Príbehy

Nemusíš sa báť

Napísal/a Ženské kruhy
Nasledujúci príbeh je osobnou skúsenosťou a zdravotnícke postupy či správanie, ktoré v ňom sú popísané nemusia byť v súlade s dobrou praxou. Autorka príbehu nemusela tieto porušenie alebo zlú prax priamo identifikovať, či ju dokonca môže považovať za dobrú. Nie je našim cieľom komentovať jednotlivé časti príbehu, navyše v čase kedy sme príbeh uverejnili sme ani my samé mali množstvo praktík normalizovaných. Dobrú prax nájdete na našom webe spracovanú v množstve článkov, ako aj v publikáciách Ženy-Matky-Telá a Bonding, matkina náruč po pôrode.  

Vždy som si myslela, že pôrod bez epidurálu je pre masochistky a prečo by to niekto vôbec robil v 21. storočí. Nedám si opraviť ani malý kaz bez toho, aby mi dali injekciu u zubára. Keď som čakala náš malý poklad, začala som veľa čítať a na základe informácií som jasne vedela, že prirodzený pôrod je presne to, čo pre naše dieťa aj seba chcem. K rozhodnutiu mi pomohol aj kurz hypnopôrodu počas ktorého som sa definitívne rozhodla, že pôjdem rodiť do Hainburgu, kde sú možnosti rodiť nielen bez vyvolávania pôrodu, ale aj umelého oxytocínu na zavinutie maternice, možnosť prestrihnúť pupočník po hodinách a nie minútach (v našom prípade po 3 hodinách), možnosť zvoliť si polohu, rodiť do vody, možnosť odmietnuť nástrih hrádze, jesť a piť podľa potreby a možnosť ambulantného pôrodu iba s pôrodnou asistentkou.

Nebudem rozpisovať dôsledky, ktoré majú umelý oxytocín a ďalšie lekárske zásahy v prípade bezproblémového tehotenstva na telo matky aj dieťaťa. Kto má záujem, dozvie sa viac od odborníkov. (Odporúčam skvelé knihy Znovuzrozený porod – M. Odent, Aby porod nebolel – L. a R. Groverovi-Suchý, Hypnoporod – M.F.Monganová). Radšej opíšem, ako žena s nízkym prahom bolesti môže prežiť nádherný pôrod bez akéhokoľvek zásahu lekára.

Doobeda sme boli v Hainburgu na prehliadke, lekár žartoval, že dnes to určite nebude. O tretej poobede sa začali kontrakcie, ktoré boli takmer nonstop a preto sme ani nevedeli odmerať, ako často prichádzajú. Volali sme našej PA Eve Bauer, dohodli sme sa, že sa o pol 6 stretneme v Hainburgu. Eva nás privítala s úsmevom na tvári a slovami “To je ale prekvapenie.” na perách.

Kým som bola na monitore, vyberala som si, čo budem na druhý deň jesť, trochu ma to rozptýlilo, čomu som bola rada. Potom nás Eva s manželom nechala v pôrodnej miestnosti napustiť vaňu a zložiť sa s tým, že príde za trištvrte hodinu a pozrieme sa, ako sme ďaleko. Zdalo sa mi to ako večnosť, to určite nevydržím. Môj muž sa však ukázal ako skvelý pôrodný spoločník. Pôvodne nemal byť pri pôrode, ale bol taký kľudný, že sme sa dohodli, že zostane. Pustil mi afirmácie a dúhovú relaxáciu z hypnopôrodu. Úžasne sa mi uľavilo, keď prišla Eva, obaja sme zaspávali, ja vo vani, napriek silným kontrakciám, manžel v kresle. Náš poklad sa narodil do 3 hodín od príchodu do nemocnice, bolo to úžasné. V žiadnom prípade to nebolo jednoduché, možno aj to najťažšie, čo som v živote robila, ale nádherné. Kontrakcie som nevnímala ako bolesť, ale neskutočnú energiu, ktorá prúdi telom. Mesiace práce na sebe sa vyplatili. Neviem, či moderná žena musí venovať toľko energie príprave na pôrod, ktorý je pre ženy úplne prirodzený. Sme natoľko zahltené strašnými pôrodnými historkami, že dá dosť práce zbaviť sa strachov, ktoré na nás, často nevedomky, prenášajú iní.

Náš poklad sa narodil úplne prirodzene, neplakal, bol úplne kľudný (Apgar skóre mal 10), bez jediného zásahu lekára. Lekár prišiel až po pôrode a my sme boli neuveriteľne šťastní, že sa náš malý rozhodol prísť na svet takto. Nepotrebovala som pomoc z vane, ani oxytocín na zavinutie maternice. Vyložila som si nohy na vaňu a prvý pocit nebol že už nechcem deti, ako to opisujú mnohé mamy, ale wow to bola sila, kedy si to dáme zas? Pol hodinu po pôrode som jedla dobroty, ktoré nám rodičia priniesli, hodinu po pôrode som sama chodila, na druhý deň sme boli doma. Bola som plná energie a mala som pocit, že zvládnem prísť z Hainburgu domov aj peši

Ďakujem Eve Bauer, ktorá mi neskutočne pomohla, dodala silu. Keď jej muž volal, že mám kontrakcie, napísala mi sms, že je to úžasné a že sa veľmi na nás teší. Po pôrode na moje slová vďaky reagovala iba: „To všetko si zvládla ty sama, ja som sa iba pozerala“. Celý čas ma uisťovala, že všetko ide skvele, bábätko sa má výborne a za chvíľu príde na svet a že takto by mali rodiť všetky ženy. Bez nej by takýto prirodzený pôrod nebol možný, pomohla nám zrealizovať všetko, čo sme k dobrému pocitu z pôrodu potrebovali. Ani chvíľku som sa nebála, mala som k nej úplnú dôveru.

Ďakujem Katke Jurenkovej, aj vďaka jej kurzu hypnopôrodu som zažila nádherný pôrod úplne bez strachu, s dôverou v seba a svoje bábätko, pri plnom vedomí tak, ako to zariadila príroda. Vďaka jej kurzom jogy som sa mesiace pripravovala na kľudný a pekný pôrod, relaxovala a vizualizovala si zdravé bábätko a aj fyzicky som zostala vo forme. Mám za sebou viacero kuzov jogy, aj tehotenskej, ale s Katkou sa to nedá ani porovnať. Pristupuje k tehotnej žene ako k zdravej osobe, ktorá zvládne veľa a nie je to iba prekladanie nohy cez nohu (akoby bola tehotná nemohúcna) ako som zažila na iných gravidkurzoch.

Ďakujem Silvii Galatovej za laktačné poradenstvo, flexibilitu, ochotu prísť hneď, ako to bolo pri začiatkoch dojčenia potrebné a Zuzke Bernáthovej za skvelú popôrodnú starostlivosť u nás doma.

Najviac ďakujem mojej úžasnej rodine. Manželovi, ktorý mi išiel z cesty, keď som v kontrakciách pobehovala po celom byte ako splašená :), pustil afirmácie, zapálil sviečku, zbalil veci, pustil relaxačnú hudbu v aute a počas celého pôrodu ma úžasne podporoval. Ďakujem sestre a rodičom, ktorí so mnou absolvovali hodinové debaty o prirodzených pôrodoch a prežívali môj pôrod ako vlastný a možno aj viac:). Ďakujem nášmu synovi, ktorý si vybral, že sa narodí práve takto a práve v tú chvíľu. Ďakujem mojej mamine za najdôležitejšiu vetu, ktorá mi pri pôrode neskutočne pomohla: “Nemáš sa čoho báť.”

Ivana

O autorke

Ženské kruhy

Napíšte komentár