj iným rodičom
• my máme medicínske vzdelanie a vieme lepšie
• riskujete zdravie dieťaťa
• na oddelení je infekčné prostredie (ak ženu po pôrode hospitalizujú na gynekologické oddelenie, nie odd. šestonedelia)
• ako to budú vnímať iné ženy (napr. ak sú po potrate)
• matky to nechcú
• nepožiadali ste
• budú potrebné papierovačky
• pán primár/pani primárka to nerada vidí
• neskúsený rodič (najmä po pôrode)
• lepšie skontrolujem naraz 10 detí na novorodeneckom oddelení ako 10 novorodencov v 10 izbách
• je to chlapec, nie uplakané dievča
• rodičia zle vplývajú na dieťa
• matka je tehotná
• buďte radi, že žije
• to s ním chcete byť až do maturity?
• teraz s ním chcete byť, ale potom ho dáte do jaslí
• my sme žiadny bonding s matkou nemali, a máme sa radi
• je to predčasniatko
• miešali by ste sa nám do našej práce
• veď dieťaťa má plyšáka (chobotničku)
• môžete dieťa vidieť na kamere
• boli by ste tu dlho (pri dlhodobej liečbe)
• aspoň vaše dieťa naučíme zaspávať bez vás
• lebo ste muž
• je to príležitosť naučiť vaše dieťa samostatnosti
• my sme za neho zodpovední
• …

Najlepší záujem dieťaťa

Podobne ako Charta základných práv EÚ, tak aj Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR k výkonu práva maloletého pacienta na prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zdôrazňujú rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa.

Vyššie uvedené zdôvodnenia uprednostňujú organizačné pohodlie pred najlepším záujmom dieťaťa, nemajú oporu v platnej legislatíve a slúžia predovšetkým na zachovanie zaužívaných postupov.

Poznajte svoje práva – buďte pripravení

Vymenované výhovorky nepredstavujú len teoretický problém – denne ovplyvňujú životy rodín a detí v ambulanciách a nemocniciach.

Zmena začína tým, že rodičia poznajú svoje práva a vedia, ako ich uplatniť.

Vytvorili sme praktický ebook, ktorý vám pomôže orientovať sa v situáciách, keď zdravotnícke zariadenie bráni kontaktu rodiča s dieťaťom. 

Veríme, že informovaní rodičia majú viac možností ako chrániť svoje deti aj v systéme, ktorý to niekedy sťažuje.

The post Nemôžete, pretože… appeared first on Ženské kruhy.

Dvojjazyčnosť ako prirodzená súčasť

Keďže nám záleží na tom, aby sme informácie prinášali k rôznym skupinám obyvateľstva, záležalo nám na tom, aby jazyková bariéra nebola prekážkou. Preto sme workshop ušili na mieru potrebám účastníčok. Workshop sme viedli primárne v slovenčine, pričom Viktória Ilka zabezpečila podľa potreby preklad z alebo do maďarského jazyka. Aktivity v menších skupinách sme viedli v slovenčine a maďarčine. Ukázali sme, že dvojjazyčnosť môže byť prínosom a nie prekážkou v zdieľaní dôležitých informácií.

Od právnych základov k praktickým nástrojom

Dopoludňajšia časť workshopu sa venovala právnym východiskám. Ľudmila Macejová predstavila účastníčkam právny rámec – od základných práv, cez novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, usmernenie MZ SR, až po možnosti, kam sa obrátiť, ak nemocnica právo dieťaťa na sprevádzajúcu osobu nedodržiava.

Následne sme sa v skupinách venovali argumentom, s ktorými sa rodičia stretávajú, keď chcú zostať so svojím dieťaťom v nemocnici. Účastníčky priniesli svoje skúsenosti a príbehy od rodičov, s ktorými pracujú. Spoločne sme diskutovali o tom, ako na tieto situácie reagovať.

Praktické cvičenia – najprínosnejšia časť

Popoludňajšia časť patrila praktickým cvičeniam. Najprv Ľudmila Macejová predstavila praktický manuál pre rodičov, ktorý je súčasťou nášho ebooku (k dispozícii je aj verzia v maďarskom jazyku).

Následne účastníčky vo dvojiciach nacvičovali situáciu, keď jedna hrala zdravotnícku pracovníčku a druhá matku, ktorá sa snaží presadiť právo zostať pri svojom dieťati. Po cvičení nasledovala spoločná reflexia a diskusia o tom, ako efektívne komunikovať so zdravotníckym personálom.

Práve táto časť workshopu sa podľa spätnej väzby od účastníčok ukázala ako najprínosnejšia.

Čo si účastníčky odniesli?

Účastníčky hodnotili teoretickú aj praktickú časť workshopu veľmi pozitívne. Na záver uvádzame pár citátov zo spätnej väzby účastníčok:

„Veľmi si vážim vašu prácu, nasadenie, silu bojovať proti nespravodlivosti a škodlivej praxi, a poskytovanie kvalitných a pravdivých informácií.“

„Vaša práca je veľmi dôležitá. Ďakujeme, že nám pomáhate, že nás vzdelávate a šírite dôležitosť práv rodín a žien.“

Sledujte nás a nepremeškáte naše podujatia

Chcete sa aj vy vzdelávať o právach žien? Okrem workshopov, besied a iných „živých“ podujatí organizujeme aj online webináre. Sledujte nás na našom Facebooku alebo Instagrame, alebo sa prihláste do newslettra a už vám žiadne podujatie neujde.

The post Workshop o právach detí v Dunajskej Strede appeared first on Ženské kruhy.

Kedy: 6. november 2025 (štvrtok), 17:00 – 18:30
Kde: MONELLO – káva-zmrzlina, Legionárska 6419, Trenčín
Príspevok na podujatie: dobrovoľný
Lektorka: Zuzana Krišková, Ženské kruhy

Rodičia nie sú návšteva

Vedeli ste, že každé dieťa má právo byť sprevádzané rodičom či inou blízkou osobou počas poskytovania zdravotnej starostlivosti? Či už ide o vyšetrenie u lekára, hospitalizáciu v nemocnici, operáciu alebo pobyt na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Rodič patrí k dieťaťu

Novela zákona o zdravotnej starostlivosti priniesla dôležité zmeny a rozšírila okruh osôb, ktoré môžu sprevádzať dieťa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. No v praxi sa rodičia stále stretávajú s rôznymi prekážkami a nepochopením. Preto sme sa rozhodli pripraviť stretnutie, na ktorom sa spoločne pozrieme na to, aké práva máte a ako ich v praxi uplatniť.

Čo sa dozviete?

• Aktuálne právne východiská – Čo priniesla novela zákona o zdravotnej starostlivosti a čo vieme o usmernení z dielne MZ SR
• Praktický návod – Ako si presadiť svoje práva v rôznych situáciách (ambulancia, operácia, JIS, pobyt v nemocnici)
• Na ktoré inštitúcie sa môžete obrátiť, ak boli vaše práva porušené a chcete sa domáhať nápravy
• Rodič ako pacient – Čo vieme o tom, ak hospitalizáciu potrebuje rodič a sprievodcom má byť dieťa

Prečo sa zúčastniť?

Ponúkame vám spoľahlivé a prehľadné informácie, ktoré vám pomôžu lepšie sa orientovať v situáciách, keď potrebujete byť pri svojom dieťati počas poskytovania zdravotnej starostlivosti. Naučíme vás, ako efektívne komunikovať so zdravotníckym personálom a sami hájiť práva svojho dieťaťa aj tie svoje.

Pozývame rodičov, starých rodičov a všetkých, ktorí sa starajú o deti a chcú poznať svoje práva.

Pre lepšiu prípravu prosíme, aby ste si vopred pripravili otázky, ktoré vás v tejto téme zaujímajú.

Kontakt a viac informácií:
Emília Hromníková
0904 909 435
mc@mcsrdiecko.sk

Organizuje:
Materské centrum Srdiečko Trenčín
v spolupráci s občianskym združením Ženské kruhy

O Ženských kruhoch:

Ženské kruhy sa dlhodobo venujú ochrane práv detí v nemocniciach. Pripravili sme ebook o právach dieťaťa na prítomnosť rodiča v nemocnici a tiež poskytujeme právne poradenstvo a vzdelávanie pre rodičov. Naším cieľom je, aby rešpekt, dôstojnosť a práva detí boli v zdravotnej starostlivosti samozrejmosťou.

Tešíme sa na stretnutie s vami!

Táto aktivita je spolufinancovaná z projektu PROTEUS Transatlantic Foundation, spolu- financovaného Európskou úniou.

The post Beseda: Rodičia nie sú návšteva appeared first on Ženské kruhy.

Koreň problému: Stereotypy o ženách a materstve

Spoločnosť dlhodobo vníma ženy ako „prirodzené rodičky“, ktoré by mali pôrod znášať bez otázok a pochybností. Tento stereotyp zľahčuje realitu pôrodu a vytvára očakávanie, že ženy majú v tichosti zvládať všetko, čo tento proces prináša. Bolesti, komplikácie či negatívne skúsenosti sú často odbité frázami ako „takto to jednoducho je“ alebo „veď iné to zvládli“. Takýto postoj ignoruje individuálne prežívanie žien a ich emocionálne a fyzické potreby. 

Zdravotnícky systém a hierarchia autorít

Problém bagatelizácie často pramení aj zo štruktúry zdravotníckeho systému. V mnohých prípadoch ľudia vnímajú zdravotnícky personál ako neomylnú autoritu. Nepovažujú za vhodné, aby žena laička spochybňovala rozhodnutia, ktoré spraví niekto so zdravotníckym vzdelaním. Ženy sú tak tlačené do pozície pasívnych pacientok. Navonok, majú síce právo klásť otázky, vyjadrovať obavy alebo mať konkrétne požiadavky (napríklad vo forme pôrodného plánu), ale personál to často vníma negatívne. Ak niektorá žena kritizuje spôsob, akým bol vedený jej pôrod, alebo upozorní na necitlivé správanie personálu, reakcia spoločnosti často smeruje k bagatelizovaniu jej skúseností. Výroky typu „buď vďačná, že máš zdravé dieťa“ podvedome naznačujú, že jej pocity a skúsenosti sú druhoradé. 

Kultúrne normy a tabuizácia bolesti

V mnohých kultúrach je bolesť žien počas pôrodu vnímaná ako niečo „normálne“ alebo očakávané. Rodiacu žena, ktorá sa sťažuje na bolesť alebo požaduje zmenu v prístupe, môže personál často označiť za precitlivenú, náročnú, či nespolupracujúcu rodičku. Tento postoj nielenže ignoruje jej prežívanie, ale znižuje aj tlak na systém, aby zabezpečil lepšie podmienky pri pôrodoch. V roku 2025 máme stále na Slovensku pôrodnice, ktoré za farmakologické tíšenie bolesti (napríklad epidurálnu analgéziu) požadujú od žien zvlášť platbu. Rovnako mnohé pôrodnice nemajú vytvorené podmienky na nefarmakologické tíšenie bolesti – teplá voda, slobodná voľba pohybu, prítomnosť blízkej osoby, ktorá využíva masáže a iné techniky. Žiaľ, aj tu musíme konštatovať, že mnohé nemocnice stále vyberajú poplatok za prítomnosť blízkej osoby pri pôrode.

Tým sa udržiava status quo – systém je zameraný na potreby personálu, nie na potreby žien. Tento prístup učí ženy svoje negatívne skúsenosti zamlčiavať a neprikladať im význam. 

Nedostatok priestoru pre príbehy žien

Jedným z dôvodov bagatelizácie je aj nedostatočný verejný diskurz o pôrodoch. Počas nášho pôsobenia vznikli na Slovensku dva filmy o pôrodoch (Medzi nami a Neviditeľná). V Ženských kruhoch sme sa podieľali na viacerých výskumných správach o skúsenostiach žien pri pôrode. Pôrodom sa vo svojej správe Hovorme otvorene o pôrodoch venovala aj verejná ochrankyňa práv. No spoločnosť stále odsúva skúsenosti žien na okraj. Vyjadrenia žien alebo ľudskoprávnych expertiek v médiách bývajú vyvažované vyjadrením experta – muža, lekára. No naopak to neplatí. Ženy, ktoré prežili traumatické pôrody, často nevystupujú verejne zo strachu, že ich skúsenosť bude spochybnená alebo zosmiešnená.

Dôsledky popierania skúseností

Bagatelizácia a popieranie skúseností žien s pôrodom má vážne následky. Mnohé ženy si nesú traumy, ktoré ovplyvňujú ich psychické zdravie, partnerské vzťahy a postoj k materstvu. Ak spoločnosť neuznáva ich prežívanie, ženám sa neposkytuje priestor na spracovanie týchto zážitkov. Navyše, ignorovanie negatívnych skúseností brzdí zmeny v zdravotníckom systéme, ktoré by mohli viesť k rešpektujúcemu prístupu počas pôrodov. 

Potrebujeme zmenu prístupu

Ak chceme prelomiť tento začarovaný kruh, potrebujeme zmeniť spôsob, akým spoločnosť vníma pôrody a skúsenosti spojené s nimi. Potrebujeme vytvárať priestor, kde budú ženy vypočuté a rešpektované. Zlepšenie prístupu zahŕňa aj vzdelávanie zdravotníckeho personálu o dôležitosti empatie, rešpektujúcej komunikácie a skutočného informovaného súhlasu. 

Hovorme vo verejnom diskurze o potrebách žien (a detí), ako o základe, a nie ako o nadštandarde. Či už sa to týka súkromia, tíšenia bolesti, prítomnosti blízkej osoby alebo nepretržitého kontaktu koža na kožu po pôrode s bábätkom, tieto požiadavky musíme vnímať rovnako ako požiadavku na sterilné nástroje. Nie za príplatok, ale automaticky.

Zároveň, ak podporujeme ženy, ktoré otvorene hovoria o svojich skúsenostiach, môžeme spochybniť stereotypy o obetavých matkách, ktoré všetko vydržia a vytvoriť tlak na zmenu systému. 

Rešpekt ako základný princíp

Skúsenosti žien s pôrodom sú autentické, jedinečné a dôležité. Rešpektovanie ich prežívania nie je len otázkou empatie, ale aj základným právom každej ženy. Potrebu rešpektovania telesnej a duševnej integrity zdôrazňuje aj Charta základných práv Európskej únie v článku 3:

1. Každý má právo na rešpektovanie svojej telesnej a duševnej nedotknuteľnosti.
2. V oblastiach medicíny a biológie sa musí rešpektovať najmä:
   a)  slobodný a informovaný súhlas dotknutej osoby za podmienok vymedzených zákonom; […]

Ak chceme budovať spoločnosť, ktorá podporuje ženy a ich rodiny, musíme prestať ignorovať ich hlasy a začať ich počúvať nielen zo súcitu, ale aj preto, že nám ukazujú, kde systém zlyháva. Zmena začína uznaním toho, čo ženy zažívajú, a ochotou spoločnosti tieto skúsenosti prijať a poučiť sa z nich.

V Ženských kruhoch nám záleží, aby sme pre ženy vytvárali bezpečný priestor. Každoročne otvárame podpornú skupinu, pre ženy s traumatickým pôrodom. Taktiež vytvárame na našom webe priestor na zdieľanie príbehov aj svedectviev o skúsenostiach žien nielen s pôrodmi. Okrem zdieľania skúseností pomáhame tiež ženám pri domáhaní sa nápravy. O pôrodoch nielen hovoríme, ale aj aktívne konáme. Ak by ste chceli zverejniť svoj príbeh, alebo potrebujete pomoc s napísaním sťažnosti, napíšte nám na zenskekruhy@zenskekruhy.sk. Sme tu pre vás.

The post Prečo spoločnosť bagatelizuje a popiera skúsenosti žien s pôrodom?  appeared first on Ženské kruhy.

Po pôrode…

Pri pôrode, keď sú často vagína, hrádza alebo aj krčok poranené, tak som sa stretla za tie roky, čo počúvam ženy a zdravotnícky personál, aj s takýmito výrokmi:

O tom, že je pekná:

„Ako nová“

„Peknú výšivku som Vám tam spravil“

O tom, že partner môže zostať (s)pokojný – funkčnosť zostala zachovaná:

„Nebudú reklamácie“

„Ešte jeden pre otecka“

Otázka pre partnera: „Chcete ju užšiu alebo širšiu?“

Ak žena vyjadrila prianie, aby vagínu/hrádzu nechali bez zašitia:

„To by ako vyzeralo?!“

Partnerovi: „Poďte sa pozrieť, či chcete, aby som ju takto nechal!!!“

O tom aká je vagína fuj:

Počas pôrodu hlavičky: „Nechytajte si to TAM!!!!!“

„To čo je toto?! Trhá sa to ako papier! To sa nedá šiť! Nech si to šije niekto iný!“

Komu patrí vagína?

Viete, čo to má spoločné? Že tá vagína patrí niekomu inému. Partnerovi, spoločnosti, ale určite nie žene. Má byť pekná. Má priniesť potešenie – ale nie žene. Keby mi otázku, či ju chcem mať užšiu alebo širšiu, aj po pôrode adresovali, naozaj neviem, ako by som na takú otázku reagovala. Asi by som bola v šoku a zahabkala by som niečo ako – normálnu. Teraz keď som za PC, oblečená, nie som v zraniteľnej pozícii, tak si dovolím takúto odpoveď: Zdravú pán doktor. Chcem ju mať zdravú. Chcem ju mať citlivú a funkčnú. Keď budem chcieť, nech mi prináša potešenie a keď zrovna nebudem chcieť, nech o nej ani neviem (o tom, že mám uši tiež nepremýšľam 24hodín denne).

Ak nie pekná, potom aká?

A teraz pre vyrývačov a vyrývačky: „Vyzerá to pekne“ a všetky varianty tohto sa dá povedať aj – Šitie bolo bez komplikácií, nepredpokladám komplikácie pri hojení. Ak by však nastala situácia, že….

Pri kontrole: Vyzerá, že sa rana hojí dobre. Aké sú Vaše subjektívne pocity?

„To by ako vyzeralo“ – Máte takéto poranenia (vecný opis), doporučujem šitie.

„To sa nedá šiť!“ – Šitie je spojené s komplikáciami, bude to trvať dlhšie. Možno budem musieť privolať ďalšieho lekára. Ak sa nám to nepodarí umŕtviť lokálne, ďalšou možnosťou je už len regionálna alebo celková anestézia

„Jeden pre otecka“ – Nádych výdych, potlačiť nutkanie povedať sexistickú poznámku. Ak to nepomáha, hryznúť si do jazyka.

Vagína má byť zdravá

Moja vagína nie je na parádu. Keď vyhľadám zdravotnú pomoc, tak nemusíte nad ňou stáť a mľaskať, či je pekná alebo fuj. Mám ju a bodka. Potrebujem ju mať zdravú. To ostatné je na mne – či sa mi bude páčiť, alebo až tak nie.

Toto zamyslenie som napísala v roku 2016 a vyšlo ako facebookový post. No aj v roku 2025 je, žiaľ, stále aktuálne. Zverejnili sme ho znova na našom Facebooku aj Instagrame a reakcií bolo opäť množstvo.

Ďakujeme, že s nami zdieľate svoje skúsenosti. Nájdete nás na Facebooku, aj na Instagrame. A ak chcete dostávať naše novinky mailom, prihláste sa na odber newslettra. V ňom tiež píšem svoje zamyslenia, postrehy a pohľad zo zákulisia Ženských kruhov.

The post Vagínu nemám na parádu appeared first on Ženské kruhy.