Blog

Komentár k filmu Medzi nami

Napísal/a Ženské kruhy

Režisérka dokumentu “Medzi nami”, Zuzana Límová v sérii blogov oslovila odborníčky a odborníkov z oblasti pôrodníctva a ľudských práv, aby popísali dobrú prax. Blogy sú rozdelené podľa jednotlivých tém a ku každému vyjadreniu je priložená ukážka z filmu “Medzi nami”, ktorá ilustruje, ako by to vyzerať nemalo.  V tomto článku si môžete prečítať vyjadrenie Zuzany Kriškovej za Ženské kruhy k uvedenej ukážke. Text bol pôvodne uverejnený na blogu Zuzany Límovej na Denníku N.

Aktivistka Zuzana Krišková: Rodí žena, nie zdravotnícky personál

Nedôstojná a neosobná starostlivosť sa schováva za rúšku profesionality. Rodiaca žena je redukovaná na ležiace telo, ktoré už ani nepatrí jej. Patrí personálu, ktorý s ním rutinne narába podľa svojich potrieb. Vyvlastnenie ženského tela je umocnené slovami adresovanými členke personálu: „Renátka, rodíme!“. Informácia nie je teda určená žene, je určená personálu. Množné číslo „rodíme“ prenieslo aktivitu rodenia zo ženy na personál.

Personál prichádza, nepredstavuje sa. So ženou sa nikto nerozpráva, iba dostáva pokyny, ako sa má napolohovať tak, aby poloha vyhovovala personálu. Hierarchicky vyššie postavená lekárka inštruuje nižšie postavenú, ako má viesť nástrih hrádze. A to v čase, keď žena ešte ani nezačala tlačiť. Súhlas s nástrihom však ležiacemu telu nie je adresovaný. Je predsa jasné kto rodí, kto rozhoduje. Žena tlačí proti sile – leží na chrbte, v najhoršej možnej polohe, preto „ zatlačíme!“. MY. Telo nemá ani meno: „Netlačíte, MOJA!” povie žene členka personálu. A tak spoločne tlačia, žena tlačí a personál tlačí žene na brucho. Bez súhlasu vykonáva škodlivú praktiku. O jej rizikách nepadne ani slovo – personál pomáha, to musí žene ako informácia stačiť. Dieťa sa narodí a prvé slová: „Dobre! Už je NAŠE!“ rozširujú vyvlastnenie aj na práve porodené dieťa.

Ak by sme chceli prepísať túto scénu tak, aby bola v súlade s medzinárodnými odbornými štandardami a zobrazovala by dôstojnú a rešpektujúcu starostlivosť, museli by sme zmeniť prakticky všetko. Museli by sme zo scény vyškrtnúť 8 ľudí, zmeniť direktívne správania sa personálu, škodlivé postupy zmeniť na dobrú prax. No v prvom rade by sme museli zmeniť postoje – žena nie je „moja”, dieťa nie je „naše” a pôrodná asistentka žene asistuje. Nerodí za ňu ani spolu s ňou.

V súlade s dobrou praxou by pôrodná asistentka poskytovala tzv. “one to one care”, čiže starostlivosť jednej pôrodnej asistentky o jednu ženu. Ležiace telo by sa zmenilo na aktívne rodiacu ženu, ktorá by mala dostatok času vytlačiť dieťa (u prvorodičky môže tlačenie trvať aj viac ako dve hodiny), a to v polohe, ktorú by slobodne zvolila. Počas celého pôrodu by sa slobodne hýbala, namiesto rutinného nástrihu by dostala teplé obklady a po pôrode by jej pôrodná asistentka vytvorila priestor, aby si sama alebo s jej pomocou priložila dieťa na hrudník. Pôrodná asistentka by rešpektovala práve zrodenú rodinu a dopriala by rodičom dostatok času, aby sa zvítali so svojím dieťaťom.

 

O autorke

Ženské kruhy

Napíšte komentár